Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/17/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217218790 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217218790.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. T., F. C. XX.X.XXXX, dieťa rodičov: matky E.. O. J., F. C. XX.XX.XXXX, T. J. XX, T., zastúpenej advokátkou JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., so sídlom Javorinská 13, Bratislava a otca Q. T.S., F. C. XX.XX.XXXX, T. R. XX, Q., zastúpený advokátom Mgr. Martinom Majerčíkom, so sídlom Krajinská 30, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 24. novembra 2017, č. k. 49P/151/2017 - 13, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 24. novembra 2017, č. k. 49P/151/2017 - 13, v spojení s opravným uznesením č.k. 49P/151/2017 - 21 zo dňa 14.12.2017, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II. uznesením zo dňa 24.11.2017, č. k. 49P/151/2017 - 13, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil maloletej R. T., F. C. XX.X.XXXX, rodičom matke O. J., F. C. XX.XX.XXXX a otcovi Q. T., F. C. XX.XX.XXXX povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v špecializovanom zariadení Linka detskej istoty, n. o., Fialkové údolie 1956/5, Bratislava, a to každý párny týždeň v mesiaci utorok od 17,00 hod. do 18,30 hod., po dobu osem mesiacov od vykonateľnosti uznesenia. Matke uložil povinnosť v stanovenom čase zabezpečiť prítomnosť maloletého dieťa na stretnutí a dieťa na tento styk riadne pripraviť. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že otec maloletej sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.10.2017 domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil výchovné opatrenie maloletej R. a rodičom maloletej R. spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v špecializovanom súdom určenom zariadení po dobu osem mesiacov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia, a to každý týždeň v mesiaci v utorok od 15.30 hod. do 16.30 hod. (alternatívne podľa kapacity a možností zariadenia). Účelom výchovného opatrenia má byť obnovenie vzťahu maloletej k otcovi a odstránenie problémov pri realizácii styku otca s maloletou. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil nevyhnutnosťou uloženia výchovného opatrenia, tak ako ho navrhuje, nakoľko doposiaľ uložené výchovné opatrenie bolo síce riadne zrealizované, ale podľa otca maloletej a aj psychologičky H.. P. Q. počet zrealizovaných stretnutí bol nedostačujúci pre dosiahnutie primeranej vzťahovej roviny "dieťa - otec". Po ukončení výchovného opatrenia sa pokúšal o styk so svojou dcérou podľa rozhodnutia súdu, ale žiaľ dieťa je podľa jeho názoru natoľko zmanipulované matkou, že ho len bezdôvodne osočuje a prejavuje voči nemu nenávisť. Zo strany matky dochádza veľmi dlhodobo k silnej manipulácii dieťaťa k odporu voči svojmu otcovi. Matka robí všetko preto, aby ho úplne vytesnala zo života ich spoločnej dcéry. Aj napriek uvedeným skutočnostiam, nemá záujem o kriminalizáciu matky. Vzhľadom na sústavnú manipuláciu dieťaťa, je toho názoru, že je potrebné nariadiť ďalšie výchovné opatrenie vo väčšom časovom rozsahu a intenzite. Pokračovanie vo výchovnom opatrení nie je len v záujme otca, ale je predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. 3. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 49P/189/2017-295 zo dňa 08.07.2015 súd prvej inštancie uložil maloletému dieťaťu a jeho rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v špecializovanom zariadení Slovenský výbor pre UNICEF, nám. SNP č. 13, Bratislava po dobu troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, každý týždeň v mesiaci utorok od 15.30 hod. do 16.30 hod.. Zo správy Linky detskej istoty, n.o., zo dňa 27.08.2017 k realizácii predmetného výchovného opatrenia došlo dňa 24.04.2017 a trvalo do dňa 22.08.2017. V tomto časovom intervale sa zrealizovalo celkom 13 stretnutí, z toho 3 stretnutia s rodičmi bez dieťaťa, 1 stretnutie matka s dieťaťom, 7 stretnutí malo charakter asistovaných kontaktov "dieťa - otec" za prítomnosti matky a psychologičky, 2 stretnutia samostatné s otcom. Stretnutie dňa 22.08.2017 bolo rozdelené na kontakt dieťaťa s otcom a na záverečnú analýzu zrealizovaných intervencií a z toho plynúce poradenstvo. Počet zrealizovaných stretnutí bol považovaný poradenskou psychologičkou za nedostatočný, pre dosiahnutie primeranej vzťahovej roviny "dieťa - otec" a pre vyladenie rodičovskej komunikácie, ktorá je výrazne narušená, poznačená napätím a nedôverou a nespracovanými negatívnymi zážitkami z minulosti. V záverečnej správe bolo odporučené obom rodičom, že je v záujme dieťaťa pokračovať v kontaktoch otec- dieťa podľa rozhodnutia súdu. 4. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vyhodnotiac zistené okolnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že za daných okolností je nevyhnutné nariadenie neodkladného opatrenia v podobe uloženia povinnosti, tak rodičom, ako aj maloletému dieťaťu podrobiť sa psychologickému poradenstvu v rozsahu, ako je uvedené vo výroku uznesenia. Z podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletej majú vážny a pretrvávajúci problém v komunikácii a nevedia sa dohodnúť ohľadom styku otca s maloletou. Súd prvej inštancie už rozsudkom uložil výchovné opatrenie maloletej a jej rodičom s cieľom obnovenia vzťahu maloletej s jej otcom a odstránenia problémov pri realizácii styku otca s maloletou. Aj napriek tomu, že k realizácii uloženého výchovného opatrenia došlo až v júli tohto roku, mal súd za to, že svoj účel efektívne začalo napĺňať, no je potrebné v ňom pokračovať pre zachovanie pokroku, ktorý vo vzťahu medzi maloletou a jej otcom nastal, aby nedošlo k ďalším dlhodobejším odlúčeniam a k vráteniu sa do stavu spred realizácie prvotného výchovného opatrenia. Súd má za to, že výchovné opatrenie uložené tento krát na dlhší čas, zabezpečí dostatočný priestor na obnovenie vzťahu otca s maloletou, a to až do takého štádia, že realizácia styku otca s maloletou bude v budúcnosti menej problémová a ako otec s maloletou, tak aj rodičia maloletej navzájom sa budú vedieť ohľadom styku otca s maloletou dohodnúť. Súd prvej inštancie je toho názoru, že intenzita stretávania a poradenstva nariadená týmto uznesením je primeraná a spolu s priebežnou prácou s maloletou by mala priniesť žiadaný výsledok, t.j. následnú realizáciu styku otca s dieťaťom v zmysle rozhodnutia súdu. Je preto povinnosťou oboch rodičov absolvovať výchovné opatrenie pravidelne, aby nedochádzalo k zbytočným absenciám a jeho nerealizovaniu. Rozsah realizácie výchovného opatrenia stanovil súd po dohode so zariadením. Zariadenie nemá voľný termín v skorších hodinách, tak ako navrhoval otec vo svojom návrhu, ale vedia stretnutia realizovať v takom rozsahu, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Vzhľadom na to, že toho času nie je v kapacitných možnostiach zariadenia poskytnúť poradenstvo každý utorok v čase, ktorý požaduje otec, súd upravil čas, kedy sa bude psychologické poradenstvo realizovať namiesto otcom požadovaného každého týždňa v mesiaci v utorok od 15,30- 16,30 na každý druhý týždeň v mesiaci v utorok od 17,00-18,30. Súdu sa nejavilo vhodné nariadiť poradenstvo do iného zariadenia, vzhľadom na to, že v uvedenom zariadení už jedno výchovné opatrenie prebiehalo, maloleté dieťa je zvyknuté na prostredie, ako aj na poradenského psychológa a bude tak možné bezprostredne nadviazať na predchádzajúce výsledky. Nakoľko zamietnutie návrhu otca v prevyšujúcej časti je len v dôsledku nevykonateľnosti súdneho rozhodnutia, vzhľadom na kapacitné možnosti zariadenia, ktoré vykonáva psychologické poradenstvo, v tomto smere súd prvej inštancie uviedol, že v prípade uvoľnenia kapacít zariadenia, nič nebráni tomu rozšíriť psychologické poradenstvo v zmysle návrhu otca. Právne súd prvej inštancie odôvodnil uznesenie ustanoveniami § 1, § 2 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 331 ods. 1 CSP. 5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 6. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka, ktorá v rámci odvolania uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí vadami spočívajúcimi v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka týmto podala aj vyjadrenie k samotnému návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý jej bol doručený spolu s uznesením. Otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veľmi krátkom čase od ukončenia realizácie výchovného opatrenia, nemal prerušený kontakt zo strany matky dieťaťa, pričom nevyvíjal v prospech realizácie súdom určených stretnutí s maloletou doporučený postup a radu psychológov, nebral do úvahy zdravotný stav maloletej a nevyvíjal snahu o pokojné stretnutia, ktoré mu boli vždy umožnené. Návrh podal bez konzultácie s matkou, či H.. D. S., psychologičkou, v ktorej starostlivosti je maloletá. Matka má za to, že návrh otca sa nezakladá na pravdivých skutočnostiach a nie je v prospech maloletej. Otec svoje tvrdenia nepredložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Matka o podanom návrhu nebola informovaná a nemala možnosť sa k nemu vyjadriť a uviesť súdu pravdivé informácie, ktoré uvádza v tomto odvolaní. Uviedla, že súd prvej inštancie mal pred vydaním výchovného opatrenia kontaktovať matku, za účelom zistenia aktuálnej situácie, umožniť matke vyjadriť sa k podanému návrhu a skutočnostiam v ňom uvedených, ako aj za účelom zistenia, či sa pokračuje v odporúčaní z posledného výchovného opatrenia a akým spôsobom. Otec vo svojom návrhu uvádza, že na základe vyjadrenia samotnej psychologičky, ktorá vykonávala predmetné výchovné opatrenie H.. P. Q., matka aj počas tých pár stretnutí viackrát kritizovala jej samotný postup a priebeh, pričom na jedno stretnutie dokonca prišla matka so svojou mamou, kde spoločne vyvíjali nátlak na psychologičku H.. P. Q.. S takýmto tvrdením matka nesúhlasí. Matka maloletej počas sedení nekritizovala pani H.. P. Q., matka iba vyslovila svoj názor, či pocit, k čomu bola vyzvaná samotnou pani H.. P. Q.. Na pani Q. nebol vyvíjaný žiaden nátlak zo strany matky dieťaťa, ani zo strany jej matky pani W. J.. Na žiadne sedenie týkajúce sa výchovného opatrenia neprišla matka so svojou mamou. Súdu matka zaslala aj doplňujúce informácie k správe z realizácie výchovného opatrenia zo dňa 27.08.2017, ktorú otec priložil k návrhu. V čase posledného sedenia výchovného opatrenia dňa 22.8.2017, ktoré malo byť rozdelené na dve časti, výchovné opatrenie a záverečné poučenie rodičov, matka dieťaťa poprosila svoju mamu, či by sa postarala o maloletú v čase poučenia rodičov bez prítomnosti dieťaťa. Pred realizáciou sedenia výchovného opatrenia dňa 08.08.2017 mala matka dieťaťa vopred dohodnuté krátke individuálne stretnutie s pani H.. Q. s jej súhlasom, za účelom informovania sa a oboznámenia sa so zdravotným stavom maloletej. H. Q. bola oboznámená so zhoršeným zdravotným stavom maloletej t.j. psychosomatické prejavy u maloletej od začatia sedení. Na tomto informatívnom sedení otec nebol prítomný, a nevie o jeho obsahu. Súdu predložila lekárske potvrdenie od detskej pediatričky E.. I. Š., B.. zo dňa 02.08.2017. V zmysle predmetného lekárskeho potvrdenia, cituje: „Dieťa má problémy v škole, je nekľudné. Bolesti brucha od 05/2017, zase teraz v auguste. Dieťa chodí na stretnutie s otcom, ku ktorému nemá vzťah. Zhoršenie stavu opäť po opakovaných stretnutiach. Je nútené chodiť na stretnutia organizované linkou detskej istoty - Unicef. Dieťa je nútené zotrvávať na stretnutiach napriek plaču a nespolupráci. Prosím o psychologické vyšetrenie a vyjadrenie sa k ďalšiemu postupu. Zo stránky somatickej stav výrazne zhoršený. Stretávanie sa maloletej s otcom sa u nej prejavilo nesústredenosťou v škole na vyučovaní, boli u nej prejavy stresy.“ Súdu matka predložila aj správu zo W. S.Á. C. XX, T. a to vyjadrenie triednej učiteľky H.. E.. E. J. a školskej špeciálnej pedagogičky H.. E.. I. U. zo dňa 06.09.2017. Predmetná správa je podkladom k tvrdeniam matky o negatívnom dopade výchovného opatrenia realizovaného v Linke detskej istoty, spôsobujúceho maloletej traumu, výrazné zhoršenie školského prospechu v období realizácie výchovného opatrenia. Za účelom riešenia situácie a na základe odporúčania pedagógov v škole sa matka s maloletou objednala na vyšetrenie v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, Drieňová 36, Bratislava k doktorke S., pričom otec na túto skutočnosť vôbec nereagoval. Súdu matka predložila rozhodnutie riaditeľky Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 21.06.2017, č. 393/2017. Nakoľko otec do dňa 08.08.2017 neprejavil záujem o zdravotný stav maloletej matka poprosila pani Q. v mene pani doktorky S., aby vyzvala otca, aby skontaktoval pani doktorku S., ktorá by ho rada informovala. Maloletá má špecifickú vývinovú poruchu, čaká ju ťažké obdobie. V zmysle správy zo špeciálno - pedagogického vyšetrenia z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 05.12.2017, ktorú súdu matka predložila, má maloletá okrem iného aj zníženú koncentráciu pozornosti, špecifickú poruchu učenia dyslexia, dysortografia. Maloletá tak podstúpila vyšetrenie v Centre pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie, a spolupráca s centrom naďalej prebieha. Matka ďalej uviedla, že počas realizácii stretnutí v Linke detskej istoty u pani H.. Q. sa maloletá vyjadrila, cituje: „Nechcem tu byť, nechcem chodiť na sedenia, nechajte ma tak..“, tiež povedala otcovi, „...ja ťa nemám rada, nemám rada, keď ťa vidím, s tebou sa hrať nechcem, nechcem ťa vidieť, ja mám všetko, chcem ísť domov, chcem ísť k babinke, nepoviem nič....“ Maloletá bola opakovane v strese a po sedení sa opakovane sťažovala na bolesti brucha. Dňa 01.08.2017 maloletá viackrát povedala pani Q., aj za prítomnosti otca, že chce ísť domov, že nechce byť na sedení. Citujeme maloletú: „nechcem tu byť, nechcem byť s otcom, chcem ísť domov, nechcem chodiť na tieto sedenia, nepoviem, nič nepoviem, nechcem sa hrať...“ Následne maloletá začala plakať. Pani Q. reagovala na stav maloletej nasledovne, citujeme: „čo som ti ja urobila? mama ti nevysvetlila prečo si tu? keď sa nechceš hrať ani nič povedať, tak tu budeme ticho sedieť!“ Maloletá odpovedala, citujeme: „viem, prečo som tu, nemusíte mi to stále vysvetľovať.“ Emočný stav maloletej nebol akceptovaný. Maloletá napriek nesúhlasu a odmietaniu spolupracovať, musela na sedení zotrvať hodinu a z toho polhodinu preplakala. Následkom bol negatívny dopad na zdravie maloletej a to bolesť brucha, psychická vyčerpanosť, cestou domov zaspala v aute po 16. hodine (vzhľadom na vek maloletej, maloletá poobede nespáva). Každé jedno sedenie si pani Q. dohadovala jednotlivo. Matka maloletú na sedenia pripravovala a do ich priebehu pani Q. nechcela zasahovať. Sedenia prebehli pod vedením pani Q., ktorá výlučne rozprávala hlavne prvé dva mesiace za otca (mediovala ho, vyzdvihovala ho do popredia), otec s maloletou ani s matkou doposiaľ nekomunikoval. Pani Q. vždy určila priebeh hier, maloletá sa s otcom spontánne nehrala (zúčastňovala sa aj pani Q., prípadne na žiadosť maloletej aj matka). Otcovi kázala, čo má robiť, čo povedať maloletej, nakoľko otec s maloletou spontánne nekomunikoval. Až posledné sedenia mal otec vopred pripravené otázky, ktoré opakovane kládol maloletej a ďalej nereagoval. Otec s matkou maloletej naďalej nekomunikuje, o potrebách maloletej nechce komunikovať a to aj napriek odporúčaniu pani Q., ktorá pri záverečnom sedení poučila otca, že stretnutia treba realizovať postupne, napr. začať v sobotu na polhodinu, ak bude dieťa chcieť prítomnosť matky, treba túto skutočnosť akceptovať. Otec sa dňa 26.8.2017 a dňa 27.08.2017 nedostavil na stretnutie v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 9Co277/2012-511. Otec v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave, je oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu sobotu a každú párnu nedeľu v mesiaci počas kalendárneho roka v čase od 9,00 hod. do 12,00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a odovzdať otcovi v mieste svojho bydliska, kde si maloletú otec prevezme a po ukončení styku maloletú odovzdá matke v mieste jej bydliska. Súdu matka predložila e-mail adresovaný pani H.. Q. zo dňa 27.08.2017 a jej odpoveď naň zo dňa 03.09.2017. V zmysle záverečného sedenia dňa 22.08.2017 pani Q. kázala otcovi, aby kontaktoval pani doktorku Remiášovú a informoval sa u nej o zdravotnom stave maloletej, pretože tak od 13.6.2017 ešte neurobil. Otec vo svojom návrhu uvádza, že po ukončení výchovného opatrenia sa pokúšal (a naďalej pokúša) o styk s maloletou v zmysle platného rozhodnutia súdu, ale žiaľ maloletá je podľa jeho názoru natoľko zmanipulovaná matkou, že ho len bezdôvodne osočuje a prejavuje voči nemu nenávisť. Matka pri takýchto pokusoch o obnovenie styku otca s maloletou celý čas stoji vedľa a celé si to nahráva na mobil a popritom sa otcovi celý čas len vysmieva, aký je chudák. Na návrh otca, že by sa skúsili stretnúť spolu s maloletou na nejakom detskom ihrisku, mu odvetila, že v zmysle súdneho rozhodnutia je povinná odovzdať dieťa v mieste svojho bydliska. Otec ďalej uvádza, že je zrejmé, že zo strany matky dochádza veľmi dlhodobo k silnej manipulácii maloletej k odporu voči svojmu otcovi. Matka v žiadnom prípade nerešpektuje súdne rozhodnutie ohľadne prípravy dieťaťa na styk s otcom, ako aj záverečné odporúčania H.. P. Q.j zo strany matky poskytnúť dieťaťu jasný signál, že akceptuje kontakt s otcom. Otec má za to, že matka robí všetko preto, aby otca absolútne vytesnala zo života ich spoločnej maloletej dcéry. Uvedené tvrdenia otca nie sú pravdivé a matka ich považuje za klamstvá, čo preukazuje matka nasledovnými dôkazmi a vyjadreniami. Pri realizácii stretnutia otec s maloletou a s matkou nekomunikoval a má osobný problém matku dieťaťa osloviť. Nikdy matke pri osobnom stretnutí nenavrhoval stretnutie na nejakom ihrisku, ani s ňou o ničom nekomunikoval. Len raz jej prišla priložená SMS, kde si otec určil, aby matka s maloletou prišli na ihrisko Buppi. Otec mal informáciu, že dieťa v tom čase sa doliečovalo a matka bola chorá a napriek chorobe mu matka stretnutie umožnila v mieste bydliska. Akonáhle matka z opodstatnených dôvodov nepristúpila na jeho návrh konkrétneho miesta stretnutia v danom čase, obrátil sa na súd dňa 12.10.2017 (o dva týždne) a podal návrh na neodkladné opatrenie. Otec nemá vôľu nadviazať priamy kontakt s maloletou pokojnou formou. K dieťaťu pristupuje ako k veci. Nerešpektuje prejavy vôle a stav dieťaťa. Uvedené tvrdenie otca o nahrávaní si na mobil matkou a vysmievaní sa matky otcovi, aký je „chudák“, je ďalšie klamstvo zo strany otca. Matka sa otcovi nevysmieva, počas umožneného stretnutia sa zdržiava tak, aby mal možnosť komunikovať s maloletou. Práve otec je tou osobou, ktorá si zhotovuje nahrávky na mobilný telefón. Matka ďalej uviedla, že od 13.06.2017 neprejavil záujem o zdravotný stav maloletej a nekontaktoval sa s psychologičkou H. H.. D. S., ktorá dieťa vyšetrovala a sleduje. Otec bol poučený aj p. doktorkou Q. na poslednom záverečnom sedení v Linke detskej istoty počas výchovného opatrenia, aby s doktorkou S. spolupracoval v záujme dieťaťa. Otec dieťaťa bol viackrát vyzývaný matkou dieťaťa ku kontaktovaniu sa s pani doktorkou S., ktorá sa s ním tiež pokúšala skontaktovať za účelom oboznámenia otca o zdravotnom stave maloletej R., avšak bezúspešne, nakoľko otec dieťaťa nepreberal telefonické hovory a dlhodobo nejavil záujem. Matka uviedla, že v predškolskom veku maloletá navštevovala psychológa doktora Š. E., ktorý skúmal jej stav, otec dieťaťa o tejto skutočnosti vedel a neprejavil záujem o spoluprácu a kontaktovanie pána doktora v záujme zdravia maloletej a pokojného riešenia situácie. Pán E. už v tom čase upozorňoval na prežívanú traumu u dieťaťa s jeho chronifikáciou. Napriek vyvíjanej pozitívnej snahe zúčastnených a vyššie uvedeným skutočnostiam otec špekulatívne podal dňa 12.10.2017 návrh na neodkladné opatrenie, o čom matka doposiaľ nemala vedomosť. Do realizácie výchovného opatrenia sa otec vyše roka a pol s maloletou nijakým spôsobom nekontaktoval, neinformoval sa a nejavil o ňu žiaden záujem. Ani po skončení výchovného opatrenia otec nevyužíval možnosť kontaktovať maloletú podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 9Co277/2012-511. Na základe odbornej konzultácie psychologičky H.. S. s matkou dieťaťa, matka dňa 29.11.2017 zaslala otcovi SMS, na základe jej odbornej rady a to návrh s požiadavkou, aby sa otec vyjadril, či súhlasí s nenásilnou formou kontaktu s maloletou prostredníctvom telefonického rozhovoru, aspoň na začiatok nadviazania kontaktu s maloletou, o čom bol poučený aj pani doktorkou Q., ktorá túto formu pre začiatok navrhovala tiež. Otec nereagoval. Bez predošlej komunikácie s matkou dieťaťa, otec dieťaťa zatelefonoval v nedeľu dňa 03.12.2017, pričom sa zhováral iba s maloletou. V uvedený deň telefonoval s maloletou ráno okolo 09:37 hod. a večer o 19:00 hod. S matkou dieťaťa nehovoril. Spolu s p. doktorkou S. a Centrom pre pedagogicko-psychologické poradenstvo a prevenciu matka konzultovala, ako zachovať kontakt otca s maloletou a zvažoval sa postupný a citlivý prístup voči dieťaťu. Otec maloletej zo svojich vlastných zlyhaní neustále obviňuje iných. Pričom pani doktorka navrhovala svoju asistenciu pri stretnutí otca s maloletou, nakoľko maloletej stav na základe skúmania pozná najlepšie. O podanom návrhu na neodkladné opatrenie otec nikoho neinformoval. Otec má naďalej problém rešpektovať matku dieťaťa, neinformuje a ani sa nezaujíma u matky maloletej, ohľadom bežného života, zdravia, potrieb maloletej dcéry, ani sa inak nekontaktuje a nechce komunikovať žiadnou formou (telefonicky, ani osobne). Maloletá mala negatívne niekoľkoročné skúsenosti pri osobných stretnutiach s otcom a jeho návštevách u neho v domácnosti, čo v nej utkvelo. Preto je dôležité dodržať odporúčaný citlivý a postupný prístup k dieťaťu s ohľadom na jeho prežívanie, v čom sa zhodujú vyjadrenia viacerých odborníkov a to pána psychológa doktora Š. E., pani psychologičky doktorky P. Q. a aj pani psychologičky doktorky D. S.. Stretávať sa postupne t.j. začať s pár minútami, akceptovať prítomnosť matky, ak to bude žiadať dieťa a tiež matku dieťaťa slušne osloviť a opýtať sa jej v akom čase a kde, by aj jej vyhovovalo stretnutie s dcérou, vopred sa s ňou na tom dohodnúť. Otec dieťaťa nevynaložil žiadnu pozitívnu snahu pre zmenu jeho prístupu k maloletej a k matke maloletej. Matka nemanipuluje dieťa proti otcovi a vždy otcovi umožňuje stretnutia s dcérou podľa rozsudku a na stretnutia dieťa riadne pripravuje. K samotnému miestu realizácie psychologického poradenstva matka uviedla, že nesúhlasí so špecializovaným zariadením Linka detskej istoty, n. o., so sídlom Fialkové údolie 1956/5, Bratislava a navrhuje, aby sa odborné psychologické poradenstvo realizovalo v Centre pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie na Drieňovej 36, 821 02 Bratislava. Toto centrum spolupracuje aj so základnou školou, ktorú maloletá navštevuje, maloletá toto centrum pozná, je v ňom sledovaná a má tam aj lekárske záznamy. Z tohto dôvodu považuje matka toto centrum za vhodnejšie pre maloletú. Podaný návrh nie je v prospech maloletej a to aj z časového určenia realizácie v utorok - cesta + sedenie = minimálne 3 hodiny. Nie je zohľadnená jej príprava na vyučovanie, hoci bol otec dieťaťa oboznámený, že pre jej zdravotný stav je príprava veľmi náročná. Uprednostnil opäť seba. Matka sa s dcérou učí a dohliada na jej prípravu dennodenne niekoľko hodín po príchode domov. Nakoľko maloletá trpí dyslexiou, dysontografiou a inými problémami, potrebuje dlhší priestor na vzdelávanie a pokojnú prípravu na druhý deň do školy a to aby nezaostávala a neabsentovala jej pravidelná príprava do školy. Matka žiada, aby bolo realizované jedenkrát do mesiaca a to vždy v prvý piatok v mesiaci, s tým, že konkrétny čas a pracovníka určí samotné centrum. Vo vzťahu k dĺžke trvania matka uviedla, že predchádzajúce výchovné opatrenie bolo realizované v trvaní jednej hodiny, pričom maloletá bola ponechaná aj v plači na stretnutí a toto nebolo ukončené ani v takýchto situáciách. Hodina bola pre maloletú vyčerpávajúca a maloletá nezvládne trvanie dlhšie ako je jedna hodina. Matka má za to, že čas ukončenia by mal nastavovať psychológ, podľa aktuálnej situácie a nemal by byť presne určený koniec stretnutia. Niekedy môže maloletá zvládnuť aj hodinu a pol inokedy zasa bude potrebné ukončiť stretnutie už po polhodine. Matka žiada, aby bol rešpektovaný aktuálny stav maloletej, pričom psychológ sám vie posúdiť so svojou odbornosťou, kedy je potrebné ukončiť sedenie. Aby sa neopakovala situácia z predchádzajúcich stretnutí a to, že maloletá musela presne hodinu sedieť u psychológa a sedenie nebolo ukončené podľa jej potrieb. Žiada, aby nebol presne stanovený koniec stretnutí u psychológa. Matka zdôraznila, že do realizácie prechádzajúceho výchovného opatrenia sa otec vyše roka a pol s maloletou nijakým spôsobom nekontaktoval, neinformoval sa a nejavil o ňu žiaden záujem. Ani po skončení výchovného opatrenia otec bez udania dôvodu nevyužíval možnosť kontaktovať maloletú podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 9Co277/2012-511, hoci mu matka stretnutia s maloletou umožňovala. Otec s matkou maloletej naďalej nekomunikuje, o potrebách maloletej nechce komunikovať, neinformuje sa u matky maloletej ohľadom bežného života, zdravia maloletej dcéry, ani sa inak nekontaktuje a nechce komunikovať žiadnou formou (telefonicky, ani osobne). U maloletej sa prejavujú negatívne dôsledky prameniace z osobných stretnutí s otcom a z realizovaných stretnutí, sedení v zmysle predchádzajúceho výchovného opatrenia. Preto je dôležité dodržať odporúčaný citlivý a postupný prístup k dieťaťu s ohľadom na jeho prežívanie, v čom sa zhodujú vyjadrenia viacerých odborníkov a to pána psychológa doktora Š. E., pani psychologičky doktorky P.Í. Q. a aj pani psychologičky doktorky D. S.. Stretávať sa postupne t.j. otec dieťaťa má prísť do miesta bydliska na stretnutie s dcérou, začať s pár minútami, akceptovať prítomnosť matky, (napríklad krátka prechádza v blízkosti bydliska), ak to bude žiadať dieťa a tiež matku dieťaťa slušne osloviť a opýtať sa, v akom čase a kde, by aj jej vyhovovalo stretnutie s dcérou, vopred sa s ňou na tom dohodnúť. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného maloletá po skončení realizácie výchovného opatrenia v Linke detskej istoty pokračovala v terapii v Centre pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie, pričom na terapiu bol prizvaný aj otec a to tak matkou, ako aj samotnou pani Q. z Linky detskej istoty. Otec sa nezúčastnil ani jedného stretnutia. Otec bol vyzvaný v júni 2017 a až po urgenciách sa dostavil dňa 09.11.2017 k doktorke S. (t.j. až po podaní jeho návrhu). Do doby podania návrhu sa s pani doktorkou S. neskontaktoval a ani s matkou predmetnú vec nekonzultoval. Jeho dostavenie sa dňa 09.11.2017 považuje matka len za krycí manéver jeho nezáujmu. Otec mal vizitku na pani doktorku S., mohol sa s ňou nielen telefonicky ale aj e-mailom kontaktovať a to od júna 2017, prípadne sa otec mohol dostaviť aj osobne a tam si dohodnúť konzultáciu. Otec bol ďalej poučený o potrebe realizácie styku s maloletou po skončení výchovného opatrenia postupne. Otec nerealizoval styk s maloletou a ani sa o to nepokúsil. Otec neprejavil záujem o maloletú. Následne si podal návrh na vydanie výchovného opatrenia. Matka týmto dáva konkrétny návrh na súd podporený vyššie uvedenými psychológmi vrátane Linky detskej istoty a navrhuje, aby sa obnovenie stykov medzi maloletou a otcom realizovalo nasledovne: každú druhú sobotu v mesiaci bude otec realizovať styk s maloletou od 09:00 do 11:00 v prítomnosti matky a jedenkrát do mesiaca vždy v prvý piatok v mesiaci sa bude realizovať v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, Drieňová 36, 821 02 Bratislava, ktoré maloletá navštevuje od ukončenia výchovného opatrenia v Linke detskej istoty, pričom čas začiatku styku určí samotné centrum, ako aj samotného pracovníka - psychológa a čas ukončenia styku je ponechaný na psychológa. V zmysle uvedeného návrhu bude mať otec možnosť realizovať styk s maloletou za prítomnosti psychológa, ako aj následne spoločne s matkou, kde budú realizovať styk spoločne, pričom miestom realizácie styku bude bydlisko maloletej alebo miesto v jeho tesnej blízkosti. Matka je toho názoru, že nie je vhodné, aby maloletú niekam nasilu privádzala. Tieto styky budú tak môcť byť aj v prirodzenom prostredí dieťaťa, pričom bude raz do mesiaca prebiehať konzultácia a dohľad psychológa nad ich realizáciou. Uvedené žiada matka realizovať po dobu 4 mesiacov a následne vytýčiť termín pojednávania za účelom zistenia stavu. Súd od posledného výchovného opatrenia nevytýčil ani termín pojednávania za účelom zistenia účinkov výchovného opatrenia a výsledkov z neho. Rovno len na základe tvrdení otca nariadil ďalšie výchovné opatrenia. Uvedený postup sa javí prinajmenšom ako neštandardný. Na záver si dovoľuje matka súd požiadať, aby v prvom rade zohľadnil potreby, stav a prežívanie maloletej a to na základe vyššie uvedených skutočností. V zmysle vyššie uvedeného žiada matka odvolací súd, aby napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 24.11.2017, č. k. 49P/151/2017-13 zmenil a to tak, že nariadi neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou R. T.S., F. C. XX.X.XXXX každú druhú sobotu v mesiaci od 09:00 do 11:00 v prítomnosti matky. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý prvý piatok v mesiaci v prítomnosti matky a psychológa z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, Drieňová 36, 821 02 Bratislava, s tým že v tomto prípade bude miestom výkonu styku otca s maloletou sídlo uvedeného centra. Uvedené neodkladné opatrenie platí po dobu 4 mesiacov od jeho nariadenia. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť. V prípade realizácie styku realizovanom v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie je matka povinná zabezpečiť prítomnosť maloletého dieťaťa na stretnutí. 7. Otec sa k odvolaniu matky písomne vyjadril a uviedol, vyjadrenia matky v odvolaní zo dňa 21.12.2017 považuje v celom rozsahu za účelovo vykonštruované tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde. Jej jediným cieľom je absolútne vytesniť otca zo života jeho jedinej dcérky, maloletej R.. Otec sa už štyri roky snaží o umožnenie styku so svojou dcérkou R., ale napriek akejkoľvek snahe a to z dôvodov a zavinením na strane matky, mu tento styk nie je umožnený. Otec si už skutočne nevie rady, na koho sa má v danej veci obrátiť. V danej veci má za to, že matka jednoznačne všetkými možnými spôsobmi marí výkon rozhodnutia v časti realizácie styku dcéry so svojím otcom. Podľa vyjadrenia otca, matka dlhodobo a veľmi intenzívne manipuluje maloletú R. a to k nenávisti otca. Dieťa si privlastňuje ako svoj majetok, na ktorý vraj otec nemá nárok z dôvodu, že neustále viní otca z rozpadu manželstva, čím sa mu snaží za to sústavne a dlhodobo mstiť, pričom toto vykonáva prostredníctvom ich spoločnej dcérky R.. Samozrejme, že otec za rozpad manželstva nemôže, práve naopak. Aj napriek tomu, že matka úmyselne marí styk otca s dieťaťom, otec sa stále, trpezlivo snaží o realizáciu styku so svojou dcérkou, a to tým, že na každý jeden deň, ktorý mu je súdom umožnení (každú párnu sobotu a nedeľu) sa presne v stanovený čas a miesto vždy dostaví. Celý „styk“ pravidelne prebieha cca 5 minút. Matka s naštvaným výrazom tváre príde s dieťaťom k vchodovým dverám, kde dieťa namiesto pozdravu svojho otca hneď začne hovoriť, že s otcom nikam nejde, otec je zlý, pričom matka sa popri tom otcovi smeje do tváre. Niekedy sa aj otcovi podarí aspoň na chvíľku zaujať svoju dcérku, t.j. že prestane myslieť na to, čo jej matka nakázala aby hovorila a robila keď uvidí otca, napr. keď jej otec prinesie nejaký darček, alebo keď sa jej prihovorí, či by nešli spolu napríklad do ZOO, ale akonáhle matka zbadá, že otec aspoň na chvíľu dcérku niečím zaujal, hneď jej povie, že také darčeky už má, alebo, že do ZOO pôjdu potom spolu a podobne a následne sa dcérka otočí a povie, že s otcom nikam nejde. Uvedené svedčí o tom, že maloletá R. je v skutočnosti pod obrovským psychickým tlakom zo strany matky, čím je vážne ohrozený jej ďalší vývoj a vývin. Otec súhlasí s matkou, že dieťa má skutočne strach a stres, ale vonkoncom nie z otca, ale z reakcii matky, v prípade ak by voči svojmu otcovi nedajbože prejavila akúkoľvek náklonnosť, alebo sympatie v prítomnosti matky. Vzhľadom na uvedené správanie matky - silná manipulácia dieťaťa proti svojmu otcovi, marenie styku otca so svojou dcérou všetkými možnými prostriedkami, majetnícke vzťahy k dieťaťu, nedôvodné pociťovanie krivdy za rozpad manželstva atď. má otec za to, že jediným riešením danej veci je práve realizácia výchovného opatrenia, v zmysle vydaného predmetného neodkladného opatrenia súdom. Otec uviedol, že súhlasí s názorom súdu prvej inštancie už prvé výchovné opatrenie ktoré bolo uložené súdom začalo efektívne napĺňať svoj účel, a je potrebné v ňom pokračovať pre zachovanie pokroku, ktorý vo vzťahu medzi maloletou a jej otcom nastal, aby nedošlo k ďalším dlhodobejším odlúčeniam a k vráteniu sa do stavu spred realizácie prvotného výchovného opatrenia. Zároveň poukázal na potrebu rozšírenia uvedeného psychologického poradenstva, ktorému súd nevyhovel len z dôvodu nedostatku kapacitných možností zo strany zariadenia. Zároveň chce poukázať na skutočnosť, že aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam a existencie predmetného vykonateľného rozhodnutia sa momentálne súdom uložené výchovné opatrenie nevykonáva, a to na základe arogantného správania matky. V zmysle predmetného rozhodnutia bol doposiaľ zariadením stanovený a rodičom oznámený termín výchovného opatrenia na deň 9.1.2018 a 23.1.2018. Obidva tieto termíny boli zrušené, a to na základe vyjadrenia matky, že predmetné rozhodnutie nie je právoplatné, a z tohto dôvodu sa v daný termín nezúčastní súdom uloženého výchovného opatrenia. Túto informáciu otcovi poskytli telefonicky priamo pracovníci spomínaného zariadenia. Má za to, že týmto matka úmyselne marí výkon súdneho rozhodnutia, a to aj napriek tomu, že bola pracovníkmi spomínaného zariadenia informovaná, že predmetné rozhodnutie je vykonateľné a je povinná sa spolu s dieťaťom v stanovený termín dostaviť do ich zariadenia. Napokon matka je v konaní zastúpená advokátkou JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., so sídlom Javorinská 13, Bratislava, ktorá ju určíte musela poučiť o následkoch vykonateľnosti predmetného rozhodnutia. Ako vyplýva z vyššie opísaného, otec má za to, že je namieste konštatovanie, že matka úmyselne odmieta splniť povinnosť jej uloženú rozhodnutím súdu. Matka zásadne a dlhodobo opomína, že jednou z dôležitých úloh rodiča, v ktorého starostlivosti je dieťa, je smerovanie dieťaťa k správnemu vzťahu k druhému rodičovi a vytváranie priaznivých podmienok pre styk tohto rodiča s dieťaťom. Je nepochybné, že bezdôvodným obmedzovaním otca v kontakte s maloletým dieťaťom tomuto hrozí ujma vo vzťahu k jeho zdravému fyzickému, ako aj psychickému vývoju, pretože rodičovi, ktorý s maloletým dieťaťom nežije musí byť garantovaný pravidelný a čo najširší kontakt, nakoľko akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa v dôsledku odcudzenia je v neskoršej dobe len veľmi ťažko napraviteľná. Bránenie jedného rodiča v styku maloletého dieťaťa s druhým rodičom je z hľadiska budúceho vývoja osobnosti dieťaťa kontraproduktívne a mohlo byť mať negatívne dôsledky na vývin osobnostnej štruktúry dieťaťa a jeho vzťahu s oboma rodičmi. V dôsledku tohto protiprávneho správania zo strany matky, bol otec opäť nútený (keďže už skutočne nevie čo robiť, roky sa snaží všetkými možnými prostriedkami len o jediné, a to je, aby mu matka umožnila styk so svojou dcérou) podať návrh na výkon rozhodnutia na Okresný súd Bratislava II., kde je v súčasnosti vedené konanie o výkon rozhodnutia pod sp. zn.: 48Em/l/2018. Uvedenými tvrdeniami chce otec preukázať skutočnosť, že súdom uložené výchovné opatrenie je za daných okolnosti asi jediným možným riešením, ako by mohol otec opätovne nadviazať styk so svojou maloletou dcérkou, o čo sa už roky aj snaží, ale s ohľadom na správanie a konanie matky zatiaľ bezvýsledne. Určitý pokrok bol zaznamenaný práve po nariadení prvého výchovného opatrenia v období od 24.4.2017 do 22.8.2017, po realizácii ktorého nastala potreba, a to predovšetkým v záujem maloletej, pokračovať v danom výchovnom opatrení a to vo väčšej intenzite a rozsahu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie uznesenie č. k. 49P/151/2017-13 zo dňa 24.11.2017 v spojení s opravným uznesením zo dňa 14.12.2017 potvrdil v celom rozsahu a zabránil tým zneužívaniu práva zo strany matky. 8. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava sa k odvolaniu matky nevyjadril. 9. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie bolo potrebné, ako vecne a právne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). 10. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 11. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 12. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 13. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 14. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. 15. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 16. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých, je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom, ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je nariadenie neodkladného opatrenia namieste, ak si to vyžaduje verejný záujem § 361 C.m.p., ak je potrebné nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere § 367 C.m.p., a aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti § 367 ods.1, C.m.p.. Ustanovenie § 367 C.m.p., odráža úpravu v mimosporových konaniach, v ktorých sa ponecháva širší priestor pre ingerenciu štátu a realizáciu verejnej moci pri poskytovaní právnej ochrany, a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu, ak si to vyžaduje neodkladná ochrana práv a právom chránených záujmov. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých, je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom, ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy naďalej povinné prioritne chrániť záujmy maloletých a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. Pokiaľ ide o inštitút neodkladných opatrení treba uviesť, že neodkladné opatrenia sú neodkladnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej, sú prípustné aj počas konania, ako aj po jeho skončení podľa ust. § 324 ods.1 C.s.p.. 17. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že na základe rozsudku súdu prvej inštancie sp.zn. 49P/189/2014 zo dňa 08.07.2015 súd prvej inštancie uložil výchovné opatrenie maloletej R. T. F. C. XX.XX.XXXX a rodičom maloletej R. matke O. J. F. XX.XX.XXXX a otcovi Q. J. F.E. XX.XX.XXXX s uložením povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v špecializovanom zariadení Slovenský výbor pre UNICEF, námestie SNP č. 13 Bratislava, po dobu troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, každý týždeň v mesiaci utorok od 15.30 hod. do 16.30 hod. s tým, že Slovenský výbor pre UNICEF, určí pracovisko, na ktorom sa bude poradenstvo realizovať. Účelom výchovného opatrenia je obnovenie vzťahu maloletej k otcovi a odstránenie problémov pri realizácii styku otca s maloletou. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky na uloženie výchovného opatrenia zamietol. Predmetné rozhodnutie bolo na základe odvolania matky preskúmané odvolacím súdom, pričom Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej inštancii rozsudkom zo dňa 11.10.2015 v napadnutej časti potvrdil. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že z kapacitných dôvodov napokon došlo k realizácii tohto výchovného opatrenia až dňa 24.04.2017. Otec v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že niektoré sedenia vôbec nebolo možné zrealizovať z dôvodu, napríklad choroby, respektíve nedostavenia sa matky na termín stretnutia. v predmetnej veci im má odvolací súd za to, že nariadenie neodkladného opatrenie je dôvodné. 18. V tomto prípade je nepochybné, že podľa § 37 ods. 8 zákona o rodine, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia, podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia. O opakovanom uložení výchovného opatrenia súd prvej inštancie rozhoduje uznesením. Je nepochybné, že vydaniu tohto neodkladného opatrenia predchádzalo rozhodnutie vo veci samej, ktoré na základe vykonaného dokazovania ustálilo potrebu nariadenia výchovného opatrenia. Tak, ako vyplýva zo správy psychológa a súčasne z aktuálnej správy zrealizovaných odborných intervencií, ktorá bola vypracovaná na záver tohto výchovného opatrenia je nepochybné, že počet zrealizovaných stretnutí považovali psychológovia za nedostačujúci pre dosiahnutie primeranej vzťahovej roviny „dieťa - otec“ a pre vyladenie rodičovskej komunikácie, ktorá je výrazne narušená, poznačená napätím, nedôverou a nespracovanými negatívnymi zážitkami z minulosti. Je teda nepochybné, že nariadené neodkladné opatrenie zabezpečuje v podstate iba pokračovanie rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. 49P/189/2014 zo dňa 08.07.2015 (potvrdeného Krajským súdom v Bratislave), ktorého časový interval nariadenia výchovného opatrenia nebol dostatočný pre vytvorenie vzťahovej väzby medzi dcérou a otcom, inak povedané nariadenie výchovného opatrenia nebolo dostatočne dlhé, na vytvorenie takého vzťahu medzi otcom a dcérou, aby mohlo dôjsť k riadnej realizácii styku. Je teda nepochybné, že nariadené neodkladné opatrenie je vydané v záujme maloletej R., a súčasne je potrebné, aby výchovné opatrenie bolo realizované v tom istom zariadení, ktoré realizovalo aj predchádzajúce stretnutia a intervencie, čo je splnené a to práve z dôvodu zachovania kontinuity a nadviazania na predchádzajúce stretnutia. Námietky matky uvedené v odvolaní, vzťahujúce sa k nedostatku možnosti pre učenie sa s maloletou, podľa názoru odvolacieho súdu neobstoja, nakoľko uvedené stretnutia sa realizujú každý párny týždeň v mesiaci v utorok, a teda matka má dostatok času pripraviť sa na stretnutie aj formou učenia s maloletou v takom časovom intervale, aby uvedené nebolo pre maloletú záťažou. Vo vzťahu k námietkam matky vzťahujúcim sa k zohľadneniu potrieb maloletej, odvolací súd uvádza, že tieto boli predmetom dokazovania vo veci samej, ktoré predchádzalo tomuto konaniu, pričom na základe predchádzajúceho dokazovania vyplynula potreba nariadenia výchovného opatrenia, ktorá za daných okolností t.j. nemožnosť plnohodnotne realizovať styk medzi maloletou a otcom prešla do potreby pokračovania výchovného opatrenia a týmto spôsobom zabezpečenia, respektíve naplnenia inštitútu tohto výchovného opatrenia. Negatívne prežívanie výchovného opatrenia zo strany maloletej je podľa názoru odvolacieho súdu dôsledkom nedostatočnej prípravy zo strany matky maloletej, nakoľko maloletá je vo veku, kedy je ovplyvniteľná rodičmi (hlavne matkou), a preto dostatočná psychická príprava maloletej na uvedené stretnutie (východné opatrenia) je výlučne vecou matky maloletej, ktorá má nepochybne na maloletú najväčší vplyv. Z tohto dôvodu odvolací súd k tejto argumentácii matky neprihliadol. Je nepochybné, že otec sa s maloletou R. má záujem stretávať, má záujem na tom, aby ich styk prebiehal plnohodnotne, čo sa však za situácie, že maloletá R. ho stále odmieta, nedá realizovať, a preto je stále daná potreba nariadenia výchovného opatrenia. 19. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým uložil maloletej R. T., F. C. XX.X.XXXX, rodičom matke O. J., F. C. XX.XX.XXXX a otcovi Q. T., F. C. XX.XX.XXXX povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v špecializovanom zariadení Linka detskej istoty, n. o., Fialkové údolie 1956/5, Bratislava, a to každý párny týždeň v mesiaci utorok od 17,00 hod. do 18,30 hod., po dobu osem mesiacov od vykonateľnosti uznesenia a súčasne matke uložil povinnosť v stanovenom čase zabezpečiť prítomnosť maloletého dieťa na stretnutí a dieťa na tento styk riadne pripraviť, ako vecne a právne správne potvrdil (387 ods. 1, 2 CSP) . 20. Odvolací súd na záver apeluje na oboch rodičov, aby zvážili svoju komunikáciu a snažili sa dohodnúť o výkone práv k maloletej R. hlavne ohľadom rozsahu styku, nakoľko pri viaznucej komunikácii rodičov sa práve maloletá R. stane „nástrojom“ pre ich vzájomný „boj“, z ktorého potom vyplynú vyhrotené situácie negatívne vplývajúce na maloleté dieťa. 21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).