Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/10/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216210363 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216210363.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: H., M.. M. L..T.., M. U.. Č.. XX, Z., zast. advokátskou kanceláriou Bukovinský & Chlipala, spol. s .r.o., Svätoplukova ul. č. 30, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská L., zast. Ú. Q., N. F. N. M., H. U.. Č.. X, Z., o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 21. septembra 2017 č. k. 9C/117/2016- 113, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia 32.796,69 eur s prísl. z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Žalovanej súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca H., M..L..T.., (vtedy ešte s obchodným menom T. L. F. M..L..T..) ako kupujúci uzavrel dňa 15.4.2008 s predávajúcou W. V. L.. W.Ó., kúpnu zmluvu na odkúpenie nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. X. I. O., zapísaných na Y. Č.. XXXX F. B.. Č.. XXXX - orná pôda vo výmere 2.324 m2 (výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel 1549,33 m2) F. B.. Č.. XXXX - orná pôda o výmere 640 m2 (výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel 426,67 m2), ktorých bola predávajúca podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/3 k celku. V čl. III. kúpnej zmluvy bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene vo výške 5.057.000 Sk. Predávajúci podpisom na tejto zmluve potvrdil, že prevzal od kupujúcej peňažnú hotovosť zodpovedajúcu dohodnutej kúpnej cene. Podľa bodu III.1 kúpnej zmluvy žalobca za kúpu spoluvlastníckeho podielu riadne zaplatil kúpnu cenu. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod spoluvlastníckych podielov aj k iným pozemkom ako sporným parcelám. Celková výmera pozemkov pripadajúca na spoluvlastnícky podiel predávajúcej, ktoré kúpnou zmluvou previedla na žalobcu, bola 5.056,83 m2. Kúpna cena bola v kúpnej zmluve dohodnutá vo výške 5.057.000 Sk a to pri kúpnej cene 1000,03 Sk/m2 (5056,83 m3 x 1000,03 Sk/m3). Podľa bodu VII.7 kúpnej zmluvy predávajúca svojím podpisom na kúpnej zmluve potvrdila, že jej bola riadne do rúk v hotovosti vyplatená kúpna cena v sume 5.057.000 Sk (167 861,64 eur). Podľa čl. V ods. 1 predmetnej kúpnej zmluvy „predávajúci zodpovedá za nespornosť svojho vlastníckeho práva k predmetu prevodu a za to, že sa k predmetu prevodu neviažu žiadne záložné práva s výnimkou podľa článku VI. tejto zmluvy, práva zodpovedajúce vecným bremenám, nájomné práva a ani žiadne iné práva tretích osôb, najmä že by boli vedené akékoľvek súdne, exekučné, konkurzné konania, vydané vykonateľné rozhodnutia a nie sú predávajúcemu známe akékoľvek iné právne alebo faktické vady, ktoré by prevod vlastníckeho práva obmedzovali alebo znemožňovali, alebo ktoré by obmedzovali či znemožňovali kupujúcemu ujať sa svojich užívacích alebo dispozičných práv po tom, čo sa spôsobom vkladu vlastníckeho práva stane vlastníkom Predmetu prevodu“. W. V. L.. W. (predávajúca) zomrela dňa 9.9.2013 a súd konanie o dedičstve poručiteľky zastavil z dôvodu, že nezanechala žiadny majetok. Z konsolidovaného Y. Č.. XXXX pre kat. úz. Devínska Nová Ves vyhotoveného dňa 13.10.2011 vyplýva, že predávajúca W. V. L.. W., E.. 9.9.2013, bola v čase pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy z 15.4.2008 zapísaná ako podielový spoluvlastník predmetných parciel Č..XXXX F. Č..XXXX v podiele 2/3. Z výpisu z listu vlastníctva č.2782 zo dňa 23.4.2008 súd prvej inštancie zistil, že žalobca (vtedy ešte pod obchodným menom T. L. F., M..L..T.. ) je na tomto LV zapísaný ako podielový spoluvlastník vo výške 2/3 B.. Č.. XXXX vo výmere 2.324 m2 a parc. Č.. XXXX vo výmere 640 m2. Vklad vlastníckeho práva k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnosti bol v prospech žalobcu povolený na základe kúpnej zmluvy pod č. V 11229/08 zo dňa 22.4.2008. Z Oznámenia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 23.10.2009 súd prvej inštancie zistil, že na základe žiadosti domnelých pravých vlastníkov v podieloch každý 1/9 k nehnuteľnosti, a to S. V. ( zdedila 1/9 podiel k nehnuteľnosti po nebohom V. V. ), S. V. a V. V. ( obaja zdedili podiely každý v 1/9 po nebohom Š.G. V. ) o prešetrenie zápisu vlastníckeho práva k sporným parcelám, katastrálny úrad vydal písomné oznámenie zo dňa 23.10.2009, v ktorom uviedol, že zhotoviteľ registra obnovenej evidencie pôdy v kat. úz. Devínska Nová Ves chybne vyšetril vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/3 k tej istej časti pozemkov B.. Č.. XXXX a B.. Č.. XXXX v prospech W. V. rod. W., ktorá následne citovaný spoluvlastnícky podiel previedla na iný subjekt, pričom podľa notárskej zápisnice č. N113/93, Nz 104/93 - osvedčenia o vyrovnaní dedičských podielov k nehnuteľnostiam - bol tento podiel vo vlastníctve V. V., S. V. F. V. V. a zapísaný na Y. Č.. XXXX pre kat. úz. Devínska Nová Ves a zapísal poznámku o spochybnení hodnovernosti údajov katastra o práve k predmetným nehnuteľnostiam. Z výpisu z Y. Č.. XXXX pre kat. úz. X. I. O. zo dňa 30.8.2010 vyplýva, že správa katastra zapísala poznámku o spochybnení hodnovernosti údajov katastra o práve k predmetným nehnuteľnostiam v tomto znení: „Hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona k pozemkom registra S.-N. B.. Č.. XXXX a parc. č. XXXX v podiele 1/3, zapísaných na Y. Č.. XXXX, kat. úz. X. I. O., na základe rozhodnutia Katastrálneho úradu v Bratislave č. 1/2004 zo dňa 30. 12. 2004 a kúpnej zmluvy V-11229/08 zo dňa 22.4.2008 bola spochybnená z dôvodu duplicity vlastníctva k pozemkom registra S.-N. B.. Č.. XXXX a B.. Č.. XXXX v podiele 1/3 zapísaných na Y. Č.. XXXX kat. úz. Devínska Nová Ves na základe notárskej zápisnice č. N 113/93, Nz 104/93 - osvedčenia o vyrovnaní dedičských podielov k nehnuteľnostiam, X-1048/09.“ Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 3.11.2011 č.k. 24C 375/2010-92 určil, že S. V., S. V. F. V. V. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností každý v spoluvlastníckom podiele 1/9 a to pozemku B.. L. „. Č.. XXXX, druh pozemku: orná pôda vo výmere 2324 m2 a pozemku parc. L. „. Č.. XXXX, druh pozemku: orná pôda vo výmere 640 m2, nachádzajúcich sa v kat. úz. Devínska Nová Ves, zapísaných na Y. Č.. XXXX. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.6.2015. Dňa 26.8.1993 bola spísaná Notárska zápisnica sp. zn. N 113/93, Nz 104/93, ktorou bolo osvedčené vyrovnanie dedičských podielov, ktorá bola zaevidovaná pod č. Z 3217/93. Na jej základe boli do Y. Č.. XXXX zapísané aj parcely Č.. XXXX a Č.. XXXX O. prospech V. V., S. V. F. V. V., každého vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/9 k celku. Notárska zápisnica bola do operátu katastra nehnuteľností zapísaná pod položkou výkazu zmien č. 96/94. Osvedčeniu o vyrovnaní dedičských podielov predchádzalo dedičské konanie po poručiteľovi Š. V. sp. zn. D 2589/76, na základe ktorého jeho spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3 k celku nadobudol V. V.. Dňa 29.1.1997 bolo na zápis doručené rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava 4 č. D 156/78 z 21.12.1978, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.1978 v dedičskej veci po neb. Q. W., L.. V., ktoré bolo zaevidované pod č. Z 500/97. B.. Č.. XXXX F. Č.. XXXX boli zapísané do Y. Č.. XXXX, kat. úz. Devínska Nová Ves v prospech Q. N. F. Š. X., každej vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/6 k celku. Predmetné rozhodnutie bolo do operátu katastra nehnuteľností zapísané pod pvz. Č.. XXX/XX. Katastrálny úrad rozhodnutím č. 1/2004 zo dňa 30.12.2004 schválil register obnovenej evidencie pôdy v kat. úz. Devínska Nová Ves, v ktorom boli zahrnuté aj parcely registra S.-N. Č.. XXXX F. Č.. XXXX zapísané na Y. Č.. XXXX pod pvz. č. 432/05. Register obnovenej evidencie pozemkov bol do operátu katastra nehnuteľností zapísaný v konaní č. Z 486/2005 s chybne evidovaným vlastníckym právom k parcelám registra S.-N. Č.. XXXX F. Č.. XXXX. Napriek tomuto chybnému zápisu v trojročnej zákonnej lehote nebol podaný návrh na zmenu tohto registra podľa vtedy platného zákona č. 180/1995 Z.z. Žalobca dňa 8.10.2015 podal na Ú. Q., N. F. N. M. žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, úrad však tejto žiadosti žalobcu nevyhovel. Žalobca tvrdil, že katastrálny úrad nesprávne úradne postupoval, keď nezabezpečil riadne a správne zostavenie návrhu ROEP tak, ako mu to ukladá katastrálny zákon a v dôsledku toho vydal rozhodnutie, na základe ktorého došlo k nesprávnemu zápisu na LV Č.. XXXX ohľadom spoluvlastníckeho podielu predávajúcej na sporných nehnuteľnostiach. Žalobca tiež tvrdil, že katastrálny úrad riadne nepreskúmal oprávnenie prevodcu W. V. nakladať s 1/3 podielom k nehnuteľnosti. Keby pracovník katastrálneho úradu riadne toto oprávnenie predávajúcej preskúmal, zistil by, že je nesprávne vyšetrené a zapísané podielové spoluvlastníctvo k 1/3 k nehnuteľnosti. Následne by katastrálny úrad vklad podielového spoluvlastníctva k 1/3 podielu k nehnuteľnosti v prospech žalobcu nepovolil. Za kúpu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti o veľkosti 2/3 k celku žalobca predávajúcej riadne zaplatil podľa bodu III. 1 kúpnej zmluvy zo dňa 15. 4. 2008 kúpnu cenu. Celková výmera pozemkov pripadajúca na spoluvlastnícky podiel predávajúcej, ktoré kúpnou zmluvou previedla na žalobcu, bola 5.056,83 m2. Kúpna cena bola v kúpnej zmluve dohodnutá vo výške 5.057.000 Sk, a to pri kúpnej cene 1.000,03 Sk/m2. Žalobca v dôsledku nesprávnych úradných postupov prišiel o spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti vo výške 1/3, predstavujúci výmeru spolu 988 m2, zodpovedajúci pomernej časti kúpnej ceny vo výške 32.796,69 eur ( 988 m2 x 33,19 eur/m2 ). Podľa bodu VII. 7 kúpnej zmluvy zo dňa 15.4.2008 predávajúca svojím podpisom na kúpnej zmluve potvrdila žalobcovi, že jej bola riadne do rúk v hotovosti vyplatená kúpna cena v plnej výške, teda v sume 5.057.000 Sk. Právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 3.11.2011 č.k. 24C 375/2010-92, teda dňom 30.6.2015 žalobca prestal byť podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/3, takže fakticky nemá ani kúpnu cenu, ktorú za kúpu spoluvlastníckeho podielu 1/3 k nehnuteľnosti reálne zaplatil, a nie je ani podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v 1/3, teda mu vznikla škoda vo výške zaplatenej kúpnej ceny za podiel v 1/3 k nehnuteľnosti v sume 32.796,69 eur, o ktorý prišiel. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie uviedol, že napriek tomu, že Register obnovenej evidencie pozemkov bol do operátu katastra nehnuteľností zapísaný v konaní č. Z 486/2005 s chybne evidovaným vlastníckym právom k parcelám registra S.-N. Č.. XXXX F. Č.. XXXX kat. úz. Devínska Nová Ves, treba prihliadnuť na tzv. prezumpciu správnosti správneho aktu, podľa ktorej aj vadný správny akt, ktorý nie je ničotný, je platný a pokladá sa za bezvadný, kým nie je úradným postupom zrušený alebo zmenený (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10.4.2001 sp. zn. 22 Cdo 3035/2000). Všeobecné súdy nie sú oprávnené mimo rámca správneho súdnictva skúmať vecnú správnosť správnych aktov vydaných príslušným orgánom a pokiaľ príslušné rozhodnutia správy katastra, resp. katastrálneho úradu neboli zmenené, či zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom, je potrebné považovať ich za zákonné (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 58/01). Z toho podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že pokiaľ rozhodnutie Správy katastra č. 1/2004 nebolo zrušené či zmenené pre nezákonnosť, toto rozhodnutie je potrebné považovať za zákonné. Pokiaľ ide o namietaný nesprávny úradný postup súd prvej inštancie poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v jeho rozsudku z 31.5.2011 sp. zn. 6 Cdo 115/2010, podľa ktorého pokiaľ orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti a tieto právne posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu byť hodnotené len podľa § 1 až § 17 zákona č. 58/1969 Zb. Vzhľadom na to za nesprávny úradný postup podľa § 18 uvedeného zákona nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie, a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe, či za iných okolností. Keďže podmienky zodpovednosti štátu podľa zák. č. 58/1969 Zb. a zák. č. 514/2003 Z.z sú v podstate identické, uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR je podľa súdu prvej inštancie aplikovateľný i na zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Napokon súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 3.11.2011 č.k. 24C 375/2010-92 právoplatne určil, že kúpna zmluva, ktorou W. V. predala žalobcovi predmetné pozemky, je neplatná. V dôsledku toho sa W. V. bezdôvodne obohatila z dôvodu prijatia kúpnej ceny za predaj spoluvlastníckeho podielu, ktorého nebola vlastníčkou. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie považoval za preukázaný nesprávny úradný postup žalovanej, ako aj vznik škody a jej výšku. Jediným dôvodom zamietnutia žaloby je podľa žalobcu záver súdu prvej inštancie, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Súd prvej inštancie však v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil, akými úvahami sa spravoval, pokiaľ dospel k záveru, že tu chýba príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V ďalšom obsahu odvolania žalobca v podstate zopakoval svoju argumentáciu, ktorú použil v priebehu prvoinštančného konania a dodal, že katastrálny úrad riadne nepreskúmal oprávnenie prevodcu W. V. nakladať s 2/3 podielom na predmetných nehnuteľnostiach. To predstavuje nesprávny úradný postup katastrálneho úradu. 5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu okrem iného namietla, že žalobca podal odvolanie oneskorene. Poukázala na to, že žalobca v odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok mu bol doručený dňa 31.10.2017, 15 - dňová lehota na podanie odvolania mu uplynula dňom 15.10.2017, pričom žalobca podal odvolanie na súd prvej inštancie až dňa 16.11.2017, teda oneskorene. K tomu treba uviesť, že napadnutý rozsudok bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený elektronicky dňa 3.11.2017, pričom odvolanie bolo podané na pošte dňa 15.11.2017, teda včas - pred uplynutím odvolacej lehoty. Žalobca skutočne v odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok mu bol doručený dňa 31.10.2017. V takom prípade odvolacia lehota žalobcovi uplynula dňom 15.11.2017, pričom žalobca podal odvolanie na pošte toho istého dňa, t. j. 15.11.2017, teda včas. 8. Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby a ktoré sú obsiahnuté v ods. 32. a 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Rozhodnutie katastrálneho úradu č. 1/2004 z 30.12.2004, ktorým katastrálny úrad schválil Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v kat. úz. Devínska Nová Ves, v ktorom boli zahrnuté i sporné B. Č.. XXXX F. XXXX, síce nemožno považovať za zákonné z dôvodu chybne evidovaného vlastníckeho práva k sporným parcelám (prevodkyňa W. V. nebola vlastníčkou predmetných parciel v 2/3, ale iba v 1/3), ale toto rozhodnutie nebolo príslušným orgánom zmenené a ani zrušené a nadobudlo právoplatnosť. Pritom toto rozhodnutie bolo preskúmateľné súdom (§ 7 ods. 3 druhá veta zák. č. 180/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu 30.12.2004) v zmysle 5. časti druhej hlavy O.s.p. (§ 247 a nasl. O.s.p.). Keďže teda uvedené rozhodnutie katastrálneho úradu č. 1/2004 nebolo zrušené príslušným orgánom a nadobudlo právoplatnosť, nebola splnená základná podmienka vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorou je zrušenie alebo zmenenie rozhodnutia pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.). Na tomto závere nič nemení ani fakt, že predmetné rozhodnutie katastrálneho úradu bolo vydané dňa 30.12.2004, takže 3 - ročná lehota uvedená v § 250b ods. 3 O.s.p. v znení platnom ku dňu 30.12.2004 uplynula dňom 30.12.2007, teda ešte pred tým, než žalobca uzavrel s W. V. predmetnú kúpnu zmluvu. Rozhodnutie katastrálneho úradu č. 1/2004 je správnym rozhodnutím, na ktoré sa vzťahuje Správny poriadok zák. č. 71/1967 Zb. (§ 5 ods. 1 v spojení s pozn. 8/ zák. č. 180/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu 30.12.2004). Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie v tom, že tu existuje pre prezumpcia správnosti tohto rozhodnutia katastrálneho úradu spočívajúca v tom, že i keď je tento správny akt vadný, nie je ničotný a preto za považuje za bezvadný, keďže nebol predpísaným úradným postupom zrušený alebo zmenený. 9. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie obsiahnutou v ods. 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku a v celom rozsahu v tomto ohľade poukazuje odôvodnenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd dopĺňa argumentáciu súdu prvej inštancie poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 126/2009, 3 Cdo 220/2010 a 6 MCdo 11/2010, v ktorých najvyšší súd judikoval, že „nie každá vada konania zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky či pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, a to ani za situácie, že tieto následky mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Pokiaľ totiž orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje a hodnotí podklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu individuálneho správneho rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z.).“ 10. W. V. L.. W. zomrela dňa 9.9.2013. Okresný súd Malacky uznesením z 13.3.2014 č.k. 12D/582/2013- 21, D not 342/2013 ( č. l. 34 ) konanie o dedičstve zastavil z dôvodu, že poručiteľka nezanechala žiaden majetok. Z tohto rozhodnutia OS Malacky je zrejmé, že ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine by prichádzali do úvahy jej 4 synovia ( O. V., V. V., R. V., S. V. ) a jej vnuk J. V.. Keďže W. V.Á. predala žalobcovi podiel na predmetných pozemkoch v rozsahu 2/3, i keď bola ich vlastníčkou iba v rozsahu 1/3, pričom prevzala kúpnu cenu zodpovedajúcu podielu 2/3, nepochybne sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila a toto bezdôvodné obohatenie bola povinná žalobcovi vydať. Žalobcovi nič nebránilo, aby po vyhlásení rozsudku OS Bratislava IV č.k. 375/2010- 92, teda po 3.11.2011, podal proti W. V. žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia (žalobca bol sporovou stranou vo veci OS Bratislava IV sp. zn. 24C 375/2010 v procesnom postavení žalovaného 2/). Podľa ustálenej súdnej praxe žalobe o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom smerujúcej proti štátu, nemožno vyhovieť, ak sa poškodený môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia proti osobe, ktorá sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila práve v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. 11. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).