Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/137/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216212019 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216212019.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu Tendrex, s.r.o., Horská 13/G, 831 02 Bratislava, IČO: 44 065 094, zastúpeného Mgr. Maroš Ožvald, advokát, Grösslingova 6-8, 811 09 Bratislava, proti žalovanému Visio Consulting s.r.o., Rastislavova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 45 466 262, zastúpeného JUDr. Jozef Pojdák, advokát, Sv. Cyrila a Metoda 842/12, 900 29 Nová Dedinka, o zaplatenie 1.104,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 22Cb/273/2016-79 zo dňa 19.04.2017, v časti trov konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 22Cb/273/2016-79 zo dňa 19.04.2017 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov za odvolacie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 22Cb/273/2016-79 zo dňa 19.04.2017 zastavil konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 21.07.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť dlžnú sumu vo výške 1.104,- eur s príslušenstvom. 3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.04.2017 predložil procesný návrh, ktorého obsahom bolo späťvzatie žaloby, nakoľko žalovaný po podaní žaloby zaplatil dlžnú istinu, žalobca ďalej trval na zaplatení náhrady trov konania. Žalovaný so späťvztaím žaloby súhlasil. 4. Súd poukázal na ust. § 144, § 145 ods.1, § 146 ods. 1 CSP. 5. Súd konanie zastavil a tiež poukázal na to, že ku späťvzatiu návrhu došlo pred prvým pojednávaním. Súd uviedol, že nakoľko žalovaný zavinil zastavenie konania je povinný nahradiť trovy konania žalobcovi. 6. Žalovaný podal proti výroku uznesenia Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/273/2016-79 zo dňa 19.04.2017, ktorým priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania odvolanie. 7. Žalovaný je toho názoru, že súd je povinný pri určovaní nároku na náhradu trov konania posudzovať najmä procesné zavinenie, najmä s ohľadom na zistenie, ktorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania. Za prvoradé považuje posúdiť dôvody, pre ktoré bola žaloba podaná a následne aj dôvody späťvzatia žaloby. Žalovaný má zato, že nakoľko žalovaný splnil svoj záväzok voči žalobcovi, žalobca zavinil procesne zastavenie konania. 8. Taktiež považoval za potrebné poukázať na to, že pre tento spor právny poriadok nestanovuje povinnosť zo strany sporu byť zastúpený advokátom. Pri vyčíslovaní a priznaní náhrady trov konania v tomto konaní je potrebné zohľadniť, či sú tieto trovy odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uplatňovanie a bránenie práv v tomto súdnom konaní. 9. Žalovaný je toho názoru, že žalobca zavinil zastavenie konania, nakoľko vzal žalobu späť najmä s prihliadnutím dôvodu, že vo veci nebolo vydané meritórne rozhodnutie, neboli vykonané žiadne dôkazy, a teda neboli objasnené skutkové okolnosti prípadu, ktoré by objasnili situáciu, najmä čo do dôvodnosti žaloby. 10. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. III. ÚS 2741/16 zo dňa 17.01.2017. 11. Žalovaný navrhol Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu, aby napadnutú časť uznesenia zmenil tak, že žiadnej zo sporovej strán neprizná náhradu trov konania. 12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca poznamenal, že treba vychádzať zo skutočnosti, že žalovaný po podaní žaloby splnil svoj dlh a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, a preto je žalovaný považovaný za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania. Žalovaný platbou dňa 11.04.2017 zaplatil istinu a platbou dňa 18.04.2017 zaplatil úrok z omeškania, ktoré mal na základe zmluvy uzavretej so žalobcom a vystavenej faktúry zaplatiť do 30.09.2015. Žalobca teda podal žalobu viac ako 9 mesiacov po splatnosti pohľadávky a po zaslaní písomnej výzvy žalovanému, na ktorú vôbec nereagoval. 13. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 22Cb/273/2016-79 zo dňa 19.04.2017 potvrdil. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 15. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 17. Podľa § 261 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 18. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie a na správnosť dôvodov uvedených v uznesení v celom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné: 20. ,,Náhrada trov konania v prípade, že niektorá strana procesne zavinila, že konanie muselo byť zastavené, sa riadi ustanovením § 256 ods. 1 CSP. Podľa tohto ustanovenia ak strana procesne zavinila zastavenie konania súd prizná náhradu trov konania protistrane. Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorá zo strán procesne zavinila jeho zastavenie. Pri posudzovaní procesného zavinenia použitý výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, ktorej príčinou je správanie strany (teda i jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby), eventuálne tiež náhoda, a dôsledkom je vznik trov protistrany. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie žaloby.“ Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. júla 2008 sp. zn. 3 MCdo 3/2007. 21. Odvolací súd podotýka, že žalobca využil svoje procesné právo a svojou žalobou inicioval začatie súdneho konania. Žalobca v priebehu konania doručil súdu prvej inštancie písomné podanie, ktorým vzal žalobu späť, a to z dôvodu splnenia záväzku žalovaného voči žalobcovi. Tým prejavil vôľu nepokračovať v začatom súdnom konaní. 22. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane sporu priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej strane sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane sporu. Môže tak urobiť podľa § 257 CSP a rozhodnúť, že neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o ustanovenie výnimočné, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené. 23. Odvolací súd v preskúmavanej veci nevzhliadol dôvod pre použitie § 257 CSP, ktorého aplikáciu navrhol žalovaný v odvolacom konaní. Aplikácia tohto ustanovenia prichádzala do úvahy v prípadoch, keď boli naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, a však súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Je akceptovateľné, aby išlo tak o skutočnosti súvisiace s priebehom konania, ako aj o skutočnosti existujúce mimo konania (najčastejšie pomery strany). Rovnako nič nebráni súdu zohľadniť aj také okolnosti, ktoré bezprostredne pri rozhodnutí vo veci samej nemali význam, ale v otázke trov konania, osobitne dôvodov, pre ktoré je namieste nepriznať ich náhradu, tento význam nadobúdajú. 24. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán sporu v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany sporu. Vo všeobecnosti teda možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán sporu, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. 25. Ustanovenie § 257 CSP predpokladá pre aplikáciu tohto ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Aplikácia tohto ustanovenia má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. 26. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné použitie ustanovenia § 257 CSP. Skutočnosť, že žalovaný riadne neplnil svoje zmluvné záväzky, a preto sa žalobca musel domáhať svojho práva súdnou cestou je potrebné považovať za procesné právo žalobcu. Rovnako skutočnosť, že vo veci nebolo vydané meritórne rozhodnutie, neboli vykonané dôkazy na objasnenie skutkových okolností nemožno považovať za dôvody na aplikáciu tohto ustanovenia. Žalovaný zaplatil dlžnú sumu vo výške 1.104,- eur žalobcovi, čo bolo aj procesným dôvodom na podanie žaloby žalobcom. Odvolací súd má zato, že nakoľko prišlo k zaplateniu dlžnej sumy žalovaným až po podaní žaloby žalobcom, procesné zavinenie, ktoré viedlo k späťvzatiu žaloby žalobcom spôsobil žalovaný. 27. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 22Cb/273/2016-79 zo dňa 19.04.2017 v napadnutej časti trov konania ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 262 ods. 1, 2 CSP. 29. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).