Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/42/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216216063 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216216063.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Magdy Florekovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: N. D. I., O..I.., so sídlom C. Ž., H. XX, X.: XX XXX XXX, proti žalovanému: K. U., nar. XX.X.XXXX, obec D. - W., o zaplatenie 4.471,96,- eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 22. novembra 2017 č.k. 67Csp/57/2016-99 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobu zamietajúcej časti a časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.934,17,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 30.9.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v zostávajúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,36%. 2/Vychádzal zo zistenia, že dňa 2.7.2014 uzatvoril žalobca so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.000,- Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj obchodné podmienky banky. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti (prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), a preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 19.9.2016 v zmysle § 565 zákona č. 40/1964 Zb., v súlade s úverovou zmluvou a Obchodnými podmienkami pre úvery občanom a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia druhou upomienkou/opakovaným upozornením zo dňa 18.7.2016. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 19.9.2016) predstavovala 4.740,89,- Eur a pozostáva z istiny poskytnutého úveru vo výške 4.771,96,- Eur (žalovanému bol poskytnutý úver v sume 5.000,- Eur do dňa zosplatnenia uhradil žalovaný na istinu sumu 528,04,- Eur), úrokov 207,03,- Eur (úroky, ktoré bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok, pri úrokovej sadzbe 13,90%), úrokov z omeškania vo výške 1,90,- Eur (úročenie každej omeškanej anuitnej splátky úrokom z omeškania vo výške 5% ročne). Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu splátku. 3/Z listinných dôkazov založených v spise vyplýva, že dňa 2.7.2014 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 5.000,- Eur, s počtom splátok 120, s termínom splatnosti prvej splátky dňa 16.7.2014, s termínom splatnosti ďalších splátok - mesačne, k 16. dňu kalendárneho mesiaca, úrokovou sadzbou 13,9% ročne, výškou mesačnej splátky 77,49,- Eur, poplatkom za poskytnutie úveru - 250,- Eur, RPMN 16,61%, priemernou hodnotou RPMN 17,94%, celkovou čiastkou, ktorú musí klient zaplatiť - 9.548,80,- Eur, splatnosťou úveru - 17.6.2024. 4/Z predloženého prehľadu platieb vyplýva, že žalovaný uhradil na splátkach úveru celkom sumu 1.815,83,- Eur, z toho na úroku uhradil sumu 1.264,99,- Eur, na istine sumu 528,04,- Eur a na poistnom sumu 22,80,- Eur. 5/Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania je úverová zmluva, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Spotrebiteľská zmluva je charakterizovaná ako druh zmluvy, pre ktorú najmä zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Právny základ pre ochranu spotrebiteľa je pritom daný článkom 153 o založení Európskej únie, ktorý okrem iného zakotvuje aj povinnosť prispievať k bezpečnosti a hospodárskym záujmom spotrebiteľov na podporu ich práv na informácie, osvetu, združovanie sa na ochranu ich záujmov. Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Nakoľko uzatvorená zmluva má aj charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 2 písm. d) a § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takého zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 77,49,- Eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému preto považuje podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani iných poplatkov, ale len nárok na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Keďže žalovaný čerpal úver vo výške 5.000,- Eur a na tento zaplatil 1.815,83,- Eur + 250,- Eur poplatok za poskytnutie úveru, je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.934,17,- Eur (5.000,- Eur - 2.065,83,- Eur). Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol. 6/Keďže sa žalovaný so zaplatením peňažného dlhu dostal do omeškania, je povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania. Žalobca vyzval žalovaného k jednorazovému zaplateniu celej zostávajúcej sumy úveru výzvou zo dňa 19.9.2016, s tým, že žalovaný bol povinný dlžnú sumu zaplatiť najneskôr do 29.9.2016. Keďže v určenej lehote žalovaný dlžnú sumu neuhradil, počnúc dňom 30.9.2016 sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku; preto ho súd zaviazal tiež na zaplatenie úroku z omeškania vo výške, ktorú si žalobca uplatnil v súlade so zákonom (§ 517 ods. 2 Obč. zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.). V zostávajúcej časti úroku z omeškania, ktorý si žalobca nesprávne uplatnil od 20.9.2016, súd žalobu zamietol. 7/O trovách konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 255 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), podľa ktorého v konaní úspešnému žalobcovi patrí proti žalovanému pomerná náhrada trov konania v rozsahu 25,36% (žalobca požadoval zaplatenie sumy 4.680,89,- Eur, súd priznal žalobcovi sumu 2.934,17,- Eur; žalobca mal teda úspech v časti 62,68%, úspech žalovaného v konaní potom predstavuje 37,32% /100% - 62,68/, čo predstavuje celkový úspech žalobcu 25,36% /62,68% - 37,32%/). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 8/Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca, namietal nesprávne právne posúdenie veci. Svoje odvolanie odôvodnil námietkami proti záveru súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Uviedol, že podľa bodu 1.1. zmluvy boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy aj Všeobecné obchodné podmienky. Pokiaľ ide o počet, termíny splátok istiny aj úrokov, tieto boli určené termínom splatnosti anuitnej splátky, pričom boli stále rovnaké. V zmluve bolo dojednané, že výška anuitnej splátky je 77,49,- Eur, termín splatnosti prvej anuitnej splátky je 16.07.2014, počet anuitných splátok je 120, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky je mesačná, v 16. deň kalendárneho mesiaca. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru (bod 2.3 zmluvy). Splácanie anuitným spôsobom znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru (anuita) je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny úveru (amortizácia úveru) a z časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania úveru mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Výška, počet a termíny splátok a poplatkov bola zrejmá v čase uzatvorenia zmluvy, tieto sú uvedené v texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, a teda aj samotnej zmluvy. Pokiaľ ide o poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru, toto zmluva neobsahuje, pretože na základe predmetnej zmluvy nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Poukázal aj na bod 2.5.5 Obchodných podmienok pre úvery občanom, ktorý určuje poradie uspokojenia pohľadávok banky. Ďalej na podporu svojich tvrdení citoval z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci H. P. I., a.s. proti J. D. zo dňa 09.11.2016 C-42/15, v zmysle záverov ktorého - Článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. - Článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Vo vyššie uvedenej súvislosti poukázal na viacero rozhodnutí všeobecných súdov, pozornosť upriamil i na Informáciu odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska z 18. apríla 2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, ako i na schválený legislatívny návrh zmeny zák. č. 483/2001 Z.z. a jeho dôvodovú správu. Žalobca potom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a závislej časti týkajúcej sa náhrady trov konania zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. 9/Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 10/Odvolací súd preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), t.j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vecne správny nie je. 11/Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v otázke jeho právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v dôsledku absencie údajov v zmluve o úvere o tom, z čoho pozostáva jednotlivá splátka úveru - údaje o výške istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.8.2014). 12/Právne posúdenie veci je činnosť súdu, spočívajúca v subsumovaní zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu, čo vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. Právne posúdenie je nesprávne, ak sa súd dopustí pri tejto činnosti omylu, tzn. keď na správne zistený skutkový stav aplikuje nesprávny právny predpis, tiež vtedy, keď síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo zistených skutočností vyvodil nesprávne právne závery. 13/V prejednávanej veci zo skutkových zistení vyplýva, že zmluvné strany si v predmetnej úverovej zmluve Č.. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 02.07.2014 dojednali, že žalovaný ako dlžník zaplatí žalobcovi ako veriteľovi poskytnutý úver vo výške 5.000,- Eur, spolu s úrokom v sadzbe 13,9% ročne v 120 anuitných splátkach po 77,49,- Eur. 14/Ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 31.8.2014 stanovuje taxatívne obligatórne náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ určuje, že takáto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia 15/V prípade, ak spotrebiteľská úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.8.2014). 16/Polemika v prejednávanej veci je o otázke, či obstojí právny záver súdu prvej inštancie, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov v dôsledku absencie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.8.2014. 17/Odvolací súd v danej veci nemohol akceptovať právny záver súdu prvej inštancie, že úverová zmluva je bez poplatkov a bezúročná. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch bolo prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru pre účely splatenia a v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. 18/Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h/ a i / smernice 2008/48/ES sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu listiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Podľa citovaného rozsudku predmetný článok smernice (10 ods. 2 písm. h/) ustanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. 19/Pri zohľadnení vyššie uvedeného potom úverová zmluva zo dňa 2.7.2014 obsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a to v čl. 1, bod 1.2 v spojení s čl. 2 bod 2.3 a v spojení s čl. V bod 3 VOP, pričom nebolo povinnosťou veriteľa, vzhľadom na to, že strany si dojednali fixné anuitné splátky, obsahujúce ako splátku istiny, tak i splátku úrokov, špecifikovať v zmluve samostatne údaj o výške, počte a termínoch splátok úrokov, resp. pripájať k zmluve amortizačnú tabuľku, obsahujúcu takýto údaj. Záver súdu prvej inštancie o tom, že úver sa považuje výlučne v dôsledku absencie toho jediného údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch potom nie je opodstatnený a dôvodný. 20/Z vyššie uvedených dôvodov neostalo odvolaciemu súdu iné ako rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobu zamietajúcej časti a v súvisiacej časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). 21/Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).