Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/84/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217218319 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217218319.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci navrhovateľa: LIONVET, s.r.o., Veterná 1370/2, Bratislava, IČO: 47 415 312, zastúpený Advokátskou kanceláriou Michal Bouška, s.r.o., so sídlom Vajnorská 98/D, Bratislava, proti odporcom: X.) S.. K. N., J. O. XX.XX.XXXX, Na H. XX/B, G., X.) S.. Z. N., J. O.M. XX.XX.XXXX, Na H. XX/B, G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 06. novembra 2017, č.k. 50C/65/2017-27, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 06. novembra 2017, č. k. 50C/65/2017-27, m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Odporcovia v 1. a v 2. rade m a j ú n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II. uznesením zo dňa 06.11.2017, č.k. 50C 65/2017-27 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcom zakázal šíriť nepravdivé tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky, týkajúce sa navrhovateľa, prostredníctvom zasielania správ elektronickej pošty tretím osobám. Súčasne navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov vo výške 100 %. Súd prvej inštancie poučil odporcov o tom, že môžu podať žalobu vo veci samej v právnej veci spojenej s výkonom neodkladného opatrenia. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 324 ods. 1, 3 § 325 ods. 1, 2 písm. d) § 326 ods. 1 , § 328 ods.1, § 329 ods.1, § 330 ods. 2, 336 ods. 1, § 337 ods. 1 C.s.p. a vecne tým, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.10.2017, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej uložil odporcom povinnosť, aby sa zdržali šírenia nepravdivých tvrdení a neprimeraných hodnotiacich úsudkov, týkajúcich sa navrhovateľa, prostredníctvom zasielania správ elektronickej pošty tretím osobám. 3. Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia navrhovateľ zdôvodnil tým, že začiatkom roka 2017 viedol rokovania s odporcom v 1. rade ohľadom možnej budúcej spolupráce. Motívom pre tieto rokovania boli okrem iného finančné problémy odporcu v 1. rade v rámci svojho podnikania. Odporca v 1. rade v tom čase prevádzkoval veterinárnu kliniku pod označením VetCentrum Ružinov, Ružinovská 1 v Bratislave v nebytových priestoroch užívaných na základe podnájomnej zmluvy so spoločnosťou Ružinovská 1 Offices, s.r.o. Napokon medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade nebola dosiahnutá dohoda o vzájomnej spolupráci. Keďže bol odporca v 1. rade v omeškaní s platením nájomného, spoločnosť Ružinovská 1 Offices, s.r.o. s ním ukončila podnájomnú zmluvu. Nájomný vzťah tak bol ukončený z dôvodu omeškania s platením nájomného. Po vyprataní priestorov odporcami sa následne navrhovateľ dohodol s touto spoločnosťou na uzavretí podnájomnej zmluvy na užívanie predmetných nebytových priestorov za účelom prevádzkovania veterinárnej kliniky, ktoré pôvodne užívali odporcovia. Navrhovateľ sa od tretej osoby dozvedel, že odporcovia rozposlali svojim zákazníkom e - maily, v ktorých nepravdivo a zavádzajúco popisujú okolnosti ukončenia prevádzkovania veterinárnej kliniky VetCentrum Ružinov, ako aj uvádzajú nepravdivé tvrdenia, neprimerane hodnotiace úsudky, týkajúce sa navrhovateľa a znevažujúco a hanlivo sa vyjadrujú ku skutočnosti, že nebytové priestory pôvodnej veterinárskej kliniky odporcu v 1. rade prevzal do užívania nový subjekt. Naznačujú, že údajne malo ísť o nepoctivé konanie, čím neoprávnene zasiahli do práva navrhovateľa na ochranu dobrej povesti. Odporcovia uvádzajú, že do priestoru veterinárnej kliniky VetCentrum Ružinov sa vcelku „obvyklým“ spôsobom dostala partia obchodníkov a veterinárov. Takýto spôsob vyjadrenia má naznačovať a u nezaujatého adresáta skutočne vyvoláva dojem, že nový užívateľ sa k priestorom dostal neobvyklým, nepoctivým spôsobom a na škodu odporcov. Ide tak o neprimeraný hodnotiaci úsudok. Odporcovia ďalej uvádzajú, že nový užívateľ má údajne blízke väzby a skupinu PENTA, čo ale je nepravdivý údaj. Navrhovateľ, jeho spoločníci ani dcérska spoločnosť nemajú žiadne blízke väzby na skupinu PENTA. Podľa odporcov sa takisto vytratia osobné vzťahy a osobný prístup k zákazníkom a ich zvieratkám, čím odporcovia znevažujú a bez akéhokoľvek opodstatnenia sa vyjadrujú o budúcom podnikaní navrhovateľa a jeho spolupracujúcich osôb a tým vyvolávajú zdanie zhoršenia poskytovania veterinárnych činností a služieb, pokiaľ ich už nebudú poskytovať odporcovia. Ide o vyjadrenia s cieľom poškodiť dobrú povesť navrhovateľa, ako aj jeho budúce podnikanie. Odporcovia tvrdia, že o užívanie nebytových priestorov prešli pre silu kapitálu, niektoré „zákulisné“, či „podpásové“ ťahy nového užívateľa - navrhovateľa. Takisto ide o nepravdivé a znevažujúce vyjadrenia odporcov na adresu navrhovateľa. Dôvodom, pre ktorý odporcovia prišli o užívanie týchto priestorov bolo neplnenie povinnosti odporcu v 1. rade platiť za užívanie priestorov riadne a včas nájomné. 4. Je zrejmé, že odporcovia neposlali svoj e - mail len jednému svojmu bývalému zákazníkovi, ale tie rozposlali všetkým svojim bývalým zákazníkom zo svojej zákazníckej databázy, ktorým poskytovali veterinárne činnosti a služby. Je preto dôvodné sa domnievať, že tieto e - maily boli rozposlané širokej skupine osôb, ktorá v danom mieste predstavuje významnú skupinu potenciálnych zákazníkov navrhovateľa. Tieto e - maily môžu vyvolať ujmu na dobrej povesti navrhovateľa a následne ho poškodiť v podnikaní. Navrhovateľ má za to, že hrozí, že odporcovia budú pokračovať v rozposielaní e - mailov, obsahujúcich nepravdivé tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky vo vzťahu k navrhovateľovi, svojim bývalým zákazníkom, pričom navrhovateľ nemá možnosť takémuto konaniu akokoľvek zabrániť, dokonca ani zistiť, pokiaľ mu nebude takýto e - mail náhodou preposlaný, čím hrozí ďalšie porušovanie práv navrhovateľa odporcami. 5. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odporcom uložil povinnosť zdržať sa konania smerujúceho k šíreniu zavádzajúcich a neprimerane hodnotiacich úsudkov o navrhovateľovi. 6. Z predložených listín, mal súd prvej inštancie za osvedčené, že odporcovia, minimálne svojmu jednému bývalému zákazníkovi, avšak z tela e - mailu vyplýva, že viacerým, ktorí služby odporcov využívali v ich pôvodnej klinike, zaslali e - mail s oznámením, že do priestorov ich bývalej kliniky VetCentrum Ružinov v Bratislave sa nasťahoval nový subjekt, ktorý takisto poskytuje veterinárske služby, a síce navrhovateľ. Z tohto e - mailu ďalej vyplýva, že odporcovia bezdôvodne dávajú svojim klientom na vedomie, že subjekt, ktorý ich nahradí, je partia obchodníkov a veterinárov patriacich k skupine PENTA, ktorí sa vcelku „obvyklým“ spôsobom dostali k predmetnému nebytovému priestoru kliniky. Sila ich kapitálu a niektoré „zákulisné a podpásové ťahy“, stáli odporcov ich miesto, pričom sa vytratia osobné vzťahy a osobný prístup k zákazníkom. Týmto e - mailom, okrem vyššie uvedeného, odporcovia zároveň dávajú na vedomie, že aj naďalej budú poskytovať veterinárne služby prostredníctvom mobilnej veterinárnej kliniky a ponúkajú klientom telekomunikačné služby mobilného operátora a zásobník na vodu, ktoré mali zriadené v bývalej klinike, aby neostali nevyužité. 7. Súd prvej inštancie v rámci svojho odôvodnenia uviedol, že ak odporcovia zvolili možnosť informovania svojich bývalých klientov o skončení ich podnikania, resp. o skončení prevádzky kliniky VetCentrum Ružinov v Bratislave, e - mailovou formou, nič im nebránilo uviesť iba zmenu sídla, zmenu formy poskytovania služieb a ponuku vecí, ktoré na tejto adrese ostali a uvedenia kontaktných údajov v prípade záujmu ich klientov. Odporcovia však do takého informačného e - mailu zahrnuli aj ich subjektívne pocity a názory o nepoctivom konaní navrhovateľa, spôsobom nadobudnutia priestorov pre kliniku a o navrhovateľovom prepojení na finančnú skupinu, ako aj silu ich kapitálu a zákulisné a podpásové ťahy a vytratenie osobných vzťahov a osobného prístupu. Podľa názoru súdu prvej inštancie tým bezdôvodne zasiahli do povesti a mena navrhovateľa a šíria tak ich subjektívne ironizujúce názory, ktoré môžu negatívne pôsobiť na navrhovateľa. 8. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd prvej inštancie vzal do úvahy mieru osvedčenia nároku navrhovateľa, obsah navrhovateľom doložených listín ako aj zásadu proporcionality, ktorou sa súd pri skúmaní dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia musí riadiť a rešpektovať. Súd prvej inštancie je preto názoru, že nariadením neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia, nedôjde k jednoznačnému zvýhodneniu navrhovateľa, resp. nepomeru medzi stranami. Nariadením opatrenia, resp. nariadením obmedzenia konania odporcov, nedôjde nad nevyhnutnú mieru k limitácii odporcov, nakoľko tí môžu svojim bývalým klientom oznámiť potrebné informácie aj bez ich subjektívnych názorov a ironického hodnotenia navrhovateľa, jeho postavenia atď. Týmto konaním odporcovia bezdôvodne šírili negatívne správy o navrhovateľovi, bez jeho vedomia, bez možnosti obrany navrhovateľom. 9. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia zdôraznil, že pri nariaďovaní opatrenia vychádzal zo zásady proporcionality. Nariadením opatrenia odporcovia nebudú zvýhodnení nad prípustnú mieru, resp. nebudú nezvýhodnení vôbec a navrhovateľ nariadením opatrenia nezíska neprimeranú výhodu. Nariadené zdržanie šírenia nepravdivých tvrdení o navrhovateľovi odporcom nezabráni oznamovať klientom zmenu sídla ich podnikania a informácii o ich podnikaní, avšak už bez nedôvodného hodnotenia podnikania navrhovateľa. 10. K záveru súd prvej inštancie uviedol, že aj keď navrhovateľ v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol II. výrok, ktorým mu má súd uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia, súd prvej inštancie posúdil I. výrok petitu návrhu ako konzumujúci vec samu a navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej neuložil. Navrhovateľ neodkladným opatrením navrhuje zakázať odporcom šíriť nepravdivé tvrdenia a neprimerane hodnotiace úsudky, pričom súd mu v tomto výroku vyhovel a opatrenie nariadil. II. výrokom sa však navrhovateľ domáhal a aj si chcel uplatniť nároky z týchto neoprávnených zásahov do jeho dobrej povesti. V zmysle § 336 ods. 1, veta druhá CSP, súd povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej neuloží, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Keďže I. nariadeným výrokom súd prvej inštancie rozhodol o nároku navrhovateľa, dosiahol tak trvalú úpravu pomerov, a síce, nariadené neodkladné opatrenie týmto výrokom konzumuje vec samu. Aj z povahy návrhu ako aj formulácie samotného I. výroku vyplýva, že ide o nárok (návrh) konzumujúci vec samu. V danom prípade potom súd o povinnosti vyplývajúcej z § 336 ods. 1 veta prvá CSP nerozhoduje, a ani ju neukladá. Navrhovateľ si môže žalobu o nároky z neoprávnených zásahov odporcov samostatne uplatniť aj bez takéhoto výroku v tomto rozhodnutí. 11. Nakoľko súd prvej inštancie návrhu na neodkladné opatrenie vyhovel, pričom navrhovateľovi neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, v zmysle § 337 ods. 1 CSP, súd poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Ide o inštitút následnej protižaloby povinnej strany za predpokladu, že navrhovateľ bol s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný. Toto konanie, ktoré môžu iniciovať odporcovia sa môže týkať napríklad aj reštitučných, reparačných, kompenzačných alebo satisfakčných nárokov, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia. 12. Proti tomuto uzneseniu podal odporca v 1. rade v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) a taktiež, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V rámci svojho odvolania odporca v 1. rade poukázal na skutočnosť, že medzi ním ako odporcom v 1. rade a navrhovateľom neexistuje právny vzťah, ktorý by zakladal možnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Samotné konanie o vydanie neodkladného opatrenia trpí od počiatku vadou, ktorou je nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu v 1. rade, teda jeho ako fyzickej osoby a to z dôvodu, že predmetný e-mail zo dňa 16.09.2017 (ďalej len „e- mail"), na ktorý sa vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 18.10.2017 (ďalej len „návrh") odvoláva navrhovateľ, nie je koncipovaný ním ako fyzickou osobou, ale ako konateľom spoločnosti VetCentrum Ružinov s.r.o., čo vyplýva aj zo samotného znenia úvodnej časti e-mailu: „Ako ste si viacerí z vás možno všimli, do našich priestorov veterinárnej kliniky VetCentrum Ružinov na Ružinovskej 1, v ktorých sme sa 7 rokov s láskou starali o vašich 4-nohých kamarátov...", a preto nemôže byť v zmysle zákona nositeľom resp. subjektom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v tomto konaní ide. Navrhovateľ nesprávne interpretuje a nesprávne uvádza vo svojom návrhu, že: „žalovaní uvádzajú, že do ich priestorov veterinárnej kliniky VetCentrum Ružinov na Ružinovskej 1...", „žalovaní tvrdia, že na Ružinovskej sa vytratia osobné vzťahy...", žalovaní tvrdia, že užívanie nebytových priestorov ...", opätovne zdôraznil, že vyššie uvedené vyjadrenie nevyjadrujú odporcovia, tak ako to tvrdí navrhovateľ, ale H. N.J. VetCentrum Ružinov s.r.o., ktorým je on S.. K. N. a ktorý na klinike VetCentrum Ružinov na Ružinovskej 1 pracoval s tímom svojich spolupracovníkov, medzi ktorých odporkyňa v 2. rade, teda jeho S. S.. Z. N. nepatrila. Jeho manželka je niekoľko-násobná matka štyroch malých detí, a už niekoľko rokov si vzorne plní povinnosti na materskej „dovolenke". Nikdy nebola - a ani nie je súčasťou štruktúr spoločnosti VetCentrum Ružinov s.r.o., nie je členkou Komory veterinárnych lekárov SR a na území SR nevykonáva žiadnu podnikateľskú ani veterinárnu činnosť. Na konci jeho ako konateľom spoločnosti VetCentrum Ružinov s.r.o. koncipovaného informačného e-mailu sa ocitla skôr nevedome a z akejsi „zotrvačnosti tradície" jeho rodinnej. V tejto súvislosti odporca v 1. rade poukázal na skutočnosť, že predmetom podnikania spoločnosti VetCentrum Ružinov s.r.o. sú „Veterinárne činnosti", ktoré vykonáva výlučne H. N. S.. K. N. (teda Q.), ktorý v mene spoločnosti konám sám a vo svojom mene. Presne tak sú koncipované aj všetky informačné e-maily smerujúce k zákazníkom jeho spoločnosti, a preto je toho názoru, že žalobca sa nielenže mýli v podstate svojich výrokov, ale svoj návrh smeruje voči osobe, ktorá nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností sa domnieva, že konajúci súd po preskúmaní návrhu navrhovateľa mal v tomto prípade návrh zamietnuť z dôvodu, že návrh podaný navrhovateľom smeruje voči osobe (teda voči nemu ako fyzickej osobe), ktorá nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaná. Ďalej odporca v 1. rade poukázal na skutočnosť, že konajúci súd, na základe navrhovateľom predložených dôkazov a vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam uvádzaným vo svojom uznesení zo dňa 06.11.2017, sp.zn. 50C/65/2017, pretože vychádzal len z tvrdení navrhovateľa uvedených v návrhu, ktoré sú zavádzajúce, klamlivé a s ktorými nemožno súhlasiť. Uviedol, že v čase skončenia nájomného vzťahu jeho prevádzky na Ružinovskej ul. 1, Bratislava nebolo oficiálne známe, že spoločnosť LIONVET s.r.o. (alebo akákoľvek iná spoločnosť) bude pokračovateľom nájomného vzťahu na danej adrese, a preto má za to, že túto spoločnosť (ani inú) nemohol vedome alebo nevedome poškodiť, a to ani priamo - ani nepriamo na jej „dobrej povesti". V spomínanom informačnom e-maile niektorých svojich zákazníkov ako konateľ spoločnosti skutočne upovedomil o nadchádzajúcich zmenách vo vlastníckej štruktúre veterinárnej praxe - v danom čase to považoval za potrebné, kľúčové a relevantné vzhľadom ku zachovaniu transparentnosti voči jeho zákazníkom a k samotnej podstate výkonu jeho ambulantnej praxe. Navrhovateľa, spoločnosť LIONVET s.r.o., jeho konateľov a ani nikoho zo spoločníkov pri tom menovite nikde a nikdy nespomínal, neurážal, neosočoval ani neznevažoval. Nakoľko v tom čase nemohol mať vedomosť, kto presne (aká spoločnosť) bude novým poskytovateľom veterinárnych služieb na danej adrese, vychádzal iba z informácií, ktoré sa v tom čase javili ako pravdepodobné, boli verejne dostupné a šírili sa ústnym podaním vo veterinárnom a chovateľskom prostredí. Jediným spomínaným obchodným subjektom je v celom kontexte zaslaného e-mailu iba spoločnosť PENTA, ktorá je navyše opísaná nezaujatým alebo skôr pozitívnym spôsobom („reťazenie veterinárnych praxi podľa vzoru klasických obchodných reťazcov" = rozširovanie služieb, zľavy, akcie a pod...). Žalobca vo svojom návrhu ďalej napáda jeho tvrdenie o tom, že po jeho osobnom odchode z veterinárnej praxe, vykonávanej osobne na ul. Ružinovskej 1, Bratislava, a to výlučne jeho vlastnou osobu sa stratí jeho „osobný prístup“. Nuž nevie, ako by sa jeho osobný prístup nemohol vytratiť, ak sa z praxe vytratí jeho osoba, na ktorú sa v texte priamo odvoláva. V texte nespomína nič o budúcom pôsobení navrhovateľa a spôsobe jeho výkonu veterinárnej praxe. Naopak, skôr sa vyššie v texte snaží o objektivizáciu a budúce pozitívne vnímanie praxe zo strany potenciálnych klientov, a to: „Nuž, niečo bude horšie, niečo aj lepšie...". Nakoľko každý z jeho doterajších zákazníkov bude môcť navštevovať veterinársku prax navrhovateľa aj v budúcnosti, môže si spraviť vlastný individuálny záver, ktorý môže byť odlišný od toho jeho. Tvrdenie navrhovateľa, ktorý v podaní uvádza, že "u nezaujatého adresáta môže skutočne vznikať nejaký dojem" považuje za účelové a nepodložené. Každý potenciálny zákazník si predsa dojem môže vytvoriť nezávisle a na základe vlastnej osobnej skúsenosti s novou veterinárnou praxou na danej adrese. Navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu nepravdivo uvádza informácie o spoločnosti VetCentrum Ružinov s.r.o., a to, že spoločnosť bola z predmetných priestorov vypovedaná preto, lebo mala „finančné problémy" a „neplatila nájomné", a že inicioval rokovania o jej odkúpení s odporcom v 1. rade, preto lebo spoločnosť mala „finančné problémy". Pravdou však je, že spoločnosť podľa ekonomických a účtovných dokumentov (daňové priznania) dlhodobo vykazuje kladnú hospodársku bilanciu. Spoločnosť nemá žiadne nevysporiadané obchodno-finančné záväzky, nemá vytvorené žiadne dlhy voči dodávateľom služieb a iným subdodávateľom, má riadne zaplatené všetky daňové a administratívne povinnosti. Odporca v 1. rade uviedol, že jeho spoločnosť počas trvania podnájomného vzťahu neobdržala jedinú legálnu upomienku zo strany prenajímateľa priestorov na Ružinovskej 1, Bratislava a má voči nemu vysporiadané všetky platby podnájomného. Rovnako má spoločnosti VetCentrum Ružinov s.r.o. vysporiadané všetky záväzky voči zdravotnej a sociálnej poisťovni, voči Daňovému úradu SR, ako konateľ spoločnosti nie je vedený v žiadnom registri dlžníkov a neprebieha voči nemu ani spoločnosti žiadne exekučné konanie. Má za preukázané, že práve navrhovateľ je ten, ktorý sa správa nekorektne, neeticky, nekalosúťažne a vyjadruje nepravdivé tvrdenia o spoločnosti VetCentrum Ružinov s.r.o. a to z nasledujúceho dôvodu. Navrhovateľ spolu s ním ako odporcom v 1. rade viedol obchodné rokovania, ktoré viedli k finálnej dohode o kúpe jeho ekonomicky zaujímavej veterinárnej praxe so 7-ročnou tradíciou, vhodnou lokalitou, dobrým technickým zázemím a širokým zákazníckym kmeňom. Tieto ústne a písomné obchodné jednania vyvrcholili stanovením kúpnej ceny (30.000,- €) a ďalšími konkrétnymi obchodnými a časovými dohodami. Následne bol žalobcom (H. S.. K. - formou SMS správy) požiadaný, aby mu sprostredkoval osobné stretnutie so zástupcom vlastníka nehnuteľnosti Ružinovská 1, Bratislava, K. F.. M. H., na základe ktorého malo vzísť trojstranné stretnutie medzi ním ako konateľom spoločnosti, navrhovateľom a zástupcom majiteľa nehnuteľnosti Ružinovská 1, Bratislava, na ktorom by sa realizovalo prípadné postúpenie jeho praxe. Žalobcovi bolo vyhovené dňa 24.4.2017. So stretnutím pán F.. H. súhlasil 25.4.2017 a k stretnutiu došlo pravdepodobne dňa 26.4.2017, na ktoré už odporca v 1. rade prizvaný nebol, ale v ten istý deň mu K. F.. H. zaslal výpoveď z podnájomnej Zmluvy a oznámil mu, že priestory jeho doterajšej praxe prevezme nová spoločnosť, ktorá sa ekonomicky zaviazala na 6 rokov vopred a predstavuje pre neho omnoho lukratívnejšieho obchodného partnera. Navrhovateľ s ním odvtedy žiadnym spôsobom nekomunikuje a nikdy sa neuskutočnili žiadne trojstranné ani dvojstranné rokovania o odstúpení a ani o odkúpení jeho praxe. Na základe vyššie uvedených skutočností sa domnieva, že jeho konaním ako fyzickej osoby, ktorá nie je autorom e-mailu zo dňa 16.09.2017 ale konateľa spoločnosti VetCentrum Ružinov s.r.o. nemohol žiadnym spôsobom poškodiť navrhovateľa a neoprávnene zasiahnuť do jeho povesti. 13. Proti tomuto uzneseniu podala aj odporkyňa v 2. rade v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) a taktiež, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odporkyňa v 2. rade zdôraznila, že navrhovateľa vôbec nepozná, nikdy s ním nekomunikovala, nikdy sa s ním nestretla a nemá žiadnu vedomosť o existencii e-mailu zo dňa 17.09.2017 (ďalej len „e-mail ), ktorý bol zaslaný H. N. I. V. N..V..Q.., S.. K. N., Z. S. a ktorý bol súčasťou podania navrhovateľa a podkladom pre rozhodnutie súdu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu je pre ňu ťažké sa vyjadriť k návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 18.10.2017, pretože sa má vyjadriť k niečomu o čom nemá žiadnu vedomosť a o čom sa dozvedela až doručením uznesenia Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 06.11.2017, sp.zn. 50C/65/2017, ktorým okresný súd nariadil neodkladné opatrenie. Uviedla, že nevie súdu vysvetliť ako sa jej meno ocitlo vo vyššie spomínanom e-maily, keďže pre spoločnosť VetCentrum Ružinov s.r.o. nepracuje a nikdy nepracovala aj napriek skutočnosti, že odporca v 1. rade, S.. K. N. Z. Z. S., ktorý prevádzkoval na Ružinove veterinárnu kliniku. Na území SR nikdy nevykonávala žiadnu podnikateľskú ani veterinárnu činnosť, pretože jej vyštudovaným odborom je hygiena potravín. Momentálne je zamestnaná v štátnej správe a všetok voľný čas venuje svojim štyrom maloletým deťom. Preto na vysvetlenie a objasnenie prečo je jej meno uvedené na konci e- mailu, je potrebné vychádzať z vyjadrenia, ktoré odporca v 1. rade, jej manžel uviedol vo svojom odvolaní zo dňa 05.12.2017, cit.: „Na konci mnou ako konateľom spoločnosti VetCentrum Ružinov s.r.o. koncipovaného informačného e-mailu sa ocitla skôr nevedome a z akejsi trvácnosti tradície" mojej rodinnej." Na základe vyššie uvedeného poukázala na skutočnosť, že medzi ňou ako odporkyňou v 2. rade a navrhovateľom neexistuje a nikdy neexistoval žiaden právny vzťah, ktorý by zakladal možnosť na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa jej názoru samotné konanie o nariadenie neodkladného opatrenia trpí od počiatku vadou, ktorou je nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporkyne v 2. rade, teda jej, ako fyzickej osoby a to z vyššie uvedených dôvodov, a preto neexistuje žiaden dôvod, prečo by malo byť voči nej, ako fyzickej osobe nariadené neodkladné opatrenie. V závere uviedla, že konajúci súd na základe navrhovateľom predložených dôkazov a vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam uvádzaných vo svojom uznesení zo dňa 06.11.2017, sp.zn. 50C/65/2017, pretože vychádzal len z tvrdení navrhovateľa uvedených v návrhu, ktoré sú nepravdivé, pretože opätovne zdôraznila, že navrhovateľa nepozná a nie je medzi nimi žiaden právny vzťah. 14. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcov nevyjadril. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku) prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne a odvolaniu odporcov je potrebné priznať úspech, a preto uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ( § 388 CSP). 16. Podľa § 324 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 17. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 18. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 19. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 20. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 21. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 22. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 23. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 24. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 25. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 26. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 27. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 28. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom občiansko-právnom vzťahu. Pre nariadenie a ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 29. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. 30. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu na jeho nariadenie, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení žalobcu, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely neodkladného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. 31. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia. 32. Z opisu skutkového stavu súd prvej inštancie ustálil, že skutkové okolnosti opísané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňajú podmienku bezodkladnej potreby upraviť pomery strán. V tejto súvislosti musí odvolací súd uviesť, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a to práve z dôvodu, že má za to, že petit navrhovaného neodkladného opatrenia je nevykonateľný, nakoľko neobsahuje konkrétne hodnotiace úsudky, ktoré majú byť odporcom zakázané šíriť (nie je možné zakázať akékoľvek hodnotiace úsudky) a súčasne neobsahuje konkrétny okruh ľudí vo vzťahu, ku ktorým má neodkladné opatrenie smerovať (ide o obmedzený okruh ľudí). V tomto smere si odvolací súd dovoliť pripomenúť, že hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok preto nie je možné akýmkoľvek spôsobom dokazovať, je však nutné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom výkonu kritiky, teda či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie a zneuctenie konkrétnej osoby. Existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov dôkazy, naopak, nepripúšťa (napr. Lingens proti Rakúsku, bod 46; tiež rozsudok ESĽP z 12. júla 2001 vo veci sťažnosti Feldek proti Slovensku č. 29032/95, bod 75), hoci aj tie musia vychádzať z dostatočného faktického (reálneho) základu (rozsudok ESĽP z 24. februára 1997 De Haas a Gijsels proti Belgicku č. 19983/92, bod 47). Inak povedané hodnotiace úsudky, ktoré žiadal navrhovateľ zakázať šíriť odporcom mali byť v petite navrhovaného neodkladného opatrenia jasne konkretizované. Odvolací súd taktiež zdôrazňuje, že bolo vecou navrhovateľa aby preukázal, že práve predmetným emailom, respektíve zaslaním jednotlivých emailov došlo k zásahu do jeho dobrej povesti, inak povedané, aby navrhovateľ preukázal, že právny základ žalobného nároku je dôvodný. V takomto prípade odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ nie je v texte emailu žiadnym spôsobom spomenutý, a preto nariadenie neodkladného opatrenia bez realizácie vykonania dokazovania v tomto prípade neobstojí ani z dôvodu opatrnosti, nakoľko každé nariadenie neodkladného opatrenia musí byť podložené skutočnosťami a zákonnými predpokladmi potrebnými pre jeho vydanie, respektíve nariadenie. Na záver odvolací súdu iba zopakuje, že v danom prípade odvolaciemu súdu absentoval v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykonateľný petit navrhovaného neodkladného opatrenia, absentovalo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k navrhovateľovi a taktiež absentovalo aj unesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že navrhovateľ nepreukázal predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (§ 388 C s.p.). V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že s poukazom na odvolanie odporcu v 1. rade a odporkyne v 2. rade vyvstáva otázka pasívnej vecnej legitimácie v danom konaní, ktorú bude taktiež potrebné za situácie, že dôjde k podaniu žaloby vo veci samej riešiť. 33. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade za tohto skutkového stavu nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, preto napadnuté uznesenie odvolací súd zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (§ 388 C.s.p.). 34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 388 v spojení s § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešných odporcom priznal plnú náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania. 35. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).