Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/241/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216218337 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216218337.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v právnej veci žalobcu: Podporné pohrebné združenie na Slovensku, Ústredie Betliar, Zlatá 134, Betliar, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Stankom, Obrody 25, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 8C/51/2018-125, zo dňa 14.9.2018, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že podaním doručeným súdu 21.11.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť registrovať štatutárnych zástupcov žalobcu Q. L. Y. predsedu, G.. Q. Q. ako podpredsedu Y. P. O. ako podpredsedu. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovi sa nepodarilo osvedčiť jednak danosť uplatňovaného nároku, ale najmä existenciu aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia - nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi tohto konania (teda pomerov medzi žalobcom a žalovaným) alebo obavy, že prípadná exekúcia by bola ohrozená. Pri posúdení dôvodnosti a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia vychádzal aj z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 KO 14/2018, zo dňa 19.6.2018, ktorý konštatoval, že podstatou sporu sú personálne zmeny vo vedení občianskeho združenia, ktoré žalobca považuje za prijaté v rozpore so Stanovami, ktoré sú však internou záležitosťou združenia a majú povahu súkromnoprávneho vzťahu a kde vyslovil, že je nesporné, že v rámci Podporného pohrebného združenia na Slovensku, Ústredie Betliar, sa vyskytujú vnútorné nezhody, kedy dochádzalo k etablovaniu a obsadzovaniu vnútorných orgánov združenia rôznymi členmi a rôznym spôsobom a nastala situácia, že v rámci združenia pôsobili duplicitné orgány, pričom táto duplicita sa týkala aj štatutárneho orgánu. Zhodne s uvedeným názorom ustálil, že vzniknutá situácia sa týka interných vzťahov v združení a jednotlivých členov, medzi ktorými vznikol súkromnoprávny spor. Poukázal na to, že tento spor nepochybne riešil (ako sa dozvedel z listu Generálnej prokuratúry zo dňa 1.6.2017, ktorou tento orgán prešetroval podnet právneho zástupcu žalobcu) aj Okresný súd v Rožňave, ktorý neodkladným opatrením nariadil F.. D., S. Y. O., teda osobám, ktorých status štatutárnych orgánov žalobca namieta aj v tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zdržať sa všetkých úkonov štatutárnych orgánov združenia. 3. Súd prvej inštancie zdôraznil, že neodkladným opatrením nemôže súd prekročiť medze stanovené zákonom č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (ďalej len „zákon č. 83/1990 Zb.“) a zákonom č. 272/2015 Z.z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 272/2015 Z.z.“) a nemôže nariadiť ústrednému orgánu štátnej správy taký postup, ktorý mu zákon nielenže neukladá ale ani neumožňuje. Svoje argumenty podporil odkazom na § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 83/1995 Z.z. z ktorému vyplýva, že združenie vzniká registráciou. Bol názoru, že podmienkou vzniku združenia je jeho registrácia, pričom zákon bez ďalšieho doplňovania podmienok registrácie hovorí len o registrácii združenia ako takého s tým, že § 6 ods. 2 zákona č. 83/1990 Zb. len konkretizuje, čo má obsahovať návrh na registráciu, ako aj povinnosť priložiť k návrhu na registráciu združenia stanovy, ktoré majú obsahovať vymenované údaje. Dôvodil, že za žiadnych okolností nemožno vyložiť toto ustanovenie tak, že ak sa k návrhu na registráciu združenia majú predložiť stanovy v určitom rozsahu, ktoré obsahujú aj určenie orgánov združenia, je povinnosťou ústredného orgánu štátnej správy registrovať aj obsah týchto stanov. Zákon č. 83/1990 Zb. ukladá Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky povinnosť registrovať združenie ako také a žalovaný ako štátny orgán môže, aj v prípade registrácie, postupovať len v rozsahu a spôsobom stanoveného zákonom. Rozširujúci výklad považoval súd prvej inštancie za nesprávny a jeho aplikácia by znamenala zásah do právomoci zákonodarcu; zdôraznil, že za žiadnych okolností nemožno konštatovať povinnosť žalovaného registrovať aj obsadenie štatutárneho orgánu občianskeho združenia, keď zákon v § 6 ods. 2 zákona č. 83/1990 Zb. už nepojednáva a neupravuje povinnosť štátneho orgánu registrovať, ale povinnosť predkladateľa návrhu na registráciu predložiť potrebné podklady. Mal za to, že rovnako nemožno túto povinnosť žalovaného abstrahovať ani zo zákona č. 272/2015 Z.z., kedy zákon v § 5 ods. 2 tiež uvádza len to, že povinná osoba (v tomto prípade žalovaný) poskytuje štatistickému úradu údaje v rozsahu, v akom ich podľa osobitných predpisov eviduje. V žiadnom ustanovení tohto zákona nie je určená povinnosť registrovať štatutárne orgány občianskeho združenia a to ani v ustanovení § 4 ods. 1, na ktoré poukázal žalobca. Vyslovil, že toto ustanovenie len zakotvuje povinnosť žalovaného poskytnúť a oznámiť štatistickému orgánu zapisované údaje (v tomto prípade výlučne údaj o registrácii združenia). Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené ustálil, že povinnosťou žalovaného ako registrového orgánu je registrovať samotné združenie a nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že zákon je v tomto prípade nedokonalý, nejasný, či nezrozumiteľný. Naopak, bol názoru, že zákon presne a nezameniteľne konštituuje povinnosť žalovaného registrovať združenie a na žiadnom mieste svojho znenia nespomína povinnosť registrovať aj iné údaje o občianskom združení, teda ani údaj o jeho štatutárnych orgánoch. 4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ak je záujmom žalobcu riešiť interný spor v združení, tento pred všeobecným súdnom môže riešiť žalobou smerujúcou proti osobám, ktoré podľa jeho názoru postupovali v rozpore so zákonom alebo vnútornými predpismi združenia. Túto skutočnosť si žalobca zjavne uvedomil, keď podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti osobám, ktoré podľa jeho názoru nedisponujú statusom štatutárnych orgánov a všeobecný súd aj neodkladné opatrenie, ktorým zakázal týmto osobám vystupovať a konať ako štatutárnemu orgánu, nariadil. Súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že žalobca nikdy nepožiadal žalovaného o registráciu štatutárneho orgánu v rozsahu v akom to navrhuje v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; napokon pri rozhodovaní o podanom návrhu súd prvej inštancie prihliadol aj na to, že 11.3.2017 sa konalo Mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré reagovalo na personálne problémy v združení a jednoznačným spôsobom etablovalo nové orgány - správnu radu aj dozornú radu a definovalo jej členov. 5. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že žalobca neosvedčil nevyhnutnosť súdneho zásahu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov; pomery v spornej veci považoval za ustálené a skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke existencie bezprostredne hroziacej ujmy na svojich právach, čo je nevyhnutný predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia. Záverom dodal, že inštitút neodkladného opatrenia si zachoval aj podľa novej právnej úpravy výnimočný charakter, kedy jeho úlohou je dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi a nie konečné riešenie sporu. Aj z tohto dôvodu bol názoru, že neodkladné opatrenie by v tomto prípade predstavovalo neprimeraný zásah do právomoci ústredného orgánu štátnej správy a najmä by znamenalo bezprecedentný spôsob riešenia vnútorných personálnych sporov občianskeho združenia tým, že by povinnosť (v rozpore so zákonom) bola určená inému orgánu, ktorý voči samotnému združeniu disponuje výlučne registračným oprávnením. Na uvedenom základe súd prvej inštancie s poukazom na § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1 C.s.p., § 6 ods. 1, ods. 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 83/1990 Zb., § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, ods. 2 zákona č. 272/2015 Z.z., návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko aj keď mal vo veci plný úspech, žiadne trovy konania mu nevznikli. 6. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že nepožiadal o registráciu štatutárneho orgánu; 9.10.2016 sa obrátil na žalovaného s návrhom o zamietnutie registrácie štatutárnych zástupcov, žiadal aby žalovaný neregistroval osoby a S. G.. S. D., P.. U. S.H., Y. P. O., ktoré sa označujú za údajných štatutárnych zástupcov Podporného pohrebného združenia na Slovensku, Ústredie Betliar a túto registráciu odmietol. Zároveň požiadal o registráciu štatutárnych zástupcov žalobcu Q. L., predseda, G.. Q. Q., podpredseda, P. O., podpredsedu. Žalovaný opatrením sp. zn. VVS /909/90-92, zo dňa 2.11.2016, oznámil, že zo zákona č. 83/1990 Zb. nevyplýva povinnosť združení oznamovať ministerstvu svojich štatutárnych zástupcov a z uvedených dôvodov ich ani neregistruje. Vytýkal súdu prvej inštancie záver o tom, že neuniesol dôkazné bremeno v otázke existencie bezprostredne hroziacej ujmy na svojich právach; predloženými dôkazmi osvedčil dôvodnú potrebu podľa § 325 ods. 1 C.s.p. a osvedčil aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá spočíva v tom, že do registra je potrebné zapísať oprávnene zvolených štatutárnych zástupcov a tak vylúčiť možnosť nakladania s majetkom nelegálne zvolenými štatutárnymi zástupcami, nakoľko združenie vlastní majetok značnej hodnoty a v prípade neoprávneného nakladania s týmto majetkom môžu jeho členovia utrpieť nenahraditeľné straty na majetku. Oponoval tým, že sa nevie preukázať výpisom z registra združení, ktorý by osvedčoval právo štatutárnych zástupcov konať v mene združenia. Namietal, že absenciou neodkladného rozhodovania o jeho návrhu v konečnom dôsledku dochádza k porušovaniu práva na rýchlu ochranu porušených a ohrozených práv. Svoj názor podporil odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 9.2.2017, sp. zn. 3 Obdo 1/2017. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že vydanie neodkladného opatrenia by predstavovalo zásah do právomoci žalovaného, nakoľko žalovaný má zákonnú povinnosť viesť evidenciu orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia a táto povinnosť mu vyplýva z § 3 ods.1 písm. g) zákona č. 272/2015 Z.z. Považoval za arbitrárne a v rozpore s § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 83/1990 Zb. v spojení s § 3 ods. 1 písm. g) zákona č. 272/2015 Z.z. také konštatovanie, že žiadne ustanovenie zákona nezakotvuje povinnosť žalovaného registrovať štatutárne orgány občianskeho združenia. V podanom odvolaní ďalej rozvinul svoje úvahy o výklade § 6 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. v zmysle ktorých z formulácie „určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia“ jednoznačne vyplýva povinnosť združení oznamovať Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky svojich štatutárnych zástupcov a na druhej strane povinnosť žalovaného registrovať štatutárnych zástupcov jednotlivých združení tak, ako to vyplýva z § 3 ods.1 písm. g) zákona č. 272/2015 Z.z. Poukázal pritom na § 4 ods. 1 zákona č. 272/2015 Z.z., z ktorého vyplýva žalovanému povinnosť viesť evidenciu právnických osôb, do ktorej zápis je podmienkou vzniku právnickej osoby a na znenie dôvodovej správy k cit. zákonu. 7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a v celom rozsahu sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie. 8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 9. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 83/1990 Z.z. združenie vzniká registráciou. 13. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 83/1990 Z.z. návrh na registráciu môžu podávať najmenej traja občania, z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov (ďalej len "prípravný výbor"). Návrh podpíšu členovia prípravného výboru a uvedú svoje mená a priezviská, rodné čísla a bydliská. Ďalej uvedú, kto z členov starších ako 18 rokov je splnomocnencom oprávneným konať v ich mene. K návrhu pripoja stanovy vo dvoch vyhotoveniach, v ktorých musia byť uvedené: a) názov združenia, b) sídlo, c) cieľ jeho činnosti, d) orgány združenia, spôsob ich ustanovovania, určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia, e) ustanovenia o organizačných jednotkách, pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom mene, f) zásady hospodárenia. 14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 83/1990 Z.z. návrh na registráciu sa podáva Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). 15. Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 272/2015 Z.z. povinnými osobami sú na účely tohto zákona orgány verejnej moci okrem štatistického úradu, ktoré sú povinné poskytovať štatistickému úradu údaje na účely zápisu, zmeny alebo výmazu v registri právnických osôb. Povinná osoba poskytuje štatistickému úradu údaje podľa § 4 v rozsahu, v akom ich podľa osobitných predpisov eviduje, najviac však v rozsahu údajov podľa § 3. Poskytovanie údajov sa vykonáva tak, že pri zápise, zmene alebo výmaze údajov sa bezodkladne poskytujú v elektronickej podobe štatistickému úradu vždy všetky údaje v rozsahu podľa prvej vety vrátane tých, ktoré boli v minulosti vymazané či zmenené. 16. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C.s.p. je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 17. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie v rozhodnutí náležite, jasne a zrozumiteľne vysvetlil svoj právny názor na predmet konania, ktorého podstata spočívala vo výklade príslušných ustanovení zákona č. 83/1990 Zb.; správne vyložil aké práva a povinnosti majú vo vzťahu k zistenému skutkovému stav účastníci podľa tohto zákona a vo vzťahu k týmto zisteniam vyvodil aj správne právne závery o nesplnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. 18. Na zdôraznenie správnosti postupu a záverov prijatých súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) preukázať, z čoho, t.j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej, alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Už v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s týmto úzko súvisí preukázanie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie. 19. Je nepochybné, že právne postavenie žalobcu a žalovaného, ich vzájomné práva a povinnosti (právne vzťahy) pri registrácii žalobcu ako občianskeho združenia upravuje zákon č. 83/1990 Zb. Žalobcom predostretá interpretačná (výkladová) verzia zákona však nezodpovedá jeho zneniu a žalobca sa neprípustným spôsobom domáha od žalovaného splnenia povinnosti, ktorá mu zo zákona nevyplýva. Zákon o združovaní občanov neukladá žalovanému žiadnu povinnosť registrovať osoby oprávnené konať v mene združenia, keď neukladá ani občianskym združeniam povinnosť oznamovať žalovanému údaje o osobách oprávnených konať za združenie; cit. zákon upravuje právomoci žalovaného iba vo vzťahu k posúdeniu splnenia legálnych podmienok registrácie združenia v nadväznosti na požiadavky vyplývajúce z § 8 cit. zákona, za splnenie ktorých vykonáva samotnú registráciu. Treba zdôrazniť, že označenie konkrétnych osôb, ktoré sú oprávnené konať v mene združenia nie je ani podmienkou samotnej registrácie (§ 6 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb.). 20. Bez akejkoľvek právnej relevancie vo vzťahu k preukázaniu dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je poukaz žalobcu na zákon č. 272/2015 Z.z., keďže v zmysle § 5 ods. 2 tohto zákona žalovaný poskytuje štatistickému úradu údaje iba v rozsahu, v akom ich podľa osobitných predpisov eviduje; v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 83/1990 Zb., žalovaný oznamuje štatistickému úradu vznik združenia, jeho názov a sídlo. 21. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok, s čím úzko súvisí práve preukázanie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Na uvedenom základe súd prvej inštancie celkom správne uzavrel, že žalobca neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením. 22. Žalobcom uvádzané tvrdenia v odvolaní preto neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľa. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. C.s.p. a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 23. Záverom odvolací súd upriamuje pozornosť na prijatú legislatívnu zmenu v danej problematike; zákonom č. 346/2018 Z.z. o registri mimovládnych neziskových organizácií s účinnosťou od 1.1.2019 dochádza k zmene právnej úpravy (okrem iného) aj zákona č. 83/1990 Zb., ktorý občianskemu združeniu ukladá v návrhu na registráciu povinnosť uviesť údaje o štatutárnom orgáne združenia alebo členoch štatutárneho orgánu združenia (§ 6 ods. 2) a zároveň povinnosť pri zmene údajov o štatutárnom orgáne alebo členovi štatutárneho orgánu predložiť ministerstvu dokumenty osvedčujúce skutočnosti pre zápis údajov o štatutárnom orgáne alebo členovi štatutárneho orgánu (§ 11 ods. 1). Avšak až od 1.1.2019 možno tejto zákonom stanovenej povinnosti občianskych združení priradiť právo a súčasne povinnosť žalovaného (ako štátneho orgánu) registrovať oznamované údaje. Týmto podľa odvolacieho súdu naplno odpadá nutnosť preventívne ochrániť žalobcu navrhovaným neodkladným opatrením. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).