Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/269/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217219712 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217219712.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, so sídlom Piesková 32, 949 01 Nitra, IČO: 00 151 866 proti žalovanému: W.. Y. N., L.. XX.XX.XXXX, J. L. X, J., M. D., zastúpený Mgr. Rastislavom Palovičom, konateľom AK H.P., spol. s.r.o., so sídlom Radvanská 1, P.O.Box 196, Bratislava, o zaplatenie 2.834,61 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 58C/83/2017-43 zo dňa 28.06.2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.834,61 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 415, § 420 ods. 1, 3, § 423 Občianskeho zákonníka, § 20 ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z., § 29 ods. 1 až 3 zákona č. 328/2002 Z.z a vecne tým, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.12.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 2.834,61 Eur titulom náhrady škody. 3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so súdnym spisom tunajšieho súdu pod sp.zn. 5T/168/2016, rozhodnutím riaditeľa KR PZ v Nitre č. KRPZ-NR-VO2-79-005/2017-PR zo dňa 22.03.2016, potvrdením o vyplatení dávky úrazového zabezpečenia č. SPOU-OSZ-173-001/2016-UR zo dňa 14.04.2016, vyčíslením výšky služobného platu počas neschopnosti na výkon štátnej služby č. CPNR-OMP-2016/005426-008 zo dňa 30.03.2016, Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/168/2016-400 zo dňa 31.10.2017 ako i ďalšími listinami založenými do súdneho spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový a právny stav. 4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/168/2016-400 zo dňa 31.10.2017, bol žalovaný v pozícii obžalovaného spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislava II zo dňa 12.09.2016, č.k. 2Pv719/15/1102, pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, oslobodený, keďže skutok nie je trestným činom. Podľa ustanovenia § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd žalobcu v pozícii poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.11.2017. 5. Riaditeľ Krajského riaditeľstva policajného zboru v Nitre rozhodnutím č. KRPZ-NR-VO2-79-005/2017- PR zo dňa 22.03.2016, priznal poškodenému G.. C. K., L.. XX.XX.XXXX, podľa ustanovenia § 20 ods. 1 písm. b) v spojení s ustanovením § 22 zákona č. 328/2002 Z.z. v súlade s ustanovením § 173 ods. 3 a § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 2 a ustanovenia § 5 ods. 1, ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., náhradu za bolesť vo výške 1.374 Eur. Z odôvodnenia daného rozhodnutia súd zistil, že o vzniku služobného úrazu poškodený ihneď po zadržaní podozrivého informoval veliteľa zásahu a následne bol prevezený na ošetrenie do Nemocnice s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ulici v Bratislave. Vyšetrením úrazu nebolo preukázané, že k poškodeniu zdravia poškodeného došlo jeho zavinením, poškodený neporušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby ani požiarnej ochrany, nebol pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok a nebolo tiež preukázané, že by porušil svojim zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby a požiarnej ochrany. Žalobca priznal poškodenému nárok na náhradu za bolesť na základe lekárskeho posudku posudzujúceho lekára C.. N. A. zo dňa 28.07.2015, ktorý na základe zákona č. 437/2004 Z.z. určil za služobný úraz položku č. 154 c) - zlomenina jednej záprsnej kosti úplná s posunutím úlomkov so sadzbou 40 bodov. Na základe takto zisteného stavu, rozhodol o priznaní náhrady za bolesť vo výške 1.374 Eur (40 bodov x 17,16 Eur za každý bod = 686,40 Eur, ktorá suma sa zaokrúhľuje smerom nahor podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., t.j. 687 Eur a suma ktorá sa podľa § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. zdvojnásobuje na sumu 1.374 Eur). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2016. 6. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, listom zo dňa 14.04.2016, č. SPOU-OSZ-173-001/2016-UR, potvrdil vyplatenie dávky úrazového zabezpečenia vo výške 1.374 Eur poškodenému policajtovi G.. C. K., L.. XX.XX.XXXX, zaradenému na výkon štátnej služby na Jednotke zvláštnych činností pohotovostného policajného útvaru odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva policajného zboru v Nitre - služobný úrad Ministerstvo vnútra SR, krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre. 7. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, centrum podpory, oddelenie miezd a platov, listom zo dňa 30.03.2016, č. CPNR-OMP-2016/005426-008, vyčíslilo výšku služobného platu poškodenému policajtovi G.. C. K., L.. XX.XX.XXXX, počas neschopnosti na výkon štátnej služby na sumu 1.460,61 Eur (ako služobný plat počas dočasnej práceneschopnosti a odvody za zamestnávateľa). 8. Súd má z vykonaného dokazovania, po posúdení skutkovej stránky veci a právnom posúdení za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto jej súd vyhovel. Medzi stranami nebolo sporné, že konaním žalovaného utrpel poškodený policajt (G.. C. K.) služobný úraz a nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca zaplatil poškodenému škodu, ktorú si žalobca voči žalovanému uplatnil podľa ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. (aktívna vecná legitimácie) z titulu jej náhrady a ktorú musel žalobca zaplatiť poškodenému ako dávku úrazového zabezpečenia vo výške 1.374 Eur a dávku nemocenského zabezpečenia v čase dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 1.460,61 Eur, t.j. nebol sporný dôvod ani výška škody. Spornou nebola ani tá skutočnosť, že žalovaný bol oslobodený spod obžaloby, na tom skutkovom základe, že skutok opísaný v obžalobe nie je trestným činom. Sporným ostalo konanie žalovaného pri ktorom vznikla škoda, z dôvodu, že žalovaný konanie opísané v žalobe nepovažuje za protiprávne konanie, na základe ktorého sa možno domáhať náhrady škody. 9. Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 OZ sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vznik škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného - žalobcu. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť však nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada "ante hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Tvrdenie žalovaného v konaní, že sa tento nedopustil žiadneho protiprávneho konania, pričom podľa jeho vyjadrenia konanie opísané v žalobe, bola skratová, šoková reakcia po tom, čo bol z jeho vtedajšieho subjektívneho pohľadu, v spánku napadnutý viacerými osobami, pričom tento v prvotnom šoku nevnímal a nemal vedomosť o tom, že ide o služobný zákrok príslušníkov policajného zboru, na základe vyššie uvedeného neobstojí a z pohľadu ním deklarovanej procesnej obrany je pred súdom nespôsobilé privodiť pre žalovaného priaznivý výsledok sporu. Práve naopak, žalobca preukázal príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda v zmysle všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola vznikla bez tejto príčiny, čo je nepochybne aj týmto prípadom. V zmysle ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku, súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal. Súd však nie je viazaný oslobodzujúcim rozsudkom, čo bol aj tento prípad. Oslobodenie spod obžaloby neznamená, že sa skutok nestal a teda že ním obžalovaný nemohol spôsobiť škodu, náhrady ktorej sa žalobca domáha a teda že v konečnom dôsledku nemá nárok na náhradu škody. Na to, aby mohlo ísť o nárok na náhradu škody a priznanie škody, musia byť súčasne splnené podmienky príčiny a následku, pričom súd skúmal vzťah medzi protiprávnym úkonom žalovaného a škodou. Súd je toho názoru, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti uvedenej v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 423 Občianskeho zákonníka, pričom zavinenie žalovaného súd posúdil ako nedbanlivostné. Žalovaný porušil právnu povinnosť tým, že si nepočínal tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, keď sa vlastnou vinou uviedol do takého stavu a to tým, že užil liek proti bolesti (Tramal) a fľašu vína, že nebol schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť svoje následky, pričom žalovaný v rámci procesnej obrany ani nepreukázal, že by nevedel o následkoch zmiešania lieku s alkoholom. Pri uvedenom konaní bolo irelevantným zo strany žalovaného tvrdenie, že nejde o úmyselné konanie, keďže z dôvodu vyššie uvedeného jednal skratovo (šoková reakcia), pretože niet pochýb o tom, že škoda vznikla a že túto škodu spôsobil žalovaný porušením právnej povinnosti a preto je povinný nahradiť škodu v tomto stave spôsobenú. Žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať, že škodu nezavinil. 10. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazom súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 11. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto tomuto vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalobcovi v tomto konaní žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli, ani si žiadne trovy konania na súde voči žalovanému neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal. 12. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. Žalovaný má za to, že zákon č. 328/2002 Z.z. je v otázke náhrady škody vzniknutej výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia lex specialis k všeobecným ustanoveniam o náhrade škody podľa Občianskeho zákonníka. V tomto zmysle žalovaný poukazuje na § 114 ods. 5 Zákona č. 328/2002. Zásadnou podmienkou na vznik práva na náhradu škody voči tretím osobám z výplaty dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia, zákon vyžaduje existenciu zavineného protiprávneho konania povinného subjektu. Žalovaný uvádza, že z jeho strany neprišlo k žiadnemu konaniu, ktoré by sa dalo charakterizovať ako protiprávne, pričom v žalobe opísané konanie bola šoková skratová reakcia po tom, čo bol z jeho vtedajšieho subjektívneho pohľadu napadnutý. Skutočnosť, že zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu skratovému konaniu konštatoval aj Okresný súd Bratislava II vo svojom právoplatnom rozsudku z 03.11.2017 sp. zn. 5T/168/2016. Žalovaný dopĺňa, že ust. § 114 zákona č. 328/2002 vyžaduje výslovne zavinené protiprávne konanie. 13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa v plnej miere stotožňuje s napadnutým rozsudkom a jeho odôvodnenie považuje za vecné, zrozumiteľné a logické. Žalobca ďalej uvádza, že so všetkými podmienkami vzniku škody sa vyporiadal súd v rámci odôvodnenia rozhodnutia. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka a preto mu vznikla povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. 14. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. 15. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 16. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 17. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie. 18. 42. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).