Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/9/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217217907 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217217907.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci navrhovateľa: T.. B.. Q. Y., G. XX.X.XXXX, K. W. XXX/X, O., zastúpený: JUDr. Helena Dobosová, advokátka, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, proti odporcovi: P. O., G. X.X.XXXX, K. P. XXXX/XX K., zastúpený JUDr. Peter Dobrovodský & spol., s r.o., advokátska kancelária so sídlom Česká 7, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č. k. 26C/53/2017-58 zo dňa 17.10.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 26C/53/2017 - 58 zo dňa 17.10.2017, p o t v r d z u j e. Odporca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II, uznesením č. k. 26C/53/2017-58 zo dňa 17.10.2017 zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. 2. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 2.10.2017 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže odporcovi všetky úkony vedúce k scudzeniu nehnuteľnosti, zapísanej na L. Č.. XXXX, O. P. ,,R., O. Č.. XXXXX/X, U. Z.Ý. X XXX M., druh pozemku: ostatné plochy, O. Č.. XXXXX/XXX, o výmere X XXX M., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, so súpisným číslom XXXXX na parcele č. XXXXX/XXX, druh stavby X, popis stavby Na C. XXA, katastrálne územie: E., U.: K. - M.. Č.. P., U.: K. T., zapísaný Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom (ďalej len ,,nehnuteľnosť“), najmä, aby sa odporca zdržal akéhokoľvek predaja, darovania, zámeny, zaťaženia záložným právom, vecným bremenom alebo akéhokoľvek zaťaženia nehnuteľnosti právami tretích osôb a vloženia do obchodnej spoločnosti a to vrátane uskutočnenia úkonov smerujúcich k ich predaju, darovaniu, zámeny alebo zaťaženia záložným právom, vecným bremenom, zaťaženia právami tretích osôb alebo vloženia do obchodnej spoločnosti, ako nepeňažný vklad a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Uvedený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil navrhovateľ tým, že dňa 4.5.2016 uzavrel so spoločnosťou R. - A., A..P..U.., ako budúcim predávajúcim zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu. Navrhovateľ podľa tejto zmluvy mal nadobudnúť do svojho vlastníctva predmetnú nehnuteľnosť, za ktorú zaplatil 113.000,- eur v zmysle čl. III, bod 3.1, písm. a) zmluvy. R. - A., A..P..U.. ako zhotoviteľ - developer vyhlásil, že je budúcim vlastníkom rozostavaného komplexu na W. T. - A., ktorý mal mať X O. Q. X G. O.. Navrhovateľ predmetnú nehnuteľnosť, X - T. K. Č.. W. XXX, videl 2x, čo mu bolo sprostredkované cez realitnú kanceláriu P.-M., pričom sa skontaktoval s I. L., riaditeľkou kancelárie P. W., ktorá mu oznámila, že dôvodom pre zaplatenie celej kúpnej ceny je to, že do jedného týždňa s navrhovateľom uzatvoria riadnu kúpnu zmluvu a tento čas potrebujú na to, aby vykonali výmaz poznámky na LV č. XXXX. V tom čase bol na tomto liste vlastníctva ako dočasný vlastník zapísaný M. V., G. XX.X.XXXX, so spoluvlastníckym podielom 1/1, pričom tu bola zapísaná aj poznámka: titul nadobudnutia Zmluva o zabezpečení pohľadávky prevodom vlastníckeho práva podľa Z.-XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, splatnosť do XX.X.XXXX, titul nadobudnutia Rozhodnutie č. A. XXXX/XXXX/X/UHA zo dňa X.X.XXXX, Z - XXXX/XX. V časti R. listu vlastníctva: Ťarchy bod X bolo v prospech M. V. na nehnuteľnosti zapísané záložné právo podľa Z.-XXXXX/XX J. V. X.XX.XXXX. Po podpísaní zmluvy o budúcej zmluve a zaplatení kúpnej ceny v celom rozsahu, bol dňa 18.5.2016 podpísaný protokol o odovzdaní a prevzatí bytu medzi R. - A. A..P..U.. a navrhovateľom. Navrhovateľovi boli odovzdané kľúče od bytu a do bytu sa nasťahoval, zariadil ho a investoval do bytu peňažné prostriedky. Uzavrel aj zmluvu o združenej dodávke elektriny. Po márnom uplynutí niekoľkých mesiacov sa navrhovateľ domáhal predloženia kúpnej zmluvy a jej podpísania. Kontaktoval, v súčasnosti už bývalého konateľa spoločnosti R. - A. A..P..U.., J. M. i majiteľku realitnej kancelárie P. I. L.. Z ich konania navrhovateľovi bolo zrejmé že sa jedná o naťahovanie času a prevod bytu má právne prekážky. V priebehu októbra 2016 navrhovateľ zistil, že spoločnosť R. - A. A..P..U.., ako prevádzajúci podpísala zmluvu o zabezpečení pohľadávky prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na M. V. a to dva mesiace pred podpisom zmluvy o budúcej zmluve medzi developerom a navrhovateľom. K výmazu záložného práva nedošlo, M. V. sa stal výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na LV č. XXXX. Následne tento byt spolu s ďalšími šiestimi bytmi v bytovom dome v zmysle kúpnej zmluvy z 12.1.2017 previedol na spoločnosť Z. A., A..P..U.., za kúpnu cenu vo výške 660.000,- eur. M. V. prehlásil, že všetkých sedem bytov v bytovom komplexe má vo svojom výlučnom vlastníctve. Spoločnosť Z. A., A..P..U.., zmluvou o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 27.2.2017 previedla na kupujúceho P. O., G. X.X.XXXX, (odporca) predmetnú nehnuteľnosť za kúpnu cenu 93.000,- eur. Odporca v tomto byte nikdy nebýval, navrhovateľ platil zálohové platby za nájomné a vodu v období od januára až júla 2017, v sume 400,- eur. Navrhovateľ má za to, že spolu s ďalšími kupujúcimi sa stal obeťou podvodu, a preto dňa 26.7.2017 podal trestné oznámenie na OR PZ Bratislava II pod ČVS: ORP- 986/3-VYS-B2-2017 pre podozrenie zo spáchania trestného činu. Existenciu potreby dočasne upraviť pomery dôvodil tým, že odporca, hoci má vedomosť o tom, že navrhovateľ za spornú nehnuteľnosť riadne zaplatil dohodnutú kúpnu cenu v zmysle uzavretej zmluvy o budúcej zmluve a tento byt fakticky užíval od mája 2016 a platil poplatky spojené s bývaním, neuznáva jeho vlastnícke právo. Dôkazom toho je snaha uzatvoriť kúpnu zmluvu medzi stranami sporu, čím odporca zo strany navrhovateľa očakáva duplicitné zaplatenie kúpnej ceny bytu. Navrhovateľ má obavu, že po podaní určovacej žaloby, by mohla byť ohrozená exekúcia, pretože v čase súdneho konania, by mohol odporca byt predať tretej osobe. 3. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 odseky 1, 2 a § 325 odseky 1, 2, §326 odseky 1, 2, § 329 odseky 1, 2 a § 330 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) a uviedol, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby navrhovateľ osvedčil, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Potreba upraviť právne pomery musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z priložených listín vyplýva, že navrhovateľ a spoločnosť R. - A. A..P..U.. dňa 4.5.2016 uzavreli zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu č. W.-XXX o predbežnej výmere XX,X M., na X. O., postaveného na parcele registra ,,R., O.. Č.. XXXXX/XXX U. Z. X XXX M., zapísaný ako zastavané plochy a nádvoria, na LV č. XXXX, ďalej spoluvlastníckeho podielu k bytu a na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu, príslušného spoluvlastníckeho podielu k bytu na pozemku zastavanom bytovým domom, spoluvlastníckeho podielu k nebytovému priestoru - garážové státie a vzťahujúceho sa ku garážovému státiu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu a na pozemku zastavanom bytovým domom (nehnuteľnosť). Navrhovateľ s developerom - R. - A. A..P..U.. podpísal dňa 18.5.2016 protokol o odovzdaní a prevzatí bytu, dostal kľúče od tejto nehnuteľnosti a začal ju obývať s tým, že si zariaďoval byt a uzatvoril zmluvu o združenej dodávke elektriny. Zo strany zástupcov sprostredkovateľskej realitnej agentúry a developera bol ubezpečovaný, že kúpnu zmluvu s ním podpíšu, pričom dôjde najprv k výmazu záložného práva veriteľa M.Q. V., k čomu však reálne nedošlo. Ešte pred uzavretím Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu na základe zmluvy o zabezpečení pohľadávky prevodom vlastníckeho práva sa veriteľ M. V. stal výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Následne previedol svoje vlastnícke právo na spoločnosť Z. A., A..P..U.., ktorá ďalej nehnuteľnosť predala súčasnému odporcovi. Súd prvej inštancie poukázal na to, že navrhovateľ ničím neosvedčil ani nepreukázal také skutkové okolnosti (najmä ohľadom správania odporcu), ktoré by bez rozumných pochybností umožňovali prijať záver, že navrhovateľovi v dôsledku správania odporcu bezprostredne hrozí nebezpečenstvo vzniku značnej ujmy, respektíve, že by budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený a vzniku takejto ujmy možno zabrániť nariadením neodkladného opatrenia. Navrhovateľ nepreukázal, že súčasný vlastník nehnuteľnosti, teda odporca, má v úmysle túto nehnuteľnosť scudziť tretím osobám, či zriadiť záložné právo v prospech tretích osôb. Navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal obavu, že exekúcia môže byť ohrozená. Samotné tvrdenie navrhovateľa, týkajúce sa úkonov odporcu bez toho, aby navrhovateľ preukázal, že odporca v tomto prípade postupuje, respektíve aspoň zamýšľa postupovať úkonmi, ktoré by smerovali k scudzeniu nehnuteľnosti, nemôže zakladať bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu, a preto súd prvej inštancie tento návrh zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 odsek 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v konaní trovy nevnikli. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil navrhnuté neodkladné opatrenie. K dôvodom zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že neodkladné opatrenie má svoje poslanie a práve opodstatnenie nielen v rovine, aby dočasne upravil pomery a právne potreby, ak sa to javí naliehavé a nevyhnutné, ale má aj preventívnu úlohu, teda má predchádzať škodám, súdnym sporom a má poskytnúť aj právnu, legálnu ochranu občanom i podnikateľským subjektom, ktorí potrebujú zabezpečiť a ustálil určitý právny stav, získať časový priestor okrem iného aj na to, aby sa pokúsili zariadiť inak, ako súdnou cestou, a ak je to možné, mimosúdne urovnať svoje spory. Z tohto pohľadu je rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne a nespravodlivé, pretože navrhovateľ nemá možnosť inou formou sa brániť za súčasného stavu, ako neodkladným opatrením, ani nemá inú možnosť rýchle zamedziť ďalší prevod na ďalšie a ďalšie subjekty. Navrhovateľ zdôraznil, že zo skutkových okolností veci sú zrejmé vedomé kroky subjektov R.-A. A..P..U.., M. V., Z., A..P..U.., odporca, ktoré viedli k právnej neistote navrhovateľa a k tomu, že navrhovateľ zaplatil kúpnu cenu za byt v celom rozsahu, býva v spornej bytovej nehnuteľnosti a nie je zapísaný ako jej vlastník. Podľa názoru navrhovateľa je to právna situácia, ktorú treba súdnou cestou ošetriť, predísť tomu, aby nebol navrhovateľ v ešte väčšej právnej neistote. Odporca sa začal správať tak, že navrhovateľ pociťuje hrozbu nebezpečenstva. Odporca v čase po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia urobil kroky, ktoré predpovedajú znemožnenie bývania navrhovateľa v spornom byte, ohrozenie jeho postavenia a následné súdne spory. Odporca listom zo dňa 25.10.2017 navrhovateľa vyzval, aby predmetnú nehnuteľnosť vypratal a odsťahoval sa z nej. Navrhovateľ poukázal na to, že s výzvou nesúhlasil, pretože v byte sa zdržiava právom, za byt zaplatil a požíva ochranu. Odporcu nikdy nevidel, konal za neho M. V., ktorý získal spornú nehnuteľnosť od R.-A. A..P..U.. zmluvou o zabezpečení pohľadávky a následne byt predal Z. A., A..P..U.., ktorý ju predal odporcovi. Aj platby za odporcu prevzal od navrhovateľa osobne M. V.. Táto výzva odporcu podporuje navrhovateľove presvedčenie, že v blízkej budúcnosti odporca zamýšľa voči navrhovateľovi podniknúť kroky, či už v rovine právnej alebo praktickej, čo ale preukazuje, že navrhovateľ sa cíti byť vo svojich právach ohrozený a odporca podniká kroky proti navrhovateľovi. Navrhovateľ uviedol, že sa mu komplikuje situácia s ustálením okruhu pasívne legitimovaných osôb. Súd by sa mal usilovať o to, aby plnil aj preventívnu úlohu a svojimi rozhodnutiami aj predchádzal práve takýmto komplikáciám, aby ani vlastnú rozhodovaciu činnosť nezaťažil prácami navyše, ako je to napríklad vypracovaním rozhodnutia o zmene strany sporu. Právny titul a dôvod, pre ktorý sa navrhovateľ naďalej domáha vydania neodkladného opatrenia, je daný medzi sporovými stranami tým, že odporca neuznáva vlastnícke právo navrhovateľa, ktorý sa cíti byť výlučným vlastníkom bytovej nehnuteľnosti na LV č.XXXX pre katastrálne územie E.. V tomto prípade je potrebné a nutné upraviť pomery sporových strán, lebo je sporné vlastnícke právo k nehnuteľnosti a odporca sa domáha vypratania navrhovateľa z predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľ potrebuje súdnu ochranu dočasnú, aj pretrvávajúcu do doby, kým o jeho práve nebude súdne rozhodnuté. Jeho postavenie sa zhoršuje, a je potrebné upraviť pomery strán sporu konania. Navrhovateľ v dôsledku skúseností posledných dní je toho názoru, že odporca podnikne všetky praktické i právne kroky, aby obmedzoval navrhovateľa v jeho právach. Tým pádom nebezpečenstvo ohrozenia jeho záujmov je tak naliehavé, že existuje potreba, aby súd upravil pomery sporových strán. Navrhovateľ k odvolaniu pripojil listinu odporcu - výzvu na vypratanie nehnuteľnosti, jeho písomnú odpoveď na túto výzvu a fotokópiu žaloby o určenie jeho vlastníckeho práva k bytu, ktorú proti odporcovi podal na Okresný súd Bratislava II dňa 31.10.2017. 5. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca a uviedol, že navrhovateľ nemá žiadny právny dôvod k tomu, aby sa zdržiaval v predmetnej nehnuteľnosti. To, že navrhovateľ zaplatil zálohu za predmetnú nehnuteľnosť spoločnosti R.-A. A..P..U.. na základe zmluvy o budúcej zmluve a prevzal ju na základe absolútne neplatného protokolu, ho nijakým spôsobom neoprávňuje užívať, a ani rozporovať vlastnícke práva či navrhovať vydanie neodkladného opatrenia. Odporca poukázal na to, že navrhovateľ zaplatil zálohu spoločnosti R.-A. A..P..U.., na základe záväzkovo-právnemu vzťahu, od ktorého, ak už v zmysle ustanovení § 292 ods. 5 Obchodného zákonníka nedošlo k jeho zániku ex lége, mohol, môže, a mal odstúpiť a nárokovať si od tejto spoločnosti, ako jedinej osoby s procesnou subjektivitou žalovaného v súdnom spore, v danom prípade, vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré môže týmto stavom, o ktorý navrhovateľ opiera svoje tvrdenia, vzniknúť. Odporca nadobudol vlastnícke práva na rozdiel od navrhovateľa zákonným spôsobom a je mu znemožnené ich riadne vykonávať. Za daného stavu by zásah nariadením navrhnutého neodkladného opatrenia do výkonu vlastníckych práv odporcu bol zjavne neprimeraný a nariadenie neodkladného opatrenia nemá opodstatnenie. Navrhovateľ neosvedčil, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, alebo že je obava, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený, pričom preukázanie týchto predpokladov spočíva práve na navrhovateľovi. Odporca namieta, že listinné doklady, ktoré navrhovateľ pripojil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú súkromnými dokumentmi a pokiaľ navrhovateľ neosvedčí legitimitu spôsobu ich získania, žiada, aby na tieto listinné dôkazy nebolo prihliadané. Rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhol, ako vecne správne potvrdiť. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie navrhovateľa bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie viazaný rozsahom odvolania ( § 379 CSP ) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. 7. V zmysle § 324 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3). 8. V zmysle § 325 odsek 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V odseku 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. 9. V zmysle § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo, ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a e/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Hlavným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho vzťahu. Navrhovateľ v danom prípade požaduje ochranu práv zo zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu, ktorú s ním ako, budúcim kupujúcim uzavrela dňa 4.5.2016 obchodná spoločnosť R. - A., A..P..U.., ako budúci predávajúci a ktorej aj po uzavretí tejto zmluvy zaplatil v plnej výške kúpnu cenu bytu. Obchodná spoločnosť R. - A., A..P..U., podmienky zmluvy nedodržala. Vlastníkom predmetu zmluvy o budúcej zmluve (bytu) sa stala iná osoba a po nasledujúcich dvoch prevodoch vlastníckeho práva k bytu sa jeho vlastníkom stal odporca. Navrhovateľ existenciu potreby dočasne upraviť pomery strán sporu v návrhu dôvodil spornosťou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a obavou, že po prípadnom úspechu žalobcu v spore o určenie vlastníctva, bude ohrozená exekúcia, pretože právoplatný a vykonateľný rozsudok by príslušný Okresný úrad nemohol ani zapísať, ak by medzičasom odporca nehnuteľnosť predal. 12. Pretože pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia opísaním rozhodujúcich skutočností musí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. 13. Keďže súd rozhoduje pomerne v krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný osvedčiť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy tiež zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu) a napokon aj posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru (podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere), čo znamená, že odporca môže byť obmedzený v nakladaní len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom navrhovateľa. 15. V súdenej veci sa navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiada uloženie zákazu odporcovi akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťou (predať ju, darovať, zameniť, zaťažiť záložným právom, vecným bremenom alebo akýmkoľvek právom tretích osôb, vložiť ju ako vklad do obchodnej spoločnosti). Nariadiť neodkladné opatrenie je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje v dôsledku, ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov. 16. Navrhovateľ existenciu potreby dočasne upraviť pomery strán konania, v návrhu odôvodnil existenciou spornosti vlastníckeho práva, existenciou rizika, že odporca podnikne voči nemu také kroky, aby mu bránil vo výkone jeho práv a ohrozením exekúcie v prípade, že bude v konaní vo veci samej (určenie vlastníctva) úspešný. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a súd prvej inštancie správne ustálil, že navrhovateľ neosvedčil naliehavosť bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán a ani to, že by exekúcia rozhodnutia vo veci samej bola ohrozená. Ak má byť neodkladné opatrenie nariadené, musí byť tým, kto takýto návrh podáva, osvedčená potreba dočasnej úpravy právnych pomerov strán konania, respektíve obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Táto potreba nastáva v prípadoch, kedy by nenariadením neodkladného opatrenia vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, respektíve, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Z povahy konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorého spornosťou navrhovateľ argumentuje vyplýva, že obava z ohrozenia exekúcie nemôže byť daná. Výrok rozsudku o určení vlastníctva k nehnuteľnosti je záväzný totiž pre strany sporu a aj pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku (§ 228 odsek 1 CSP) a aktuálna právna úprava umožňuje zmenu zápisu vlastníckych vzťahov do katastra nehnuteľností, na základe určovacieho výroku súdu, aj v prípade, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou zmenou. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na znenie ustanovenia § 228 odsek 2 CSP, podľa ktorého je výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Strana sporu má možnosť na príslušnej správe katastra nehnuteľností podať návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom si uplatňuje vecné právo k nehnuteľnosti a to formou poznámky podľa ustanovenia § 38, § 39 odsek 1 zákona č. 162/1995 Z. z., katastrálneho zákona. Ak teda bude v katastri po zaznamenaní poznámky o prebiehajúcom súdnom spore zapísaná osoba odlišná od strany sporu, rozsudok o určení dopadne aj na takúto osobu a predstavuje listinu spôsobilú záznamom privodiť právny stav, ktorý tu bol pred zmenou. K samotnému navrhnutému neodkladnému opatreniu odvolací súd uvádza aj to, že petit znenia neodkladného opatrenia by nebol aj v prípade dôvodnosti nároku navrhovateľa spôsobilý poskytnúť mu ochranu práv, pretože v ňom absentuje identifikácia nehnuteľnosti t.j. bytu vo vlastníctve odporcu, vo vzťahu ku ktorému mali byť odporcovi podľa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uložené povinnosti, čo spôsobuje prekážku úspešnosti takého návrhu. 17. Pokiaľ navrhovateľ argumentoval jeho obavou, že odporca podnikne voči nemu právne kroky, aby mu zamedzil výkon jeho práv, odvolací súd poukazuje na to, že v tomto smere navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepoukázal na žiadne konkrétne správanie, ktoré by mohlo nasvedčovať takému úmyslu odporcu. Odvolací súd už vyššie v odôvodnení svojho odvolania poukázal na ustanovenie § 329 odsek 2 CSP podľa ktorého, je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a takýto stav je relevantný aj pre odvolací súd. Z tohto dôvodu odvolací súd nemôže prihliadnuť na skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia a ktorými je argumentácia navrhovateľa, že odporca podniká kroky k tomu, aby navrhovateľ byt vypratal. Odvolací súd však poukazuje na to, že pokiaľ by aj navrhovateľ takýto dôvod potreby bezodkladnej úpravy pomerov uviedol už v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak by ním navrhnuté neodkladné opatrenie nemohlo v prípade osvedčenia nároku právne obstáť, pretože vyslovenie zákazu nakladania s nehnuteľnosťou voči tretím osobám, nie je alternatívou k ochrane práva, ktoré má byť porušené výkonom práva odporcu na vypratanie nehnuteľnosti navrhovateľom. Neopodstatnená je aj odvolacia námietka navrhovateľa, že nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci má plniť preventívnu úlohu, aby súdne konanie o veci samej nebolo zaťažené komplikáciami s ustálením okruhu pasívne legitimovaných osôb, aby súd nebol zaťažovaný prácami navyše, ako je napríklad vypracovanie rozhodnutia o zmene strany sporu, pretože účelom a cieľom nariadenia neodkladného opatrenia nie je takáto ochrana práv. 18. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností danej veci, dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že navrhovateľ neosvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia, podľa § 324 a nasledujúce CSP, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil ( § 388 CSP ). 19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 odsek 1 v spojení s § 255 odsek 1 a § 262 odsek 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný odporca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 odsek 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie o nariadenie neodkladného opatrenia končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).