Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/40/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217217074 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217217074.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: ADVENTUS, n.o., Viničky 37/5, Nitra, IČO: 45 739 790, zastúpený: AK Balara, s.r.o., advokátska kancelária, Košická 56, Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Matúš Balara, advokát, proti odporcovi: W. A.N., nar. XX.X.XXXX, bytom F.J. X, A., zastúpený opatrovníkom: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, A., o zaplatenie 11 440 eur s prísl. a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.8.2017, č. k. 26C/44/2017-23, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e. Odporcovi sa proti navrhovateľovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia zákazu odporcovi nakladať so sumami mesačných platieb invalidného dôchodku a mesačných platieb zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť prijatých od Sociálnej poisťovne, so sídlom ul., 29. augusta č.8, 813 63 Bratislava, a to od nariadenia neodkladného opatrenia až do uplynutia 30 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej a odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods.1,2,3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“ ), a vecne tým, že navrhovateľ neosvedčil predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že odporca bol rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, preto nie je spôsobilý nakladať so svojimi príjmami zo sociálneho zabezpečenia. Mal za to, že vyhovením návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia by nebol naplnený jeho účel, ktorým malo byť prípadné zabezpečenie pohľadávok navrhovateľa. Rovnako by sa navrhované neodkladné opatrenie žiadnym spôsobom nevzťahovalo na opatrovníka odporcu, nakoľko by žiadnym spôsobom neobmedzilo jeho spôsobilosť konať v mene odporcu a neukladalo mu žiadne povinnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti a po preskúmaní návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko podmienky na jeho nariadenie nie sú naplnené, keď navrhovateľ v konaní neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. 3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a nakoľko odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, ich náhradu mu nepriznal. 4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že neodkladné opatrenie v navrhovanom znení by sa nevzťahovalo na osobu opatrovníka odporcu a neukladalo mu žiadne povinnosti. Poukázal na ust. § 22 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ Občiansky zákonník“), podľa ktorého v mene zastúpeného koná zástupca, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo zastúpenému. Podľa ust. § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je súdom ustanovený opatrovník zákonným zástupcom osoby pozbavenej spôsobilosti na právnej úkony. Opatrovník odporcu by tak bol povinný rešpektovať uložené neodkladné opatrenie, ak by to nerešpektoval a zákaz uložený súdom porušil, právne úkony vykonané v rozpore s neodkladným opatrením by boli neplatné. Úkony vykonávané opatrovníkom odporcu sú úkonmi vykonávanými odporcom, v mene a na účet odporcu. Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony nezbavuje odporcu spôsobilosti na práva a povinnosti a je subjektom práva, preto sa nemôže domáhať nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k opatrovníkovi odporcu. Nakoľko nie je s opatrovníkom odporcu v žiadnom právnom vzťahu, nemá právny dôvod domáhať sa plnenia voči opatrovníkovi odporcu. Uviedol, že zároveň podal aj podnet na prieskum opatrovníctva vykonávaného opatrovníkom odporcu a podnet na začatie trestného stíhania. Je však pre neho neprijateľné pokračovanie doterajšieho stavu, počas ktorého poskytuje odporcovi ako bezvládnemu pacientovi starostlivosť, pričom mesačné platby sociálneho zabezpečenia užíva neznámym spôsobom súdom ustanovený opatrovník. 5. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. 6. Odvolací súd potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že navrhovateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. 7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán použité v odvolacom konaní bolo posúdenie, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie, ktorým by súd zakázal odporcovi nakladať so sumami mesačných platieb invalidného dôchodku a mesačných platieb zvýšenia dôchodku prijatými od Sociálnej poisťovne, so sídlom ul. 29 augusta č.8, 813 63 Bratislava, a to až do uplynutia 30 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej. 8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že Okresný súd Bratislava II listinou o ustanovení opatrovníka zo dňa 26.11.2014 ustanovil podľa § 192 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, A. za opatrovníka odporcu (ďalej len „opatrovník odporcu“), ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. Nc 818/03-12 zo dňa 2.3.2004 pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Opatrovník odporcu zložil dňa 26.11.2014 sľub podľa ust. § 180 O.s.p.. V súlade s listinou o ustanovení opatrovníka, opatrovník ako zákonný zástupca osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony a) zastupuje túto osobu v konaní pred štátnymi orgánmi v rozsahu opatrovníckych práv a povinností určených rozhodnutím súdu - rozsudok Nc 818/03-12 zo dňa 2.3.2004, t.j. pri všetkých právnych úkonoch, b) spravuje majetok osoby, ktorú zastupuje (ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu), c) je povinný počas zastupovania podávať najmenej raz ročne správy o svojej činnosti a po skončení zastupovania, prípadne po uvoľnení jeho funkcie predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku. Opatrovník odporcu požiadal navrhovateľa o umiestnenie odporcu do zariadenia navrhovateľa s nástupom od 12.12.2014. Navrhovateľ je právnickou osobou - neziskovou organizáciou, ktorá poskytuje verejnoprospešné služby so zameraním na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnych služieb a iné. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 4.12.2014 vyplýva, že odporcovi bol od 1.1.2015 invalidný dôchodok zvýšený na sumu 295,90 eur mesačne. Z poštového peňažného poukazu pod č. XXXXX, dátum 7.9.2015 vyplýva, že opatrovník odporcu ako odosielateľ uhradil na meno adresáta - W. A., Domov dôchodcov -ADVENTUS dom. Dôchodcov, Močenok, sumu 441 eur, s popisom správa pre prijímateľa : platba za jún 2015. 9. Podľa § 324 ods.1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 11. Podľa § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 13. Podľa § 329 ods.2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Z povahy neodkladných opatrení a aj úpravy rozhodovania o nich vrátane konaní súdov predchádzajúcich príslušnému rozhodnutiu v základnom predpise civilného procesného práva (v C.s.p.) je zrejmé, že zákonom ustanovenou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery strán do toho času, než tieto budú upravené konečným rozhodnutím. Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Tu je tiež potrebné si uvedomiť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladnom opatrení. V konaní o neodkladnom opatrení postačuje pre vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných, kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie, a to spôsobom vlastným dôkaznému konaniu, teda bezpečne, čiže spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. 15. Civilný sporový poriadok vymedzuje obsahové náležitosti podania, a to všeobecne (§ 127 C.s.p.) a osobitne pre jednotlivé druhy podaní, v prípade neodkladného opatrenia v ustanovení § 326, § 132 C.s.p.. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Okrem uvedeného zákonného predpokladu je však nevyhnuté pre nariadenie neodkladného opatrenia skúmať i ďalší zákonný predpoklad, a to osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Navrhovateľ je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia je podľa Civilného sporového poriadku kontradiktórnym konaním a súd rozhodujúci medzi dvoma sporovými stranami nemôže za stranu nahrádzať splnenie jej povinnosti, inak by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní. Bez hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho nároku procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a naliehavá, nemôže obstáť. Procesné zabezpečenie úpravy pomerov neodkladným opatrením má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním vo veci samej. Z povahy veci vyplýva, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, keďže jeho podstatou je obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností uznesením súdu. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a iba dosiahnutie takejto náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností, vedie k splneniu podmienky pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Právna úprava výslovne zakotvila požiadavku, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Takáto sprísnená požiadavka vychádza z toho, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, ako i z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie (v porovnaní s potrebou neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie). 16. V posudzovanej veci odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené zákonom stanovené podmienky pre vyhovenie návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 C.s.p.. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. 18. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ neosvedčil už prvý predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu hmotnoprávneho vzťahu s odporcom, na základe ktorého by bolo dôvodným uložiť odporcovi zákaz nakladať s mesačnými platbami invalidného dôchodku a mesačnými platbami zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť prijatými od Sociálnej poisťovne. V podanom návrhu navrhovateľ dôvodil, že odporcovi na základe žiadosti jeho opatrovníka poskytuje celoročnú sociálnu službu od 12.12.2014 pobytovou formou v Domove sociálnych služieb M.Č., avšak opatrovník odporcu od mesiaca jún 2015 neuhrádza v mene odporcu mesačné úhrady za poskytované sociálnej služby. Z predložených listín však vyplýva len skutočnosť, že opatrovník odporcu požiadal o umiestnenie odporcu do zariadenia navrhovateľa, nie je z nich zrejmým, či zo strany navrhovateľa došlo k akceptácii uvedenej žiadosti a uzavretiu zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal existenciu právneho vzťahu s odporcom, nemožno posúdiť ani skutočnosť či a v akom rozsahu poskytoval a poskytuje navrhovateľ odporcovi sociálne služby a či mu vo vzťahu k odporcovi vznikol a vzniká nárok na ním tvrdenú úhradu sociálnych služieb. Navrhovateľom predložený doklad o poukázaní sumy 441 eur opatrovníkom odporu na adresu navrhovateľa s uvedeným mena odporcu, nemožno považovať za relevantný dôkaz preukazujúci dôvodnosť navrhovateľom tvrdenej výšky úhrad sociálnych služieb. Z povahy veci vyplýva, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, keďže jeho podstatou je obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností uznesením súdu. 19. Navrhovateľ dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia odvodzoval od toho, že opatrovník odporu nepochybne poberá invalidný dôchodok a sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť v meno odporcu, vyvodil však, že tieto sumy používa opatrovník odporcu pre vlastnú potrebu, príp. na úhradu platieb súdnym exekútorom. Odvolací súd dáva do pozornosti, že navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv navrhovateľa. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Samotné tvrdenia navrhovateľa, ktorými odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia, neosvedčujú naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a nepreukazujú skutočnosť, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená. Zo skutočnosti, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve opatrovníka odporcu sú zapísané štyri exekučné konania, nemožno bez ďalšieho vyvodil, že platby invalidného dôchodku odporcu opatrovník odporcu používa na úhradu platieb súdnym exekútorom. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že navrhovateľ neposkytol súdu prvej inštancie dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že na spôsob výkon funkcie opatrovníka dohliada súd, opatrovník odporcu je povinný podávať súdu najmenej raz ročne správy o svojej činnosti a v prípade, ak porušuje povinnosti alebo zneužíva svoje práva, súd opatrovníka odvolá (ust. § 277 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok). 20. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil splnenie ani jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, preto odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 21. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. a plne úspešnému odporcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania o návrhu na neodkladné opatrenie proti neúspešnému navrhovateľovi s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).