Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/187/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217218519 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217218519.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobkyne: K. O., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XX, K., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvy o úvere, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o zaplatenie finančného zadosťučinenia 300 Eur, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17. apríla 2018 č.k. 50Csp 128/2017-63 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobkyne o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvy o úvere, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou mu dňa 26.10.2017, domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX; určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov; a zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur. Podaním, ktoré mu bolo doručené dňa 19.03.2018, zobrala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný odstúpil od vykonávania zrážok zo mzdy, pričom uviedla, že svoje záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy aj naďalej plní. Po zistení, že žalobkyňa zobrala svoju žalobu v celom rozsahu späť ešte pred otvorením prvého pojednávania, súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nezisťoval, s odôvodnením, že tento nebol potrebný, a konanie v zmysle ust. § 144 a § 145 C.s.p. zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a po vyhodnotení, že žalobkyňa bola v časti žaloby, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, úspešná, a vo zvyšných častiach žaloby neúspešná, určil pomer úspechu strán sporu nasledovne: úspech žalovaného v rozsahu 75% a neúspech v rozsahu 25%, úspech žalobkyne v rozsahu 25% a neúspech v rozsahu 75%. Keďže žalovaný bol v porovnaní so žalobkyňou v konaní úspešný vo väčšom rozsahu, jeho čistý úspech v konaní vypočítal ako rozdiel úspechov oboch strán sporu, t.j. vo výške 50% (75% - 25%). Žalovanému preto priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%. 2. Proti výroku tohto uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania, podala žalobkyňa riadne a včas odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila. Nesúhlasila s posúdením nároku na náhradu trov konania súdom prvej inštancie. Uviedla, že mal postupovať podľa ust. § 257 C.s.p., ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Zdôraznila, že použitie tohto ustanovenia je odôvodnené tým, že prísnou aplikáciou ustanovení o náhrade trov konania by v konkrétnych prípadoch mohlo dôjsť k nežiaducim tvrdostiam. Namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že v danom prípade žiadnej zo strán sporu neprináležia trovy konania, ktoré sa podľa jej názoru ani len nezačalo. Zdôraznila, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný upustil od zrážok zo mzdy listom doručeným jej zamestnávateľovi, nemala dôvod naďalej trvať na podanej žalobe, preto ju vzala v celom rozsahu späť. Podľa nej práve žalovaný zapríčinil, že podala na súd žalobu, a že ju následne v dôsledku jeho konania (upustenia od vykonávania zrážok zo mzdy) vzala späť. Vyslovila, že mu nemôže prináležať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%. Na záver uviedla, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vzhľadom na jej postavenie ako spotrebiteľky prihliadať na ochranu, ktorú právny poriadok priznáva slabšej zmluvnej strane. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal uznesenie v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné. 5. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že podanou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 26.10.2017 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.08.2016 a úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.08.2016; určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov; a tiež zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur. Následne podaním zo dňa 15.03.2018, doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.03.2018, zobrala túto žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný odstúpil od vykonávania zrážok zo mzdy, o čom ju informoval listom zo dňa 20.11.2017. Nevidela tak dôvod ďalšieho pokračovania v konaní a žalobu zobrala v celom rozsahu späť. Spolu so späťvzatím žaloby doručila súdu prvej inštancie aj stanovisko žalovaného zo dňa 20.11.2017, v ktorom jej oznámil, že na základe jej žiadosti o pozastavenie výkonu zrážok zo mzdy realizovaných v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej v rámci úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX súhlasí s pozastavením výkonu zrážok z jej mzdy. Na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou v celom rozsahu pred začatím prvého pojednávania a stanoviska žalovaného zo dňa 20.11.2017 súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a súčasne rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanému, ktorého považoval za úspešného v rozsahu 50% (čistý úspech vypočítaný ako rozdiel medzi jeho úspechom 75% a neúspechom 25%), priznal nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu. 6. Preskúmaním napadnutého výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania, a jemu prislúchajúceho odôvodnenia, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď v prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby (v celom rozsahu) nerozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa zásady procesného zavinenia zastavenia konania (vyjadrenej v ust. § 256 C.s.p.), ale podľa zásady úspechu v konaní (vyjadrenej v ust. § 255 C.s.p.), čo nepochybne vyplýva z ním v odôvodnení rozhodnutia použitých formulácii, v ktorých výslovne uviedol, že žalobkyňa bola v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (I. výrok žalobného petitu) „úspešná“ a vo zvyšných častiach žaloby (II., III. a IV. výrok žalobného petitu) „neúspešná“, pričom žalobu v týchto zvyšných častiach vyhodnotil ako nedôvodnú. Nakoľko v danom prípade nebolo rozhodnuté o merite veci (o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti uplatnených nárokov), a to ani čiastočne, odvolací súd zdôrazňuje, že potom pri rozhodovaní o trovách konania (nároku na ich náhradu podľa § 262 ods. 1 C.s.p.) nemožno postupovať podľa zásady úspechu strany v spore (§ 255 C.s.p.). Preto pokiaľ bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o trovách konania (nároku na ich náhradu podľa § 262 ods. 1 C.s.p.) postupovať v zmysle ust. § 256 C.s.p. podľa zásady procesného zavinenia zastavenia konania, čiže mal skúmať, ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie konania. Vychádzajúc z predloženého spisu v danom prípade procesne zavinila zastavenie celého konania žalobkyňa tým, že svoju žalobu zobrala späť v celom rozsahu. Procesné zavinenie zastavenia konania nemožno pričítať žalovanému len na základe toho, že pozastavil výkon zrážok zo mzdy žalobkyne (a aj to len v dôsledku jej žiadosti), pretože jeho správaním (pozastavením výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne) nedošlo k naplneniu toho, čo žalobkyňa žalobou sledovala, keď nedošlo z jeho strany k akceptovaniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.08.2016 a úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.08.2016, ani k vyhodnoteniu úveru poskytnutého žalobkyni ako úver bezúročný a bez poplatkov a taktiež ani k zaplateniu finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur žalobkyni. Navyše skutočnosť, že žalovaný prestal vykonávať zo mzdy žalobkyne zrážky, neznamená, že ich v budúcnosti nemôže opäť začať zrážať. Potom vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie celého konania, mal súd prvej inštancie priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%) a nie len v rozsahu 50%. Nakoľko však žalovaný odvolanie voči výroku, ktorým mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania len v rozsahu 50%, nepodal, odvolací súd aj napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil rozsah nároku žalovaného na náhradu trov konania, rešpektujúc základný princíp, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, t.j. princíp reformatio in peius (zákaz nápravy k horšiemu) vyjadrený v čl. 16 ods. 3 C.s.p., nemohol rozhodnúť na základe žalobkyňou podaného nedôvodného odvolania vo vzťahu k jej osobe nepriaznivejšie ako súd prvej inštancie. Dospel preto k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania (keďže žalovaný odvolanie voči tomuto výroku nepodal) potvrdiť. 7. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania, podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý síce bol v odvolacom konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).