Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Co/8/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218204229 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1218204229.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Roman Majerského v právnej veci žalobkyne: F.na P., X.. XX. XX. XXXX, L. P. N.. Č.. XXXX/XX, L., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Šumavská ul. č. 3, Bratislava, IČO: 36 856 592, proti žalovanému: J. P., X.. XX. XX. XXXX, L. E. N.. Č.. XX, L., zastúpený advokátom: JUDr. Martin Gajer, Záhradnícka ul. č. 7, Bratislava, o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. mája 2018, č. k. 4C/3/2018 - 75, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobkyni p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť, aby sa zdržal psychického a fyzického násilia voči žalobkyni, nevstupoval do rodinného domu súpisné č. XXXX, postavený na parcele registra „C“ č. XXXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava II, obec L. - H.. Č.. K., katastrálne územie V., nevstupoval na pracovisko žalobkyne Š., B. N.. Č.. XX, L., nepribližoval sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 m a žalobkyni proti žalovanému priznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), e), f), h), § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, 2 C. s. p. a vecne preukázaním nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, spôsobeného dlhodobým opakovaným psychickým a fyzickým útočením na žalobkyňu zo strany žalovaného a dôvodnou obavou žalobkyne z ďalších útokov zo strany žalovaného po prepustení z výkonu väzby. Uviedol, že potreba úpravy pomerov medzi stranami musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, nakoľko cieľom neodkladných opatrení v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d), e), f), h) C. s. p., je ochrana jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná a sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť, keď súd musí mať pri nariadení tohto typu neodkladných opatrení osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobcu konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Poukázal na skutočnosť, že preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že osvedčenie skutkových okolností medzi stranami odôvodňuje potrebu dočasnej úpravy pomerov vo vyššie uvedenom rozsahu, pretože žalobkyňa dostatočne osvedčila nielen potrebu upraviť pomery strán (dôvodná obavu z potenciálneho násilného správania sa žalovaného), ale aj jej bezodkladnosť a naliehavosť. Uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď sa nariadením neodkladného opatrenia nezasiahne podstatným spôsobom do práv žalovaného, prípadne do jeho práva na slobodu pohybu, sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrhu žalobkyne vyhovel v celom rozsahu a nariadil žalovanému, aby dočasne nevstupoval do vyššie uvedenej nehnuteľnosti, uložil povinnosť, aby sa zdržal psychického a fyzického násilia voči žalobkyni, nevstupoval na pracovisko žalobkyne a zároveň zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, pričom tento zákaz je viazaný na osobu žalobkyne a vzťahuje sa na ktorékoľvek miesto, kde sa žalobkyňa zdržiava, t. j. nielen v okolí jej obydlia, ale aj na verejnosti. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 255 C. s. p. a vecne tým, že nakoľko návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, priznal žalobkyni proti žalovanému právo na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. zrušiť napadnuté uznesenie iba vo výroku II. Uviedol, že všetky skutočnosti uvedené žalobkyňou sú výmyslom, keďže absolútne nemá problém s dodržiavaním uložených povinností, ktoré od návratu z väzby dňa 13. 06. 2017 dodržiava, avšak problém videl jedine v uloženej povinnosti nevstupovať do rodinného domu so súpisným č. XXXX na E. N.. Č.. XX Y. L., ktorého je výlučným vlastníkom a má v ňom uvedený trvalý pobyt, hoci v poslednom čase býval u rodičov na Ľ. X. Y. L., keďže žalobkyňa má trvalý pobyt na P. N.. Č.. XXXX/XX Y. L., a preto ak je vo vážnom ohrození, ako tvrdí, mohla ísť bývať na túto adresu. Poukázal na skutočnosť, že rodinný dom na E. ulici je v jeho vlastníctve a je jeho obydlím, ktoré sú chránené čl. 20 a 21 Ústavy SR, pričom jeho súhlas, aby v tomto dome mohla žalobkyňa ako jeho manželka bývať, nemôže byť použitý v jeho neprospech a z dôvodu, že vlastník nemôže byť obmedzený na úkor nevlastníka, ktorému dobromyseľne umožnil používať svoj majetok, je napadnuté uznesenie v rozpore s Ústavou SR. Uviedol, že podrobnejšia charakteristika spolužitia so žalobkyňou a jeho situácie je obsahom sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby, ktorú predložil spolu s odvolaním, z ktorej je tiež zrejmé, že je jediným vlastníkom nehnuteľnosti. Vytkol súdu prvej inštancie, že ho pred vydaním napadnutého uznesenia mohol aspoň vypočuť, aby sa mohol vyjadriť k výmyslom žalobkyne, pretože by dospel k iným skutkovým zisteniam a inému rozhodnutiu o veci, nakoľko takto mal o veci absolútne jednostranné informácie. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že navrhuje odvolanie žalovaného ako nedôvodné zamietnuť a žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. K tvrdeniu žalovaného v podanom odvolaní, že všetky skutočnosti týkajúce sa jej týrania sú výmyslom uviedla, že k problémom s dodržiavaním uložených povinností dochádza zo strany žalovaného aj po jeho návrate z väzby na kauciu dňa 13. 06. 2017, od kedy sa situácia v manželstve zhoršila, aj napriek jej snahe o udržanie manželstva a úplnej rodiny, nakoľko bola neustále vystavovaná psychickým i fyzickým útokom, keď pri hádkach jej žalovaný pravidelne vulgárne nadáva „V. J., to je všetko tvoja vina“ a napriek snahe riešiť agresívne konflikty žalovaného, bola vystavovaná slovným útokom ako napríklad „ešte raz na mňa zavoláš políciu, tak ťa zabijem“, pričom agresívne správanie žalovaného sa prejavovalo i vo vzťahu k maloletému synovi P.. Poukázala na skutočnosť, že sa snažila zvukovo zachytiť nevhodné správanie žalovaného voči maloletému pri jeho domácej príprave do školy s tým, že zvukový záznam mal slúžiť pre riešenie situácie a poukázať na správanie žalovaného, keď sa situácia z jeho strany upokojí, avšak žalovaný si všimol nahrávanie a agresívnym hlasom uviedol „V. J., kde máš mobil, daj mi ho, lebo ťa zabijem“, mobilný telefón jej vytrhol z ruky a hodil ho o stenu, kde ostala preliačená stena, pričom žalovanému nevadilo, že maloletý syn je hádky prítomný a z uvedenej situácie má strach. Uviedla, že žalovaný jej neustále vyčíta jeho vzatie do väzby, pričom v januári 2018 sa odsťahoval k svojim rodičom a od tej doby ako manželia nežijú v spoločnej domácnosti na adrese trvalého pobytu žalovaného s tým, že žalovaný ju spolu s maloletým synom bez finančných prostriedkov po dobu dvoch mesiacov a aktuálne jej na účet zasiela mesačne sumu nepresahujúcu 200 eur. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že napriek tomu, že sa žalovaný odsťahoval k svojim rodičom, mal voľný prístup do rodinného domu na E. N.. Č.. XX Y. L., keď dňa 03. 05. 2018 o 16:45 hod. prišiel na adresu trvalého pobytu a v spálni rodinného domu ju požiadal o sexuálny akt, po ktorého odmietnutí, jej začal nadávať a vyhrážať „V. J., všetko je kvôli tebe“, „ak raz zavoláš políciu, tak ťa zabijem“, na základe čoho podala ďalšie trestné oznámenie, čím jej obava o svoj život, ako aj život maloletého je opodstatnená, a preto bola nútená podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pre ktorého nariadenie boli splnené podmienky neznesiteľnosti spolužitia v dôsledku fyzického a psychického násilia a táto intenzita sa nepriamo prejavovala aj na kvalite života ich maloletého syna, z dôvodu ktorého za prekážku pre vydanie neodkladného opatrenia nepovažovala žalovanému uloženú povinnosť, aby nevstupoval do rodinného domu, skutočnosť, že žalovaný je výlučným vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti. Uviedla, že v predmetnej nehnuteľnosti žili ako rodina spolu s maloletým synom P., ktorý má v nehnuteľnosti vytvorený vlastný priestor pre život a osobnostný rozvoj, pre ktorého predmetná nehnuteľnosť predstavuje jednu z mála istôt v živote získaných počas života pri rodičoch, nakoľko prostredie je mu dôverne známe, strávil tu prevažnú časť svojho života spolu so svojou mamou a otcom, a preto nie je vhodné, aby bol vytrhnutý zo svojho dôverne známeho rodinného prostredia a umiestnený do bytu starých rodičov na P. N.. Č.. XXXX/XX Y. L.. Poukázala na skutočnosť, že obe nehnuteľnosti sú od seba vzdialené približne 18 km, čo maloletého vytrhne z bežného prostredia, v ktorom vyrastá a následok sťahovania bude mať dopad aj na pretrhnutie vybudovaných sociálnych väzieb, keď bol aj napriek jej snahe chrániť jeho osobu od psychického teroru, vystavený traumatizujúcim situáciám. Uviedla, že so sťahovaním maloletého je spojená i dochádzka do Základnej školy Za F., ktorá by v značnom rozsahu narušila jeho zaužívané návyky a vzhľadom na traumatické obdobie, ktoré musel prežiť, je pre jeho psychický vývoj dôležité, aby vyrastal v prostredí dôverne známom, teda, aby neboli narušené jeho väzby s okolím, v ktorom žije, kde má svojich kamarátov, s ktorými je v pravidelnom kontakte, pričom sa spolu s maloletým snažila o udržanie úplnej rodiny, preto pre pokoj a v nádeji na zlepšenie pravidelne znášala psychické a fyzické násilie, čo jej nedovolilo predmetnú nehnuteľnosť opustiť skôr. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení poukázala na skutočnosť, že násilie je možné vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozujúce alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickej škody a napriek tomu, že definície násilia sú rozdielne, spájajú ich spoločné črty, nakoľko násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku s tým, že zo strany žalovaného bola neustále vystavovaná násiliu, ktoré sa vo veľkej miere podpísalo na jej zdraví a na zdravom vývine ich maloletého syna P.. Uviedla, že hoci je rodinný dom na E. N.. Č.. XX vo výlučnom vlastníctve žalovaného, tvorí domov maloletého syna, ktorý sa aktuálne podľa psychologickej správy zo dňa 28. 05. 2017 nachádza v psychicky náročnej rodinnej situácii, keď na tejto adrese maloletý žil spolu s ňou s tým, že sa o dieťa s láskou stará a zabezpečuje mu všetky životne dôležité potreby v rámci svojich obmedzených finančných možností, pričom jednu z podstát fungujúcej rodiny predstavuje aj spoločné bývanie manželov spolu s dieťaťom v jednej domácnosti, preto tvrdenie žalovaného, že jej umožnil bývať v spoločnej domácnosti, nie je možné chápať ako veľkodušné gesto z jeho strany. Poukázala na skutočnosť, že trvalý pobyt na adrese svojich rodičov má iba z dôvodu, že žalovaný nesúhlasil, aby mala trvalý pobyt uvedený na E. N.. Č.. XX C. pokiaľ by trvalý pobyt u svojich rodičov neuviedla, v konečnom dôsledku by jej to skomplikovalo doručovanie korešpondencie. K tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie ho mal pred nariadením neodkladného opatrenia vypočuť uviedla, že ust. § 329 ods. 1 C. s. p umožňuje, aby súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konal a rozhodol aj bez výsluchu žalovaného s tým, že tak ako čl. 20 a 21 Ústavy SR ochraňuje vlastníctvo a obydlie, v rovnakom rozsahu umožňuje pristúpiť k ich obmedzeniu podľa čl. 21 ods. 3 Ústavy SR, keď podľa ustálenej judikatúry zásah, ktorý má svoj základ v právnej norme, môže za určitých okolností a v konkrétnom prípade znamenať porušenie práv garantovaných dohovorom, resp. ústavou. 4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne, ktoré bolo jeho právnemu zástupcovi doručené dňa 25. 06. 2018, nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 6. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 324 ods. 3 C. s. p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 8. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 11. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 13. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14. Podľa § 326 ods. 2 C. s. p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C. s. p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 16. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu a nevyhnutnosť úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 18. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 19. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. 20. Cieľom neodkladných opatrení v civilnom procese je dočasná úprava pomerov strán sporu, obmedzujúca sa na dosiahnutie len predbežných účinkov. Nariadením neodkladného opatrenia nezískava jedna zo strán práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý okruh vzťahov. 21. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C. s. p. preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. 22. Definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty, násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku, násilím nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie a násilím je aj nezabránenie násiliu. 23. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, keďže najvhodnejší priestor pre to má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo i sformulované neodkladné opatrenie v ust. § 325 ods. 2 písm. e) C. s. p., ktorým je možné strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. Pri tomto druhu neodkladného opatrenia nie je teda rozhodujúce, aký vzťah má účastník podozrivý z násilia k tomuto bytu/domu; dôležité je, že v ňom má bývať obeť, ktorú je potrebné dočasne chrániť, a preto je potrebné v tomto smere upraviť aj pomery strán sporu. 24. Z dikcie ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) C. s. p. vyplýva možnosť súdnym rozhodnutím zamedziť osobám, dopúšťajúcim sa násilia na blízkej osobe, dopúšťať sa takého konania ich vylúčením z užívania bytu alebo obmedzením ich užívacieho práva. Právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR, ako i jednotlivé právne normy zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čím je ponímané aj právo na pokojný rodinný život a pod. Je však nevyhnutné, aby situácia „násilia“ nebola zamieňaná so situáciou konfliktu, nakoľko násilie nie je hádka ani konflikt, ale býva dlhotrvajúce a má stupňujúcu tendenciu. 25. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a zároveň rozhodol vecne správne, keď navrhované neodkladné opatrenie dôvodiac splnením zákonných podmienok napadnutým uznesením nariadil. 26. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou totiž jednoznačne vyplýva, že žalovaný je dôvodne podozrivý z dlhodobého fyzického a psychického násilia voči žalobkyni, pričom tento záver nepochybne potvrdzuje predovšetkým rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08. februára 2018, č. k. 5T/104/2017 - 315, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, na základe ktorého bol žalovaný uznaný za vinného, že od presne nezisteného času roku 2010 do 14. 02. 2017 na viacerých miestach, najmä v L. na X. R.Z. Č.. XX, Y. N.. Č.. XX, E. N.. Č.. XX spôsoboval poškodenej - žalobkyni fyzické (škrtenie, ťahanie za vlasy, búchanie päsťou do hlavy, kopanie do celého tela) a psychické utrpenie (vulgárne nadávky, odopieranie prístupu k spoločným finančným prostriedkom, ponižovanie, vyhrážanie), teda týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a obmedzovalo jej bezpečnosť a neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, čím spáchal zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), e) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere tri roky, ktorého výkon sa podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov s probačným dohľadom a bola mu uložená povinnosť sa poškodenej - žalobkyni ospravedlniť a podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, pričom v období od 14. 02. 2017 do 13. 06. 2017 bol žalovaný vo výkone väzby. 27. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa dňa 03. 05. 2018, t. j. po troch mesiacoch od vyhlásenia vyššie uvedeného odsudzujúceho rozsudku, na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave II, odbore kriminálnej polície, 1. oddelení vyšetrovania, podala trestné oznámenie na žalovaného, z ktorého vyplýva, že po jeho prepustení z väzby v júni 2017 bývali spolu na E. N.. Č.. XX Y. L. do 07. 01. 2018, kedy sa žalovaný odsťahoval na Ľ. X. Č.. XX Y. L., zatiaľ čo žalobkyňa ostala so synom bývať na E. N.. Č.. XX, keď počas spoločného bývania žalovaný opakovane na žalobkyňu kričal, nadával jej a bol agresívny s tým, že po odsťahovaní sa k rodičom začal žalobkyňu finančne obmedzovať, avšak aj naďalej ich na E. N.. Č.. XX dva až štyrikrát v týždni navštevoval, chodil kontrolovať, pričom žalobkyňu počas návštev slovne z domu vyhadzoval, keď dňa 03. 05. 2018 o 16:45 hod. prišiel žalovaný opäť do rodinného domu a v spálni sa od žalobkyne dožadoval sexu, ktorý odmietla, na čo žalovaný začal byť na žalobkyňu agresívny, kričal na ňu, že ju zabije, a nakoľko mala o svoj život strach, zavolala políciu a žalovaný bol uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06. mája 2018, sp. zn. 3Tp/1607/2018 vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. 28. Z uvedeného preto nesporne vyplýva, že z hľadiska nevyhnutnej dočasnej ochrany žalobkyne, ako možnej obete domáceho násilia, ako aj ich maloletého syna bola z jej strany dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami navrhovaným neodkladným opatrením, a preto sa nebolo možné stotožniť s argumentáciou žalovaného, že skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú vymyslené, keď konanie žalovaného voči žalobkyni vykazuje znaky a intenzitu totožné so skutkami, za ktoré bol žalovaný zatiaľ neprávoplatne podmienečne odsúdený a bol, resp. t. č. je vo výkone väzby (§ 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku upravuje tzv. preventívnu väzbu), ako ani s jeho tvrdením v podanom odvolaní, že neakceptovateľným spôsobom bolo zasiahnuté do jeho ústavne chráneného vlastníckeho práva, keďže je výlučným vlastníkom rodinného domu so súpisným číslom XXXX, nachádzajúcim sa na E. N.. Č.. XX Y. L., nakoľko rozhodujúcim nie je jeho právny vzťah ako osoby podozrivej z násilia k tomuto domu, ale dôležité je, že v ňom býva žalobkyňa ako obeť, ktorú je potrebné dočasne chrániť. 29. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p., ako vecne správne potvrdil. 30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobkyni úspešnej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).