Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/62/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217210389 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217210389.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmemlovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: SPRÁVA DOMOV s.r.o., so sídlom Kafendova 6, Bratislava, IČO: 35 852 755, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Málekom, advokátom, so sídlom Kraskova 2, Bratislava, proti žalovanému: UNICO Invest SK s.r.o., so sídlom Pestovateľská 2/134, Bratislava, IČO: 45 459 584, o odstránenie vád diela na nehnuteľnosti, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. júla 2017 č.k. 18C 35/2017-107 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia žalovanému povinnosť predložiť a odovzdať originál stavebného denníka súvisiaceho so zhotovením stavebných prác na obytnom dome so súp. č. XXXX, s orientačným č. XX na D. J. Q. W., ktoré uskutočnila spoločnosť MTM systém, spol. s r.o., Hlaváčiková 3118/2, Bratislava, IČO: 35 864 478 ako zhotoviteľ a to najneskôr v lehote do 5 pracovných dní odo dňa doručenia neodkladného opatrenia k rukám konateľa žalobcu. 2. Konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.05.2017 domáhal, aby žalovaný bezplatne odstránil vady diela na obytnom dome súp. č. XXXX, s orientačným číslom D. XX Q. W., ktorého správcom je žalobca. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca so spoločnosťou MTM systém, spol. s r.o., Hlaváčiková 3118/2, Bratislava, IČO: 35 864 478, dňa 28.06.2009 uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zateplenie bytového domu na D. J. Č.. XX Q. W.. Správcom tohto bytového domu je žalobca v zmysle uzavretej zmluvy o výkone správy s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na D. J. Č.. XX Q. W.. Žalovaný so spoločnosťou MTM systém, spol. s r.o. ako zhotoviteľom diela dňa 02.09.2013 uzavreli zmluvu o prevode práv a povinností zmluvných podmienok, na základe ktorej zhotoviteľ diela na žalovaného previedol všetky a akékoľvek existujúce aj budúce práva, povinnosti, pohľadávky a záväzky zo zmluvy o dielo. Po odovzdaní diela sa začali prejavovať vady diela, ktoré boli žalobcom u zhotoviteľa, resp. po prevode práv a povinností aj u žalovaného reklamované. Žalobca žiadal vady diela odstrániť. Z viacerých reklamácií zo strany žalobcu žalovaný reagoval len na jednu z nich, po ktorej dňa 09.09.2016 zabezpečil práce spočívajúce v špárovaní dier, avšak podľa názoru žalobcu tieto práce boli nekvalitné, uskutočnené nekvalitnými postupmi a v nedostatočnom rozsahu. Žalobca sa obáva, že pasívnym konaním zo strany žalovaného môže dôjsť, resp. už dochádza ku majetkovým škodám na predmetnom bytovom, ktoré môžu mať za následok prípadné ohrozenie zdravia a života osôb obývajúcich tento bytový dom na D. Č.. XX Q. W., resp. osôb, ktoré sa tu zdržiavajú. Na bytovom dome dochádza k zatekaniu zrážkovej vody do stavebných konštrukcií a interiéru stavby, môže dôjsť k možnému následnému poškodeniu tepelnoizolačných vrstiev, čo môže byť príčinou vzniku plesní alebo poškodenia elektroinštalácií. Žalobca si dal vypracovať súkromný znalecký posudok, z ktorého sú zrejmé viaceré vady diela, nebol dodržaný technologický postup montáže klampiarskych konštrukcií ani technologický predpis vyhotovenia kontaktných zatepľovacích systémov a ďalšie nedostatky, ktoré boli spôsobené neodborným zásahom zo strany zhotoviteľa diela. 3. Spolu so žalobou žalobca podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť predložiť a odovzdať originál stavebného denníka súvisiaceho so zhotovením stavebných prác na obytnom dome so súp. č. XXXX, s orientačným Č.. XX na D. J. Q. W., ktoré uskutočnila spoločnosť MTM systém, spol. s r.o., Hlaváčiková 3118/2, Bratislava, IČO: 35 864 478 ako zhotoviteľ a to najneskôr v lehote do 5 pracovných dní odo dňa doručenia neodkladného opatrenia k rukám konateľa žalobcu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že na základe uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 28.06.2009 zhotoviteľ vykonal zatepľovacie práce na bytovom dome na D. J. Č.. XX Q. W., ktoré podľa tvrdení žalobcu a aj vypracovaného znaleckého posudku obsahujú viaceré vady. Zhotoviteľ diela a žalovaný uzavreli zmluvu o prevode práv a povinností zmluvných podmienok, na základe ktorej boli na žalovaného prevedené všetky práv práva, povinnosti, pohľadávky a záväzky. Vyzval žalovaného na odstránenie vád diela a na vydanie stavebného denníka, nakoľko v zmysle ustanovení stavebného zákona je stavebný denník ako dokument, v ktorom sa zaznamenávajú všetky podstatné udalosti o priebehu uskutočňovania stavby (diela), a to od prvého dňa prípravných prác až do ukončenia stavebných prác. V zmysle stavebného zákona má vlastník stavby povinnosť archivovať dokumentáciu po celý čas jej užívania, teda aj stavebný denník, čo žalobca nemôže realizovať, nakoľko žalovaný nie je ochotný tento denník vydať. Uviedol, že nie je vlastníkom stavby, ale koná v mene spoluvlastníkov bytového domu a poukázal na naliehavý právny záujem na vydaní stavebného denníka z dôvodu, že tento denník je dôležitým podkladom a dokumentáciou pre objektívnu kvalifikáciu prípadných príčin technických porúch a vád na stavebnom diele, realizovanom spoločnosťou MTM systém, spol. s r.o. ako jeho zhotoviteľom. Z ustanovenia čl. 9 zmluvy o dielo vyplýva, že po prevzatí stavby objednávateľom stavebný denník bude archivovaný u správcu domu. K návrhu žalobca pripojil listinné dôkazy - zmluvu o dielo, zmluvu o výkone správy, zápis o odovzdaní a prevzatí diela, zmluvu o prevode práv a povinností zmluvných podmienok, dodatok č. 1 k zmluve o prevode práv a povinností zmluvných podmienok, znalecký posudok č. 4/2016 vypracovaný znalcom G.. F. Y., kópiu zápisnice o pojednávaní sp. zn. 17C/458/2015 z Okresného súdu Bratislava III, výpis z obchodného registra strán sporu, čiastočný výpis z katastra nehnuteľností spoluvlastníkov bytového domu na D. Č.. XX, e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným a reklamácie na odstránenie vád diela s výzvou na ich odstránenie s výzvou na predloženie a odovzdanie stavebného denníka. 4. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, § 324 ods. 2, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1 C.s.p. 5. Vyslovil názor, že navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa (žalobcu), či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. 6. Poukázal na ust. § 326 ods. 1 C.s.p., ktoré taxatívne vymedzuje, aké náležitosti musí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahovať, aby mu bolo možné vyhovieť. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať: 1/ opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo preukázanie obavy, že exekúcia bude ohrozená. 2/ opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. 3/ musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, a na to, že aby súd mohol návrhu vyhovieť, musia byť všetky uvedené náležitosti splnené kumulatívne, teda nesplnenia čo i len jednej z uvedených náležitostí bude mať za následok, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Konštatoval tiež, že potreba upraviť právne potreby musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi (žalobcovi) hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. 7. Dospel k záveru, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil v tomto prípade inštitút dočasnosti neodkladného opatrenia. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, podaným po začatí konania vo veci samej, chcel žalobca dosiahnuť trvalé odovzdanie mu stavebného denníka ako správcovi bytového domu, ktorý sa nachádza u žalovaného. Zo zmluvného vzťahu medzi stranami sporu vyplýva, že stavebný denník po prevzatí stavby objednávateľom bude archivovaný u správcu domu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej je možné nariadiť do určitého času, čím v tomto prípade bola porušená dočasnosť neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca týmto návrhom chce predložiť a odovzdať stavebný denník do trvalej držby. Taktiež žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa neho neosvedčil také skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Z čl. 9 zmluvy o dielo vyplýva, že po skončení stavebných prác, po odovzdaní stavby má byť stavebný denník archivovaný u správcu domu. Žalobca ale neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, teda či držbou stavebného denníka u žalovaného dochádza k jeho znehodnocovaniu, neosvedčil vznik, rozširovanie škody prípadne inej ujmy a dochádza k takému ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Z obsahu priložených listín nevyplýva, že so stavebným denníkom sa neodborne nakladá, znehodnocuje alebo hrozí iná bezprostredná ujma, ktorá by mohla byť spôsobená a ktorá by bola nezvratná. 8. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nerozhodol s odôvodnením, že o nich rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. 9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Uviedol, že podľa zmluvy o prevode práv a povinností zmluvných podmienok zo dňa 2.9.2013 medzi spoločnosťou MTM systém, spol. s r.o. a spoločnosťou UNICO Invest SK, s.r.o. a následne podľa dodatku č.1 k tejto zmluve zo dňa 25.10.2013 dotknutý stavebný denník prevzal do svojej držby žalovaný, čo tento aj sám potvrdil. Svoj naliehavý právny záujem na vydaní tohto stavebného denníka odôvodňoval tým, že dôvodil, že uschovávať stavebný denník mu ukladá samotný zákon prostredníctvom ust. § 46d v spojení s ust. § 103 zákona č. 59/1976 Zb. v platnom znení, naopak žalovaný takúto zákonnú povinnosť nemá a teda dotknutý stavebný denník drží vo svojej držbe neoprávnene a nedôvodne. Ďalej dôvodil vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že na obytnom dome D. XX Q. W. sa objavil rad vád diela realizovaného a uskutočneného podľa vyššie špecifikovanej zmluvy o dielo s odkazom na znalecký posudok č. 4/2016 zo dňa 22.1.2016 vypracovaného znalcom G.. F. Y., zo záverov ktorého znaleckého posudku vyplynulo, že na obytnom dome dotknutom stavebnými prácami podľa vyššie uvedenej zmluvy o dielo sa objavili vady, ktoré je potrebné charakterizovať za skryté vady diela, ktoré sa začali prejavovať postupne po dokončení a odovzdaní diela a ktoré vady sú dôsledkom chybných postupov a chybných prác pri zhotovovaní diela, dôvodil, že aj v ďalších obdobiach vzhľadom na už existujúce vady diela budú s vysokou pravdepodobnosťou vznikať ďalšie vady diela, nakoľko vznikla dôvodná obava, že niektoré práce pri zhotovovaní diela neboli uskutočňované v súlade s projektovou dokumentáciou, prípadne boli uskutočňované pri nevhodných klimatických podmienkach. Podľa odborníkov v odbore stavebníctvo sa všetky dôležité skutočnosti súvisiace so zisťovaním príčin tých ktorých vád špecifikovaného diela dajú zisťovať v zásadnej miere práve aj zo stavebného denníka. Tento stavebný denník je významným aj vo viacerých prípadoch jediným prameňom získavania informácií o priebehu uskutočňovania stavebných prác a z čoho je možné vyvodiť i samotnú príčinu vzniknutých vád a príčinnú súvislosť medzi týmito vadami a škodami, nekvalitným vykonaním stavebných prác. Uviedol, že pokiaľ nemá tento stavebný denník, je značne obmedzený vo svojich snahách zisťovať objektívne príčiny vzniku technických porúch (vád) a následne i škôd na stavbe dotknutej stavebnými prácami, Tento stav podľa neho okrem iného navodzuje značný stupeň právnej jeho neistoty v súvislosti so zisťovaním objektívnych príčin vzniku vád a prípadných škôd na predmetnom obytnom dome. Poukázal tiež na vyššie uvedené ust. § 46d stavebného zákona, ktoré mu ukladá uchovávať stavebnú dokumentáciu k dotknutej stavbe po celú dobu jej existencie a keďže žalovaný túto povinnosť nemá, nie je dôvod, aby stavebný denník zadržiaval. V prípade nenariadenia neodkladného opatrenia prihliadajúc na zásady civilného konania upravené v ust. § 153 C.s.p. (sudcovská koncentrácia konania), by sa ocitol v značnej právnej nevýhode s poukazom na objektívnu nemožnosť riadne zadefinovať všetky vady diela, ktoré vznikli a ktoré ešte na realizovanom diele môžu vzniknúť do právoplatného skončenia konania vo veci samej, prípadne i v nasledujúcich obdobiach. Doposiaľ zistené vady diela boli definované bez použitia údajov a informácii z dotknutého stavebného denníka. Stavebný denník je podľa neho jedným z kľúčov vedúcich k objektívnemu zadefinovaniu všetkých vád na dotknutom diele, ktoré sa už prejavili, resp. ktoré sa v krátkom čase môžu prejaviť a je tiež zdrojom informácií pre prípad realizácie potrebných preventívnych opatrení, nakoľko znalci v odbore stavebníctvo pri získaní informácii zo stavebného denníka dokážu objektívne posúdiť, či niektoré stavebné práce boli vykonané v nevhodných klimatických podmienkach, prípadne či boli, resp. neboli realizované nesprávnymi technologickými postupmi. Takto potom dokážu užívateľa -vlastníka dotknutej nehnuteľnosti v dostatočnom predstihu upozorniť na prípadné možné riziká vzniku doposiaľ neprejavených vád a tiež mu dokážu navrhnúť preventívne opatrenia, ktorých účelom je eliminácia prípadného prejavenia sa takto hroziacich vád ako i eliminácia prípadne s tým spojených hroziacich škôd. Vzhľadom k držbe dotknutého stavebného denníka je žalovaným limitovaný pri zisťovaní príčin vzniku vád diela, v súvislosti s čím hrozí, že vlastníci bytov v predmetnom obytnom dome nemôžu dostatočne objektívne zistiť príčiny všetkých vád objavujúcich sa na tomto obytnom dome po uskutočnení stavebných prác spoločnosťou MTM systém, spol. s r.o. a v súvislosti s čím hrozí vznik škôd a ujma na ich strane. 10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť považujúc odvolanie žalobcu za nedôvodné. Namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že vydania veci sa možno domáhať voči tomu, u koho vec je a stavebný denník, vydania ktorého sa od neho žalobca domáha, bol odovzdaný žalobcovi. Poukázal na prílohu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to na Zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 12.10.2011, v ktorom je ako príloha tvoriaca neoddeliteľnú súčasť zápisu uvedený aj stavebný denník, vydania ktorého sa žalobca domáha. Teda stavebný denník bol odovzdaný žalobcovi ako zástupcovi vlastníkov bytov v rámci odovzdania diela, ktorého súčasťou bolo aj vyhotovenie uvádzaného protokolu, správnosť ktorého je potvrdená aj zo strany žalobcu, ktorého štatutárny orgán ho v mene žalobcu podpísal. Poukázal i na to, že stavebné práce na objekte D. XX boli financované z vládneho programu zatepľovania (viď č.l.1 Zmluvy o dielo, ktorá je súčasťou podania žalobcu) a tento stavebný denník podľa neho musel žalobca predložiť i na účely čerpania prostriedkov z daného programu, inak by neobdržal finančné prostriedky, takže stavebný denník musel mať. Mal tiež za to, že žalobca nie je aktívne legitimovaným, pretože práva zo správy bytového domu sú právami vlastníkov bytov a nebytových priestorov a správca bytového domu podľa neho nemá sám v tejto súvislosti také práv, akého sa domáha v tomto konaní. Mal za to, že na odôvodnenie nariadenia neodkladného opatrenia neobstojí dôvod uvedený žalobcom, a to splnenie zákonnej povinnosti uchovávať stavebný denník v zmysle stavebného zákon, nakoľko zo stavebného zákona naliehavosť dočasnej úpravy nevyplýva. Rovnako ako dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia podľa neho neobstojí skutočnosť, že žalobca údajne bez stavebného denníka nie je spôsobilý zistiť vady, resp. ich príčiny, teda je obmedzený v uplatňovaní práv zo zodpovednosti za vady, pretože k tomu stavebný denník nepotrebuje. Mal za to, že žalobca stotožnil stavebný denník definovaný, v § 46d stavebného zákona a s dokumentáciou o skutočnej realizácii stavby podľa § 103 stavebného zákona, pričom sa jedná o rozličné listiny a § 103 stavebného zákona ani výslovne o stavebnom denníku nehovorí. Naviac, ak sa prejavujú vady diela alebo sa môžu prejaviť v budúcnosti, nemožno samo osebe vidieť ako dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako sa domáha žalobca, ktorý má pre prípad zodpovednosti za vady možnosť domáhať sa svojich práv konaním vo veci samej. Rovnako má možnosť sa vo veci samej domáhať vydania stavebného denníka, kedy by nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia nahradilo výrok vo veci samej. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) prejednal vec bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 14. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, a podľa písm. d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 17. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ C.s.p. vychádza sa z ich vymedzenia uvedeného v návrhu a súd skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skúma aj skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. 18. Účelom neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo strany ohrozené. 19. Ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, súd na návrh môže vydať neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, po začatí konania a lebo aj po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je neodkladná úprava právnych pomerov strán konania a druhým je zabezpečenie exekúcie, ak by mala byť ohrozená. 20. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil v tomto prípade inštitút dočasnosti neodkladného opatrenia, keď návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, podaným po začatí konania vo veci samej, chcel žalobca dosiahnuť trvalé odovzdanie mu stavebného denníka ako správcovi bytového domu, ktorý sa nachádza u žalovaného. Charakter dočasnosti a provizórnosti neodkladného opatrenia totiž nemusí vyplývať len zo súdom uloženej procesnej povinnosti podať žalobu vo veci samej, ale aj ako je tomu v prejednávanej veci, z iného vymedzenia jeho dočasnosti a provizórnosti vyplývajúceho zo znenia enunciátu navrhovaného neodkladného opatrenia. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak by sa v dôsledku neho konanie o veci vymedzenej návrhom právoplatne skončilo a nebude nasledované konaním vo veci samej. Takéto rozhodnutie nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej meritórnej ochrany vyžadujúcej ďalšie konanie o nároku, v ktorom sa vec vyrieši s končenou platnosťou. Samotné neodkladné opatrenie tak konzumuje vec samu. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil také skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, teda či držbou stavebného denníka u žalovaného dochádza k jeho znehodnocovaniu. Žalobca neosvedčil vznik, rozširovanie škody prípadne inej ujmy a dochádza k takému ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Navyše žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu tvrdenie žalobcu o jeho držbe predmetného stavebného denníka spochybnil. 21. Z vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko o tomto bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej (§ 262 ods. 1 C.s.p.). 23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 C.s.p.).