Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/193/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217210372 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217210372.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej v sporovej veci žalobkyne: Q. N., U.. XX.XX.XXXX, Š. XX, R., zastúpenej advokátkou JUDr. Beátou Kaprinayovou, Jašíkova 2, Bratislava, proti žalovanej: Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, Bratislava, zastúpenej HMG LEGAL, s.r.o., Červeňova 14, Bratislava, o vylúčenie veci z exekúcie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 14C/34/2017-67, zo dňa 28.2.2018, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej zdržať sa výkonu práva na vyplatenie finančných prostriedkov z účtu stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. vo výške pohľadávky s príslušenstvom priznanej žalovanej uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.5.2016, sp. zn. 51C/433/2015, ako aj trov exekučného konania vedeného pod značkou EX 821/2017 exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčkom. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa návrhom vo veci samej domáha vylúčenia veci z exekúcie z dôvodu, že rozsudkom č.k. 17C/102/2015-203, zo dňa 2.3.2017, došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva povinného F. N. a žalobkyne okrem iného tak, že Zmluvu o medziúvere a stavebno- sporiteľskom úvere číslo XXXXXXX X XX zo dňa 18.2.2011 a účet stavebného sporenia číslo XXXXXXX X XX prislúchajúce k Zmluve o medziúvere prevzala žalobkyňa s tým, že úver na splátkovej kreditnej karte KOZ v Československej obchodnej banke zo dňa 2.12.2003 prevzal povinný F. N., ktorý 17.3.2017 podal voči rozsudku odvolanie; dňa 11.4.2017 uzavreli žalobkyňa a povinný F. N. dohodu o vyrovnaní sporov podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom boli aj sporné práva a povinnosti vzniknuté z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/102/2015, keď sa povinný v dôsledku vzájomného urovnania zaviazal vziať uvedené odvolanie späť. Uviedol, že žalovaná 31.3.2017, z titulu právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.5.2016, sp. zn. 51C/433/2015, podala súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Sucháčekovi, exekútorský úrad so sídlom Hrnčiarska 2B, Pezinok, návrh na vykonanie exekúcie, ktorý na základe poverenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.4.2017, začal výkon exekúcie voči povinnému F. N. v prospech žalovanej a to vydaním príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke č. EX 821/2017, ktorým boli zablokované finančné prostriedky nachádzajúce sa na účte stavebného sporenia č. 18 25513 9 05 v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. do výšky vymáhanej pohľadávky oprávneného voči povinnému vo výške 2.970,97 eura. 3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie ozrejmil, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená; neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo konala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Uviedol, že z odôvodnenia podaného návrhu, ako aj z listinných dôkazov k nemu priložených, mal preukázané, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov, a preto s poukazom na § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) C.s.p., návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel. 4. Proti uzneseniu podala žalovaná odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 2 písm. a), písm. f), písm. h) C. s. p. a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a priznať voči žalobkyni nárok na náhrad trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Namietla, že vo veci rozhodoval miestne nepríslušný súd, nakoľko prejednávanie a rozhodovanie excindačných žalôb prináleží podľa § 13, § 15 C. s. p. všeobecnému súdu žalovanej, ktorým je Okresný súd Bratislava I, pretože v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia 5.2.2018, mala sídlo na Žižkovej 11 v Bratislave. Nestotožnila sa s dôvodmi žaloby o vylúčenie veci z exekúcie a spochybnila opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko je zo spisovej dokumentácie zrejmé, že 31.3.2017 podala súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Sucháčkovi, Exekútorsky úrad so sídlom v Pezinku, návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému F. N., U.. X.X.XXXX, N. I. Z. XX, A., a to na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.5.2016, sp. zn. 51C/433/2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.6.2016 a vykonateľnosť 31.7.2016; na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 5102 208560, zo dňa 21.4.2017, vydaného Okresným súdom Bratislava II, súdny exekútor vydal 3.5.2017 upovedomenie o začatí exekúcie a zároveň vydal aj príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. Poukázala na skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný proti povinnému F. N., exekučné konanie prebieha voči nemu a na základe poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor zablokoval účty v banke, vedené na meno povinného, preto je nepochybné, že banka by neakceptovala príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke v prípade, ak by účet nepatril povinnému, ani by na základe vydaného poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor lustráciou nedospel k účtu, ktorý nie je vedený na meno povinného. Bez ohľadu na skutočnosť, že došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a povinného, účet v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. bol pri vydaní príkazu na začatie exekúcie vedený na meno povinného, z tohto dôvodu bol na základe príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke aj zablokovaný, a preto súdny exekútor postupoval pri výkone exekúcie v súlade so zákonom a nijakým spôsobom nepochybil. Žalovaná v odvolaní uviedla, že je nevyhnutné zaoberať sa aj časovou následnosťou jednotlivých úkonov vykonávaných, tak z jej strany, ako aj zo strany žalobcu alebo súdneho exekútora, nakoľko návrh na vykonanie exekúcie bol podaný 31.3.2017, t.j. v čase, keď ešte nebola medzi žalobkyňou a povinným uzavretá dohoda o vyrovnaní sporov a v čase, kedy povinný nevzal odvolanie proti rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov späť; k nadobudnutiu právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo až spätne po tom, čo povinný vzal svoje odvolanie späť a taktiež je nepochybné, že žalovaná, súdny exekútor, ani Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., nemali v čase vydania príkazu na začatie exekúcie vedomosť o tom, akým spôsobom a či došlo k vyporiadaniu medzi žalobkyňou a povinným. Zdôraznila, že iba využila svoje zákonné právo a z dôvodu nesplnenia povinnosti povinným podala na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu návrh na vykonanie exekúcie voči osobe uvedenej v exekučnom titule; súdny exekútor začal výkon exekúcie na základe súdom udeleného poverenia na vykonanie exekúcie len vo vzťahu k majetku povinného, a preto je absurdné, zjavne nespravodlivé a v rozpore so základnými princípmi civilného sporového konania, aby bola zaviazaná na úhradu trov konania žalobcu, nakoľko z jej strany nedošlo k akémukoľvek pochybeniu alebo zásahu do práv žalobkyne, pričom žalobkyni musí byť zrejmé, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva s povinným nezasahuje do práv a povinností tretích osôb (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.5.2008, sp. zn. 2 Cdo 113/2007). Zopakovala, že bolo povinnosťou žalobkyne, aby preukázala, že na ňu prešlo právo vyplývajúce z právoplatného a vykonateľného rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom sama ani súdny exekútor nemohli nijakým spôsobom ovplyvniť skutočnosť, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola na rozhodnutí vyznačená s časovým oneskorením a Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. pripadnú zmenu v osobe vlastníka účtu neevidovala. 5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť, resp. odvolanie žalovanej v súlade s § 386 písm. a) C.s.p. ako oneskorené odmietnuť. Ak odvolanie žalovanej bolo podané v zákonnej lehote, mala za to, že v posudzovanej veci je daná výlučná miesta príslušnosť súdu v zmysle § 20 písm. c) C.s.p., nakoľko konanie o vylúčenie veci z exekúcie je vyvolané exekučným konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 39Er/2873/2017, pričom súd prvej inštancie podľa § 41 C.s.p. skúmal výlučnú miestu príslušnosť s tým, že žalovaná pri prvom procesnom úkone túto skutočnosť nenamietala. Prvoinštančný súd pri nariadení neodkladného opatrenia neposudzoval a ani nemal posudzovať skutočnosť, či došlo k porušeniu povinnosti exekútora v exekučnom konaní vo vzťahu k nadobudnutiu práva žalobkyne k finančným prostriedkom na účte stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX vedeného v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 17C/102/2015-203, zo dňa 2.3.2017, ktorým bolo vyporiadené bezpodielové spoluvlastníctvo, ani posudzovať schopnosti a možnosti exekútora túto skutočnosť v čase začatia exekúcie alebo v čase zablokovania finančných prostriedkov na účtu rozpoznať. Pripomenula, že opodstatnenosť vydania neodkladného opatrenia odôvodňovala predovšetkým rizikom exekvovania pohľadávky, ktorú má voči Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. v prospech žalovanej ešte pred rozhodnutím vo veci samej, čím poukázala na existenciu obavy, že môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do jej majetku ešte pred tým, ako by bolo vydané rozhodnutie vo veci samej, ktoré by mohlo tomuto zásahu natrvalo zabrániť; dôvody, ktorými žalovaný odôvodňuje svoje odvolanie sa netýkajú vykonaných dôkazov a právneho posúdenia veci, na základe ktorých prvoinštančný súd rozhodol o vydaní napadnutého uznesenia, preto sú tieto dôvody zmätočné a účelovo koncipované. Uviedla, že žalobou o vylúčenie veci z exekúcie sa domáha, aby právo na vyplatenie finančných prostriedkov, ktoré sa nachádzajú na účte stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX prislúchajúce k Zmluve o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. z 18.2.2011, bolo vylúčené z exekúcie vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 39Er/2873/2017, nakoľko má výlučné právo (nárok) na vyplatenie finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na tomto účte stavebného sporenia, pričom svoj nárok preukazuje právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 17C/102/2015-203, zo dňa 2.3.2017, ktorým bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctva s povinným F. N. a ktorý nadobudol v súlade s § 369 ods. 2 C.s.p. právoplatnosť 18.3.2017, t.j. pred podaním návrhu na vydanie exekúcie. Poukázala na § 369 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo, teda pôsobí tak, že sa spätne vyvodzuje záver o právoplatnosti rozhodnutia, a to až po vydaní uznesenia o zastavení odvolacieho konania odvolacím súdom, preto dňa 18.3.2017 nemohlo dôjsť k prepisu účtu na jej meno a to ani do 31.3.2017, pričom v súčasnosti je tento prepis značne problematický kvôli zablokovaniu účtu exekúciou, čoho dôsledkom je aj skutočnosť, že od podania žaloby boli finančné prostriedky nachádzajúce sa na predmetnom účte postihnuté ďalšou exekúciou vedenou voči povinnému, ktorá bola v námietkovom konaní zastavená, nakoľko oprávnený posúdil, že existuje právo vylučujúce exekúciu, a to na základe predloženého právoplatného rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa v súvislosti s tvrdením žalovanej, že je povinná preukázať, že prešlo na ňu právo vyplývajúce z právoplatného a vykonateľného rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nevedela, aká je jej predstava o inom dôkaze, ktorý by mala produkovať na preukázanie prechodu práva k finančným prostriedkom na účte na základe právoplatného rozsudku, ako predložiť právoplatný rozsudok. 6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.). 7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 13. Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha, aby súd z výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 39Er/2873/2017 a vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčkom, Exekučný úrad Pezinok, pod sp. zn. EX 821/2017, vylúčil pohľadávku - právo na vyplatenie finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX prislúchajúcom k Zmluve o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. zo dňa 18.2.2011. 14. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Vladimír Sucháček, Exekútorský úrad Pezinok, Hrnčiarska 2/B, vydal 3.5.2017 upovedomenie o začatí exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu Okresného súdu Bratislava II na peňažné plnenie č.k. 51C/433/2015, zo dňa 27.5.2016, ktorým sa povinnému F. N., U.. X.X.XXXX, ukladá povinnosť zaplatiť pohľadávka 2.970,97 eura s príslušenstvom, oprávnenému ČSOB, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 31.3.2017 a poverenia na vykonanie exekúcie číslo 5102*208560 zo dňa 21.4.2017, ktoré vydal Okresný súd Bratislava II. 15. Pretože na Okresnom súde Bratislava II prebieha exekučné konanie a spor o vylúčenie veci z exekúcie je vyvolaný osobitnou povahou tohto konania, je tento súd podľa § 20 písm. c) C.s.p. miestne príslušný na prvoinštančné konanie vo veci, pričom na námietku miestnej nepríslušnosti žalovanej v odvolaní by odvolací súd ani prihliadnuť nemohol, nakoľko ju v zmysle § 41 C.s.p. neuplatnila pri prvom procesnom úkone vyjadrenia k žalobe zo dňa 9.8.2017. 16. Žalobkyňa listinnými dôkazmi osvedčila, že bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a povinného zaniklo rozvodom manželstva na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 61P/165/2012-31, právoplatným dňa 15.3.2013 a bolo vyporiadané rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 17C/102/2015-203, zo dňa 2.3.2017, ktorý vo výrokoch IV. a V., právoplatných dňa 18.3.2017, rozhodol, že žalobkyňa preberá Zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s zo dňa 18.2.2011, č. XXXXXXX X XX a konto stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX prislúchajúce k medziúveru Č.. XXXXXXX X XX, pričom z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že na konte stavebného sporenia bolo ku dňu 15.3.2013 vypočítané saldo vrátane úrokov v sume 1.546,87 eura. Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. listom zo dňa 4.5.2017 upovedomila žalobkyňu, že na základe Príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke č. EX 821/2007, boli zablokované finančné prostriedky na účte č. XXXXXXX X XX do výšky vymáhanej pohľadávky 5.548,34 eura s upozornením, aby pohľadávka oprávneného ČSOB, a.s. bola urýchlene uhradená, nakoľko odúčtovaním nasporenej sumy z účtu sporenia by došlo k porušeniu dohodnutých úverových podmienok a Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. vyhlási mimoriadnu splatnosť celého úveru. 17. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je potrebné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia. 18. Podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu. 19. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57) . 20. Vyššie citované zákonné ustanovenie dáva súdu možnosť aj bez návrhu povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, pričom nie je rozhodujúce, o aký dôvod zastavenia pôjde. Základným predpokladom pre povolenie odkladu exekúcie z tohto dôvodu teda je, že súd pozitívne posúdi, že za daných konkrétnych okolností je pravdepodobné zastavenie exekúcie. Okrem iných, môže ísť o prípady, keď súd dodatočne zistí, že doposiaľ chýba materiálny predpoklad na vykonanie exekúcie, ktorým je vykonateľný exekučný titul alebo ak na súde prebieha konanie, v ktorom možno predpokladať, vzhľadom na dôkaznú situáciu, že jeho výsledkom bude dôvod na zastavenie exekúcie. 21. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že samotné podanie žaloby o vylúčenie veci z exekúcie podľa § 55 ods. l Exekučného poriadku nemá za následok prerušenie exekučného konania, nakoľko prerušenie exekučného konania Exekučný poriadok nepripúšťa (§ 36 ods. 5 Exekučného poriadku) a nemá ani za následok odklad exekúcie (§ 56 Exekučného poriadku), preto súdny exekútor môže aj po podaní žaloby o vylúčenie veci z exekúcie v exekúcii pokračovať, vykonávať úkony exekučnej činnosti, nakoľko opačný výklad by mal za následok, že vykonaniu exekúcie by mohla zabrániť akákoľvek tretou osobou podaná žaloba (opakovaná alebo aj zjavne nedôvodná) o vylúčenie veci z exekúcie. V tejto súvislosti hodno zdôrazniť, že návrh (podnet) na odklad exekúcie môže podať nielen aktívne legitimovaný povinný, ale aj osoba, ktorá podala žalobu o vylúčenie veci z exekúcie z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, pričom do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného. 22. Na vyššie uvedenom právnom základe, vychádzajúc zo skutočností osvedčených žalobkyňou možno preto jednoznačne dospieť k záveru, že žalobkyňa navrhovaným neodkladným opatrením (celkom v rozpore s účelom neodkladného opatrenia) bráni možnej exekúcii zo strany oprávnenej žalovanej do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej; pokiaľ si žalobkyňa neuplatnila prostriedok právnej ochrany spočívajúci v možnosti podať podnet na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, nepreukázala potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu ako základný procesný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhované neodkladné opatrenie by tak nebolo účinným právnym prostriedkom ochrany ohrozených práv žalobkyne, nakoľko jeho nariadením by nebolo znemožnené pokračovať súdnemu exekútorovi vo vykonávaní úkonov smerujúcich k vymoženiu peňažnej pohľadávky, ktoré realizuje na základe poverenia na vykonanie exekúcie číslo 5102*208560 zo dňa 21.4.2017 vydaného Okresným súdom Bratislava II. Neodkladným opatrením totiž nemožno suplovať inštitúty exekučného práva zabezpečujúce obranu rozvedenej manželky povinného v exekučnom konaní (ako sú napr. námietky proti exekúcii, alebo žiadosť o odklad exekúcie a iné) a neprípustne zasahovať do výkonu exekučnej činnosti v osobitnom (exekučnom) konaní. 23. Odvolací súd preto po vecnom a právnom zhodnotení všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 24. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).