Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/199/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216218650 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216218650.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme "ŽSR", Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: Peris a.s., Prievozská 32, 821 05 Bratislava, IČO: 36 745 332, o zaplatenie 323,06 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/412/2016-64 zo dňa 02.11.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/412/2016-64 zo dňa 02.11.2017 o d m i e t a . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 323,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 129,04 eur od 3.5.2016 do zaplatenia, zo sumy 194,02 eur od 12.8.2016 do zaplatenia a priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 28.11.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 323,06 eur s prísl. titulom neuhradenia ceny za zabezpečenie styku železničnej infraštruktúry v zmysle Zmluvy číslo 2/2016 - TA o styku s vlečkou zo dňa 01.02.2016. Napriek výzve súdu prvej inštancie, žalovanému doručenej dňa 26.5.2017 spolu s poučením o následkoch nesplnenia tejto povinnosti, sa žalovaný k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril. Súd prvej inštancie poukázal na § 273, § 275, § 262 ods. 1 a 2 CSP a konštatoval, že vo veci rozhodol v zmysle § 273 CSP rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. 2. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že sa do svojej schránky nevedel dostať, nakoľko elektronický prístup mu bol zamietnutý z dôvodu potreby vygenerovania nového prístupového kódu. Skutočnosť, že v danom období pretrvávali problémy s prístupom do elektronických schránok z dôvodu prelomenia ochrany prístupovými kľúčmi bezpečnostným identifikačným kódom (BOK) bola podľa názoru žalovaného všeobecne známa, prebiehala a aktuálne ešte stále prebieha výmena prístupových kódov. Žalovaný upresnil, že aj keď prístup do svojej elektronickej schránky už aktuálne má zabezpečený, pretrváva problém so zobrazovaním súborov, ktoré sa nedajú korektne otvoriť, resp. sú nečitateľné. Súdom uvedený termín doručenia uznesenia dňa 26.05.2017 považoval žalovaný za fikciu doručenia, nakoľko sa o danej skutočnosti fakticky dozvedel až z nahliadnutia do spisu uskutočneného dňa 29.11.2017. Ako ďalej žalovaný uviedol, doručovanie je upravené v § 105 až §112 CSP a doručovanie do elektronických schránok je upravené osobitným právnym predpisom, zákonom 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e- Govermente), kde poukázal na § 29 a § 32. Žalovaný podotkol, že podľa pôvodnej právnej úpravy, obsiahnutej v § 153b Občianskeho súdneho poriadku, mohol súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie iba v neprospech žalovaného za striktne zákonom stanovených podmienok. Nová právna úprava stanovila možnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre z dôvodov na strane žalovaného podľa § 274 CSP v prípade, že žalovaný sa nevyjadril v súdom určenej lehote k žalobe aj keď bol o následkoch nesplnenia povinnosti vyjadriť sa poučený alebo v prípade, že sa nedostavil na pojednávanie na ktoré bol riadne predvolaný a svoju neprítomnosť vopred neospravedlnil. Ako vyplýva z odôvodnenia potreby zavedenia takejto procesnej normy, rozsudok pre zmeškanie žalovaného je sankciou nečinnosti žalovaného a v jeho neprospech, pričom takéto rozhodnutie nevychádza zo skutkového stavu zisteného súdom, platí tu fikcia, že tvrdenia, obsiahnuté v žalobe o skutkových okolnostiach sa považujú za nesporné. Právna kvalifikácie je však plne vecou súdu, skutočnosti tvrdené žalobcom nemusia vždy obligatórne zakladať jeho uplatňovaný nárok. V takomto prípade a rovnako za situácie, že v žalobe nie sú uvedené všetky skutočnosti nevyhnutné na záver o dôvodnosti nároku podľa hmotného práva, nie je možné rozsudok pre zmeškanie vydať. Žalovaný sa vo svojom odvolaní ďalej vyjadril ohľadom veci samej, keď konštatoval, že samotná existencia Zmluvy o styku sviečkou č. 2/2016-TA zo dňa 01.02.2016 v znení jej zmien, doplnení a príloh, ktorú má žalobca so žalovaným uzavretú a na ktorú sa žalobca odvoláva, ešte neoprávňuje žalobcu na účtovanie výkonov, údržby a služieb, ktoré sa zaviazal žalobca pre žalovaného na výhybke železničnej trate primárne vykonávať, ale v skutočnosti neboli od účinnosti zmluvy žiadne výkony na výhybke žalobcom uskutočnené. Žalovaný predmetnú zmluvu kvalifikoval ako zmluvu o dielo, riadiacu sa § 536 a nasl. Obchodného zákonník, a to aspoň v tej časti, ktorá sa týka samotných výkonov žalobcu na železničnej vlečke žalovaného. Žalovaný namietal, že o výhybku nie je vôbec zo strany žalobcu dlhodobo postarané, výhybka je nefunkčná, zarastená burinou a náletovými krovinami, stredná časť výhybky tzv. srdcovka, je odcudzená, železničné pražce pod výhybkou sú zvetrané a rozpadnuté. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 3Cdo 113/2007 ako aj na § 560 Občianskeho zákonníka. Záverom žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a podanú žalobu zamietol v celom rozsahu. 3. Podaním zo dňa 02.08.2018 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca, ktorý sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnil v plnom rozsahu. Ohľadom vyjadrenia žalovaného, že mu bol prístup do elektronickej schránky zamietnutý, žalobca ozrejmil, že podľa oficiálneho stanoviska uverejneného na stránke G..B..sk toto nebránilo prihláseniu sa do elektronickej schránky, ani potvrdzovaniu doručeniek. Žalobca v rámci svojej elektronickej schránky počas daného obdobia nezaznamenal žalovaným uvádzané problémy, a tiež nemal žiadne problémy s prihlásením sa do elektronickej schránky. Neplatnosť certifikátu v občianskom preukaze a následné „prepálenie" certifikátu s novými heslami BOK neznamenali zamietnutie prístupu do zriadenej elektronickej schránky, nakoľko tá riadne fungovala. Z uvedeného dôvodu mal žalobca za to, že tvrdenie žalovaného je účelové. Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal zmeškanie lehoty z ospravedlniteľných dôvodov, keď tento bol povinný ospravedlniteľný dôvod preukázať aj listinnými dôkazmi. Žalobca ďalej poukázal na povinnosť žalovaného v zmysle § 33 ods. 1 zákona o e-Govermente podať návrh na rozhodnutie, že elektronické doručenie nie je účinné. Žalobca mal za to, že podanie odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) a g) CSP je podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia skutočností a dôkazov, avšak žalovaný v odvolaní nepreukázal, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny, naopak, žalovaný práve svojou vinou nemohol v doterajšom priebehu konania použiť nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany. Ohľadom konštatácie žalovaného, že fakturované činnosti neboli dlhodobo vykonávané žalobca uviedol, že činnosti na odbočnej výhybke boli vykonávané riadne v zmysle predpisov a platnej Zmluvy č. 2/2016- TA o styku s vlečkou a vrátenie faktúr žalovaným nebolo zo strany žalobcu akceptované. Žalobca mal za to, že nie sú splnené podmienky na odvolanie voči kontumačnému rozsudku a rovnako tak nie je splnená absencia zákonných podmienok niektorého z predpokladov ustanovených v zákone pre vydanie kontumačného rozsudku, keď žalovaný svoje tvrdenia nijako nepreukázal, a preto žalobca navrhol súdu, aby rozsudok pre zmeškanie sp. zn. 25Cb/412/2016, vydaný dňa 02.11.2017 potvrdil a návrh žalovaného zamietol. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací postupom bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie nie je prípustné a z toho dôvodu je potrebné ho odmietnuť. 5. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 6. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 7. Podľa § 273 CSP súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk. 8. Odvolací súd na základe skutočností zistených z obsahu spisu a príslušných zákonných ustanovení dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu správne, keď rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko odvolací súd mal preukázané, že boli splnené všetky podmienky podľa § 273 CSP tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd skúmal, či odvolanie žalovaného spĺňalo podmienky prípustnosti odvolania podľa citovaného ustanovenia § 356 písm. b) CSP a dospel k záveru, že odvolanie proti napadnutému rozsudku nie je odvolaním podaným z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 9. Žalovaný vo svojom odvolaní zdôraznil, že vydaniu napadnutého rozsudku predchádzala situácia, ktorá preukázateľne predstavovala vážny dôvod pre ktorý si nesplnil svoju povinnosť vyjadriť sa k žalobe v súdom stanovenej lehote, a to z dôvodu, že sa do svojej elektronickej schránky nevedel dostať, nakoľko mu bol zamietnutý prístup pre potrebu vygenerovania nového prístupového kódu. Dodal, že pretrvávajúce problémy s prístupom do elektronických schránok z dôvodu prelomenia ochrany prístupovými kľúčmi bezpečnostným identifikačným kódom (BOK) je všeobecne známa skutočnosť a prebiehala a aktuálne ešte aj stále prebieha výmena prístupových kódov. 10. Odvolací súd z preloženého spisového materiálu zistil, že súd prvej inštancie uznesením č.k. 25Cb/412/2016-48 zo dňa 28.03.2017 uložil žalovanému, aby sa do 15 dní od doručenia uznesenia k návrhu žalobcu zo dňa 28.11.2016 písomne vyjadril, pričom bol v uznesení poučený, že ak sa v stanovenej lehote bez vážneho dôvodu nevyjadrí, môže súd prvej inštancie rozhodnúť o návrhu bez nariadenia pojednávania rozsudkom pre zmeškanie. Predmetné uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 26.05.2017 (č.l. 55) spôsobom doručenia: Doručenie do vlastných rúk s fikciou doručenia. Odvolací súd má za preukázané, že žalovaný si svoju povinnosť nesplnil a na uvedenú výzvu súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval, a to bez zásadného dôvodu. Argument, že sa žalovaný nevedel do svojej elektronickej schránky dostať, nakoľko mu bol zamietnutý prístup pre potrebu vygenerovania nového prístupového kódu, považuje odvolací súd za irelevantný, keďže žalovaný svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, nekonkretizoval obdobie, počas ktorého sa do elektronickej schránky nevedel prihlásiť a najmä nedoložil ani elektronickú správu, preukazujúcu potrebu vygenerovania nových prístupových kódov, ani iné listinné dôkazy, na základe ktorých by zmeškanie lehoty žalobcu bolo možné dôvodne ospravedlniť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 25Cb/412/2016-83 zo dňa 25.04.2018, ktorým zamietol návrh žalovaného na zrušenie predmetného rozsudku č.k. 25Cb/412/2016-64 zo dňa 02.11.2017, a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2018. 11. Odvolanie žalovaného smeruje proti rozsudku pre zmeškanie, proti ktorému je prípustné odvolanie len za splnenia zákonných podmienok, ktoré však vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v danom prípade splnené neboli. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 25Cb/412/2016-64 zo dňa 02.11.2017 odmietol ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 13. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).