Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/168/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216212637 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216212637.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v sporovej veci žalobcu: H.. H. L., X.. XX.XX.XXXX, Y. XX, L., zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Martin Bránik, s.r.o., Mlynská 1, Bratislava, proti žalovanému: A.. C.. Z. H., X.. X.X.XXXX, K. XX, L., o zaplatenie 17.000 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu II č.k. 7C/154/2016-41, zo dňa 18.1.2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 17.000 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 2.4.2015 do zaplatenia a žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 2.8.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 17.000 eur s prísl., lebo na základe zmluvy o pôžičke poskytol bezhotovostným prevodom na účet žalovanému ako dlžníkovi 24.9.2014 sumu 3.000 eur a 1.10.2014 sumu 14.000 eur, ktoré bol žalovaný povinný vrátiť do 1.4.2015, avšak zmluvné podmienky nedodržal, so splnením svojho záväzku sa dostal do omeškania, pričom k úhrade nepristúpil ani po doručení predžalobnej výzvy z 31.5.2016, na ktorú vôbec nereagoval. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa napriek riadnemu predvolaniu v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p. bez ospravedlnenia nedostavil 18.1.2017 na termín pojednávania; žalovaný bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, preto na návrh žalobcu rozhodol v súlade s § 137 písm. a), § 274, § 275 C.s.p. rozsudkom pre zmeškanie. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 3. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vyčítal, že pre vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, nakoľko mal a má záujem sa k uplatnenému nároku, ktorý je v celom rozsahu neopodstatnený, vyjadriť a aby bola vec prejednaná pred súdom za jeho prítomnosti. Namietal neplatnosť zmluvy o pôžičke, nakoľko nebola vyjadrená jeho skutočná a vážna vôľa ako dlžníka uzavrieť so žalobcom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička vo výške 17.000 eur a ktorou by disponoval podľa svojho vlastného uváženia a opísal skutočnosti predchádzajúce uzavretiu zmluvy o pôžičke. Spochybnil, že mu bola žaloba s prílohami doručená 26.10.2016, nakoľko bol v presvedčení, že mu tieto písomnosti boli doručené až niekedy koncom januára 2017, pričom o doručení predvolania na pojednávanie 18.1.2017 nemal vôbec vedomosť, inak by sa ho zúčastnil. V prípade, ak sa v súdnom spise nachádzajú listiny preukazujúce doručenie žaloby a predvolania na pojednávanie, potom si túto skutočnosť nevie vysvetliť inak, ako ich neúmyselným opomenutím spôsobeným zdravotnými problémami v poslednom štvrťroku 2016, kedy pri závažnom zhoršení zdravotného stavu aj s prihliadnutím na svoj vek, absolvoval niekoľko vyšetrení, na základe ktorých mu bol doporučený operačný zákrok. Pravdepodobne v tomto období, kedy prežíval stres z absolvovaných vyšetrení, ako aj z obáv o zdravie, mu unikli skutočnosti uvedené v rozhodnutí súdu a s prihliadnutím na§ 281 C.s.p. navrhol, aby súd jeho duševné rozpoloženie a nepriaznivý zdravotný stav považoval za ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania vo veci a rozsudok zrušil a nariadil nové pojednávanie. 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaný mal dostatočný priestor brániť sa v rámci prvoinštančného konania, avšak svoje právo vôbec nevyužil, neposkytol do konania vyjadrenie vo veci samej, hoci žaloba mu bola riadne doručená 26.10.2016, ani sa nezúčastnil pojednávania napriek riadne doručenému predvolaniu. Pokiaľ sa žalovaný bránil zlým zdravotným stavom, ktorý má predstavovať ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý bol vylúčený z procesného úkonu, bolo jeho povinnosťou preukázať tieto okolnosti už v čase podania odvolania 24.3.2017, čo však neurobil a z dodatočne doručených listín z 13.10.2016 a 13.2.2017 nevyplýva žiadna skutková okolnosť, na podklade ktorej by bol zlý zdravotný stav žalovaného koncom roku 2016 a začiatkom roku 2017 preukázaný; za úplne najpodstatnejšie považoval, že žalovaný nepredložil žiadny dôkazný prostriedok preukazujúci, že si objektívne nemohol prevziať predvolanie na pojednávanie 18.1.2017, ani sa ho zúčastniť. 5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil 18.12.2018 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 6. Podľa Čl. 6 ods. 1 Základných princípov C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. 7. Podľa Čl. 12 Základných princípov C.s.p. na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 9. Rozsudok pre zmeškanie je osobitným typom súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity strán v sporovom konaní, nakoľko v kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy subjekty konania, či už na strane žalobcu, ktorý iniciuje konanie a má záujem na jeho efektívnom vedení alebo na strane žalovaného, ktorý, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať aktivitu vo forme svojej procesnej obrany. 10. Civilný sporový poriadok upravujúci postup súdu a strán v civilnom procese ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá sporové strany a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť subjektom konania doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§ 178 ods. 2 C.s.p.) a je potom na strane, či svoje právo využije, alebo nie. 11. Rozsudkom pre zmeškanie môže súd rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, avšak len za predpokladu, že sú súčasne (kumulatívne) splnené všetky podmienky na jeho vydanie. Jednou z týchto podmienok je, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Súd prvej inštancie vo veci nariadil termín pojednávania, na ktorý bol žalovaný predvolaný postupom podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. upravujúcim doručovanie písomností fyzickým osobám, ktoré majú adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný si predvolanie na pojednávanie 18.1.2017 v odbernej lehote neprevzal, a preto sa v zmysle 111 ods. 3 C.s.p. zásielka považuje za doručenú dňom vrátenia na súd, t.j. 29.12.2017. Žalovaný sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu, ktorého súčasťou bolo aj poučenie o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, pojednávania konaného 18.1.2017 nezúčastnil a svoju neúčasť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil. 12. Z vyššie uvedeného preto nesporne vyplýva záver, že návrhom právneho zástupcu žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní 18.1.2017 boli splnené všetky zákonné podmienky predpokladané § 274 C.s.p., a preto súd prvej inštancie správne procesne postupoval, keď na pojednávaní rozhodol kontumačným rozsudkom a žalobe vyhovel. 13. Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že z obsahu odvolania žalovaného nevyplývajú žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by spochybňovali kumuláciu zákonných podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 C.s.p., ale iba čiastkové skutkové námietky voči uplatnenému nároku či skutočnosti, ktoré by svojou povahou mohli byť ospravedlniteľnými dôvodmi pre zmeškanie pojednávania, avšak za také vyhodnotené v postupe súdu prvej inštancie podľa § 281 C.s.p. neboli, nakoľko uznesením č.k. 7C/154/2016-53, zo dňa 10.5.2018, bol návrh žalovaného na zrušenie napadnutého rozsudku zamietnutý a Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 15Co/148/2017-79, zo dňa 28.2.2018, uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 14. Na uvedenom základe neboli žalovaným uvádzané tvrdenia v odvolaní spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a preto je jeho rozhodnutie vecne správne. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov celého konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).