Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/122/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217203251 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217203251.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: GHS Legal, s.r.o., Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, zastúpeného: Mgr. Marek Turoček, advokát, Lazaretská 2313/3A, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: OREA Consulting, spol. s r.o., Zámocká 10, 811 01 Bratislava, IČO: 35 742 381, zastúpeného: JUDr. Lenka Csikyová, advokátka, Hlavná 137, 080 01 Prešov, o zaplatenie 1.509,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/44/2017-148 zo dňa 12.03.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/44/2017-148 zo dňa 12.03.2018 p o t v r d z u j e . Žalovaný má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č.k. 22Cb/44/2017-108 zo dňa 07.02.2018. V odôvodnení uviedol, že rozsudkom pre zmeškanie žalobcu č.k. 22Cb/44/2017-108 zo dňa 07.02.2018 zamietol žalobu a priznal žalovanému náhradu trov konania. Podaním doručeným súdu dňa 01.03.2018 žalobca navrhol, aby súd zrušil uvedený rozsudok pre zmeškanie, nakoľko si žalobca nesprávne poznačil do svojho elektronického diára deň pojednávania, v dôsledku čoho nedopatrením zmeškal deň pojednávania, pričom považuje žalovaný nárok za plne dôvodný. Súd prvej inštancie preskúmal návrh žalobcu s poukazom na ustanovenia § 278, § 281 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie podľa § 278 CSP, zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu. 2. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že tvrdenie žalobcu, že si nesprávne poznačil do svojho elektronického diára deň pojednávania, nie je ospravedlniteľný vážny dôvod, pre ktorý zmeškal pojednávanie vo veci samej. Mal za to, že bolo v záujme žalobcu zabezpečiť, aby nedošlo k zmeškaniu pojednávania, a to riadnym poznačením si jeho termínu, v prípade potreby aj do viacerých diárov. Na základe uvedených skutočností, predovšetkým toho, že žalobca bez ospravedlniteľného vážneho dôvodu zmeškal pojednávanie, na ktorom súd vydal rozsudok pre zmeškanie, súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nemá oporu v zákone, a preto ho zamietol. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca vyslovil názor, že z výkladu ustanovenia § 278 a § 281 ods. 1 CSP vyplýva, že CSP zakotvuje ochranu žalobcu proti následkom rozsudku pre zmeškanie vydanom na pojednávaní aj v prípade, ak nariadené pojednávanie žalobca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu (§ 281 ods. 1 CSP), keď na strane žalobcu nastali také neočakávané okolnosti, ktoré mu neboli vopred známe a boli príčinou toho, že sa žalobca na nariadené pojednávanie nemohol dostaviť, ani svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť (t.j. nevedel o nariadenom pojednávaní a svoju neúčasť preto nemohol ospravedlniť). Mal za to, že v danom prípade ide o uvedený dôvod, keď sa jeho právny zástupca pri ukladaní údajov o súdom oznámenom termíne nariadeného pojednávania dopustil ľudskej chyby a termín si nesprávne uložil, pričom však rozhodne nemal v úmysle nezúčastniť sa na pojednávaní, prípadne ospravedlniť svoju neúčasť, osobitne z dôvodu, že svoj žalobný nárok považuje za nesporný, čo v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie aj dostatočne odôvodnil. Napriek tomu, žalobca z dôvodov, ktoré mu neboli vopred známe a voči následkom ktorých sa nemohol účinne brániť, termín nariadeného pojednávania zmeškal. Žalobca poukázal súčasne na to, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval predmetné ustanovenia CSP (§ 278, písm. a/ a b/ CSP v spojení s § 281 ods. 1 CSP), keď v prípade ospravedlniteľného dôvodu podľa § 281 ods. 1 CSP požaduje uvedenie kvalifikátora vážnosti, ako je to v prípade § 278 písm. a) CSP (t.j. „žalobca bez ospravedlniteľného vážneho dôvodu zmeškal pojednávanie").Bol toho názoru, že uvedené skutočnosti zakladajú právnu vadu rozhodnutia, keď konajúci súd na zistený skutkový stav obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval a týmto postupom súdu došlo súčasne k porušeniu práva spravodlivý proces v dôsledku porušenia práva žalobcu na prístup k súdu a tým aj k porušeniu zákazu odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae).Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že rozsudok pre zmeškanie č.k. 22Cb/44/2017-108 zo dňa 7.2.2018 zrušuje a nariaďuje nové pojednávanie vo veci. 4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že odvolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné a napadnuté uznesenie za vecne správne. V prvom rade poukázal na to, že v danom prípade boli kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie v zmysle ust. § 278 CSP a vzhľadom na žalobcom uvádzaný dôvod neúčasti na pojednávaní (t.j. zle poznačený termín pojednávania) by žiadne ospravedlnenie neúčasti nebolo ani namieste, pretože žalobca a ani jeho právny zástupca nemal žiadnu prekážku v účasti na pojednávaní, a teda žiaden dôvod ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní neexistoval. Vyslovil názor, že za ospravedlniteľný dôvod, ktorý by opodstatňoval zrušenie rozsudku podľa ust. § 281 ods. 1 CSP nie je možné považovať vlastnú nepozornosť a neopatrnosť právneho zástupcu žalobcu spočívajúcu v nesprávne poznačenom termíne pojednávania. O termíne pojednávania - 07.02.2018 sa právny zástupca žalobcu dozvedel a vzal na vedomie pri predbežnom prejedaní sporu dňu 25.10.2017, viac ako 3 mesiace vopred. Z dôvodu opatrnosti mal právny zástupca možnosť okrem iného si termín pojednávania vopred overiť na súde telefonicky alebo inými prostriedkami, resp. si mohol termín pojednávania overiť aj na webstránke Ministerstva spravodlivosti SR, kde sú termíny pojednávaní zverejňované (ako to urobil napr. aj právny zástupca žalovaného). Zároveň podotkol, že na strane žalobcu sa jedná o opakovanú situáciu opomenutia účasti na pojednávaní. Záverom žalovaný uviedol, že vychádzajúc zo všetkých okolností prípadu nie je možné konštatovať, aby na strane žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu nastali také náhle a neočakávané skutočnosti brániace v možnosti účasti na predmetnom pojednávaní dňa 07.02.2018 a zároveň brániace v možnosti včasného a riadneho ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako ospravedlniteľný dôvod a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 6. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. 7. Podľa § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 8. Podľa § 281 ods. 1 CSP, ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. 9. Podľa § 281 ods. 2 CSP, návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. 10. Pokiaľ ide o žalobcom uvedený dôvod návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, súd prvej inštancie ho posúdil správne, keď ho nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod v zmysle ust. § 281 ods. 1 CSP. V prípadoch, keď bol kontumačný rozsudok vydaný na pojednávaní (§ 278 CSP), na ktorom sa nezúčastnil žalobca, môže žalobca za zákonom stanovených podmienok požiadať súd o zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Prvotným predpokladom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je, že žalobca zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, z ospravedlniteľného dôvodu. Tento ospravedlniteľný dôvod je žalobca povinný preukázať, pretože je predmetom posudzovania súdu. O návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu sa rozhoduje uznesením, ktorým buď návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhovie a nariadi nové pojednávanie, alebo návrh zamietne. 11. Podľa 180 CSP má súd možnosť rozhodnúť, že bude konať v neprítomnosti strany, ktorá sa nedostavila na pojednávanie, predvolanie na pojednávanie má včas a riadne doručené, pričom o odročenie pojednávania nepožiadala alebo súd ňou uvádzané dôvody na odročenie pojednávania nepovažuje za dôležité. Dôležitosť dôvodu, pre ktorý sporová strana žiada o odročenie pojednávania, posudzuje súd s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu. Hoci to zákon výslovne neustanovuje, existenciu takéhoto dôvodu, ktorý strane bráni byť prítomný na pojednávaní, musí súdu vždy preukázať, a to hodnoverným spôsobom. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), skúma súd predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej sa vyvodzuje existencia tvrdeného dôležitého dôvodu (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. augusta 2007 sp. zn. 5 Cdo 53/2007 a z 19. mája 2010 sp. zn. 5 Cdo 34/2010). Strana má nepochybne právo byť prítomná na pojednávaní a ak jej vážna prekážka bráni sa zúčastniť, má právo požiadať o jeho odročenie. Výkon týchto práv však nesmie brániť druhej sporovej strane v realizácii jej práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa žalobca obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť vychádza predovšetkým z čl. 2 ods. 1 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty a ďalej z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb (obdobne ustanovenie § 6 a § 100 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, viď nález Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, sp. zn. III. ÚS 69/2011). 12. Odvolací súd bol toho názoru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobca je subjekt obzvlášť dotovaný tzv. procesnou diligenciou, teda zodpovednosťou za priebeh sporu. Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol s odôvodnením, že tvrdenie žalobcu, že si nesprávne poznačil do svojho elektronického diára deň pojednávania, nie je ospravedlniteľný vážny dôvod, pre ktorý zmeškal pojednávanie vo veci samej. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie č.k. II. ÚS 213/09 <http://merit.slv.cz/II.US213/09>-10 z 27.05.2009), v zmysle ktorej nemožno súdu pripísať zodpovednosť za okolnosti, ktoré nastali mimo jeho sféry vplyvu, a tiež pripomenul aj zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie pre ochranu svojich práv, keď požaduje, aby účastník konania sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. 13. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 281 CSP sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane a boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Takýmto dôvodom by mohli byť akútne zdravotné problémy alebo iná neprekonateľná prekážka, neodvrátiteľná, nepredvídateľná alebo neovplyvniteľná udalosť. Za ospravedlniteľný dôvod však nie je možné považovať okolnosť, ktorú spôsobil sám právny zástupca žalobcu svojím pochybením, keď sa pri ukladaní údajov o súdom oznámenom termíne nariadeného pojednávania dopustil chyby a uvedený termín si nesprávne uložil. Zodpovednosť za včasné dostavenie sa na pojednávanie je súčasťou povinností advokáta, ktorý je pri výkone advokácie aj pred súdmi povinný chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a postupovať s odbornou starostlivosťou v zmysle zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov. 14. Odvolací súd záverom dodáva, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval a jeho postupom došlo súčasne k porušeniu práva spravodlivý proces v dôsledku porušenia práva žalobcu na prístup k súdu, a tým aj k porušeniu zákazu odmietnutia spravodlivosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil podľa ust. § 278 písm. a/ a b/ CSP v spojení s ust. § 281 ods. 1 CSP a ako je zrejmé z vyššie uvedeného, ich aj správne interpretoval, takže jeho postupom nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 17. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 18. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).