Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/197/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218200828 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1218200828.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej v právnej veci žalobcu: J.. Q. B., N.. XX.X.XXXX, N. XX, A., D. Q.. F. B.J., N. XX, A., proti žalovanej: ANACO FIN s.r.o., Miletičova 550/1, Bratislava, IČO: 47 326 786, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 14Csp/13/2018-56, zo dňa 28.2.2018, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXX/XXXX/XXSU s OTP REFINANC EXPRESE, uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovanej ako veriteľom; zamestnávateľovi žalobcu Erste Group IT International GmbH, o.z. Slovakia, so sídlom Tomášikova 64, Bratislava, IČO: 50 471 198, uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovanej vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy č. XXX/XXXX/XXSU uzavretej s OTP REFINANC EXPRESE až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a žalobcovi uložil povinnosť podať návrh vo veci samej v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že ako dlžník uzatvoril 27.5.2013 s právnym predchodcom žalovanej OTP Bankou Slovensko, a.s., Štúrova ul., Bratislava. IČO: 31 318 916 zmluvu o OTP REFINANC EXPRESE č. XXX/XXXX/XX B., predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov v celkovej výške 19.100 eur s tým, že boli dohodnuté mesačné splátky vo výške 81,91 eura v počte splátok 118, posledná 119 splátka vo výške 79,87 eura, k 24. dňu v mesiaci. Žalobca v návrhu ďalej poukázal na skutočnosť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy v čl. IX. je v rozpore s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka). 3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie po oboznámení sa s pripojenou zmluvou č. XXX/XXXX/XX B. P. čl. IX. a s poukazom na § 1 ods. 2, § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. ozrejmil, že v zmysle § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) C.s.p. môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená; neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. So zreteľom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. lCo/1517/2013, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená účastníkmi v úverovej zmluve je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľom bez súdnej kontroly a teda ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka” mal súd prvej inštancie za potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov a preto v zmysle § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) C.s.p. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel. 4. Proti uzneseniu podala žalovaná odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f), písm. h) C.s.p. (súd prvej inštancie dospel k nesprávnym a neúplným záverom týkajúcich sa opodstatnenosti a primeranosti neodkladného opatrenia, nakoľko v konaní nebola osvedčená nutnosť bezodkladnej úpravy) a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Namietala, že neodkladné opatrenie vydáva súd spravidla na základe návrhu a osvedčenia určitých skutočností; dokazovanie nevykonáva, čo na jednej strane súvisí so zabezpečením účelu neodkladného opatrenia a rýchlosťou rozhodovania, na strane druhej však neodkladné opatrenie musí byť primerané, náležite odôvodnené a nariadené len v rozsahu nutnom na bezodkladnú úpravu pomerov, keď v tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa z 9.2.2017, sp. zn. 3 Obdo l/2017. Uviedla, že dňa 27.5.2013 uzavrela spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s., v postavení veriteľa so žalobcom úverovú zmluvu o OTP REFINANC EXPRESE číslo XXX/XXXX/XXSU, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi úver 19.100 eur pri úrokovej sadzbe 8,5 % p.a. a RPMN 9,29 % s tým, že žalobca sa poskytnutý úver zaviazal uhradiť v splátkach, pričom celkový počet splátok bol 119 a výška splátok bola dohodnutá tak, že splátka č. 1 až 118 boli vo výške 238,08 eura a posledná splátka č. 119 bola vo výške 237,73 eura. Poukázala na skutočnosť, že žalobca vystupujúci v zmluvnom vzťahu z úverovej zmluvy ako dlžník, sa dostal do omeškania so splácaním úveru, preto pôvodný veriteľ (OTP Banka Slovensko, a.s.) listom zo dňa 18.3.2015 vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru, v ktorom sa výslovne uvádza, že ku dňu 16.3.2015 bol žalobca v omeškaní s úhradou sumy 2.450,57 eura, čo zodpovedá (pri zohľadnení výšky mesačnej splátky) omeškaniu s úhradou viac ako 10 splátok, pričom podľa čl. VII., bod 1 písm. a) zmluvy sa za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka považuje, ak neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti a podľa bodu 2. písm. e) uvedeného článku zmluvy je banka pri podstatnom porušení zmluvných povinností oprávnená vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti. Žalovaná v odvolaní uviedla, že list o vyhlásení predčasnej splatnosti bol žalobcovi doručený 7.4.2015, predčasná splatnosť nastala v 10. deň po jeho doručení, t.j. 17.4.2015, kedy mal žalobca uhradiť dlžnú istinu 18.038,73 eura, dlžné úroky 1.497,95 eura, dlžné úroky z omeškania 4,54 eura, avšak svoju povinnosť si nesplnil, a preto je od nasledujúceho dňa v omeškaní s úhradou nesplatenej časti istiny úveru; z toho vyplýva, že žalobca z úveru 19.100 eur neuhradil ku dňu zosplatnenia čiastku len na istine úveru 18.038,73 eura, ktorá suma predstavuje nárok, o ktorého opodstatnenosti nie je na mieste pochybovať. Poukázala na skutočnosť, že ku dňu postúpenia pohľadávky z uvedenej zmluvy žalobca neuhradil sumu 16.677,95 eura s tým, že táto skutočnosť je podstatná pre posúdenie potreby bezodkladne upraviť pomery a primeranosti tejto úpravy, nakoľko uhradením uvedenej sumy nemôže vzniknúť žalobcovi ujma; ide o časť z úverovej istiny, ktorú prijal, o túto sumu sa zväčšil jeho majetok a je povinný ju vrátiť. Vyslovila názor, že podstatnou je otázka, či sa dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená v čl. IX. úverovej zmluvy vôbec môže považovať za neprijateľnú podmienku, ale súd prvej inštancie okrem odkazu na rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/1517/2013 neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý sa táto dohoda o zrážkach zo mzdy nemá použiť, nakoľko zmluva o úvere bola uzavretá v roku 2013, avšak v danom čase žiadny zákon nezakazoval dohodu o zrážkach zo mzdy. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého uznesenia odkazujúceho na uvedené rozhodnutie vytýkal súdu prvej inštancie, že si z jeho záverov vybral len časť, nakoľko ak sa v ňom hovorí o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná preto, že sa môže od spotrebiteľa vymôcť pohľadávka bez podrobenia súdnej kontrole, je z jeho kontextu zrejmé, že sa tým nemyslí pohľadávka, resp. časť pohľadávky zodpovedajúca istine úveru, keďže to, že dlžník (aj spotrebiteľ) má istinu vrátiť je zrejmé a nesporné; za neprijateľnú podmienku bola označená v súvislosti s nárokom, ktorý by mohol byť sporný, preto z toho pre posudzovanú vec logicky vyplýva, že ohľadne dlžnej istiny 16.677,95 eura žiadna spornosť neexistuje. Bola názoru, že použitie rozhodnutia z inej veci je možné, avšak právna úprava a aj súdna prax vyžadujú pre takýto postup dodržanie určitých požiadaviek a pravidiel, keď s poukazom na čl. 2 ods. 2 C.s.p. uviedla, že použitie rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (kam patria Najvyšší súd SR, Ústavný súd SR, ESĽP a Súdny dvor EÚ) má kazuistický charakter, čo vyžaduje dôsledné oboznámenie nielen s tzv. právnou vetou, ale aj so skutkovými okolnosťami prípadu. V tomto kontexte podčiarkla, že rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach nebolo prijaté univerzálne, pričom existujú aj iné rozhodnutia, ktoré hovoria presný opak, napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/142/2016. Považovala za nespravodlivé a neprimerané, aby súd zakázal výkon zrážok zo mzdy aj pre istinu úveru vo výške 16.675,95 eura, ktorá nebola splatená, pričom zrážky zo mzdy sa nezačali preto, že žalobca riadne splácal svoje záväzky, ale preto, že dlhodobo neplnil a neplní svoje záväzky ani v rozsahu istiny; takýto stav je poškodzovaním veriteľa, ktoré nenahrádza ani zákonná sankcia úroku z omeškania (vzhľadom na jeho aktuálne minimálnu výšku, ktorá nemá ani preventívny a ani donucovací charakter). Uviedla, že rozsah zrážok zo mzdy určuje zákon, čiže zo mzdy žalobcu by nemohlo byť strhnuté viac, než zákon povoľuje; výška zrážky zo mzdy nemôže byť podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyššia, než ako pri exekúcii. V súvislosti s tvrdením žalobcu v návrhu ohľadne rozpisovania splátky (čo však neovplyvňuje rozsah povinnosti splatiť istinu, ale napokon ani úroky) poukázala na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.2.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, podľa ktorého nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky, nakoľko za použitia eurokonformného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádzajúceho pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje; od 1.5.2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola dohodnutá ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľských zmluvách (nebola individuálne dojednaná) s tým, že nárokovaná pohľadávka vymáhaná na základe Dohody o zrážkach zo mzdy je premlčaná (posledná úhrada, ktorá vyvolala predčasnú splatnosť úveru v znení § 565 Občianskeho zákonníka a ktorú aj právny predchodca žalovanej využil, bolo neuhradenie splátky k 20.3.2014), nakoľko premlčacia doba začala plynúť 20.3.2014 a uplynula dňa 20.3.2017, avšak s poukazom na § 103 Občianskeho zákonníka si žalovaná (predchodca žalovanej) uplatnila právo zosplatnenia úveru až dňa 20.4.2015. Objasnil, že premlčanie plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz, to znamená odo dňa, keď veriteľ objektívne mohol vykonať všetky úkony potrebné pre úspešné podanie žaloby, medzi ktoré z pohľadu § 563 Občianskeho zákonníka nesporne patrí aj požiadanie dlžníka o plnenie, čo mohol veriteľ urobiť hneď po vzniku dlhu, preto actio nata nastane vtedy, keď veriteľ mohol dlh zosplatniť a nie vtedy, kedy splatnosť z jeho strany skutočne nastala. Z dikcie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka mu vyplynulo, že banka si prvýkrát mohla uplatniť svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka dňa 20.6.2014 a nakoľko si uplatnila svoje právo podľa tohto ustanovenia, začala premlčacia doba plynúť 20.3.2014 a uplynula 20.3.2017. Dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 87/2017; správnosť aplikácie občianskoprávnej premlčacej doby, dokonca aj v absolútnych obchodoch majúcich zároveň spotrebiteľský charakter, z ústavnoprávneho hľadiska nespochybnil ani ústavný súd (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013). Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaná pri svojom nároku vychádza iba hypoteticky z oznámenia o zosplatnení pohľadávky od právneho predchodcu žalovanej, pri svojom nároku uvádza ničím nepodložené výpočty, pričom z výpisu z účtu poskytnutého OTP bankou a.s. jednoznačne vyplýva, že do zosplatnenia úveru uhradil 2.471,80 eura a po zosplatnení 7.900 eur. Dôvodil, že v čase uzatvárania zmluvy bol v platnosti § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka; pri posudzovaní návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo všetkých dôkazných prostriedkov, ktoré predložil (zmluva o úvere, výpis z účtu o úhrade jednotlivých splátok), čím jednoznačne osvedčil naliehavosť právneho záujmu a to Dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a nárokovanie pohľadávky, ktorá je premlčaná. 6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 13. V posudzovanej veci podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o OTP REFINANC EXPRESE č. 148/2014/13SU, uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovanej ako veriteľom; zamestnávateľovi žalobcu Erste Group IT International GmbH, o.z. Slovakia, so sídlom Tomášikova 64, Bratislava, IČO: 50 471 198, uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovanej vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy o OTP REFINANC EXPRESE č. 148/2014/13SU až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko existuje dôvodná obava z realizácie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy a nebola individuálne dojednaná, teda musel ju akceptovať ako celok, inak by mu úver nebol poskytnutý, pričom namietal jej absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor s právom Európskej únie, keďže ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez možnosti tieto zrážky priamo voči zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah; moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. 14. Žalobca sa žalobou vo veci samej, ktorú podal na súde prvej inštancie dňa 4.4.2018, domáha určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) uzavretej v zmluve o OTP REFINANC EXPRESE č. 148/2014/13SU, dňa 27.5.2013 z dôvodu, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Občianskeho zákonníka, keďže bol donútený ju podpísať ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy o poskytnutí úveru a tým je nútený dobrovoľne sa podrobiť vykonávaniu zrážok zo mzdy za predpokladu, že si zrážky môže veriteľ uplatňovať bez súdom preskúmateľného nároku na výšku nárokovanej pohľadávky; inštitút zrážok zo mzdy je rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je absolútne neplatný, pričom namietal aj premlčanie nárokovanej pohľadávky zo zmluvy o OTP REFINANC EXPRESE č. 148/2014/13SU podľa § 103 v spojení s § 53 ods. 9, § 563 a § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko veriteľ si mohol prvýkrát uplatniť svoje právo 20.3.2014, a preto premlčacia doby uplynula 20.3.2017. 15. Odvolací súd na ozrejmenie právnej stránky veci poznamenáva, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie, a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody je súhlas dlžníka, aby platca z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli mu zamestnávateľom vyplácané. Účinnosť dohody nastáva okamihom, kedy je predložená dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý síce nie je účastníkom tejto dohody, je však podľa zákona povinný na základe dohody vykonávať od tej doby zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Musí pritom dbať, aby zrážky nepredstavovali viac, než pripúšťa zákon, a pri prípadnom poklese mzdy dlžníka ich v zodpovedajúcom rozsahu znížiť. 16. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú odvolaciu námietku žalovanej, že uhradením nesplatenej časti poskytnutého úveru vo výške 18.038,73 eura nemôže žalobcovi vzniknúť škoda a tým nie naplnená podmienka bezodkladnej potreby upraviť pomery medzi stranami sporu, nakoľko žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia argumentuje absolútnou neplatnosťou dohody o zrážkach, ktorá je súčasťou zmluvy o OTP REFINANC EXPRESE č. 148/2014/13SU, pričom v žalobe, ktorú podal po vydaní odvolaním napadnutého uznesenia, dôvodí aj premlčaním nároku žalovanej, ktorého sa môže realizáciou zrážok zo mzdy domôcť bez predchádzajúceho súdneho prieskumu splatnej pohľadávky žalovanej. 17. V tejto súvislosti hodno zdôrazniť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nezákonného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. Dlžník sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, môže dostať do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi (veriteľovi) prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia; pritom ide aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. 18. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka zamestnávateľovi dlžníka úplne jasne ukladá povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy svojho zamestnanca a poukazovať ich veriteľom potom, čo mu bola dohoda predložená, bez toho, že by bolo treba tento záväzok veriteľa a dlžníka akoukoľvek formou akceptovať a bez toho, že by prípadný nesúhlas platcu mzdy s dohodou, resp. právnou povinnosťou stanovenou mu zákonom, vyvolal akékoľvek účinky či zmenu v rozsahu či obsahu zákonných práv a povinností. 19. Pretože má zamestnávateľ žalobcu ako platca mzdy povinnosť zrážky na základe dohody o zrážkach to mzdy vykonávať, aj napriek skutočnosti, že ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne zrážky nevykonal, existuje dôvodná obava, že realizáciou neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k zásahu do majetkových práv žalobcu, pričom pozastavenie vykonávania zrážok nariadením neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch ani na strane žalovanej, ktorej nemôže nevykonávaním zrážok vzniknúť neprimeraná ujma; bezodkladná úprava pomerov bude mať za následok iba spočívanie splatenia úveru prostredníctvom zrážok zo mzdy, nie však ich úplne vylúčenie. 20. Stotožňujúc sa s názorom súdu prvej inštancie, že pomery strán sporu odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého trvanie súd prvej inštancie vymedzil do právoplatného skončenia konania vo veci samej, v ktorom sa prvotne bude skúmať platnosť uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá predstavuje akcesorický záväzok od hlavného záväzku, ktorým je zmluvy o OTP REFINANC EXPRESE č. XXX/XXXX/XXSU; odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností dospel k záveru, že žalobca proti žalovanej osvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. C.s.p. a preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 21. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).