Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/152/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217208411 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217208411.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: TEXO PARTNER a. s., so sídlom Votrubova 28, Bratislava, IČO: 35 814 730, zast.: JUDr. Anna Nociarová, advokátka, so sídlom Záhradnícka 62, Bratislava - Ružinov, proti žalovanému: ZONA REAL, a.s., so sídlom Klincová 35, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 707 526, zast.: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, so sídlom Klincová 35, Bratislava, o zaplatenie 5.902,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/52/2017-77 zo dňa 28.02.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/52/2017-77 zo dňa 28.02.2018 o d m i e t a . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5.902,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5.902,80 eur od 14.12.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 13.04.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 5.902,80 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že pre žalovaného zrealizoval dodávku a montáž presklenej hliníkovej fasády na stavbe "Nadstavba MŠ Gorazdová" v Bratislave, za čo žalobca vyúčtoval žalovanému cenu vo výške 14.902,80 eur faktúrou č. 1609281 splatnou dňa 13.12.2016. Žalovaný svoj záväzok nesplnil v lehote splatnosti a až na výzvu žalobcu čiastočne uhradil pohľadávku v časti 9.000 eur. Zvyšnú časť pohľadávky vo výške 5.902,80 eur do dnešného dňa neuhradil. Na pojednávanie nariadené na deň 28.02.2018 sa žalovaný nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil riadne a včas, napriek riadnemu doručeniu predvolania dňa 24.11.2017 a poučeniu o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ako ďalej súd prvej inštancie uviedol, právny zástupca žalovaného prostredníctvom e-mailu doručeného dňa 27.02.2018 o 10.24 hod. požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu jeho práceneschopnosti, v dôsledku ktorej sa nemohol zúčastniť pojednávania bez rizika závažného zhoršenia zdravotného stavu, pričom malo ísť o dôvod, ktorý nastal krátko pred pojednávaním. Zároveň uviedol, že nie je schopný zabezpečiť ani substitučné zastúpenie iným advokátom, navyše klient trvá na jeho osobnom zastúpení. K uvedenému podaniu predložil fotokópiu potvrdenia o práceneschopnosti, ktorá bola vystavená dňa 29.12.2017. Na uvedený e-mail súd zaslal právnemu zástupcovi žalovaného oznámenie, že jeho žiadosti nevyhovuje, nakoľko s poukazom na § 183 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) neboli splnené zákonné podmienky, pričom poukázal na to, že jeho práceneschopnosť trvá takmer 2 mesiace, a teda mal dostatok času, aby si zabezpečil substitúta, prípadne požiadal o odročenie pojednávania včas. Zároveň ho upozornil, že žiadnym spôsobom nepreukázal, že jeho klient trvá na jeho osobnom zastúpení. Súd oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že jeho žiadosti je možné vyhovieť len vtedy, ak preukáže, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje účasť na pojednávaní a že sa o dôvodoch, ktoré mu bránia jeho účasti, dozvedel krátko pred pojednávaním, a preto si nemohol zabezpečiť substitučné zastúpenie. Súd prvej inštancie právneho zástupcu vyzval, aby predložil doklad, že klient skutočne nesúhlasí s jeho zastúpením a uvedie z akých dôvodov. Na uvedený e-mail právny zástupca reagoval tak, že doručil potvrdenie klienta, z obsahu ktorého vyplýva, že klient trvá na jeho osobnej účasti, avšak bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Následne súd prvej inštancie právnemu zástupcovi oznámil, že zotrváva na predchádzajúcom stanovisku a žiadosti o odročenie nevyhovuje, nakoľko ani v doplnení ospravedlnenia právny zástupca nepreukázal dôvody odôvodňujúce odročenie pojednávania v zmysle § 183 CSP. Súd prvej inštancie neakceptoval ani ospravedlnenie a žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu poruchy motorového vozidla - zamrznutej palivovej sústavy zistenej o 8.35 hod., ktorá sa stala v Senci, ktoré boli doručené v deň pojednávania /nariadeného na 28.02.2018 o 9.00 hod./ prostredníctvom e-mailu o 8.44 hod. 2. Súd prvej inštancie poukázal na § 269, § 536 ods. 1 § 365, § 369 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“) ako aj na § 183 ods. 1 až 3, § 275, § 137 písm. a), § 274 CSP a konštatoval, že dňa 27.02.2018 doručil právny zástupca žalovaného ospravedlnenie svojej neprítomnosti a neprítomnosti žalovaného spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu, pričom zároveň uviedol, že žalovaný so substitučným zastúpením iným advokátom nesúhlasí. Predmetné ospravedlnenie súd prvej inštancie neakceptoval. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že v zmysle § 183 CSP pre odročenie pojednávania musia byť kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie sú dané dôležité dôvody a druhou, kumulatívne splnenou, je to, že nemožno od strany alebo jej zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Práceneschopnosť právneho zástupcu by bolo možné považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, avšak z predloženého potvrdenia o práceneschopnosti vystavenej dňa 29.12.2017 nie je zrejmé, že by v danom prípade išlo o také zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by dňa 28.02.2018 bránilo jeho účasti na pojednávaní. Ďalej súd uviedol, že podľa § 183 ods. 2 CSP od advokáta možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť, s výnimkou dvoch prípadov, a to v prípade, že dôležité dôvody nastali krátko pred pojednávaním, čo v predmetnom konaní nebolo preukázané, nakoľko práceneschopnosť právneho zástupcu žalovaného trvá už od 29.12.2017, t.j. takmer dva mesiace. O druhý prípad, kedy nemožno od advokáta žiadať, aby sa dal zastúpiť, ide vtedy, ak advokát preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom. Právny zástupca žiadnym spôsobom nepreukázal odôvodnenosť nesúhlasu žalovaného so substitučným zastúpením s ohľadom na povahu veci. Navyše, advokát mal dostatočný časový priestor zvoliť si substitúta, keďže termín pojednávania na tunajšom súde dňa 28.02.2018 o 9.00 hod. vzal na vedomie na pojednávaní konanom dňa 24.11.2017. V neposlednom rade súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že nebola splnená ani podmienka včasného oznámenia dôvodov odročenia pojednávania podľa § 183 ods. 3 CSP, keď v zmysle priloženého potvrdenia o práceneschopnosti sa právny zástupca žalovaného o dôvode odročenia dozvedel najneskôr dňa 29.12.2017, a teda mal dostatok času oznámiť dôvody odročenia pojednávania včas. Ohľadom ospravedlnenia žalovaného zo dňa 28.02.2018 spolu s jeho žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu poruchy motorového vozidla - zamrznutej palivovej sústavy zistenej v Senci o 8.35 hod., súd prvej inštancie konštatoval, že uvedenú prekážku by bolo možné považovať za ospravedlniteľný dôvod pre odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 1 CSP, avšak vzhľadom na uvedený čas, kedy bola žalovaným porucha vozidla zistená, by reálne v rannej dopravnej špičke na ceste medzi Sencom a Bratislavou (ktorá skutočnosť je všeobecne známa) žalovaný ani v prípade, že by nemal poruchu na vozidle, nemohol doraziť do Bratislavy na pojednávanie nariadené na čas 9.00 hod. včas, ak by zo Senca vyrážal o 8.35 hod. Súd prvej inštancie mal preto za to, že sa jednalo len o účelové ospravedlnenie žalovaného, navyše, žalovaný je v konaní riadne zastúpený právnym zástupcom, preto hoci žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť, neprítomnosť právneho zástupcu ospravedlnená nebola v zmysle § 183 ods. 1 CSP. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žiadosti žalovaného o odročenie nevyhovel a pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 CSP, nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech a súd mu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v celom rozsahu žalovaný z dôvodu podľa § 356 písm. b) CSP, nakoľko mal za to, že neboli splnené dôvody podľa § 274 písm. b) CSP a súd prehliadol aj doterajší stav konania a postup žalovaného vo veci. Rozhodovanie rozsudkom pre zmeškanie podľa názoru žalovaného nedáva súdu možnosť zbaviť sa veci samej bez vykonania dokazovania, zistenia skutkového stavu veci, obídenia postupu pri voľnom hodnotení dôkazov a ďalších postupov, ktoré sú obsahom práva na spravodlivý súdny proces. Žalovaný vo vzťahu k veci samej nezachovával nečinnosť, keď vo veci samej vykonal viacero úkonov, mimo iné podal odpor, zaslal súdu vyjadrenie vo veci samej a v obsahu písomných podaní navrhol vo veci vykonať dokazovanie a označil dôkazy, ktorých vykonanie žiadal. Rozhodnutie vo veci bez vykonania dokazovania, ktoré strana konania navrhla, posúdenie skutkového stavu, neuplatnenie zásady voľného hodnotenia dôkazov, neposúdenie aktívnej vecnej legitimácie strán konania, ktoré súdu vyplýva ako zákonná (úradná) povinnosť, preto nemá zákonnú oporu a porušuje celý rad základných práv žalovaného, a to najmä ústavné právo žalovaného na spravodlivý proces. Podľa názoru žalovaného nedošlo k naplneniu podmienky vymedzenej § 274 písm. b/ CSP, pričom v tejto súvislosti poukázal aj na § 183 ods. 1 a 2 a § 277 ods. 2 CSP. V predmetnej právnej veci nariadil súd prvej inštancie pojednávanie na deň 28.02.2018, avšak právny zástupca žalovaného sa o dôvode na odročenie pojednávania dozvedel dňa 27.02.2017, pričom uvedenú skutočnosť oznámil súdu v okamihu, ako to bolo objektívne možné, pričom súdu zároveň dôvody neúčasti na pojednávaní dňa 27.02.2017 preukázal ako hodné osobitého zreteľa a súčasne doručil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti P 176712 zo dňa 29.12.2017. Žalovaný napriek rozsahu splnomocnenia trval na tom, aby sa pojednávania v predmetnej právnej veci zúčastnil právny zástupca žalovaného osobne, pričom uvedený príkaz bol právnemu zástupcovi žalovaného oznámený telefonicky a následne odovzdaný písomne, v dôsledku čoho bol právny zástupca žalovaného príkazom klienta viazaný. Žalovaný podľa obsahu oznamu adresovaného konajúcemu súdu trval na osobnej účasti advokáta na pojednávaniach, pričom uvedený oznam doručil súdu cestou svojho právneho zástupcu dňa 27.02.2017, t.j. pred termínom pojednávania. Keďže išlo o dôvod, ktorý nastal krátko pred pojednávaním (nesúhlas klienta so substitučným zastúpením vo veci bol oznámený dňa 27.02.2017), pre krátkosť času a nesúhlas klienta nebolo možné zabezpečiť substitučné zastúpenie klienta v predmetnej právnej veci. Právny zástupca žalovaného súčasne preukázal súdu potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti dôvody, ktoré mu objektívne neumožňovali zúčastniť sa pojednávania vo veci, ako aj nesúhlas klienta so substitučným zastúpením a výslovným príkazom, aby sa pojednávaní vo veci osobne zúčastňoval poverený advokát. Z právneho hľadiska tak išlo o zmenu podmienok poskytovania právnej služby, keď žalovaný síce v okamihu poverenia advokáta právnym zastupovaním vo veci vyslovil súhlas s tým, aby splnomocnený advokát za seba ustanovil zástupcu, avšak následne adresovaným písomným právnym úkonom tento súhlas odvolal a vyjadril nepochybný príkaz, aby sa poverený advokát zúčastňoval pojednávaní vo veci osobne. Z uvedeného postupu preto nie je možné dospieť k názoru, že od advokáta žalovaného bolo za daných okolností možné spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom, preto v danom prípade nemožno aplikovať § 183 ods. 2 CSP. Ďalej žalovaný konštatoval, že súd prvej inštancie vo veci vôbec nevykonal dokazovanie, vec neprejednal na pojednávaní, neuplatnil zásadu voľného hodnotenia dôkazov a skutkovou stránkou veci sa nezaoberal ani náznakom. Rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie nedáva súdu právomoc vo veci nekonať, keď je podľa obsahu spisu a úkonov strán konania povinný vykonať vo veci dokazovanie minimálne v rozsahu, v akom strany toto dokazovanie navrhli. Len takýto výklad totiž zodpovedá pravidlám procesného postupu súdu v konaní, v ktorom je súd povinný vysporiadať sa s návrhmi strán a vykonať dokazovanie minimálne v rozsahu potrebnom pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Až v čase, keď je dokazovanie vykonané, a niektorá zo strán konania je vo vzťahu k ďalšiemu postupu nečinná, je možné podľa názoru žalovaného rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Ako ďalej žalovaný uviedol, podľa existujúcej judikatúry ako aj cit. právnej úpravy je choroba účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu vždy dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania a navyše nesúhlas klienta je v rozpore so zákonnou požiadavkou vymedzenou pojmom „Od advokáta možno... vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.“ . Subjektívny názor súdu prvej inštancie tak na danom mieste predstavuje rozpor so zákonným znením citovaného ustanovenia, keď žalovaný ako aj jeho právny zástupca splnili všetky zákonné podmienky pre odročenie pojednávania, pričom na základe svojvoľnej a nezákonnej úvahy súd tejto žiadosti nevyhovel. Tu žalovaný poukázal na závery prijaté rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 02.02.2017, č.k. 4Cob/94/2016-434. Záverom žalovaný uviedol, že súd sa nevysporiadal s návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a skutkovým stavom veci, je preto nezákonná a porušením práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Zo žiadneho ustanovenia zákona podľa žalovaného nevyplýva, že súd by nemusel vo veci vykonať dokazovanie a vysporiadať sa s návrhmi strán konania v prípade, ak sa niektorá zo strán konania nedostaví na pojednávanie. Zo slov „stručnú identifikáciu procesného nároku" obsiahnutých v § 275 CSP nie je možné dospieť k záveru o nevykonaní dokazovania a nevysporiadaní sa s návrhmi strán. Uvedené ustanovenie upravuje len požiadavku na opis skutkového stavu veci bez náležitého odôvodnenia, nie však zákonný dôvod pre opomenutie vykonať dokazovanie a vysporiadať sa s návrhmi strán, ktoré dokazovanie navrhli, z čoho a contrario vyplýva, že vo vzťahu k veci samej neboli nečinné. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd vec opakovane prejednal a po jej preskúmaní rozsudok pre zmeškanie žalovaného Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.02.2018, č.k. 51Cb/52/2017-77 (1217208411) zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku pod hrozbou výkonu rozhodnutia. 4. Krajský súd v Bratislave postupom bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie nie je prípustné a z toho dôvodu je potrebné ho odmietnuť. 5. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 6. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 7. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 8. Podľa § 279 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. 9. Odvolanie žalovaného smerovalo proti rozsudku pre zmeškanie, proti ktorému je prípustné odvolanie len za splnenia zákonných podmienok, ktoré však v danom prípade splnené neboli. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 51Cb/52/2017-77 zo dňa 28.02.2018 odmietol ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP, nakoľko boli splnené podmienky pre vydanie predmetného rozsudku pre zmeškanie, keď predvolanie na pojednávanie nariadeného na deň 28.02.2018 bolo žalovanému riadne doručené dňa 24.11.2017 s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie, avšak tento sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, keďže až dňa 27.02.2018, teda jeden deň pred nariadeným pojednávaním doručil právny zástupca žalovaného ospravedlnenie svojej neprítomnosti a neprítomnosti žalovaného spolu so žiadosťou odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu, pričom zároveň uviedol, že žalovaný so substitučným zastúpením iným advokátom nesúhlasí. Práceneschopnosť právneho zástupcu, ako správne uviedol súd prvej inštancie, by bolo možné považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, avšak z predloženého potvrdenia o práceneschopnosti vystavenej dňa 29.12.2017 nebolo zrejmé, že by v danom prípade išlo o také zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by dňa 28.02.2018 bránilo jeho účasti na pojednávaní, navyše právny zástupca žalovaného sa o dôvode odročenia dozvedel najneskôr dňa 29.12.2017, preto mal dostatok času oznámiť súdu dôvody odročenia pojednávania včas. Neobstojí ani nesúhlas žalovaného so substitučným zastúpením s ohľadom na povahu veci, nakoľko právny zástupca žalovaného žiadnym spôsobom nepreukázal odôvodnenosť tohto nesúhlasu. Ako správne súd prvej inštancie poznamenal, advokát mal dostatočný časový priestor zvoliť si substitúta, keďže termín pojednávania dňa 28.02.2018 o 9.00 hod. vzal tento na vedomie na pojednávaní konanom dňa 24.11.2017. Odvolací súd považuje ospravedlnenia žalovaného zo dňa 28.02.2018 spolu s jeho žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu poruchy motorového vozidla - zamrznutej palivovej sústavy zistenej v Senci o 8.35 hod. za účelové a zámerné, napokon vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je v predmetnom konaní riadne zastúpený právnym zástupcom, ktoré neúčasť ospravedlnená nebola, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, keď žiadosti žalovaného o odročenie nevyhovel a pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho nástupcu. Uvedené potvrdzuje tiež uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 51Cb/52/2017-98 zo dňa 28.05.2018, doručené žalovanému dňa 04.06.2018, ktorým súd zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.02.2018, č.k. 51Cb/52/2017-77. 10. Odvolací súd na základe skutočností zistených z obsahu spisu a príslušných zákonných ustanovení dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu správne, keď rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko odvolací súd mal preukázané, že boli splnené všetky podmienky podľa § 274 CSP tak, ako to dostatočne uviedol a odôvodnil súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd skúmal, či odvolanie žalovaného spĺňalo podmienky prípustnosti odvolania podľa citovaného ustanovenia § 356 písm. b) CSP a dospel k záveru, že odvolanie proti napadnutému rozsudku nie je odvolaním podaným z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 11. Žalovaný ani vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by naplnili podmienky prípustnosti odvolania voči uvedenému rozsudku. Obsah odvolania žalovaného nebol spôsobilý spochybniť správnosť záveru odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani odvolací súd nezistil také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, pokiaľ v predmetnom konaní rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 13. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).