Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/220/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218204387 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1218204387.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX T., zastúpeného: JUDr. Viktor Križiak, advokát, so sídlom Moyzesova 46, 040 01 Košice, proti žalovanému: REVO TATRY, s. r. o., IČO: 46 382 232, so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, zastúpenému: Mgr. Mgr. Martin Danišovič, advokát, so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava, o určenie neoprávnenosti výkonu záložného práva a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.06.2018, č. k. 14C/32/2018-45, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zakázal žalovanému, až do právoplatného skončenia vo veci samej, realizovať akékoľvek úkony a kroky, ktoré by mohli smerovať k realizácii výkonu záložného práva predajom zálohu vo vlastníctve žalobcu, a to bytu č. XXX na X. poschodí rekreačného domu, vchod XX-F., súp. č. XXXX na parcele XXXX/XXX v podiele 1/1 a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/ XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 441 m2 v podiele XXXX/XXXXXX k celku, zapísané na LV č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade V.Ž., obec U. N., V.. Ú.. U. N., formou dražby. 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie, ktorým návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. c), d) § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá a § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že v danej veci mal za preukázané, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom k osvedčeniu hmotného nároku žalobcu a osvedčeniu konania žalovaného, ktoré spôsobuje žalobcovi zásah do jeho vlastníckych práv. Ustálil, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu a žalovaný vykonáva správu apartmánového domu, v ktorom sa byt nachádza. Za nespornú považoval skutočnosť, že pôvodný vlastník bytu neplatil zálohové platby za byt, čím vznikol nedoplatok vo výške 8.159,91 eur, o ktorom žalobca v čase dražby nemal vedomosť. Vyslovil, že žalovaný nepostupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „Zákon o vlastníctve bytov“), nakoľko nevymáhal od pôvodného vlastníka vzniknuté nedoplatky. Poukázal na to, že zanedbanie tejto povinnosti nemôže byť na ťarchu novému vlastníkovi bytu, ktorý tento byt nadobudol bez vedomosti o existencii nedoplatku. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil postupom správcu, ktorý dňa 15.12.2017 navrhol odhlasovať postup spočívajúci v zápise zákonného záložného práva a oprávnenia podať návrh vykonanie dobrovoľnej dražby ako aj doručením oznámenia o začatí výkonu záložného práva, a teda vykonávaním úkonov žalovaného smerujúcich k výkonu záložného práva. Súlad so zásadou proporcionality súd prvej inštancie zdôvodnil tým, že žalovaný vykonáva úkony smerujúce k nezvratnému stavu, naproti tomu zakázaním žalovanému realizovať úkony smerujúce k výkonu záložného práva formou dražby nie je žalobca nadmieru zvýhodnený, resp. žalovaný ukrátený. Poukázal nečinnosť žalovaného ako správcu pri vymáhaní nedoplatkov od pôvodného vlastníka bytu, ktorá vyústila až do nedoplatku presahujúceho hodnotu 8.000,00 eur. Má za to, že danú nečinnosť nemožno dávať na ťarchu žalobcovi, ktorý o danom nedoplatku nemal vedomosť, nakoľko žalobca o ňom neinformoval ani dražobníka ani vydražiteľa. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Má za to, že žalobca neosvedčil existenciu nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana vzhľadom k existujúcej splatnej pohľadávke, ktorú má žalovaný voči žalobcovi. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom, že dlhy predchádzajúceho vlastníka neprechádzajú na nového vlastníka bytu, čo zdôvodnil ustanovením § 8a ods. 7 Zákona o vlastníctva bytov, z ktorého vyplýva singulárna sukcesia práv, povinností, pohľadávok a záväzkov prináležiacich k bytu pri prevode alebo prechode vlastníctva z predchádzajúceho vlastníka na nového vlastníka bytu. Dôvodil zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o dobrovoľných dražbách“), z ktorého nemožno vyvodiť zánik dlhov viaznucich na predmete dražby v dôsledku prechodu vlastníckeho práva vydražením s výnimkou pohľadávky záložného veriteľa vykonávajúceho dobrovoľnú dražbu. Poukázal na to, že vykonané plnenia jednotlivých vlastníkov bytu neprináležia jednotlivým vlastníkom ale sú vždy pojmovo spojené s vlastníctvom bytu. Z ustanovení Zákona o vlastníctve bytov vyplýva dôležitá zásada, podľa ktorej vznik záväzku k bytu je vždy akcesoricky naviazaný nie na osobu vlastníka ale na vecný substrát, ktorým je existencia vlastníctva ku konkrétnemu bytu. Preto vzhľadom k existencii pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vzniklo ohľadom tejto pohľadávky zákonné záložné práva a žalovaný je oprávnený vykonať zákonné záložné právo realizáciou dobrovoľnej dražby. Podľa názoru žalovaného navrhované neodkladné opatrenie nespĺňa podmienku dočasnej úpravy pomerov nakoľko návrh vo veci samej a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sú v obsahu rovnaké. Zároveň poukázal na to, že výrok napadnutého rozhodnutia nespĺňa požiadavku primeranosti, keď súd prvej inštancie výrokom napadnutého uznesenia poskytol neobmedzenú ochranu žalobcovi spočívajúcu v zákaze akéhokoľvek výkonu záložného práva bez špecifikácie pohľadávky, a teda predmetný zákaz sa vzťahuje aj na výkon záložného práva pre iné pohľadávky, ktoré žalobca nezaplatil za dobu po tom, čo sa stal vlastníkom predmetného bytu. Žalovaný má tiež za to, že výrok napadnutého uznesenia je neurčitý, keď obsahuje výraz akékoľvek právne úkony a kroky, ktoré by mohli smerovať k realizácii výkonu záložného práva. Z takto koncipovaného výroku tak nie je zrejmé, čo podlieha zákazu zo strany súdu. Podľa názoru žalovaného takáto formulácia výroku znamená neprimeraný zásah do práv žalovaného, nakoľko znemožňuje žalovanému podať návrh na vykonanie záznamu záložného práva pre akúkoľvek inú pohľadávku voči žalobcovi. Žalovaný má za to, že žalobca na určení, že žalovaný nie je oprávnený vykonať dobrovoľnú dražbu na výkon záložného práva, nemá naliehavý právny záujem, nakoľko takéto určenie nie je spôsobilé s konečnou platnosťou rozhodnúť o existencii alebo neexistencii pohľadávky žalovaného. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má žalovaný za to, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto navrhol odvolaciemu súdu aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh zamietne. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. 5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 6. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 14. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 15. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Reálne vyhodnotenie potreby upraviť pomery je opodstatnené ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie ujmy, dochádza k ohrozovaniu jeho práv alebo oprávnených záujmov. Zásah do právnej sféry povinnej osoby musí byť legitímny a v súlade so zásadou proporcionality. Neodkladné opatrenia tak nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Je preto vhodné vyhýbať sa všeobecnej formulácii neodkladného opatrenia ale je potrebné jasne špecifikovať povinnosti a obmedzenia, nakoľko takáto všeobecná formulácia môže viesť k neprimeranému obmedzeniu povinnej osoby. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. 16. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu so žalobným návrhom, ktorým sa domáha určenia, že žalovaný nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby na výkon záložného práva predajom zálohu, a to bytu č. XXX na X. poschodí rekreačného domu, vchod XX - F., súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/XXX v podiele 1/1, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku, parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 441 m2 v podiele XXXX/XXXXXX k celku, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade V., katastrálny odbor, okres: V., obec: U. N., katastrálne územie U. N.. Byt žalobca nadobudol na základe príklepu zo dňa 07.07.2017 v opakovanej dobrovoľnej dražbe. Žalovaný vykonáva správu rekreačných bytových domov v komplexe M.. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že ohľadom nehnuteľnosti prebieha niekoľko súdnych sporov, ktorých predmetom je povinnosť správcu pripojiť byt žalobcu k dodávkam médií, vystaviť a zaslať žalobcovi predpis zálohových platieb, spor o vyslovenie neplatnosti schôdze vlastníkov bytov a zrušenie rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov. Žalobu ďalej odôvodnil tým, že mu bolo dňa 30.04.2018 doručené oznámenie, v ktorom mu žalovaný ako správca bytov oznamuje začatie výkonu záložného práva, ktorý má byť vykonaný formou predaja zálohu, a to bytu vo vlastníctve žalobcu, na dobrovoľnej dražbe za účelom uspokojenia splatnej pohľadávky 8.324,90 eur, ktorú žalobca neuznáva. Žalobca uviedol, že žalovaný zároveň iniciuje vyznačenie zápisu poznámky - Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 27.04.2018 Z 297/18-115/18 - P 95/18-402/18 na LV č. XXXX. Uvádza, že byt žalobca prevzal od dražobníka dňa 30.08.2017, pričom následne zistil, že je odpojený od dodávky médií. Žalovaný ako správca informoval žalobcu, že dôvodom odpojenia bytu je neuhradenie zálohových platieb v celkovej výške 8.159,91 eur, ktoré vznikli v rokoch 2013-2017, a teda predtým ako žalobca nadobudol byt do svojho vlastníctva. Poukázal na to, že existenciu akéhokoľvek nedoplatku žalovaný neoznámil ani dražobníkovi v komunikácii s ním v rámci dražobného konania, resp. ani iným osobám zúčastneným na dobrovoľnej dražbe. Dôvodil, že žalovaný si mal svoju pohľadávku vo výške 8.159,91 eur vymáhať od skutočného dlžníka súdnou cestou alebo oznámiť ju v dražobnom konaní. Poukázal na mailovú komunikáciu s právnym zástupcom žalovaného zo dňa 22.09.2017, z ktorej je zrejmé, že dlh spôsobil pôvodný vlastník bytu ako aj na výpis predpísaných a uhradených zálohových platieb, ktorý preukazuje, že nedoplatky vznikli dávno pred nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu žalobcom. Uviedol, že na nezákonne zvolanej schôdzi konanej dňa 15.12.2017 bola odhlasovaná možnosť podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby voči žalobcovi a následne mu bolo doručené oznámenie, v ktorom žalovaný avizuje začatie výkonu záložného práva, ktorý má byť vykonaný formou predaja bytu vo vlastníctve žalobcu na dobrovoľnej dražbe za účelom uspokojenia splatnej pohľadávky vo výške 8.324,90 eur. Je zrejmé, že žalobca nie je dlžníkom žalovaného a preto neexistuje žiaden dôvod na výkon záložného práva. Zároveň podľa názoru žalobcu schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov K. M. dňa 15.12.2017 bola zvolaná a realizovaná v rozpore so zákonom, preto závery z tejto schôdze nie sú spôsobilé a umožňujúce žalovanému začať výkon záložného práva. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že bez takejto dočasnej úpravy pomerov, reálne hrozí ujma na vlastníckych právach žalobcu, ktorých následkom by bol vznik ťažko odstrániteľného stavu a pozbavenie súkromného vlastníctva žalobcu. 17. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. 18. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako vlastník bytu sa svojou žalobou domáha voči žalovanému, ktorý vykonáva správu rekreačného domu, v ktorom sa tento byt nachádza, aby určil, že nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby a zároveň žiada, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by súd zakázal žalovanému správcovi realizovať úkony, ktoré by mohli smerovať k realizácii výkonu záložného práva predajom bytu vo vlastníctve žalobcu. 19. Zákon o vlastníctve bytov v ustanovení § 8b upravuje zastúpenie vlastníkov bytov ex lege, pričom vychádza z princípu priameho zastúpenia. Podstatou takéhoto zastúpenia je, že zástupca vo vzťahu k tretej osobe uskutočňuje svoje vlastné vyhlásenie vôle, a to v mene a na účet zastúpeného, v dôsledku čoho pri priamom zastúpení vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. To znamená, že v takýchto konaniach sú aktívne a pasívne legitimovaní jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov, títo sú účastníkmi konania a správca za nich iba koná ako zákonný zástupca. Znenie ustanovenia § 8b ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov výslovne stanovuje, že správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje žaloba podaná prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, žaloba o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaná iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaná iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Z tohto znenia ustanovenia vyplýva, že v týchto konaniach musia byť stranami sporu vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorých správca zastupuje pokým sa pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. 20. Zákonné záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov patrí vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome na zabezpečenie ich pohľadávok. Vlastníci bytov a nebytových priestorov tak majú postavenie záložných veriteľov. Vzhľadom k predmetu sporu, ktorým je určenie neoprávnenosti výkonu záložného práva a zákazu krokov, ktoré smerujú k výkonu záložného práva, pasívna vecná legitimácia v spore svedčí vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome, ktorých žalovaný ako správca môže iba zastupovať, resp. konať v ich mene a na ich účet. Žalovanému teda v spore chýba pasívna vecná legitimácia. 21. Za danej situácie, keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť hmotnoprávnu pasívnu legitimáciu žalovaného, nie je možné poskytnutie procesnej prevencie súdom. 22. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 23. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.). 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).