Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/158/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217210461 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217210461.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: R. K., I.. X. X. XXXX, G. Z. Y. XXXXX/X, Z., o zaplatenie zostatku na istine, poplatku, zmluvnej pokuty poplatku za upomienky a úroku z omeškania, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 1.3.2018, č.k. 58 Csp/82/2017-41, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje. Žalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu zo dňa 31.5.2017, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia zostatku na istine 2 eur, poplatku v sume 235,28 eur, zmluvnej pokuty vo výške 312 eur, poplatku za upomienky vo výške 44 eur, spolu s úrokom vo výške 32 % ročne zo súm uvedených v žalobe a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 237,28 eur od 20. 4. 2014 do zaplatenia titulom porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. O trovách konania rozhodol s použitím § 255 ods.1, § 262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) tak, že žalovanej proti žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods.1,2, § 53 ods.1,2,5, § 54 ods.1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), § 1 ods.1, 2, § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 13.12.2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá má nepochybne charakter spotrebiteľský v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., na základe ktorej tejto poskytol úver vo výške 350 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť s príslušným poplatkom vo výške 346 eur v 12-tich mesačných splátkach po 58 eur počnúc dňom 21.1.2013. Podľa tvrdení žalobcu žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle predmetnej zmluvy o úvere, stratila výhodu splátok a žalobca ju vyzval na úhradu jej záväzku, pričom doposiaľ žalovaná uhradila žalobcovi sumu vo výške 348 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaná porušila podmienky predmetnej zmluvy o úvere a že poskytnutý úver riadne a včas neuhradila, nepreukázal, koľko žalovaná splatila z poskytnutého úveru, nedoložil prehľad splátok a nepreukázal ani stratu výhody splátok žalovanej spolu s následným vznikom mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru po predchádzajúcej výzve žalobcu. Dôkaznú povinnosť si nesplnil ani vo vzťahu k nároku na zaplatenie poplatkov za zasielanie upomienok. Listinnými dôkazmi predloženými k žalobe žalobca preukázal len úpravu splátkového kalendára týkajúcu sa odloženia splátok o 60 dní tak, aby dátum prvej posunutej splátky bol dňa 15.12.2013 z dôvodu straty zamestnania, ktorú schválil dňa 14.11.2013 a z ktorej však nevyplýva, že by žalovaná po odklade splátok poskytnutý úver riadne nesplatila. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca svoj nárok vyplývajúci z podanej žaloby nepreukázal . Konštatoval, že v danej veci nemôže na prospech žalobcu nahrádzať nedostatok jeho dôkazov (dôkaznú núdzu) tým, že tieto nahradí skutkovými tvrdeniami žalobcu bez opory v dôkaze a z jeho tvrdení odvodzovať dôkazy (dokazovanie má slúžiť na preukazovanie skutkových tvrdení strán, keď však absentuje dôkaz, absentuje i preukázanie skutkového tvrdenia deklarované žalobcom). Uviedol, že jeho skutkový záver zodpovedá výsledkom dokazovania a dospel k nemu postupom zodpovedajúcim ust.§ 191 C.s.p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov platí zásada voľného hodnotenia dôkazov znamenajúca, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. 3. Súd prvej inštancie nad rámec uvedeného konštatoval, že nemohla ostať opomenutým inter alia skutočnosť ohľadne výšky odplaty, ktorá je popri poskytnutí peňažných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi, hlavným predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Regulácia odplaty sa riadi ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch (v tomto prípade odplata vo výške 346 eur). Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Ak napríklad administratívny poplatok (230,66 eur) predstavuje viac ako polovicu sumy poskytnutého úveru, požadovanie úhrady takéhoto poplatku v neprimeranej výške je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ požaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a nie je v jeho záujme. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme, pričom poplatok vo výške dosahujúcej viac ako polovicu sumy poskytnutého úveru nemôže ani pri najlepšej vôli predstavovať výdavky spojené s administratívnou činnosťou. Zmluvné podmienky oprávňujúce žalobcu požadovať od žalovaného v pozícii spotrebiteľa zaplatiť rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne protiplnenie dodávateľa a takýto poplatok slúži len dodávateľovi, t. j. výhradne jeho záujmom a účtovným účelom. Jedná sa o takzvanú teóriu skutočného plnenia, ktorá sa najčastejšie spomína v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 13Co/188/2017) a takáto odplata je preto už na prvý pohľad v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie § 53 os. 6 Občianskeho zákonníka sa dotýka posudzovania prijateľnosti odplaty ako celku a neposudzuje sa už samostatne vo vzťahu k jednotlivým súčastiam tvoriacim odplatu spotrebiteľského úveru. Administratívne náklady vo výške 230,66 eur sa pri poskytnutej čiastke úveru 350 eur považujú za hrubé zneužitie práv veriteľa, ktoré spĺňa charakter civilnoprávnej úžery a len v minimálnej miere slúži záujmom spotrebiteľa, ktorý navyše nedokáže zo zmluvy identifikovať, za aké úkony žalobcu sú tieto náklady hradené, čo opäť len demonštruje netransparentnosť týchto nákladov, ktoré sú vo svojej podstate v neprospech spotrebiteľa a ešte viac prehlbujú nerovnovážne postavenie zmluvných strán. Civilnoprávna úžera tak spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj keby žalobca súdu preukázal na základe listinných dôkazov opodstatnenosť ním tvrdených skutočností, súd by musel žalobu z uvedeného dôvodu zamietnuť. 4. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní konštatoval, že dňa 13.12.2012 uzavrel so žalovanou Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená v zmysle VPPÚ a na základe ktorej sa strany dohodli, že ich právne vzťahy sa budú spravovať ust. § 262 ods.1 Obchodného zákonníka. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať. Tvrdenia súdu prvej inštancie sa absolútne nezhodujú s čl.10 rozsudkom Súdneho dvora z 9.11.2016 C-42/16 a to vo vzťahu k náležitostiam zmluvy o úvere, k splatnosti splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok a pokiaľ ide o výklad čl.23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 28.4.2008. Pokiaľ ide o neprimeraný úrok z omeškania, tento bol písomne medzi stranami dohodnutý a jeho výška 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Zmluvná pokuta vo výške 0,25% z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný. Odvolateľ konštatoval, že podľa ustálenej judikatúry pre posúdenie primeranosti výšky úroku z omeškania nie je možné vychádzať len z jej číselnej výšky, ale je potrebné aj zistiť, zhodnotiť a zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu (rozsudok NS ČR sp.zn. 13 Cdo 1458/2007 zo dňa 31.3.2009, sp.zn. 32 Odo 466/2003 zo dňa 27.11.2003, sp.zn. 33 Cdo 2675/2007 zo dňa 30.10.2009, rozhodnutie NS SR sp.zn. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004). Dohodnutý úrok z omeškania je v danom prípade sankciou a postihuje žalovanú, ak tá poruší svoje povinnosti vyplývajúce jej z dohodnutej zmluvy. 5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu vecne písomne nevyjadrila. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že v danom prípade odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 8. Podľa § 379 C.s.p. odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 9. Podľa § 380 ods.1 C.s.p. odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 10. S poukazom na vyššie citované ustanovenia odvolací súd konštatuje, že v odvolacom konaní (okrem zákonnej výnimky nevzťahujúcej sa na prejednávaný prípad) je viazaný rozsahom odvolania, vymedzeného odvolateľom v podanom odvolaní. V danej veci je pri zohľadnení žalobcom navrhovaného odvolacieho návrhu, t.j. spôsobu, akým má odvolací súd prijatým výrokom rozhodnúť nepochybné, že odvolateľ ním napadol výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok uplatnený žalobcom pozostávajúci zo zostatku na istine vo výške 2 eur, poplatku v sume 235,28 eur, zmluvnej pokuty vo výške 312 eur, poplatku za upomienky vo výške 44 eur, úroku vo výške 32 % ročne zo súm uvedených v žalobe a s úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 237,28 eur od 20. 4. 2014 do zaplatenia (titulom porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere). 10. Je treba ďalej zdôrazniť, že odvolateľ v podanom odvolaní zároveň vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolacie dôvody je možné v zásade rozdeliť do troch kategórií, a to na vady konania a napadnutie rozhodnutia po skutkovej a právnej stránke. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t.j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie odvolania, pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže. 11. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie nárok uplatnený v žalobe zamietol, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaná porušila podmienky zmluvy o úvere a že poskytnutý úver riadne a včas neuhradila, nepreukázal, koľko žalovaná splatila z poskytnutého úveru, nedoložil prehľad splátok a nepreukázal ani stratu výhody splátok žalovanej spolu s následným vznikom mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru po predchádzajúcej výzve žalobcu. Dôkaznú povinnosť si nesplnil ani vo vzťahu k nároku na zaplatenie poplatkov za zasielanie upomienok. Listinnými dôkazmi predloženými k žalobe žalobca preukázal len úpravu splátkového kalendára týkajúcu sa odloženia splátok o 60 dní tak, aby dátum prvej posunutej splátky bol dňa 15.12.2013 z dôvodu straty zamestnania, ktorú schválil dňa 14.11.2013, z ktorej však nevyplýva, že by žalovaná po odklade splátok poskytnutý úver riadne nesplatila. Podporne v odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k administratívnym nákladom vo výške 230,66 eur konštatoval, že tieto sa pri poskytnutej čiastke úveru 350 eur považujú za hrubé zneužitie práv veriteľa, ktoré spĺňa charakter civilnoprávnej úžery a len v minimálnej miere slúži záujmom spotrebiteľa. Žalovaný v podanom odvolaní namietal skutočnosti týkajúce sa právneho posúdenia medzi stranami uzavretej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.12.2012, právneho posúdenia náležitostí zmluvy o úvere , splatnosti splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok, výkladu čl.23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 28.4.2008 a posúdenia požadovaného úroku z omeškania ako neprimeraného. 12. Vychádzajúc z obsahu napadnutého rozhodnutia a obsahu odvolania podaného žalobcom a ich porovnaním je zrejmé, že dôvody, ktorými žalobca odôvodňoval svoje odvolanie, nie sú dôvodmi, ktorými súd prvej inštancie odôvodnil svoje zamietajúce rozhodnutie vo veci. Keďže závery súdu prvej inštancie vedúce ho k zamietnutiu rozhodnutia (neunesenie dôkazného bremena žalobcom, ktoré je predpokladom pre jeho úspech v spore) neboli v odvolaní napadnuté, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 C.s.p. (vrátane závislého výroku o trovách konania) ako vecne a právne správne potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).