Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/51/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218200814 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1218200814.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 00 607 223, proti žalovanému: Construction s.r.o., Nadlice 64, 956 32 Nadlice, IČO: 31 106 064, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 23Cb/32/2018-62 zo dňa 07.02.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 23Cb/32/2018-62 zo dňa 07.02.2018 mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Žalovaný má voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť protokolárne odovzdať žalobcovi dielo "Rekonštrukcia budovy C" podľa Zmluvy o dielo č. 1 zo dňa 15.02.2017. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom zo dňa 2. februára 2018 domáha nariadenia neodkladného opatrenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že ako objednávateľ uzatvoril dňa 15. februára 2017 so žalovaným ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. 1 na vykonanie stavebných prác na diele Rekonštrukcia objektu C. Predmetom zmluvy boli stavebné práce podľa projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby, oceneného výkazu výmer, súťažných podkladov z procesu verejného obstarávania a pod.. Žalovaný predložil žalobcovi stavebný plán s uvedením začatia prác dňa 08. marca 2017 a s ukončením stavebných prác v termíne 13. septembra 2017. Žalovaný prevzal protokolárne stavbu dňa 8. marca 2017 a začal vykonávať stavebné práce podľa zmluvy. V čase trvania zmluvy vznikla potreba jej zmeny, a to z dôvodu poškodenia stropu, ktoré nebolo predmetom zmluvy. Žalobca predkladal návrhy na uzatvorenie Dodatku č. 1 k zmluve, uviedol, že viedol so žalovaným ústne a písomné rokovania, avšak k uzatvoreniu dodatku k zmluve nedošlo. Dňa 18. augusta 2017 žalovaný bez súhlasu žalobcu vykonal stavebné práce, ktoré neboli predmetom zmluvy, čím porušil ustanovenie či. X bodu 10.3.4. zmluvy. Žalobca bol nútený pozastaviť stavebné práce z dôvodu právnej istoty, aby nedošlo k porušeniu zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v platnom znení a zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Odo dňa 18. augusta 2017 žalovaný na stavbe práce nevykonával, ani protokolárne stavbu neodovzdal. Žalobca ďalej uvádzal, že listom zo dňa 23. novembra 2017 odstúpil od Zmluvy o dielo č. 1 a zároveň navrhol deň 01.12.2017 na odovzdanie stavby, pričom žalovaný sa nedostavil. Naliehavosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia opodstatňoval a zároveň na podporu argumentov žalobca predložil Oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu a výzvu k účasti pri výkone štátneho stavebného dohľadu, ktoré žalobca obdržal dňa 26. januára 2018 od Mestskej časti Bratislava - Ružinov, na základe ktorého bol vykonaný štátny stavebný dohľad na stavbe Rekonštrukcia budovy C. 2. Súd prvej inštancie po preskúmaní všetkých žalobcom predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že v danej veci sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukazoval na to, že žalobca je štátna rozpočtová organizácia a hospodári s prostriedkami štátneho rozpočtu. Z tohto dôvodu je povinný sa riadiť predpismi upravujúcimi nakladanie s prostriedkami zo štátneho rozpočtu, teda podľa zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v platnom znení a taktiež podľa zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v platnom znení. Vzniknutú situáciu podľa názoru konajúceho súdu spôsobil žalovaný svojím konaním, ktoré bolo v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka. Po zistení, že na stavbe je potrebné vykonať ďalšie práce, ktoré nie sú zahrnuté v príloha č. 1, mal žalovaný podľa čl. X bod 10.3.4. zmluvy, ako aj podľa § 552 Obchodného zákonníka, oznámiť tieto skutočnosti žalobcovi, oceniť cenu vzniknutej práce a dať si odsúhlasiť, či tieto práce môže vykonať. Vzhľadom na to, že ich vykonal bez súhlasu žalobcu, žalobca mal povinnosť podľa zákona o verejnom obstarávaní uzavrieť dodatok k zmluve. Nakoľko žalobca nevedel určiť, či sú tu splnené podmienky podľa § 18 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, na zmenu zmluvy bez ďalšieho verejného obstarávania, správne postupoval, ak prerušil stavebné práce. Z uvedeného dôvodu bol žalobca oprávnený od zmluvy odstúpiť podľa § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka a malo byť povinnosťou žalovaného stavbu odovzdať ako náhle došlo k odstúpeniu od zmluvy. Súd prvej inštancie skonštatoval, že z dôvodu protokolárneho neodovzdania stavby je žalobcovi znemožnený prístup do objektu, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Žalobca nemôže podľa názoru konajúceho súdu vykonávať všetky oprávnenia, ktoré prináležia vlastníckemu právu. Uzavrel, že žalovaný neodovzdaním stavby spôsobuje žalobcovi vznik škody. Objekt je v rozostavanom stave, a je len provizórne zabezpečený, čo nedostatočne chráni objekt pred zatekaním. Poškodením stavby tak stúpa riziko zvýšených výdavkov pri ďalších rekonštrukčných prácach. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že dňa 15.02.2017 v rámci verejného obstarávania, bola uzatvorená Zmluva o dielo č. 1 v písomnej forme, predmetom ktorej je záväzok žalovaného ako zhotoviteľa vykonať pre žalobcu ako objednávateľa nasledovné dielo: „Rekonštrukcia budovy C“ (ďalej len „Dielo") a záväzok žalobcu realizované Dielo prevziať a zaplatiť za Dielo dohodnutú zmluvnú cenu v sume celkom 143.758,27 eur vrátane dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „Zmluva o dielo“). Zmluva o dielo bola uzatvorená ako výsledok verejného obstarávania, ktoré uskutočnil žalobca postupom podlimitná zákazka bez elektronického trhoviska podľa § 113 - 115 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na predmet zákazky; „Rekonštrukcia budovy C“. Podľa jeho názoru je nepochybné, že pri realizácii Diela sa vyskytla potreba realizácie naviac prác, ktoré neboli predmetom verejného obstarávania a taktiež ani Zmluvy o dielo, pričom medzi účastníkmi Zmluvy o dielo nedošlo k dohode ohľadne realizácie naviac prác. Je nutné konštatovať, že nebolo objektívne možné realizovať Dielo podľa žalobcom zadaných údajov v súťažných podkladoch a definovaným predmetom Zmluvy o dielo podľa samotnej Zmluvy, a to z dôvodu, že pri realizácii diela došlo k statickému poškodeniu stavby a zrúteniu stropov. Je nepochybné, že uvedené nevzniklo zavinením žalovaného. 4. Na základe skutočného stavu Diela žalovaný v súlade s obsahom Zmluvy o dielo žalobcovi niekoľkokrát (a to dňa 27. apríla 2017, 3. mája 2017, a následne aj dňa 3. júna 2017) predložil rozpočet naviac prác, s podrobným popisom týchto prác, a to v súlade so Zmluvou o dielo. Žalovaný aj následne písomne dňa 13. septembra 2017, dňa 11. októbra 2017 žiadal žalobcu, pričom predložil aj konkrétny rozpočet naviac prác, o zaujatie jednoznačného stanoviska k priloženému písomnému rozpočtu naviac prác. Žalobca dňa 12.10.2017 predložil žalovanému návrh dodatku č. 1 k Zmluve o dielo a súčasne aj znalecký posudok č. 134/2017 s tým, že stanovisko žalovaného očakával najneskôr do 16.10.2014. Žalovaný túto lehotu nedodržal a vyjadril nesúhlas s navrhovaným dodatkom ako aj znaleckým posudkom. 5. Dňa 24.10.2017 sa uskutočnil na stavbe diela kontrolný deň, k záverom ktorého sa žalovaný vyjadril písomne dňa 27.10.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že trvá na písomnom vyjadrení zo dňa 12.10.2017, v ktorom boli zo strany žalovaného žalobcovi oznámené konkrétne námietky k predloženému Znaleckému posudku, pričom poukázal na to, že neobdržal písomné vyjadrenie k tým námietkam, ktoré sú obsiahnuté v písomnom vyjadrení zo dňa 12.10.2017. Odpovede na písomné námietky k obsahu Znaleckého posudku neobsahuje ani predložené kompletné znenie Znaleckého posudku, vrátane jeho príloh, ktorý bol žalovanému predložený počas kontrolného dňa. So zreteľom na absenciu vyjadrenia k predloženému návrhu rozpočtu zo strany žalovaného, tento opätovne aj písomne dňa 27.10.2017 vyzval žalobcu o bezodkladné a písomné zaujatie stanoviska k predloženému návrhu rozpočtu naviac prác, ktoré je potrebné realizovať na Diele s tým, že žalovaný požaduje podrobné vyjadrenie k cenovej ponuke s uvedením konkrétnych položiek, s ktorými žalobca nesúhlasí a z akého dôvodu a súčasne uviedol, ak nesúhlasí s niektorou položkou, tak či nie je daný súhlas s cenou, resp. výmerou a pod. Zdôraznil, že žalobcovi zaslal prvý návrh rozpočtu naviac prác dňa 31.03.2017, pričom okrem zamietavého stanoviska k nemu ako celku, ktoré podal žalobca až po 6 mesiacoch, nikdy neboli žalovanému oznámené konkrétne vecné pripomienky k jednotlivým položkám tohto rozpočtu. Tiež skonštatoval, že v procese verejného obstarávania nie je možné prenášať na uchádzačov kontrolu správnosti výkazu výmer na základe verejným obstarávateľom poskytnutej projektovej dokumentácie, a to ani s ohľadom na skúsenosti a znalosti uchádzača, nakoľko výlučne verejný obstarávateľ je povinný poskytnúť uchádzačom také podklady, na základe ktorých môžu uchádzači stanoviť reálnu cenu zohľadňujúcu všetky náklady na zhotovenie diela. Za správnosť a úplnosť súťažných podkladov teda zodpovedá výlučne verejný obstarávateľ s tým, že názory uvádzané v Znaleckom posudku sú absolútne neprijateľné a zavádzajúce. 6. K dôvodom uvádzaným súdom prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobcovi nie je žiadnym spôsobom obmedzený, resp. znemožnený prístup do objektu, ktorý je jeho vlastníctvom a už absolútne nie z dôvodu, že nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu stavby - Diela. Žalobca má absolútny a ničím neobmedzený prístup k dielu, a práve naopak, žalovanému znemožnil prístup k Dielu a k prevzatiu všetkých jemu vlastnícky patriacich vecí na stavenisku. Žalovaný nemá absolútne žiadny prístup na stavenisko a nemôže si prevziať všetky svoje hnuteľné veci. Žalovaný žalobcovi žiadnym spôsobom nebráni vo výkone jeho vlastníckeho práva. K protokolárnemu odovzdaniu diela nebolo možné pristúpiť z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným nie sú usporiadané všetky finančné vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o dielo a zo skutočného rozsahu vykonaných prác na diele, keď žalobca neuhradil cenu doposiaľ realizovanej časti diela. Mal za to, že v tomto prípade nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, a to osobitne z dôvodu, že nie sú preukázané skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, nie je preukázaná obava, že exekúcia bude ohrozená a taktiež absentuje aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súd návrh žalobcu zamietne alebo vec zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že od okamihu podpisu Protokolu o odovzdaní a prevzatí staveniska objednávateľom a zhotoviteľom zodpovedá za stavenisko zhotoviteľ. Zhotoviteľ je povinný zabezpečiť stavenisko tak, aby počas výkonu prác a tiež v období pracovného voľna na stavbe nedošlo k poškodeniu zdravia a majetku tretích osôb. Žalobca žalovaného opakovane vyzýval k protokolárnemu odovzdaniu diela po ukončení zmluvného vzťahu jednostranným odstúpením objednávateľa od zmluvy. Na tieto výzvy žalovaný nereagoval a na riadne písomne mu oznámené termíny vykonania tohto úkonu sa nedostavil, ale svojich zamestnancov vysielal do objektu Úradu verejného zdravotníctva SR za účelom prevzatia si materiálu na stavenisku. Poukázal aj na znemožnenie vstupu do objektu, v priebehu rekonštrukcie boli vysadené staré dvere a boli osadené nové dvere s novými zámkovými vložkami, od ktorých mal kľúče iba žalovaný. Tieto kľúče neboli žalobcovi odovzdané, a to ani pri odovzdávaní ovládacích zariadení od vstupnej brány do objektu. Ďalej poukázal na to, že neeviduje žiadnu splatnú faktúru riadne predloženú žalovaným, ktorá by preukazovala existenciu jeho pohľadávky. Mal za to, že splnil podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a dostatočne opísal skutočnosti, ktoré vyplývali zo zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným. 8. Na záver poukázal na to, že žalovaný napriek súdom uloženej povinnosti dobrovoľne nesplnil povinnosť protokolárne dielo odovzdať žalobcovi. Žaloba pristúpil k výkonu neodkladného opatrenia bez prítomnosti žalovaného a dňa 16.03.2018 v čase od 10:00 do 10:45 sa v objekte žalobcu uskutočnilo prevzatie diela "Rekonštrukcia budovy C " bez účasti zástupcu zhotoviteľa, v prítomnosti hliadky Policajného zboru SR vykonávajúcej súčinnosť a notára JUDr. Ivony Kohútovej. Nakoľko napadnuté uznesenie bolo vykonané, stratilo odvolanie žalovaného svoje opodstatnenie. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 13. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 14. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. 15. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. 16. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 17. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán vzniknutých po ukončení zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy o dielo žalobcom, v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Poukazoval na to, že aj napriek tomu, že je vlastníkom "budovy C" na K. XX V. B., v čase podania návrhu a vydania uznesenia nie je oprávnený do tohto objektu vstupovať a vykonávať povinnosti, nakoľko žalovaný si riadne a dobrovoľne neplní svoje povinnosti (odovzdať stavbu) vyplývajúc mu zo Zmluvy o dielo a zásad poctivého obchodného styku. V petite žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť protokolárne odovzdať žalobcovi dielo "Rekonštrukcia budovy C" podľa Zmluvy o dielo č. 1 zo dňa 25.02.2017. 18. Predmetnou Zmluvou o dielo sa žalovaný zaviazal vykonať pre žalobcu ako objednávateľa dielo - Rekonštrukcia budovy C. Odvolací súd poukazuje na to, že z predložených dokumentov vyplýva, že žalobca odstúpil od Zmluvy o dielo podľa § 552 ods. 1 tretej vety Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. V zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti. Vzhľadom na uvedené, odstúpením od zmluvy zanikli práva a povinnosti z nej vyplývajúce, teda aj povinnosť žalovaného ako zhotoviteľa odovzdať "dielo". Zmluva v zmysle § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením zaniká. Odvolací súd má za to, že žalobcom požadovaný petit by bol v danom prípade nevykonateľný, nakoľko v dôsledku odstúpenia od zmluvy zhotoviteľ nemá povinnosť dielo "Rekonštrukcia budovy C" podľa Zmluvy o dielo, odovzdať. Táto povinnosť mu bola daná len v prípade riadneho ukončenia zmluvy splnením - vykonaním diela. Na druhú stranu treba dodať, že vzhľadom na to, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, dodatočne odpadol právny dôvod splnenia týchto povinností. Preto treba tieto vzťahy usporiadať. Obchodný zákonník túto situáciu rieši tak, že každej zmluvnej strane ukladá povinnosť vrátiť prijaté plnenie. V danom prípade je teda na mieste odovzdanie prijatých plnení, avšak nie tak, ako je formulované v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý by mohol prichádzať do úvahy len v prípade vykonania diela pred odstúpením od zmluvy. Odstúpením od zmluvy zhotoviteľovi vzniká povinnosť odovzdať stavbu objednávateľovi, ktorý mu ju protokolárne odovzdal za účelom vykonania diela. Preto nie je možné odovzdať dielo podľa zmluvy o dielo, ale vzťahy možno vysporiadať v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy. 19. Navyše odvolací súd poukazuje aj na to, že ak žalobca tvrdí, že mu žalovaný znemožňuje vstup do objektu, bremeno osvedčenia týchto skutočností je na žalobcovi. Odvolací súd má za to, že žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil, že mu žalovaný bráni dostať sa do objektu. Odvolací súd preto nepovažoval za osvedčené, že by žalovaný reálne znemožnil prístup žalobcovi ako vlastníkovi stavby do objektu. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu, v ktorom poukázal na to, že došlo k vykonaniu diela, zároveň odvolací súd konštatuje, že požadované neodkladné opatrenie stratilo opodstatnenie a sám žalobca potvrdil, že došlo k splneniu ním požadovanej povinnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia by tak bolo aj v tomto smere právne bezvýznamné, nakoľko žalobca tvrdí, že dosiahol účel požadovaný neodkladným opatrením. 20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhrad trov konania proti žalobcovi, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).