Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/360/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216212014 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216212014.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: X. X., O.. XX.XX.XXXX, V. E. H.. Č.. XX, V., proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov E. X-XX, E. H.. Č.. X, V., o určenie neplatnosti zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 23. júna 2017, č. k. 52C/149/2016- 98, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti 16. zhromaždenia vlastníkov, ktoré sa konalo dňa 20.04.2016. Žalovanému súd prvej inštancie nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti 16. zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov E. X-XX, ktoré sa konalo dňa 20.04.2016, keď tvrdil, že nebolo uskutočnené v súlade so zák. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nebolo zvolané v súlade so zákonom, keďže pozvánky na zhromaždenie vlastníkov neboli vlastníkom riadne doručené, zhromaždenia sa zúčastnili, hlasovali a rozhodovali osoby - nevlastníci a osoby, ktoré nemali riadne splnomocnenie, nebolo mu umožnené byť pri predkladaní splnomocnení, keďže chcel do nich nahliadnuť na schôdzi, funkcionári spoločenstva si pri malom počte vlastníkov dajú odhlasovať, čo chcú, namietal aj priebeh zhromaždenia, bol odmietnutý úver, bol porušený zákon vo veci výťahov, bolo mu odmietnuté nahliadnuť do zápisnice a trvalo 90 dní, kým ju mohol dostať. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 20.04.2016 v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod. sa v priestoroch malej sály Y. E. konalo 16. zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov E. X-XX. Zo zápisnice z tohto zhromaždenia vyplýva podrobný priebeh tohto zhromaždenia. Z uznesenia schváleného na tomto zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov E. X-XX vyplývajú presné body programu rokovania, ktoré zhromaždenia schválilo, ako aj povinnosti, ktoré zhromaždenie uložilo predsedovi spoločenstva. Žalobca žiadosťou zo dňa 20.04.2016 požiadal spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov o umožnenie toho, aby mohol pri zápise prihliadať s povereným členom Rady na totožnosť prichádzajúcich osôb a na ich splnomocnenia na zastupovanie. Žiadosťou zo dňa 04.05.2016 žalobca požiadal Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov o kópiu zápisnice zo 16. zhromaždenia zo dňa 20.04.2015. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov E. X-XX výzvou zo dňa 20.05.2016 vyzvalo žalobcu na špecifikáciu, o ktorú zápisnicu má záujem, pretože zápisnica z 16. zhromaždenia konaného dňa 20.04.2015 neexistuje. Žalobca podaním zo dňa 02.06.2016 označeným ako Upresnenie žiadosti o sprístupnenie zápisnice opravil svoju predošlú žiadosť tak, že požiadal o nahliadnutie do zápisnice zo 16. Zhromaždenia vlastníkov, ktoré sa konalo dňa 20.04.2016. Z podania zo dňa 27.06.2016 označeného ako Nahliadnutie do zápisnice zo 16. zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov E. X-XX konaného dňa 20.04.2016 návrh termínu vyplýva, že žalovaný žalobcovi navrhol termín nahliadnutia do požadovanej zápisnice. Žalobca s navrhnutým termínom súhlasil. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval ust. § 34, § 39 Obč. zák., ust. § 137 písm. c/, d/ C.s.p., ust. § 14 ods. 1, 2, 3, 4 8, 9 , § 7 ods. 1, § 7c ods. 9 zák. č. 182/1993 Z.z. a uviedol, že žaloba žalobcu smerovala k tomu, aby súd určil, že predmetné 16. zhromaždenie vlastníkov je neplatné. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie je právnym úkonom a preto neprichádza do úvahy určenie jeho neplatnosti. Zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov je zvolávané za účelom vyjadrenia názorov a vôle príslušných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré jednotliví vlastníci vyjadrujú najmä prostredníctvom hlasovania a následným prijatím, resp. neprijatím uznesenia. Prehlasovaný vlastník má potom právo obrátiť sa na súd v 30 - dňovej lehote a domáhať sa neplatnosti hlasovaním prijatých uznesení vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pričom konania sa musia zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a dodal, že vzhľadom na vyššie uvedený dôvod zamietnutia žaloba sa skutočnosťami namietanými žalobcom nezaoberal. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Odôvodnil ho v podstate tým, že 16. zhromaždenie Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov konané dňa 20.04.2016 je neplatné, z dôvodu procesných a obsahových nedostatkov. 5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Z podania žalobcu z 02.05.2017 (č. l. 73) a tiež z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že predmetom konania je určenie neplatnosti zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov konaného dňa 20.04.2016. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vo všeobecnosti nie je možné vyhovieť žalobe o určenie neplatnosti zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zo zák. č. 182/1993 Z.z. v znení platnom ku dňu 20.04.2016 vyplýva, že vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má okrem iného právo zúčastniť sa na schôdzi vlastníkov a na nej hlasovaním rozhodovať o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku (§ 14 ods. 1 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z.). Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru má právo v 30 - dňovej lehote plynúcej od oznámenia o výsledku hlasovania podať žalobu na súd, aby vo veci rozhodol. Ktorýkoľvek vlastník bytu a nebytového priestoru má právo podať návrh na súd v prípade rovnosti hlasov, resp. v prípade, ak sa nedosiahla uznášaniaschopná väčšina (§ 14 ods. 8 prvá a štvrtá veta zák. č. 182/1993 Z.z.). Z toho je zrejmé, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže žalobou podanou na súde domáhať určenie neplatnosti konkrétneho uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov, ale iba v prípade, ak sa vlastník na zhromaždení zúčastnil, hlasoval a bol prehlasovaný. Nie je preto možné domáhať sa žalobou na súde určenia neplatnosti zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako takého. Toto zhromaždenie nemôže byť sama osebe „neplatné“, ale na druhej strane nemusí byť uznášaniaschopné (napr. z dôvodu, že nie sú prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí majú aspoň 2/3 hlasov všetkých vlastníkov, nedosiahol sa súhlas nadpolovičnej, prípadne 2/3 väčšiny hlasov prítomných vlastníkov - § 14 ods. 3, 4 zák. č. 182/1993 Z.z.). Inými slovami, prehlasovaný vlastník môže žalobou na súde napadnúť neplatnosť uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov, za ktoré nehlasovala príslušná zákonom stanovená väčšina vlastníkov (či už nadpolovičná alebo dvojtretinová všetkých alebo prítomných na schôdzi), ale nemôže sa žalobou domáhať neplatnosti samotného zhromaždenia, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Rovnako aj porušenie ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. týkajúcich sa oznámenia o konaní zhromaždenia vlastníkov, zastupovania vlastníkov na zhromaždení na základe splnomocnenia, prípadne samotného priebehu zhromaždenia a hlasovania, môže vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý bol prehlasovaný, napadnúť na súde iba v rámci žaloby o určenie neplatnosti konkrétneho prijatého uznesenia s tým, že neplatnosť prijatého uznesenia oprie práve o uvedené porušenia zákona č. 182/1993 Z.z. Odvolací súd dodáva, že podľa jeho názoru žaloba o určenie neplatnosti uznesenia (rozhodnutia) zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov je žalobou v zmysle § 137 písm. d/ C.s.p. 8. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 10. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0. Poučenie: roti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).