Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/29/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216207014 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216207014.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Y. T. U. G. Q. R. X. XX - XX, Y. Y. T. U., Y. Y.: X. XX, Z. XX XXX XXX, v zast. JUDr. Ivan Jánošík, advokátom so sídlom: Klincová 37, Bratislava, proti žalovanému: J. Ž., Q. XX.XX.XXXX, U.: X. XX, U.a, o vypratanie bytu, na odvolaniu žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 21C/62/2016-66 zo dňa 04.10.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 6 ods. 1, § 6 ods. 2, § 7 ods. 1, § 7b ods. 1, § 22 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 123, § 124, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že Žalobou doručenou súdu dňa 25.04.2016, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného povinnosťou vypratať rozostavaný U. Č.. XX - J., X. mezanín, vchod X. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na R.. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, zapísanom na LV Č.. XXXX Okresného úradu Bratislava, Okres Bratislava II, Obec: BA - m. č. Ružinov, k. ú. Nivy a nahradiť žalobcovi trovy konania. 3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami tvoriacich obsah spisu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam: 4. Žalobca je právnická osoba, zapísaná v registri Spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov odo dňa 20.03.2002, vykonávajúca správu bytového domu X. XX - XX Y.. Č.. XXXX, postavenom na R.. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X v Bratislave. 5. Na základe Zmluvy o nadstavbe bytov, uzatvorenou medzi stavebníkom PREŠ., D. Y., S. XX, U., Z.: XXXXXXXX a Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu X. XX - XX, sa stavebník R., D. Y. zaviazal k vystavaniu dvojpodlažnej nadstavby do podkrovia bytového domu, v ktorej sa vytvorí 14 nových bytových jednotiek o celkovej výmere 989,68 m2. 6. Podľa S. Č.. XXXX je žalovaný výlučným vlastníkom U. Č.. XX - J., X. mezanín vo vyššie uvedenom bytovom dome na základe kúpnej zmluvy V-7727/05 zo dňa 08.11.05. Rozhodnutím č. V - 30224/15 zo dňa 23.11.2015 bol povolený vklad vlastníckeho práva k bytu v prospech žalovaného. 7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 04.10.2017 uviedol, že žalobca sa domáha v rámci výkonu správy v mene jednotlivých vlastníkov ochrany ich vlastníckeho práva. Žalovaný bez toho, aby mal akýkoľvek reálny vzťah k priestoru označenému ako rozostavaný byt, tento užíva a zaťažuje spoločné vlastníctvo všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov bez toho, aby vo veci existovalo čo len stavebné povolenie, podľa ktorého by mala byť zhotovená nadstavba, ktorej súčasťou je predmetný zhluk miestností označený ako rozostavaný byt. Žalovaný tak užíva cudzí majetok bez toho, aby bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na predmetný priestor, eventuálne čo len povolenie na predčasné užívanie. Zo strany žalobcu dochádza teda k snahe plnenia povinnosti správcu, ktoré súvisia s užívaním domu ako celku zabrániť stavu, aby bolo porušované vlastnícke právo všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Pri podaní žaloby žalobca vychádzal najmä z § 13 ods. 1 bytového zákona. Ak teda vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome predstavujú v súvislosti s realizáciou vlastníckych práv nerozlučné spoločenstvo na účel zabezpečenia ochrany proti zásahu do spoločných práv založených spoluvlastníctvom spoločných priestorov, spoločných častí a zariadení domu a pozemku, je v zmysle § 6 ods. 2 písm. e) bytového zákona žalobca oprávnený podať túto žalobu a má teda aktívnu vecnú legitimáciu. 8. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. 9. Predmetom sporu je žaloba žalobcu o vypratanie bytu vo vlastníctve žalovaného, pričom podľa žalobcu žalovaný tento byt užíva bez kolaudačného rozhodnutia a tým užíva cudzí majetok, čím zaťažuje a porušuje vlastníctve právo všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 10. Žalobca je právnickou osobou (spoločenstvom) spravujúcou spoločné časti domu a spoločné zariadenia bytového domu, v ktorom sa predmetný byt vo vlastníctve žalovaného nachádza. 11. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby ako takej je, že strany majú vecnú legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Až samotné konanie ukáže, či procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či žalobca a žalovaný sú v konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu o ktorom súd v konaní rozhoduje. 12. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (sám žalobca), nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Inými slovami povedané, aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. 13. Žalovaný v konaní namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pričom súd sa s touto námietkou stotožnil. Je jednoznačné, že žalobca nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu má za následok zamietnutie žaloby. Súd k uvedenému uvádza, že stranami Zmluvy o vstavbe a nadstavbe v zmysle Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, sú na jednej strane vždy vlastníci bytov a nebytových priestorov v byte a na druhej strane stavebník, v tomto prípade R., D. Y.. Účastníkom takého zmluvného vzťahu nie je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ide o záväzkovo právny vzťah medzi stranami uvedenými v tejto zmluve, pričom do takéhoto zmluvného vzťahu nemožno zaradiť aj spoločenstvo vykonávajúce správu domu. 14. Oprávnenia Spoločenstva pri výkone správy sú uvedené v § 6 citovaného zákona, pričom uzatváranie Zmlúv o výstavbe, vstavbe, nadstavbe v právomoci zákon zveruje do právomocí vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a stavebníka. Uzatváranie týchto typov zmlúv citovaný zákon obsahuje v § 21 a 22, pričom zo znenia týchto ustanovení nevyplýva, že v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje aj Spoločenstvo. 15. Spoločenstvo okrem hospodárenia s fondom prevádzky, údržby a opráv a s úhradami za plnenia vybranými od vlastníkov v bytovom dome zastupuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov dovnútra voči ostatným vlastníkom v dome a navonok voči tretím osobám. Navonok spoločenstvo uzatvára zmluvy o dodávkach plnení spojených s užívaním bytu, poistné zmluvy, zmluvy o nájme spoločných častí, nebytových priestorov a iného spoluvlastníctva, zmluvy o úvere (za splnenia podmienok stanovených v § 14 ods. 3) na opravu, rekonštrukciu a modernizáciu bytového domu, zmluvy o bežných účtoch a v neposlednom rade zastupuje vlastníkov ohľadom spoločných častí, spoločných zariadení, príslušenstva a pozemku pred súdmi a správnymi orgánmi. Všetky právne úkony týkajúce sa bytového domu, jeho spoločných častí a spoločných zariadení, ako aj príslušenstva a pozemku musia nevyhnutne zaväzovať vždy len samotných vlastníkov bez ohľadu na formu výkonu správy domu (správca alebo spoločenstvo) aj s ohľadom na fakt, že založenie spoločenstva vlastníkov v právnom poriadku SR nie je obligatórne (s výnimkou podľa § 8a ods. 8 citovaného zákona). 16. Žaloba o vydanie veci, resp. o vypratanie nehnuteľnosti (bytu), je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje, resp. užíva ju bez právneho titulu. Žalovaný však výlučným vlastníkom predmetného bytu je, pričom táto skutočnosť v konaní nie je sporná a žalobca ju nevyvrátil. Na druhej strane žalobca vlastníkom nehnuteľnosti, bytu, bytového domu nie je. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. Žalobca vykonáva správu bytového domu, touto správou/činnosťou uspokojuje potreby a nároky vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu a v žiadnom prípade nemá právo a nie je oprávnený vstupovať, resp. zasahovať do (v tomto konaní nespochybneného) vlastníckeho práva žalovaného, garantovaného právnym poriadkom SR a Ústavou SR. 17. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a zistených skutočností, súd prvej inštancie žalobu žalobcu pre nedostatok aktívnej legitimácie zamietol. 18. Nakoľko žalobu žalobcu súd prvej inštancie zamietol, priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 19. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. Žalobca v rámci svojho odvolania uvádza, že zo zmluvy o nadstavbe vyplýva, že vlastníkom novovystavaných bytov vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach zariadeniach domu prislúchajúcich k jednotlivým novovystavanym bytom vo veľkosti určenej zmluvou sa stane spoločnosť R., D. Y.. K nadobudnutiu vlastníckeho práva a k tomu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu malo dôjsť až na základe splnenia odkladacej podmienky, t.j. keď po právoplatnosti rozhodnutia príslušného stavebného úradu o kolaudácii nadstavby, dôjde k vkladu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti R., D.Y. Y. na základe podaného návrhu na vklad. Žalobca poukazuje na čl. I ods. 3, VI ods. 1, V ods. 1, 2 a 4 Zmluvy V tejto súvislosti žalobca uvádza, že zo zmluvných dojednaní Zmluvy o nadstavbe, podľa ktorej vlastníctvo k novovystavaným bytom malo na stavebníka prejsť až dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, vrátane jednotlivých podielov priestoru na spoločných častiach spoločných zariadeniach je zrejmé, že stav zapísaný na S. Č.. XXXX, kat. úz. Q. v časti údajov vzťahujúcich sa k existencii bytov vo výstavbe a následne rozostavaných bytov, hrubo odporoval prijatým zmluvným dojednaniam. Žalobca ďalej poukazuje na to, že žalovaný rozostavaný U. Č.. XX-J. nachádzajúci sa na 4. mezanín bytového domu „X. XX-XX“ na X. I. T. U. číslo vchodu 26 užíva ako riadne skolaudovaný byt. Podľa žalobcu je nepochybné, že nadobudnutie vlastníckeho práva k jednotlivým bytom bolo viazané na splnenie odkladacej podmienky (predpoklad nadobudnutia vlastníctva spoločnosťou R. D. Y.) k novovystavaným bytom a k nim prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytu. Spoločnosť R. D. Y. napriek tomu podľa žalobcu pred nadobudnutím vlastníckeho práva v rozpore so zmluvou previedla jednotlivé rozostavané byty spolu s prislúchajúcimi spoluvlastníckymi podielmi na tretie osoby. Žalobca poukazuje na § 3 ods. 16 zákona č. 162/1995 Z.z. , § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Z.z. o katastri nehnuteľností. Súd prvej inštancie tak podľa žalobcu pochybil, keď považoval žalovaného za vlastníka predmetného rozostavaného bytu. Spoločnosť R. D. Y., teda podľa žalobcu pre nenaplnenie odkladacej podmienky a nevydanie kolaudačného rozhodnutia nenadobudla vlastnícke právo k jednotlivým rozostavaným bytom. Žalovaný podľa žalobcu užíva stavebne neukončenú a neskolaudovanú nadstavbu na bytovom dome X. XX-XX T. U. v rozpore so zákonom č. 50/1976 Zb. Žalobca má za to, že tretia osoba - žalovaný ako nevlastník, bez právneho dôvodu užíva spoločné priestory a spoločné zariadenia domu a v rozpore s osobitnou právnou úpravou užíva stavebne neukončenú a neskolaudovanú časť nadstavby na bytovom dome X. XX-XX T. U.. K otázke aktívne legitimácie žalobca uvádza, že je právnickou osobou, ktorá bola založená podľa zákona č. 182/1993 Z.z., pričom spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý pozemok. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na § 6 ods. 1, 2 písm. e/, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Žalobca má za to, že je v zmysle § 6 ods. 2 písm. e/, § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. oprávnený ako spoločenstvo. Žalobca opätovne poukazuje na to, že žalovaný sa na pojednávaní dňa 04.10.2017 nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil. 20. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 21. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 22. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 23. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 24. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 25. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k stranám vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom povinnosti, ktorá je predmetom konania, a ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vyjadruje postavenie strany konania v hmotnoprávnom vzťahu a zakladá žalovateľnosť nároku. Strana konania, ktorá je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia má aktívnu legitimáciu. Jej nedostatok má v konaní za následok zamietnutie žaloby bez meritórneho preskúmania veci. 26. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa zriaďuje na správu domu. Správa domu je definovaná v ust. § 6 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. Spoločenstvo je právnická osoba, ktorá zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome, do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome, ktoré ani spoločenstvo nemôže nadobúdať do vlastníctva (§ 7b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z.). Spoločenstvu vlastníkov bytov, ktoré v tomto konaní vystupuje ako žalobca, zo žiadnych právnych predpisov nevyplýva oprávnenie na podanie tejto žaloby, nakoľko sa viaže na vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti a aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby sú len podieloví spoluvlastníci bytového domu (vlastníci jednotlivých bytov resp. nebytových priestorov v dome), keďže s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je aj nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku. Súd prvej inštancie preto žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie správne zamietol. 27. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnym názorom (I.ÚS 50/04), nepatrí sem ani právo strany dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/97), resp. toho, aby sa súd riadil výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov predkladaných stranou ( II.ÚS 3/97). Pokiaľ ide o obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, súd nemusí v ňom dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie s podstatným významom pre vec, a stačí, ak dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých podrobností. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ veci, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivý proces (IV.ÚS 115/03). V danom prípade súd prvej inštancie primerane uviedol rozhodujúci skutkový stav, primerane opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania boli dostatočné pre to, aby sa súd mohol riadne vyporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci. 28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 29. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).