Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/148/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216211915 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216211915.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobkyne: G. P. , narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom X., L. č. XX, zastúpená JUDr. Jozefom Krupom, Bratislava, Nezvalova č. 40, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, Bratislava, Primaciálne nám. č. 1, o žalobe žalobkyne na obnovu konania, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 25. januára 2017, č.k. 21 C 121/2016-35, v spojení s dopĺňajúcim uznesením zo dňa 25. apríla 2018, č.k. 21 C 121/2016-50, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 25. januára 2017, č.k. 21 C 121/2016-35, v spojení s dopĺňajúcim uznesením zo dňa 25. apríla 2018, č.k. 21 C 121/2016-50, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II. uznesením zo dňa 25.1.2017, č.k. 21 C 121/2016-35, žalobu žalobkyne na povolenie obnovy konania zo dňa 8.7.2016 odmietol; dopĺňajúcim uznesením zo dňa 25.4.2018, č.k. 21 C 121/2016-50, doplnil uznesenie zo dňa 25.1.2017, č.k. 21 C 121/2016-35, tak, že žalovanému nepriznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa dňa 19.7.2016 doručila súdu žalobu na povolenie obnovy konania o určenie vlastníctva, ktorú dôvodila tým, že konajúci súd nezistil stav veci. Vytkla súdu, že vo veci nedôvodne spochybnil dobromyseľné konanie, nezobral do úvahy skutočnosti, ktoré naznačujú dôležitosť okolnosti právneho stavu veci samej. V konaní bolo vytýčených šesť pojednávaní, z toho ale päť bolo odročených na neurčito bez patričného zdôvodnenia. Konajúci súd právne nesprávnym úradným postupom a konaním zaťažil súdne konanie ťarchou, chybami a nedostatkami, pretože konal v rozpore s platným právom a so zásadou dobrých mravov. Súd taktiež pri rozhodovaní, hodnotení a posudzovaní dôkazov založených v spise nebral do úvahy ich silu, neposúdil ich ani z hľadiska, či žalovaný vzhľadom na všetky okolnosti bol alebo mohol byť dobromyseľný v tom, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. U nej súd konštatoval a označil ju, že konala v nie dobrej viere, konala nedobromyseľne vo veci. Takéto posúdenie a označenie urobil súd nedôvodne a bez vyargumentovania tejto skutočnosti. Súčasný stav veci spôsobil žalovaný, keď nezabezpečil absentujúcu registráciu v evidencii katastra. Rozsudky okresného i krajského súdu nadobudli právoplatnosť dňa 16.12.2008, t.j. pred ôsmymi rokmi. Súdy pochybili svojím postupom a to nevykonaním patričných dôkazov, riadnym vypočutím svedkov, ktorých navrhovala, z dôvodu ktorého nebol zistený skutočný skutkový stav a postupom a konaním súdu jej bola odobratá možnosť konať pred súdom. Je toho názoru, že po právne a vecne správnom vyhodnotení a posúdení dôkazov obsiahnutých v spise, čo doposiaľ súd v pôvodnom konaní nevykonal, môžu a privodia pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 2.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 397 písm. a/, b/, § 403 ods. 1, ods. 2, § 406, § 413 ods. 1 C.s.p., a dôvodil tým, že žaloba na obnovu konania bola podaná oneskorene. Uviedol, že žalobu na obnovu konania možno podať, ak sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti obnovy konania, ktorými sú: musí byť podaná oprávnenou osobou, musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania, pričom musí byť dodržaná aj zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania, keď žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti. Ďalej musia existovať skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré osoba oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní. Predpokladom ich uplatnenia je aj to, že pre žalobcu môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Musí ísť pri tom o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré existovali v pôvodnom konaní. Môže ísť aj o také rozhodnutia, ktoré boli vydané až po právoplatnom skončení konania, ktoré sa napáda žalobou na obnovu konania. Súd v konaní o žalobe na obnovu konania musí skúmať aj to, prečo v pôvodnom konaní tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy predložené žalobcom neboli, a či ich žalobca nepredložil bez svojej viny. Poukázal na to, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého žalobou na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania. Zákon stanovuje na podanie žaloby na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie tejto žaloby je trojmesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy, alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania je trojročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí trojročnej lehoty môže byť žaloba na obnovu podaná len v prípadoch uvedených v § 404 C.s.p. Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť. Konštatoval, že konanie o obnove prebieha v dvoch fázach; v prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná a žalobe na obnovu konania v tejto fáze buď vyhovie alebo ju zamietne; druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti žaloby na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je aj existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. Z pripojeného spisu sp.zn. 16 C 220/2001 súd zistil, že žalobkyňou napadnuté rozsudky Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 30.11.2005, č.k. 16 C 220/01-73, a Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.10.2008, č.k. 8 Co 116/2006-98, nadobudli právoplatnosť dňa 16.12.2008, čo žalobkyňa vo svojej žalobe aj uviedla a nespochybnila. Konštatoval, že trojročná objektívna lehota je daná nadobudnutím právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Subjektívna premlčacia lehota na podanie predmetnej žaloby je trojmesačná, jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy, alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Uvedená subjektívna premlčacia lehota plynie v rámci objektívnej premlčacej lehoty, čo znamená, že najneskorší moment možnosti uplatnenia žaloby na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia. Zmeškanie tejto lehoty má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania. V danej veci žalobkyňa žalobu na obnovu konania podala osobne na súd dňa 19.7.2016, avšak napádané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2008. Preukázanie skutočnosti, že objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania bola zachovaná, zaťažuje toho, kto obnovu navrhuje. Žalobkyňa svoju žalobu na obnovu konania podala oneskorene, po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej lehoty, čím uvedenú základnú procesnú podmienku nesplnila. 2.2. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p., dôvodiac tým, že žalovaný mal vo veci úspech, keďže žaloba na obnovu konania bola odmietnutá, ale nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli, ich náhradu mu nepriznal. 3. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa dôvodiac tým, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nedôvodné. Uviedla, že žalobu na povolenie obnovy konania podala na súd prvej inštancie dňa 19.7.2016 a v celom rozsahu na nej trvá. Predmetnou žalobou žiada, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností (pozemkov) v katastrálnom území L. X. podľa § 123 Občianskeho zákonníka. Rovnakého nároku sa domáhala už žalobou zo dňa 1.6.2001, konanie sa viedlo na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 16 C 220/2001, pričom jej žaloba bola zamietnutá rozsudkom zo dňa 30.11.2005 a Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 21.10.2008 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Konala v dobrej viere ako vlastníčka nehnuteľností, ktoré nadobudla po svojich rodičoch, keď bola jedinou dedičkou. Namietla, že súdy nepostupovali a nekonali v súlade s ustanovením § 6 O.s.p. Úplne a pravdivo opísala okolnosti a skutočnosti, ktoré považovala za rozhodujúce pre naplnenie zákonných podmienok už pre pôvodné konania (sp.zn. 21 C 121/2016, sp.zn. 16 C 220/2001), ako i konanie o obnove konania, v ktorom hodnoverne a úplne pomenovala a popísala predmet sporu a svoje právo na vlastníctvo. Domnieva sa, že súd prvej inštancie, aj odvolací súd, konali v rozpore s právom, porušili zásadu „každý nech si stráži svoje právo“. Z tejto zásady vyplýva priama závislosť ochrany práva a právnych záujmov strán sporu - od ich súčinnosti. Súd jej svojím konaním a postupom neumožnil ďalšiu možnosť dôkazov, navrhované vypočutie svedkov, prizvanie znalca. Ak ako strana sporu nesplnila v pôvodných konaniach určitú povinnosť alebo nedoložila svoje tvrdenia, neuplatnila určitú skutočnosť vôbec, prípadne nedostatočne, bolo to spôsobené nezodpovedným konaním jej právneho zástupcu Mgr. Khuriho, pretože neexistovala spolupráca medzi ňou a jej právnym zástupcom, čo sa prejavilo tým, že sa nezúčastňoval súdnych pojednávaní, najmä vtedy, keď boli v konaní vypočutí svedkovia, ktorých výpoveďami nebol dosiahnutý žiadaný výsledok, ktorý mohol pre ňu znamenať pozitívnejší výsledok. Preto považuje za potrebné zopakovať vypočutie svedkov a prizvanie znalca. O priebehu konania, výsledkoch rozhodnutí súdov, nebola informovaná, nakoľko všetku korešpondenciu preberal jej právny zástupca. Výsledky konaní boli pre ňu negatívne, o čom sa dozvedela až po niekoľkých rokoch, vrátane dovolaní, ktoré jej právny zástupca podal, pričom boli neúspešné, o čom sa dozvedela po šiestich rokoch, dňa 23.11.2015.Poukázala na skutočnosť, že sa domáha vlastníckeho práva, ktoré sa nepremlčuje, ale napriek tomu v napadnutom uznesení súd prvej inštancie v odôvodnení konštatuje, že predmetná žaloba bola podaná oneskorene po zmeškaní lehoty. Zmeškanie lehoty však nebolo zapríčinené ňou, ale jej právnym zástupcom, o čom svedčí aj list Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. V1/3 PZ 249/15/1000-3, zo dňa 15.12.2015, ktorým žiadala o vrátenie fotokópií. Aj keď to bolo šesť rokov po odklade dovolania generálnej prokuratúry, zmeškanie bolo zapríčinené nečinnosťou jej právneho zástupcu a nedostatočnou súčinnosťou súdu. Jej právny zástupca jej ku dňu 16.2.2017 neodovzdal žiadnu korešpondenciu - písomnosti týkajúce sa sporovej veci (zápisnice z pojednávaní, rozhodnutia súdov a podobne) a nedisponuje ani žiadnou informáciou, ktorá by preukazovala, že žalovaný vzniesol námietku premlčania. Žalobu na povolenie obnovy konania predložila podľa § 397 písm. a/, b/ C.s.p. a spĺňa všetky podmienky uvedené v ustanovení § 406 C.s.p. Dala do pozornosti aj ustanovenia § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudla zo zákona, a preto námietky, že súd konal a rozhodol nie na zistenom skutkovom stave veci, ktoré uplatňovala, považuje za opodstatnené a dôvodné. Záverom uviedla, že vo veci konala v dobrej viere a je dobromyseľná, oprávnená konať, spĺňa podmienky naliehavého právneho záujmu a je aj aktívne vecne legitimovaná. Premlčacia doba začala v novembri 2015, končí v roku 2018, pričom predmetnú žalobu podala na súd dňa 19.7.2016, t.j. včas. Odvolaciemu súdu preto navrhla vyhovieť žalobe na povolenie obnovy konania. 4. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi uznesenia ako správnymi, uznesenie odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 5. Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 6. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedenom v odôvodnení napadnutého uznesenia, že žalobkyňa podala svoju žalobu na obnovu konania oneskorene, po uplynutí zákonnej lehoty. Žalobkyňa mohla žalobu na povolenie obnovy konania podať v lehote troch mesiacov, odkedy sa mohla dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohla uplatniť, najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (§ 403 ods.1, ods. 2 C.s.p.), čo však neurobila. Žalobkyňa lehotu na podanie žaloby na obnovu konania odvodzuje od rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II. v konaní vedenom pod sp.zn. 16 C 220/2001, keď rozsudok v tejto veci nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.10.2008, č.k. 8 Co 116/2006-98. Možnosť napadnúť právoplatné rozhodnutie žalobou na obnovu konania zákon časovo obmedzil subjektívnou a objektívnou lehotou. Subjektívna lehota trvá tri mesiace a začína plynúť od okamihu, kedy sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy, alebo kedy ju mohol uplatniť. Žalobkyňa v danej veci iba tvrdila, že sa o dôvode obnovy dozvedela v novembri 2015, ale nepreukázala skutočnosť, že lehota pre podanie žaloby na obnovu konania bola zachovaná. Túto lehotu nemôže odvodzovať ani od doručenia listu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 15.12.2015, ktorým jej oznamovala, že nie je možné vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 16 C 220/2001 podať mimoriadne dovolanie pre uplynutie lehoty na jej podanie (§ 243g O.s.p.), keď uvedený list nie je rozhodnutím podľa § 397 C.s.p. 7. Odvolací súd považoval tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že jej právny zástupca Mgr. Toni Khuri, ktorý ju zastupoval v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 16 C 220/2001, nekonal v konaní riadne, keď jej neodovzdal všetky potrebné listiny, neinformoval ju o konaní, ani o rozhodnutiach v tejto veci, za nedôvodné a ničím nepreukázané. Odvolací súd dôvodí, že advokát musí plniť svoje povinnosti v súlade so zákonom č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Advokát pri výkone svojho povolania má predovšetkým povinnosť chrániť a presadzovať práva a oprávnené záujmy svojho klienta a zároveň sa musí pri výkone svojej činnosti riadiť pokynmi svojho klienta. V prípade, ak žalobkyňa nebola spokojná s tým, ako ju právny zástupca zastupuje v pôvodnom konaní, mohla mu kedykoľvek plnú moc vypovedať a vo veci si zvoliť nového právneho zástupcu. Ak sa teda žalobkyňa domnievala, že jej advokát nevykonával svoju činnosť s odbornou starostlivosťou, mala možnosť dať podnet na disciplinárne stíhanie Slovenskej advokátskej komore, prípadne sa voči nemu domáhať aj náhrady škody, ak jej porušením povinností advokáta vznikla. Zlé, nedostatočné, plnenie povinností zástupcu strany sporu v súdnom konaní nie je dôvod na úspešné uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov, ide o vzťah výlučne a len medzi zástupcom a zastúpeným, z ktorého vzťahu len týmto osobám vyplývajú práva a povinnosti 8. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný mal v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, z tohto dôvodu mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa § 396 ods. l v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 9. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).