Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5CoPr/2/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216207846 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216207846.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: P. A., G.. XX.XX.XXXX, K.: Ľ.Q. XXX, v zast.: M Kojtalová, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Antona Bernoláka 51, Žilina, proti žalovanému: M. A.. A. P..U.. , T.: XX XXX XXX, M. XX, K., zast. Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát, so sídlom: Jána Reka 13, Žilina, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 51Cpr/2/2016-259 zo dňa 13.02.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie j p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 07.04.2016, doručené žalobcovi dňa 18.04.2016, dané žalovaným žalobcovi je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 59 ods. 1 písm. c/, § 68 ods. 1 písm. b/, § 70, § 74, § 77, § 79 ods. 1 Zákonníka práce a vecne tým, že Žalobou doručenou súdu dňa 09.05.2016 sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 07.04.2016, doručeného žalobcovi dňa 18.04.2016 a určenia, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá a domáhal sa aj náhrady trov konania. 3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a s prihliadnutím na obsah celého spisu a všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšili najavo zistil nasledovný skutkový stav: 4. Žalobca ako zamestnanec uzavrel so žalovaným ako zamestnávateľom Pracovnú zmluva dňa 31.12.2009, v znení jej dodatkov: Dodatok zo dňa 03.07.2010, Dodatok č. 1/2011 zo dňa 26.01.201, Dodatok č. 3/2012 a Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2015. 5. Žalobca na základe pracovnej zmluvy bol zamestnaný u žalovaného na pracovnej pozícii Mediálny konzultant - terén, s miestom výkonu práce: Stredné a Východné Slovensko (v zmysle Dohody o zmene pracovnej zmluvy). 6. Žalobcovi bolo doručené dňa 18.04.2016 Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 07.04.2016, odosielané dňa 12.04.2016, v ktorom sa uvádza, že zamestnávateľ považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny na strane žalobcu nenastúpenie žalobcu na pracovisko dňa 01.04.2016, neoznámenie tejto skutočnosti zamestnávateľovi (sms správou, telefonicky alebo iným bezodkladným spôsobom) a nezaslanie denného výkazu práce. 7. Písomným podaním zo dňa 18.04.2016 žalobca žalovanému oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával podľa pracovnej zmluvy. 8. S účinnosťou od 25.02.2016 bol žalobca práceneschopný a túto skutočnosť oznámil zamestnávateľovi cestou štatutárneho orgánu, na osobnom stretnutí v Žiline. 9. Zo správy ošetrujúceho lekára vystavenej dňa 18.11.2015 vyplýva, že žalobca bol dňa 28.09.2015 prvýkrát ošetrený na traumatologickej ambulancii pre bolesti a opuch ľavej ruky a 2. a 3. prsta, bola mu nasadená kovová dlaha, fixácia, pričom doba nevyhnutného liečenia úrazu bola od 28.09.2015 do 18.11.25015. Zo správy vyplýva, že žalobca v danom období PN nebol. 10. Z Protokolov o odovzdaní a prevzatí mobilného telefónu, notebooku a motorového vozidla vyplýva, že dňa 01.03.2016 odobral žalovaný žalobcovi ako zamestnancovi firemný mobilný telefón zn. SONY XPERIA Z3, firemný notebook zn. Dell Inspiron 7347 a firemné osobné motorové vozidla zv. Z. K., N.: K.. 11. Žalovanému ako zamestnávateľovi bolo doručené dňa 04.04.2016 „Oznámenie o ukončení práceneschopnosti žalobcu“ zo dňa 31.03.2016, v ktorom žalobca oznamuje žalovanému, že dňom 31.03.2016 končí jeho práceneschopnosť a termín jeho nástupu do práce je dňa 01.04.2016. Prílohou bolo aj Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, časť IV. Zároveň oznámil žalovanému, že mu boli dňom 01.03.2016 zamestnávateľom odobraté pracovné prostriedky bezpodmienečne potrebné pre výkon pracovných úloh. Žalobca predmetné oznámenie odoslal dňa 01.04.2016 ako doporučený list 2. triedy. 12. Listom zo dňa 07.04.2016 opakovane žalobca vyzval žalovaného o prideľovanie práce, o vytvorenie pracovných podmienok na riadny výkon práce, najmä prideľovaním pracovných prostriedkov, ktoré mu boli počas trvania jeho PN odobraté. Uvedený list bol odoslaný na poštovú prepravu dňa 08.04.2016. 13. Dňa 02.02.2016 vyhotovil žalovaný Upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh a výzva na ich odstránenie s upozornením na možnosť ukončenia pracovného pomeru adresované žalobcovi, z obsahu ktorého vyplýva, že predmetom upozornenia bolo, že dňa 29.01.2016 bolo zistené, že žalobca neuspokojivo plní pracovné úlohy a činnosti, konkrétne sa jedná o úlohu zo dňa 27.01.2016: každý deň spracovať tzv. snímku dňa a od 12.01. doložiť spätne všetky prípravy na tzv. NB. Zo záveru listiny vyplýva, že žalovaný dňa 02.02.2016 o 120.30 hod. v Ružomberku odmietol prevziať predmetné upozornenie. 14. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.: 58Cpr/2/2016 súd zistil, že L. U. ako žalobkyňa podala dňa 09.05.2016 žalobu voči žalovanému M. A.. A. P..U.. o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 07.04.2016, doručené dňa 14.04.2016. V Okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 07.04.2016 sa uvádza, že zamestnávateľ považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny na strane žalobkyne, že dňa 01.04.2016 nenastúpila na pracovisko, neoznámila túto skutočnosť zamestnávateľovi (sms správou, telefonicky alebo iným bezodkladným spôsobom) a nezaslala ani denný výkaz práce. 15. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.: 8Cpr/2/2016 súd zistil, že N. V. ako žalobca podal dňa 09.05.2016 žalobu voči žalovanému M. A.. A..P..U.. o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 07.04.2016, doručené dňa 14.04.2016. V Okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 07.04.2016 sa uvádza, že zamestnávateľ považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny na strane žalobcu nenastúpenie žalobcu dňa 06.04.2016 do práce, neoznámenie tejto skutočnosti zamestnávateľovi (sms správou, telefonicky alebo iným bezodkladným spôsobom) a nezaslanie ani denného výkazu práce. 16. Z podania označeného ako „Informácie k podaniu“ vyhotovené Inšpektorátom práce zo dňa 26.10.2016 vyplýva, že Inšpektorát práce vykonal inšpekciu práce, pričom zistil, že zamestnávateľ (žalovaný) v pracovných zmluvách ako miesto výkonu práce uviedol „Žilinský a Banskobystrický kraj“, pričom toto ustanovenie nie je v súlade s dikciou Zákonníka práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), nakoľko Žilinský a Banskobystrický kraj nie je určenie miesta, ale administratívne členenie SR. Zamestnávateľ týmto porušil ust. § 43 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Ďalej sa v podaní uvádza, že zamestnávateľ neviedol evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej a neaktívnej pracovnej pohotovosti zamestnanca, tak aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú prac. pohotovosť. Zamestnávateľ vyššie uvedeným porušil ust. § 99 ZP. 17. Žalobca P. A.N. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že v spoločnosti žalovaného pracoval od januára 2010, takmer 7 rokov nepretržite, pričom dňa 25.02.2016 nastúpil na PN, ktorú osobne odovzdal manažérovi p. Janíkovi a to za účasti konateľa spoločnosti, v kancelárii právneho zástupcu žalovaného JUDr. Kušníra. Pokiaľ ide o PN- ku, nešlo o fiktívnu PN, ako tvrdí žalovaný, ale doliečoval si poúrazový stav, bol mu nariadený kľudový režim, absolvoval rehabilitácie, pričom išlo o stav po úraze, ktorý mal na ľavej ruke, kedy došlo k pretrhnutiu šliach. Úraz sa stal dňa 28.09.2015, pričom liečenie trvalo do 18.11.2015. V tomto čase, napriek tomu, že mal kovovú dlahu, chodil do práce, prácu teda nebojkotoval ako tvrdí žalovaný. Na PN nastúpil dňa 25.02.2016, pričom dňa 01.03.2016 ho telefonicky kontaktoval manažér p. Janík, kedy mu uviedol, že asi o 3 minúty bude pred jeho domom, že mu prišiel odobrať pracovné prostriedky, nakoľko tieto chcú využiť iným spôsobom, keďže je PN. Tieto mu odovzdal, o čom svedčí odovzdávací protokol. Dňa 31.03.2016 mu bola ukončená PN, keď sa vrátil od lekára domov, bola už pošta zavretá, preto potvrdenie o ukončení PN zaslal žalovanému doporučeným listom poštou a to dňa 01.04.2016, ráno o 8.15 hod., pričom súčasťou bola aj výzva na vytvorenie pracovných podmienok. Teda dňa 01.04.2016 on bol v regióne podľa pracovnej zmluvy a bol pripravený pracovať, avšak zo strany žalovaného mu neboli vytvorené pracovné podmienky, nakoľko mu nebol pridelený plán, portfólio a pracovné pomôcky a nemal ani prístup do systému žalovaného. Zo strany žalovaného mu nebola doručená žiadna odpoveď, nikto ho nekontaktoval a nič sa nedialo, takže znova dňa 07.04.2016 zaslal žalovanému výzvu na vytvorenie pracovných podmienok a na prideľovanie práce. Opätovne sa nič nedialo a až dňa 18.04.2016 mu bola doručená zo strany žalovaného výpoveď, ktorú on považuje za nezákonnú. Táto bola datovaná 07.04.2016, ale podľa neho bola vyhotovená až po tom, ako bola žalovanému doručená výzva, ktorú zaslal 07.04.2016, lebo táto výpoveď bola daná na poštovú prepravu až dňa 12.04.2016. Dňa 18.04.2016 zaslal žalovanému odpoveď, kde ho žiadal, aby ho naďalej zamestnával, túto žalovaný prevzal dňa 20.04.2016, nakoľko túto poslal už s doručenkou, ktorá potvrdzuje toto prevzatie. Na toto oznámenie žalovaný do dnešného dňa neodpovedal, a preto bol nútený podať žalobu na súd. Žalovaný svojím postojom, ktorý nie je v súlade so zákonom, ho dostal do stavu hmotnej núdze, a to nielen jeho, ale aj jeho rodinu, nakoľko príjem z tejto práce je jediným príjmom rodiny, ktorá pozostáva z manželky a 3 maloletých detí, pričom manželka nepracuje. Žalobca u žalovaného pracoval aj ako manažér, mal na starosti obchodníkov. Nastupovanie na PN v čase, keď pracoval ako manažér, vo všeobecnosti prebiehalo tak, že mu pracovník zavolal, že je PN a PN poslal poštou na personálne oddelenie, ktoré bolo najskôr v Bratislave, neskôr v Bystrici. Keď zamestnanec končil PN, kontaktoval ho telefonicky a ukončenie PN zasielal poštou, pričom sa aj ráno na nasledujúci deň prihlasoval na telekonferenciu. Takto to prebiehalo, keď išlo o štandardný spôsob, teda keď mal pracovník k dispozícii pracovné prostriedky a prístup do systému, aby sa mohol prihlásiť na telekonferenciu. Na prihlásenie na telekonferenciu potreboval zamestnanec služobný telefón, v ktorom bolo zadané špeciálne telefónne číslo, ktoré bolo vytvorené na tomto telefóne a následne sa ešte zadával špeciálny kód. Prihlásenie znamenalo, že každé ráno prebiehala v rámci obchodnej skupiny telekonferencia, kde obchodník uviedol, čo v daný deň bude robiť, akého klienta navštívi, na základe tohto manažér vedel, že je obchodníci sú v práci. V prípade, ak sa neprihlásil, tak sa zisťovalo čo je s ním. Takto evidoval dochádzku manažér. Pracovný čas u žalovaného ako zamestnávateľa sa zadával v externom systéme elektronicky, na základe prihlásenia zamestnanca, robil to manažér na konci mesiaca. Aj obchodník mal prístup do dochádzkového systému, ale musel mať počítač a vytvorený prístup. Nebolo obvyklé, že počas PN alebo dovolenky sa odoberali zamestnancom pracovné prostriedky, počas pôsobenia žalobcu u žalovaného sa to stalo len raz, keď obchodníčka bola PN 6 - 7 mesiacov, vtedy sa jej odobrali pracovné prostriedky. Pridelené motorové vozidlá mohli zamestnanci používať aj na súkromné účely. Počas trvania pracovného pomeru, čo bolo takmer 7 rokov, si vždy plnil všetky plány, nikdy nebol upozorňovaný na ich neplnenie, a to ani keď bol manažérom, a ani potom, ako sa vrátil na pozíciu obchodníka. Napr. v roku 2015 pracovný plán splnil na 106%, uvedené vyplýva aj z hodnotenia z roku 2015, ktoré dostal od žalovaného, z ktorého vyplýva ohodnotenie plnenia plánu jeho osobou, pričom práve v 2015 utrpel aj uvádzaný úraz a napriek tomu si plán splnil, teda až do jeho PN z februára 2016, nikdy nebol upozornený na to, že si neplní svoje pracovné povinnosti, naopak bol zaradený medzi TOP obchodníkov, za čo mu boli pridelené rôzne benefity. Pokiaľ ide o tvrdenie, že bojkotoval zasielanie výkazu prác, k tomu uviedol, že vo firme to fungovalo tak, že prvý pracovný deň v mesiaci dostali plán na daný mesiac, ktorý museli splniť, v ktorom boli uvedené aj firmy, ktoré majú ako obchodníci kontaktovať. V r. 2016 nastúpil do práce 11.01.2016, v tento deň bol zhodnotený rok 2015 plus boli prezentované vízie na rok 2016. Oni ako obchodníci pripomienkovali a namietali plán. Manažér povedal, že bude prerobený a tento prerobený plán dostali dňa 25.01.2016 - čo bol štvrtok, dňa 26.01.2016 bol piatok, potom nasledoval víkend, pričom on už 29.01.2016, teda v utorok, bol upozorňovaný na neplnenie plánu, ktorý dostal dňa 25.01.2016. Teda za 4 dni, pričom 2 dni z toho boli víkend. Zároveň mu bolo zakázané uzatvárať zmluvy s firmami z iného mesiaca. Ono to u žalovaného fungovalo totiž tak, že ak sa napr. v januári práve z dôvodu neskoršieho predloženia plánu tento nesplnil, tak to obchodník dobehol vo februári, jemu to však umožnené nebolo, naopak 29.01.2016 mu došiel e-mail, ktorý mu zakazoval kontaktovať klientov z predchádzajúceho mesiaca. Vo februári 2016 mu znovu došiel e-mail, že na príkaz konateľa firmy mu odoberajú kompletné portfólio klientov. Pokiaľ ide o namietaný denný výkaz prác po tom, ako ho o to požiadal manažér, aj keď s tým nebol úplne uzrozumený, keďže v tom nevidel opodstatnenie, každý deň tento výkaz vyhotovil v excelovskej tabuľke a zaslal ho manažérovi - p. B.. Nebola mu jasná formulácia denných snímok, a po tom, ako mu bolo vysvetlené, čo tým je myslené, od 04.02.2016 zasielal túto dennú súvahu v podobe, ako to bolo nariadené prostredníctvom e-mailu p. B.. Obchodník v regióne, ktorý bol miestom výkonu jeho práce, navštevoval v mestách pridelených klientov, pričom administratívu vykonával doma. Administratíva zahŕňala prípravy na rokovanie s klientom, vyplnenie výkazov, reportov, „navolávanie“ stretnutí a pokiaľ boli naplánované dlhšie cesty okolo 200 km, tak obchodník prespal v hoteli, vo štvrtok sa vracal väčšinou domov, kde doma spracoval administratívu. Kancelária v Žiline oficiálne neexistuje, vie o jednom priestore, je to call-centrum, bol tam asi 4 - 5 krát, keď bol zavolaný manažérom na takú „kvázi“ poradu. Pri ukončení PN, keďže mal všetky kontakty uložené v služobnom telefóne, ktorý mu bol odobratý, pričom oznámenie, že mu bude odobratý bolo 4 minúty pred tým ako sa to stalo a on nemal ani čas si tieto kontakty prepísať alebo prekopírovať, teda nemal k dispozícii žiadne kontakty, nakoľko tieto v súkromnom telefóne nemá. Pri odovzdávaní vecí sa pýtal p. Janíka ako má postupovať pri ukončení PN, boli pri tom prítomní aj svedkovia, s ktorými sa to rozoberalo, načo mu on povedal „veď uvidíme“ a odišiel. Konateľ žalovaného T.. M. Z., vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že sa stal konateľom spoločnosti žalovaného dňa 01.01.2014, pričom už od 01.05.2012 pracuje vo firme a bol obchodným riaditeľom a zároveň aj priamym nadriadeným žalobcu v pozícii obchodného manažéra. Pokiaľ ide o históriu spolupráce so žalobcom, v čase, keď nastúpil ako konateľ, bol žalobca obchodným manažérom, bolo to 01.01.2014. Vzhľadom na výsledky, ktoré boli v danom regióne, po vzájomnej dohode so žalobcom, teda nie na jeho žiadosť, sa dohodili tak, že bude pracovať znovu na pozícii obchodného zástupcu. Dôvodom toho boli neuspokojivé výsledky žalobcu na pozícii manažéra v danom regióne. V danom regióne došlo k poklesu predaja, ale keďže boli referencie na to, že žalobca je dobrým obchodníkom, tak sa dohodli, že na tejto pozícii vo firme ostane pracovať, bolo to 01.06.2015. Miestom výkonu práce žalobcu ako obchodného zástupcu boli regióny v mieste jeho pobytu ako aj tie, kde boli výpadky, ktoré boli spôsobené aj tým, že došlo k poklesu predaja v čase, keď žalobca bol v pozícii obchodného manažéra. Úlohou obchodného zástupcu je obchodovanie, a to predaj marketingových služieb, pričom nejde len o portfólio pridelených klientov, ale predmetom je aj penetrovanie sa na trhu a získavanie nových klientov ako aj ponúkanie ďalších produktov už existujúcim klientom, teda nejde len o plnenie plánu vo vzťahu k prideleným klientom. V roku 2016 pristúpili k prehodnoteniu výsledkov za rok 2015, pričom existovali dve skupiny, jedna bola od západu po stred Slovenska - tam bolo 6 pracovníkov a druhá bola od stredu po východ Slovenska, kde bol manažérom p. Janík a jedným z obchodníkov bol aj žalobca. V tomto regióne boli celkovo štyria obchodníci vrátane žalobcu. Zmena spočívala v tom, že sa nevychádzalo len z historických plánov, ale rozhodli sa pre kombináciu historických výsledkov ako aj hodnotenie efektivity každého obchodného zástupcu vzhľadom na vývoj trhu, pričom efektivita mala dosahovať 34 %, čo bolo o 4 % viac ako bežný priemer, ktorý je 30%, teda riziko z hľadiska efektivity niesol on. Tu nastal problém so žalobcom ako aj s ďalšími dvom pracovníkmi v danom regióne. Žalobcovi nechali plat, auto ako aj ďalšie benefity, nakoľko vychádzali z toho, že si firma váži svojich zamestnancov. Pokiaľ ide o samotný plán, je pravdou, že bol doručený 11.01.2016, ale práve na základe sťažnosti žalobcu a ďalších 2 zamestnancov musel byť upravovaný a bol doručený 25.01.2016. Aby sa však vyhlo situácii, ktorú tu popisoval žalobca, teda, že obchodný zástupca nemá pridelený plán alebo mu je pridelený neskôr, tak je stanovené, že v takom prípade sa plán stanovuje ako priemer 3 predchádzajúcich mesiacov. Teda žalobca mal v prípade, ak mu nebol predložený plán, postupovať takýmto spôsobom, predovšetkým mal teda predávať produkty firmy. Traja ľudia z daného regiónu, vrátane žalobcu, z tých istých dôvodov zo skupiny O.. B. začali koordinovať svoj postup, nastúpili v rovnakých časoch na PN- ku, pričom prvý dvaja skôr - dňa 16.02. 2016 a žalobca dňa 25.2.2016, pričom prví dvaja zamestnaci zároveň oznámili, že pôjde o dlhodobejšiu PN. Pokiaľ ide o stretnutie v Žiline, toto bolo iniciované práve z dôvodu, aby sa dohodli ako sa bude ďalej pokračovať, pričom vzhľadom na to, že už absolvoval stretnutia s vytýkacími listami, rozhodol sa organizovať toto stretnutie aj s právnikom, jeho cieľom bolo ozrejmenie si pracovných povinností zamestnanca. Na jeho otázku, ako si žalobca predstavuje dohodu, tento zrazu vytiahol PN-ku. Pokiaľ ide o dôvody PN, na stretnutí nebolo zrejmé, že by mal nejaké problémy s rukou, ruku mal síce obviazanú, ale prišiel sám na pridelenom motorovom vozidle. Zo 4 ľudí v danom regióne, 3 ľudia mali v mesiacoch január a február katastrofálne výsledky. Práceneschopnosti žalobcu (a ďalších dvoch zamestnancov) predchádzali vytýkacie listy, ktoré osobne doručil spolu s p. Janíkom trom zamestnancom, tieto listy oni osobne neprevzali, nechali si ich doručiť prostredníctvom pošty, pričom tieto listy mali rovnaké znenie. Okrem žalobcu, išlo aj o O.. U., a p. V., títo zamestnanci išli približne v tom istom čase na PN. Dôvodom bolo, že po vytýkacích listoch sa neudiala náprava a zo strany žalovaného bol záujem opätovne im doručiť ďalšie vytýkacie listy, preto bolo zorganizované stretnutie, na toto stretnutie prišiel len žalobca, ktorý na ňom doručil svoju PN. Teda žalovaný sa nachádzal v situácii, keď v regióne traja zo štyroch zamestnancov sú na PN, pričom títo ľudia si neplnili plány, hoci išlo o tzv. „fieldových“ obchodníkov, ktorí mali významné portfólio klientov. Túto situáciu musel riešiť, pričom navyše videl cez systém sledovania motorových vozidiel, že napriek tomu, že sú PN, tak autá niektorých sa nachádzali mimo regiónu. Aj z tohto dôvodu žalovaný pristúpil k odobratiu pracovných prostriedkov a inzerovaniu voľných pracovných miest, pričom keďže existovali indície k preberaniu klientov, bol nútený presunúť časť obchodných zástupcov do tohto regiónu a pristúpil k prerozdeleniu portfólia klientov a vypísaniu výberových konaní. Bolo to z dôvodu, že portfólio týchto 3 obchodných zástupcov v hodnote 400.000,- - 500.000,- € bolo v ohrození. V tom čase začali registrovať aj to, že bola vytvorená firma SOS-web, ktorá sa nachádza v blízkosti bydliska p. U., pričom mali indície, že táto firma kontaktuje ich zákazníkov, pričom prevzala aj časť ich portfólia, čím došlo k strate asi 70.000,- €. Má vedomosť, že všetci traja z uvádzaných obchodných zástupcov pre túto firmu pracujú, a to aj napriek tomu, že v konaní pred súdom trvajú na ďalšom zamestnávaní. Pokiaľ ide o ukončenie PN, táto bola žalobcom podaná na pošte 01.04.2016, teda muselo byť jasné, že to príde najskôr v pondelok 04.04.2016, pričom vzhľadom na množstvo korešpondencie, ktorá je doručovaná a rozdeľovaná, kým sa to zaeviduje, prejde aj ďalší pracovný deň. V rovnakom čase im zároveň zo strany tak žalobcu, ako aj ďalších 2 zamestnancov, bolo doručené rovnaké znenie listov, ktorým žiadajú o prideľovanie práce. Reakciou na to bol list, ktorý zaslal žalovaný - a to okamžité skončenie pracovného pomeru. Teda v čase od 01.04.2016 do 12.04.2016 síce zamestnanec údajne pracuje, avšak nijakým spôsobom nekontaktuje zamestnávateľa, pričom tel. číslo firmy v mieste jej sídla je verejne dostupné. V danom prípade išlo o koordinovaný postup 3 zo 4 zamestnancov silného regiónu, kde koordinovane postupovali pri PN-kách, pri ďalšej komunikácii, ktorá nakoniec vyústila do súčasného podania troch žalôb. On postupoval tak, aby chránil záujmy firmy, ktorá potrebuje dosahovať zisk a zabezpečiť prostriedky pre svojich 77 zamestnancov. Vo vzťahu k 2 bývalým zamestnancom a to p. U. a p. Dvorožňáka, vie dodať konkrétne kontakty na klientov, ktorých chceli prevziať z portfólia. Kanceláriu v Žiline žalobca využíval, okrem toho, že tam pracoval, bola tam aj tlačiareň, ktorú využíval. Je možné urobiť výstup, koľkokrát tam bol, vedel o nej on, vedia o nej všetci zamestnanci, táto je používaná, aj keď nie je zapísaná v obchodnom registri. Svedok T.. E. B., vypovedal, že v spoločnosti žalovaného pracoval od 07/2015 do 07/2016 na pozícii obchodného manažéra, pričom bol bezprostredne nadriadený žalobcovi. Začiatkom r. 2016 došlo k slabšiemu plneniu plánu u troch zo štyroch zamestnancov, pričom pri štvrtom zamestnancovi išlo o nového zamestnanca, kde to bolo pochopiteľné, zároveň išlo o nevysvetliteľný pokles plnenia plánu, preto musel zisťovať príčiny, tento stav vysvetľovať a etablovať veci, ktoré by to nakopli. Následne 70% tímu odišlo na PN a celé toto vyústilo do ukončenia pracovného pomeru s 3 zamestnancami zo štyroch. Žalobca išiel na PN neskôr ako ďalší dvaja zamestnanci a to z toho dôvodu, že mu udelil dovolenku, aby si oddýchol, načerpal sily a zároveň, aby vyčerpal dovolenku, keďže mal ešte nevyčerpanú z predchádzajúceho roka. Po tom ako dvaja zamestnanci z troch nastúpili na PN, kontaktoval telefonicky žalobcu, zavolal ho na stretnutie, aby si vysvetlili niektoré veci, bola snaha rozobrať „nevýkonnosť“, jej dôvody. Stretnutie prebehlo za prítomnosti právneho zástupcu B.. C., pričom po asi polhodinovom nepríjemnom rozhovore žalobca položil na stôl PN-ku a následne odišiel. Následne boli odobraté týmto zamestnancom autá, mobily a počítače pre potreby ich využitia v kontexte firmy ako aj z dôvodu, že bolo zistené, že sa na motorových vozidlách sa jazdilo aj počas PN a zamestnanci vykonávali činnosť pre inú obchodnú firmu. Dve autá sa odovzdávali jeden deň, tretie v iný deň v Žiline. Keďže mali byť na PN-ke, mali byť doma, takže sa im oznámilo, že sa im večer odoberú autá. Pokiaľ ide o pokles výkonnosti u týchto zamestnancov, hľadal predovšetkým dôvody tohto poklesu. Jedným z dôvodov bol aj vysoký pridelený plán, o tomto komunikoval s nadriadenými, snažil sa o prerozdelenie „fieldov“ s iným tímom, o prerozdelenie medzi obchodníkmi, snažil sa, aby žalobca nemusel tráviť dni na týždňovkách, prerozdelil teda klientov a to tak, aby nemal žalobca dojem, že plán je nerealizovateľný. Zároveň sa snažil aj o osobnú komunikáciu, chcel s ním spoločne navštevovať aj klientov, aby mu prípadne poradil ako postupovať. Hlavným dôvodom tzv. „vytýkacích“ listov zaslaných žalobcovi a ďalším dvom zamestnancom bol pokles plnenia plánu oproti uplynulému obdobiu, pričom išlo obchodníkov, ktorí boli v predchádzajúcich obdobiach najlepšie hodnotení, a teda štatisticky bol predpoklad, že sa ich výkon zlepší. Napriek snahe sa tak nedialo, pričom napr. žalobcovi boli ponechané všetky výhody, ktoré mal ako manažér, teda plat, smartfón, auto strednej triedy a to aj na úkor jeho nevýhody, keď on sám napr. jazdil na aute pre obchodníka. Počítal s tým, že žalobca, keďže bol manažér, tak má skúsenosti a bude plniť pridelené úlohy aj nad úroveň plánu. Nestalo sa tak, naopak došlo k určitej koordinácii troch pracovníkov, ktorí si neplnili plán, nevedel sa dopátrať príčiny, mal podozrenie, že sú koordinovaní a ako by mu chceli dokázať, že bez nich sa to nepohne. Okrem toho zistil, napr. cez systém carnet, že sa stretávajú a koordinujú svoju činnosť. Preto prijal opatrenia, uložil im povinnosť predkladať snímku dňa, čo však všetci ignorovali. Žalobca po skončení PN-ky mohol navštíviť pracovisko v Žiline, kam chodili a o ktorom všetci vedeli. Mal k dispozícii aj jeho oficiálny telefón, ktorý je zverejnený webovej stránke a mal aj jeho súkromný telefón, mal e-mail a pracovné konto. Kancelária v Žiline má dve súčasti, pracovisko manažéra, ktoré je zároveň aj kanceláriou konateľa, keď príde a telecentrum, kde sa nonstop od 8.00 do 16.00 hod. nachádza osoba, ktorá je pridelená na prácu s databázami, táto by ho bola ihneď skontaktovala. 18. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov navrhovaných žalovaným, a to: O. L., M. I., B. K., M. C.Z., Z. C. Q. J. L. a výsluchom svedkyne navrhovanej žalobcom Dáši Y., nakoľko výsluch týchto svedkov považuje súd za nehospodárny, ich výsluchom by súd nezistil žiadne skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Pokiaľ ide o výsluch svedkov navrhovaných žalobcom a to: O. L., M.P. I., B. K., M. C., Z. C. a J. L., výpoveďou ktorých sa malo preukázať, že došlo k odlivu dlhodobých klientov žalovaného a ich prechodu do firmy SOS - web, súd považuje túto skutočnosť za nesúvisiacu s konaním o určenie neplatnosť skončenia pracovného pomeru, nakoľko táto skutočnosť nebola dôvodom okamžitého skončenie pracovného pomeru so žalobcom, a preto jej preukazovanie považuje súd za nadbytočné. Pokiaľ ide o výsluch svedkyne navrhovanej žalobcom - p. V. Y., ktorej výsluch navrhol žalobca z hľadiska vymedzenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, keďže táto nebola v roku 2016 zodpovedná za vedenie personálnej agendy (túto mala na starosti do 30.09.2015), súd považoval jej výsluch za nadbytočný, keďže by sa výpoveďou tejto svedkyne neobjasnili žiadne skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci samej. 19. Takto ustálený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne: Podľa § 59 ods. 1 písm. c) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej ako „Zákonník práce“) pracovný pomer možno skončiť okamžitým skončením. 20. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa zo dňa 31.12.2009 v znení jej dodatkov. Dňa 18.04.2016 doručil žalovaný žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomer. Dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom bolo hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Písomným podaním zo dňa 18.04.2016 žalobca žalovanému oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával podľa pracovnej zmluvy. Tieto skutočnosti nie sú medzi účastníkmi sporné. 21. Sporným medzi stranami sporu zostalo posúdenie otázky platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ ide o samotné okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 07.04.2016, doručené žalobcovi dňa 18.04.2016, súd po starostlivom zvážení všetkých skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že toto okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. 22. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru, pričom ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi, keď zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Jedným z dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru je porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom, pričom intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. 23. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b/ a § 63 ods. l písm. e/ Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. 24. Konanie, ktorým sa mal žalobca dopustiť porušenia pracovnej disciplíny bolo v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 07.04.2016 vymedzené zamestnávateľom nasledovne, citujem: „Týmto Vám zamestnávateľ oznamuje, že okamžite končí s Vami pracovný pomer podľa ust. § 68 ods. 1, písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, pretože ste závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu nenastúpením do práce dňa 01.04.2016 a nezaslaním pracovného výkazu za uvedený deň, čo je v rozpore s ustanovením § 81, písm. a), b) g) ZP.“ 25. Z uvedeného vyplýva, že za konanie, ktoré má charakter závažného porušenia pracovnej disciplíny žalovaný ako zamestnávateľ jednoznačne skutkovo vymedzil ako „nenastúpenie do práce dňa 01.04.2016 a nezaslanie pracovného výkazu za uvedený deň“. 26. Súd má za to, že v prejednávanej veci dôvod okamžitého skončenia pracovného pomer zo strany žalovaného bol vymedzený v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 07.04.2016 jednoznačne a dostatočne konkrétne (nenastúpenie do práce dňa 01.04.2016 a nezaslanie pracovného výkazu za uvedený deň). Teda v danom prípade zamestnávateľ jednoznačne vymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru a tak bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré viedli žalovaného k tomu, že rozväzuje pracovný pomer. Sporným bolo, či konanie vytýkané žalovaným skutočne nastalo, teda či žalobca dňa 01.04.2016 bol počas pracovnej doby v mieste výkonu práce alebo či išlo o neospravedlnenú absenciu. 27. Súd neakceptoval výklad podávaný v priebehu konania žalovaným, že uvedením, cit.: „nenastúpenie do práce dňa 01.04.2016“ išlo len o vymedzenie začiatku porušovania pracovnej disciplíny, ktoré trvalo až do dňa dourčenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, t.j. do 18.06.2016. Takéto tvrdenia žalovaného neobstojí už aj z toho dôvodu, že ku dňu 07.04.2016, kedy v písomnej podobe vyhotovil toto okamžité skončenie pracovného pomeru, trvala žalovaným tvrdená absencia žalobcu na pracovisku už 5 pracovných dní, teda pokiaľ malo ísť (ako tvrdí žalovaný) o opakovanú dlhotrvajúcu absenciu, bol povinný túto skutočnosť (keďže o nej v tom čase mal vedomosť) jednoznačne uviesť v okamžitom skončení pracovného pomeru. Súd má za to, že je neprípustné, aby žalovaný takýmto spôsobom vykonával výklad dôvodu skončenia pracovného pomeru a takýmto spôsobom vlastne dodatočne rozširoval dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru. Platí totiž, že výklad prejavu vôle môže smerovať len k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené. Pomocou výkladu prejavu vôle nie je možné „nahrádzať“ alebo dodatočne „dopĺňať“ vôľu, ktorú účastník v rozhodnej dobe nemal, alebo ktorú síce mal, ale ju neprejavil (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 205/2007 zo dňa 22. februára 2008). V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že pri výklade uvedeného právneho úkonu žalovaného bolo potrebné prihliadnuť aj k tomu, čo v tomto smere vyplynulo z dokazovania pred súdom, a k tomu, čo vyšlo za konania najavo (najmä vo vzťahu k okolnostiam, za ktorých bol prejav vôle urobený). 28. Keďže iné dôvody skončenia pracovného pomeru ako „nenastúpenie na pracovisko dňa 01.04.2016 a nezaslanie denného výkazu práce za tento deň“ neboli v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru skutkovo opísané, zaoberal sa súd výlučne týmto skutkovým tvrdením žalovaného. Súd pritom dodáva, že ide o skutkové tvrdenie, ktorým je súd viazaný a toto meniť nemôže, v žiadnom prípade nejde o právne posúdenie (právnu kvalifikáciu), ako tvrdí žalovaný. 29. Vzhľadom na procesnú obranu žalovaného sa súd musel zaoberať tým, či žalobca dňa 01.04.2016 bol prítomný v zmysle platnej pracovnej zmluvy v pracovnom čase v mieste výkonu práce alebo či žalobca do práce nenastúpil a teda išlo o neospravedlnenú absenciu žalobcu. 30. O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide iba vtedy, ak je tento neprítomný na dohodnutom pracovisku (čo zo strany zamestnávateľa nebolo preukázané) a vtedy, ak ide o opakované konanie. Skutočnosti, ktoré by mohli byť podstatou takéhoto dôvodu skončenia pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca, niekedy v kratšej, inokedy dlhšej dobe (uznesenie NS SR, sp.zn. 5Cdo/17/2011). 31. Pokiaľ ide o miesto výkonu práce, tak ako je vymedzené v pracovnej zmluve - Stredné a Východné Slovensko (v zmysle Dohody o zmene pracovnej zmluvy), v konaní nebolo preukázané, že by sa žalobca dňa 01.04.2016 nenachádzal v mieste výkonu práce. Pokiaľ ide o miesto výkonu práce, súd dodáva, že nemôže byť v danom prípade na ťarchu zamestnanca, akým spôsobom je v pracovnej zmluve vymedzené miesto výkonu práce. Z výsledkov vykonaného dokazovania a aj zo záverov Inšpektorátu práce Bratislava, vyplynulo, že zamestnávateľ v rozhodnom období neviedol evidenciu pracovného času ako svoju zákonnú povinnosť. Vzhľadom na uvedené žalovaný nepreukázal, že by sa žalobca v mieste výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve počas pracovného času nenachádzal. Dôkazné bremeno na preukázanie, že by zamestnanec zavineným spôsobom porušil pracovnú disciplínu, a teda preukázať, že nastali zákonné dôvody na využitie výnimočného inštitútu skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, zaťažovali žalovaného ako zamestnávateľa, pričom možno konštatovať, že žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol, nakoľko nepreukázal, že by žalobca v pracovnom čase nebol v mieste výkonu práce. 32. Pokiaľ ide o povinnosť zamestnanca informovať zamestnávateľa o ukončení PN, je nesporné, že zamestnanec je povinný informovať zamestnávateľa bezodkladne. Žalobca ako zamestnanec ihneď po ukončení PN (31.03.2016), t.j. nasledujúci pracovný deň (01.04.2016) informoval žalovaného o ukončení PN a zároveň ho vyzval, aby mu začal prideľovať prácu. Keďže zákon neupravuje spôsob, akým je zamestnanec povinný oznámiť túto skutočnosť zamestnávateľovi, žalobca svojím postupom neporušil žiadnu povinnosť, keď ihneď po ukončení PN písomne - listom - túto skutočnosť zamestnávateľovi oznámil. V tejto súvislosti súd uvádza, že dňa 01.04.2016 bol piatok, a teda nasledujúcim pracovným dňom bol až pondelok 04.04.2016, kedy žalovanému bolo oznámenie žalobcu doručené. Pokiaľ žalobca vytýka žalovanému, že mu mal iným vhodným spôsobom (napr. telefonicky alebo osobne) oznámiť ukončenie PN a termín nástupu do práce, súd uvádza, že takáto povinnosť žalobcovi nevyplýva ani z pracovnej zmluvy a ani zo žiadneho interného predpisu. V konaní nebolo preukázané, že by bol žalobca povinný sa dostaviť do kancelárie žalovaného v Žiline - navyše za stavu, kedy by tam musel vycestovať na vlastné náklady (keďže mu boli odobraté pracovné prostriedky). 33. Súd navyše poukazuje aj na to, že rovnakú povinnosť vo vzťahu k zamestnancovi mal aj žalovaný, pričom tento využil rovnaký postup ako žalobca, nakoľko aj žalovaný využil vo vzťahu k žalobcovi písomnú komunikáciu prostredníctvom poštovej prepravy (teda ani samotný žalovaný nevyužil pri kontaktovaní žalobcu iný „vhodný“ spôsob komunikácie). Žalovaný po doručení oznámenia o ukončení PN dňa 04.04.2016 žalobcu nekontaktoval ani osobne ani telefonicky (pričom mu musela byť známa jeho adresa a jeho telefónne číslo), nezačal mu prideľovať prácu, nevyzval ho na prevzatie pracovných prostriedkov nevyhnutných na výkon práce, ale až 12.04.2016 (teda po uplynutí 7 pracovných dní odo dňa prevzatia oznámenia o ukončení PN) dal na poštovú prepravu okamžité skončenie pracovného pomeru. Súd má za to, že minimálne od 04.04.2016 do 18.04.2016 bol žalovaný (ktorý mal vedomosť o ukončení PN žalobcu od 04.04.2016 a žalobca ho opakovane vyzval v zmysle § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce na prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy - listom zo dňa 31.03.2016 a zo dňa 07.04.2016) povinný žalobcovi prideľovať prácu, a preto toto obdobie v žiadnom prípade nie je možné považovať za neospravedlniteľnú absenciu zavinenú žalobcom. V prípade, že zamestnanec neprestal vykonávať prácu pre zamestnávateľa na základe vlastného rozhodnutia, ale z dôvodov spočívajúcich na strane zamestnávateľa, môže zamestnanec zamestnávateľa vyzvať k plneniu jeho povinností, avšak zamestnanec nie je povinný prideľovanie práce na zamestnávateľovi vyžadovať, ani sa zdržiavať po dobu, kedy zamestnávateľ neplní svoje povinnosti na mieste zamestnávateľom určenom. Z uvedeného vyplýva, že ak prestal zamestnávateľ v rozpore s ustanovením § 47 ods. 1 Zákonníka práce prideľovať žalovanému prácu (napr. v súvislosti s neplatným rozviazaním pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa), hoci zamestnanec bo pripravený pracovať, ide o prekážky v práci na strane zamestnávateľa a takýto skutkový stav nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca. 34. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že konanie, ktoré bolo vytýkané žalovaným ako zamestnávateľom žalobcovi ako zamestnancovi v okamžitom skončení pracovného pomeru, nie je jednak porušením pracovnej disciplíny, ktoré by spĺňalo hypotézu ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Zamestnávateľ nepreukázal, žeby zamestnanec nenastúpil na svoje obvyklé pracovisko dňa 01.04.2016 a iným spôsobom údajné závažné porušenie pracovnej disciplíny skutkovo nevymedzil. 35. Záverom súd uvádza, že ak by aj postup žalobcu, ktorý písomne listom oznámil žalovanému ukončenie práceneschopnosti deň nasledujúci po dni jej ukončenia (teda bezodkladne) bol porušením pracovnej disciplíny, tak takéto konanie zamestnanca (s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti prejednávanej veci) podľa názoru súdu nemožno považovať za tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, že by jeho následkom malo byť okamžité skončenie pracovného pomeru a že by od zamestnávateľa nebolo možné spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával (uznesenie NS SR, sp. zn. 5 Cdo 26/2009, zo dňa 13. novembra 2009). Je totiž výlučne vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v úvahu iba špecifiká prejednávanej veci a platnú judikatúru. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ hodnotí určité konanie svojho zamestnanca. 36. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu a v zásade ju ovplyvňuje: a) osoba zamestnanca, b) funkcia, ktorú zamestnanec zastáva (resp. pracovné zaradenie), c) jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, d) spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, e) situácia, v ktorej k porušeniu došlo, f) dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, t.j. či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi napr. škodu a pod. Demonštratívny výpočet vyššie uvedených základných kritérií je rámcom objektívneho posúdenia stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny. 37. Za predpokladu, že by žalovaným vytýkané konanie žalobcu vymedzené v okamžitom skončení pracovného pomeru, bolo porušením pracovnej disciplíny, aplikujúc vyššie uvedené kritériá na prejednávanú vec, je potom jednoznačne možné prijať záver, sa žalobca sa nedopustil takého zavineného závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého následkom by mohlo byť okamžité skončenie pracovného pomeru. 38. Pri rozhodovaní súd vychádzal z tohto, že v prípade žalobcu ide o osobu zamestnanca, ktorý v spoločnosti žalovaného pracoval od roku 2009 pričom v určitom období zastával dokonca aj vedúcu pozíciu manažéra. Počas celej doby trvania pracovného pomeru (viac ako 7 rokov, a to až do februára 2016) pritom žalobca nikdy nebol upozorňovaný na porušenie pracovných postupov a nikdy mu nebolo vytýkané pochybenie (ani žalovaný žiadnu takúto skutočnosť v konaní netvrdil a ani nepreukázal - s výnimkou údajného neplanenia plánu v januári 2016). Situácia, pri ktorej malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny nebola obvyklou situáciou, nakoľko ako vyplynulo z dokazovania, u žalovaného nebolo obvyklé, že by počas trvania PN boli zamestnancovi odobraté pracovné prostriedky, ktoré mu vzhľadom na charakter a miesto výkonu práce umožňovali kontaktovať sa so zamestnávateľom. Navyše v konaní nebolo preukázané, žeby týmto konkrétnym konaním žalobcu (nenastúpením do práce dňa 01.04.2016 a nezaslaním výkazu z tohto dňa) bola žalovanému ako zamestnávateľovi spôsobená akákoľvek škoda. 39. Teda možno konštatovať, s prihliadnutím na osobu žalobcu, jeho postoj k plneniu pracovných úloh, dĺžku trvania pracovného pomeru, špecifickosť situácia a skutočnosť, že na starne zamestnávateľa nedošlo k vzniku škody, že konanie žalobcu spočívajúce v tom, že dňa 01.04.2016 nenastúpil do práce a zamestnávateľovi túto skutočnosť „riadne“ neoznámil a nezaslal ani denný výkaz práce, nie je možné považovať za také porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by napĺňalo skutkovú podstatu závažného porušenia pracovnej disciplíny s následkom okamžitého skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce. 40. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd prvej inštancie rozhodol tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaným je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá. 41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 42. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalovaný právne odôvodnil podľa § 355, § 365 ods. 1 písm. h/, f/ C.s.p. Žalovaný poukazuje na právny názor vyjadrený v rozhodnutí R4/2002, v ktorom sa uvádza, že sud nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ktorú zamestnávateľ uvedie v okamžitom skončení pp, ale musí vychádzať z toho, ako je tento zrušujúci prejav skutkovo odôvodnený a či toto skutkové opísanie zakladá niektorý z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný taktiež poukazuje na rozhodnutie 3Cdo/12/2008. Podľa žalovaného vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zo strany žalobcu sa jednalo o úmyselné konanie (nezaslaním včasného oznámenia o skončení PN a nezaslaním výkazu práce) ktorému predchádzalo neuspokojivé plnenie si pracovných povinností, na ktoré žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru poukázal, ktorý sud vôbec vo svojom rozhodnutí nebral do úvahy v ktorom žalovaná uvádza, že konanie žalobcu, a teda aj intenzitu porušenia pracovnej disciplíny posudzuje ako hrubé porušenie, aj na základe neuspokojivého plnenia povinnosti žalobcu vyplývajúcich z pracovnej zmluvy. Žalovaný má za to, že toto konanie bolo úmyselné. Žalovaný taktiež namieta, že súd vo svojom rozhodnutí taktiež vôbec nevyhodnotil úmyselné neplnenie pracovných povinností, ktoré žalovaná preukázala dôkazom výsluchu svedka a predložením komunikácie medzi priamym nadriadeným a žalobcom s upriamením na následné písomné upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh. Súd podľa žalovaného taktiež nesprávne vyhodnotil intenzitu hrubého porušenia pracovnej disciplíny z dôvodu nenastúpenia do práce, na ktoré žalovaný poukazoval vo svojich vyjadreniach. Žalovaná poukazuje na to, že žalobca bezodkladne neoznámil svojmu zamestnávateľovi ukončenie PN a nenastúpil riadne na pracovnú zmenu, čo začalo dňa 01.04.2016 a pokračovalo až do dňa keď nastali účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný uvádza, že absencia žalobcu dňa 01.04.2016 začala a trvala aj v deň vypracovania okamžitého skončenia pracovného pomeru. Podľa žalovaného žalobca svojou výpoveďou potvrdzuje, že mal vedomosť o tom, že v mieste výkonu práce má zamestnávateľ kanceláriu na adrese Republiky 30, Žilina. Žalovaný je toho názoru, že žalobca mal možnosť ho kontaktovať, vedel o možnostiach spojenia sa, avšak žalovaného, ako svojho zamestnávateľa nekontaktoval. Žalovaný poukazuje na to, že na základe v tom čase už štvordňovej absencie žalobcu, ktorý pasívne čakal čo sa bude diať pristúpil aj vzhľadom na predchádzajúce porušovanie pracovnej disciplíny žalobcom k okamžitému skončeniu prac. pomeru. Žalovaný tvrdí, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že bol nútený odobrať žalobcovi pracovné prostriedky, nakoľko počas jeho PN žalovaný zaznamenal odliv klientov. 43. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje žalobca za preskúmateľné a konštrukčne zodpovedajúce § 220 C.s.p. Žalobca poukazuje na § 185 ods. 1 C.s.p. s tým, že súd rozhodne ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná a nie je pritom viazaný návrhmi strán. Podľa žalobcu súd dostatočne odôvodnil a vyporiadal sa s dôvodmi prečo navrhnuté dôkazy nevykonal. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný ako výpovedný dôvod vymedzil závažné porušenie pracovnej disciplíny (nenastúpenie do práce dňa 01.04.2016 a nezaslanie pracovného výkazu za uvedený deň), pričom akékoľvek rozšírenie tohto dôvodu nemá oporu v § 68 Zákonníka práce. 44. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrváva na všetkých dôvodoch svojho odvolania a taktiež poukazuje na procesný návrh podanom trestnom oznámení. Žalovaný poukazuje ďalej na to, že sa súd nevypsoriadal s jeho námietkou, že nemožno od žalovaného spravodlivo očakávať, že bude žalobcu naďalej zamestnávať. 45. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považuje tvrdenia žalovaného za účelové a nepreukázané. Žalobca zotrváva na svojej doterajšej argumentácii a opätovne žiada potvrdiť napadnuté rozhodnutie. 46. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 47. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. 48. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 49. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 50. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie. 51. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 52. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).