Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/184/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218204707 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1218204707.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: W. S., nar. XX.X.XXXX, F. X, K., zastúpeného: Mgr. Alica Mendlová, advokátka, Riečna 2, Bratislava, proti žalovanému: Pozemné stavby SC, s.r.o., Mliekarenská 1, Bratislava, IČO: 43 871 437, zastúpeného :Weis & Partners, s.r.o., Ivánska cesta 30/B, Bratislava, IČO: 47 234 776, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 5.6.2018, č.k. 26C/34/2018-54, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods.3 , §343 ods.1,2,3, § 344, § 325, 326 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a vecne tým, že žalobca sa svojim návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáha zriadenia záložného práva na vymedzené nehnuteľnosti a k hnuteľným veciam vo vlastníctve žalovaného. V návrhu uviedol, že voči dlžníkovi V. Č., nar. XX.X.XXXX, Z. XX, A. prostredníctvom exekučného konania vedeného súdnou exekútorkou Q.. V. S., pod sp. zn. Z. XX/XXXX vymáha pôžičku, ktorú konateľ žalovaného žalobcovi nesplatil a ktorý dlh povinná osoba uznala do notárskej zápisnice napísanej dňa 22.7.2011 na Notárskom úrade Q.. W. K., sp. zn. N 1162/2011, Nz 26943/2011, NCRIs 27593/2011. Žalobca je spoločníkom u žalovaného a konateľom spoločnosti je F.. V. Č.. Dňa 19.4.2017 z výpisu z obchodného registra žalobca zistil, že dňom 15.3.2017 bol odvolaný z funkcie konateľa žalovaného, ako aj ďalších spoločností. Dňa 2.12.2016 sa malo uskutočniť valné zhromaždenie žalovaného, kde v zápisnici bol pridaný aj bod, ktorý tam bol daný protiprávne, bez vedomia a súhlasu žalobcu (každý spoločník má bez ohľadu na veľkosť podielu na základom imaní na hlasovaní na valnom zhromaždení jeden hlas). Takýmto spôsobom bola u žalovaného dosiahnutá zmenu pomeru hlasov na valnom zhromaždení proti pôvodnému rozdeleniu, kedy žalobca mal 50 % podiel na základnom imaní, žalovaný 40 % a tretí spoločník 10 %. Zároveň na prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia bol potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov. Po tejto zmene u žalovaného si konateľ zvolal nové valné zhromaždenie a žalobcu odvolal z pozície konateľa spoločnosti a schválil prevod svojho obchodného podielu na cyperskú spoločnosť. Žalobca podal na súd žalobu o neplatnosť rozhodnutí valných zhromaždení, ktorá sa vedie na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 23Cb 40/2017. Žalobca ďalej v návrhu uviedol, že žalovaný sa prostredníctvom svojho konateľa začal účelovo zbavovať svojho majetku, disponovať ním, účelovo ho zaťažovať záložnými právami a nakladať so svojím majetkom spôsobom, ktorým znižuje vlastné imanie. Zo spoločnosti prepisuje majetok, čím žalobcovi ako spoločníkovi a veriteľovi spôsobuje škodu veľkého rozsahu. Žalovaný sa zbavuje svojho majetku a keďže znemožnil žalobcovi ovládať spoločnosti, v ktorých žalobca a konateľ žalovaného spoločne podnikali, vrátane spoločnosti žalovaného, znižuje konateľ žalovaného jeho majetok, následne aj svoj majetok ako spoločníka a majetok žalobcu ako spoločníka a ohrozuje i vymoženie žalobcovej pohľadávky vo vyššie spomínanej exekúcii. Na základe uvedeného žalobca žiadal prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam a hnuteľným veciam, ktoré vymedzil v petite svojho návrhu. 3. Súd prvej inštancie dospel na základe obsahu spisu k záveru, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú splnené zákonom stanovené podmienky. Okrem existencie samotného nároku musí totiž žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia ohrozená, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Musí ísť o také konanie žalovaného, z ktorého jednoznačne vyplýva obava, že táto osoba podniká také kroky, z ktorých je jasný úmysel svoj majetok ukrátiť, resp. sa ho zbaviť. Žalobca nepreukázal úmysel žalovaného, že predmetné nehnuteľnosti či hnuteľné veci chce scudziť alebo inak sa chce zbaviť svojho majetku. Je to len domnienka, ktorá nemá reálne opodstatnenie a žalobca vo svojom návrhu a pripojených listinách nepreukázal, že k takýmto krokom žalovaný pristúpil. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany žalobcu nie je naplnená ani ďalšia základná podmienka pre zriadenie záložného práva, ktorého prostredníctvom by mala byť peňažná pohľadávka žalobcu zabezpečená. Dlžníkom žalobcu je totiž fyzická osoba p. V. Č., ktorá je v exekučnom titule - notárskej zápisnici označená ako povinná osoba, kým zriadenie záložného práva žalobca navrhuje na majetok právnickej osoby, spoločnosti žalovaného. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky. V danom prípade žalobca síce vlastní peňažnú pohľadávku, avšak dlžníkom žalobcu ako veriteľa nie je žalovaný, ale iný subjekt, odlišný od žalovaného. 4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods.1, § 251, § 255 ods.1 C.s.p. zohľadňujúc, že v konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli. 5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil s návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý sa vecou dostatočne nezaoberal, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Uviedol, že v danej veci je nepochybné, že žalovaný koná prostredníctvom V. Č., ktorý je jediným konateľom a ktorý rozhoduje o dispozícii s majetkom žalovaného a koná za žalovaného navonok. Žalobca ako spoločník žalovaného toto konanie nemá možnosť ovplyvniť. V spoločnosti žalovaného sa konalo dňa 15.3.2017 valné zhromaždenie, v ktorom bol odvolaný z pozície konateľa spoločnosti a bol schválený prevod obchodného podielu Dr. V. Č. na cyperskú spoločnosť BABOLAD LTD, so sídlom Prigkipissis Nte Tyras 16, Nikózia 1065, Cyperská republika. Na toto valné zhromaždenie nikdy nebol pozvaný a neplatnosti daných uznesení valného zhromaždenia sa domáha v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 23Cb 40/2017. Taktiež sa domáha určenia neúčinnosti zmluvy o prevode obchodného podielu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 10C 30/2017. Odvolateľ mal za zrejmé, že ak sa v konaní o určenie neplatnosti valných zhromaždení domôže ich neplatnosti, domôže sa i neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorým V. Č. previedol svoj obchodný podiel u žalovaného na cyperskú spoločnosť. Pre takýto prípad sa obnoví stav v spoločnosti žalovaného, ktorý existoval pred uvedenými neplatnými uzneseniami valného zhromaždenia žalovaného. V. Č. by sa stal opäť spoločníkom žalovaného, opätovne by vlastnil majetok v podobe obchodného podielu, ktorý predpokladá i podiel na majetku spoločnosti na zisku, ale i na záväzkoch. Na základe uvedeného sa cíti bezprostredne ohrozený konaním žalovaného, ktoré je jednoznačne vykonávané prostredníctvom V. Č., ktorým je zmenšovaný majetok žalovaného, čo v konečnom dôsledku znamená znižovanie majetku žalobcu a v prvom rade majetku V. Č. cez jeho obchodný podiel, ktorý neplatne previedol a ktorý by bol predmetom možného plnenia. To, že V. Č. ako fyzická osoba je jeho dlžníkom v konaní dostatočne preukázal (nárok zo zmluvy o pôžičke je vymáhaný v exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade Q.. V. S. pod sp. zn EX XX/XXXX). Z uvedeného je zrejmá prepojenosť a záujem medzi konaním V. Č. ako fyzickej osoby s konaním V. Č. ako konateľa žalovaného. Súčasne je zrejmý aj úmysel zaťažiť a zmenšiť majetok žalovaného a tým pre prípad žalobcových úspechov v jednotlivých konaniach znemožniť vymožiteľnosť jeho pohľadávky. Žalobca namietol záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní disponovania majetkom žalovaným, keď v konaní doložil výpisy z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, ako aj z výpisy z Listov vlastníctva č. XXXX, kat. územie D., Č.. XXXX, kat. územie B., Č.. XXXX, kat. územie N. V. N. M.S., Č.. XXX, kat. územie W. Ú., Č.. XXXX, kat. územie B., Č.. XXXX, kat. územie Ž., Č.. XXXX, kat. územie V. A., Č.. XX, kat. územie F. N. Y., Č..XXXX kat. územie K., Č.. XXXX, kat. územie K. N. K., Č.. XXXX, kat. územie Š.Ľ. z ktorých je zrejmé, že žalovaný založil majetky výrazne vysokej hodnoty a zriadil na nich záložné práva v prospech bankovej inštitúcie, teda vykonáva všetky kroky preto, aby znemožnil vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu . 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k návrhu a odvolaniu žalobcu, doručovaných mu odvolacím súdom podľa § 329 ods.1 C.s.p. navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Návrh a podané odvolanie označil ako ďalšie kroky žalobcu, ktorých cieľom je poškodiť žalovaného, keď tento smeroval len voči majetku spoločnosti žalovaného, ale nie voči majetku F.. Č., voči ktorému žalobca tvrdí, že má mať pohľadávku. F.. Č. má iný majetok, ktorý bol zistený exekútorkou v rámci exekúcie vedenej u Q.. S. pod sp. zn. Z. XX/XXXX a v súlade s Exekučným poriadkom s ním F.. Č. od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nijako nenakladá. Vo fáze exekučného konania plní úlohu zabezpečovacieho opatrenia práve blokácia majetku zo strany exekútora , resp. zákonný zákaz nakladať s majetkom. Žalobca sa v konaní domáha zriadenia záložného práva na majetok žalovaného ako právnickej osoby, čo je subjekt odlišný od fyzickej osoby F.. Č., voči ktorému žalobca tvrdí, že má pohľadávku (exekučný titul). F.. Č. pritom nie je spoločníkom žalovaného a je vylúčené, že by v budúcnosti došlo k obnoveniu stavu pred napadnutými valnými zhromaždeniami. Žalovaný nie je dlžníkom žalobcu čo znamená, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca v návrhu nijako neosvedčil, že by mal žalovaný nakladať so svojim majetkom spôsobom, ktorým by znižoval vlastné imanie, ani že údajne prepisuje majetok. Pokiaľ ide o zriadenie záložných práv na ktoré sa odvoláva žalobca, v časti sa týka len prefinancovania starších úverov čerpaných z banky Tatra banka, a.s., ktoré mala spoločnosť žalovaného ešte v čase, kedy bol konateľom žalobca . K prefinancovaniu úverov bol žalovaný nútený pristúpiť po tom, ako žalobca predložil banke jeho nepravdivé trestné oznámenie na F.. Č. o údajných neoprávnených transakciách v spoločnosti žalovaného, keď na ich základe nebolo za vyše roka vznesené obvinenie ani F.. Č. ani inej osobe zo spoločnosti žalovaného. Tieto záložné práva čiastočne súvisia práve s poskytnutím nového úveru, čerpaného za účelom rozvoja ďalšieho podnikania. K údajnej pohľadávke žalobcu proti F.. Č. s poukazom na ust. § 657, § 558 Občianskeho zákonníka žalovaný uviedol, že F.. Č. uznal Notárskou zápisnicou č. N XXXX/XXXX, N. XXXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX neexistujúci dlh a táto notárska zápisnica je neplatná. Z dôvodu právnej istoty vystavil žalobca dňa 2.12.2016 Kvitanciu v ktorej potvrdil, že jeho pohľadávka z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.7.2011 a notárskej zápisnice je uspokojená v plnom rozsahu a že nemá z tohto titulu voči F.. Č. žiadne ďalšie pohľadávky. Napriek tomu žalobca podal voči F.. Č. návrh na vykonanie exekúcie, voči ktorej exekúcii podal F.. Č. námietky, ktorým konajúci prvoinštančný súd vyhovel , no žalobca sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal. Žalobca nikdy nemal a nemá žiadnu pohľadávku voči F.. Č. čomu nasvedčuje i skutočnosť, že dňa 2.12.2016 dobrovoľne a vlastnoručne spomínanú Kvitanciu podpísal. Žalovaný napokon zdôraznil, že ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď takýmto môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený, čo na strane žalovaného nebolo preukázané. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380, § 378 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p. záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 10. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p. výkon záložného práva nastane až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 11. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 12. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. Podľa § 325 ods.2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 326 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 15. Podľa § 328 ods.1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť v konaniach, ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej sumy (pohľadávky) za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Primárnym účelom zabezpečovacieho opatrenia nie je len posilnenie pozície veriteľa, ale zabránenie zhoršeniu jeho pozície. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. 17. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a/ návrh na jeho nariadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ okolnosť, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, e/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 18. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 C.s.p. V návrhu musí navrhovateľ (žalobca) jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na § 344 v spojení s § 326 ods. 1 C.s.p. navrhovateľ musí opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).Spôsobilým predmetom záložného práva môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Posledným predpokladom je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. 19. Odvolací súd sa v posudzovanom prípade (vychádzajúc zo skutkového stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie) zhoduje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobca neosvedčil základný predpoklad pre navrhované zriadenie záložného práva, a to existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému. V návrhu síce tvrdil a osvedčil existenciu pohľadávky voči dlžníkovi V. Č., nar. XX.X.XXXX, Z. XX, A. vymáhanej v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou Q.. V. S., pod sp. zn. Z. XX/XXXX na základe notárskej zápisnice napísanej dňa 22.7.2011 na Notárskom úrade Q.. W. K., sp. zn. N. XXXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, avšak jedná sa o fyzickú osobu odlišnú od v danom konaní označeného žalovaného, ktorý je právnickou osobou. V tejto súvislosti sú bez akejkoľvek relevancie tvrdenia žalobcu o údajnej prepojenosti a záujme medzi konaním dlžníka V. Č. ako fyzickej osoby s konaním V. Č. ako konateľa žalovaného vykonávajúceho úkony v mene tejto spoločnosti. Vlastnú právnu subjektivitu právnickej osoby totiž nie je možné stotožniť so subjektivitou ani so súhrnom subjektivity jej členov, keďže právnická osoba je samostatnou osobou, úplne odlišnou od osôb, ktoré sú v nej združené a ktorá môže nadobúdať a mať oprávnenia a povinnosti, ktoré nie sú oprávneniami a povinnosťami jej členov v postavení fyzických osôb. 20. Vychádzajúc z nepreukázania základnej podmienky pre možné vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa odvolací súd nezaoberal námietkami odvolateľa o tom, že doloženými listinnými dôkazmi (výpismi z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, výpismi z Listov vlastníctva č. XXXX, kat. územie Záblatie, č. XXXX, kat. územie B., č. XXXX, kat. územie N. V. N. M., Č.. XXX, kat. územie W. Ú., Č.. XXXX, kat. územie B., Č.. XXXX, kat. územie Ž., Č.. XXXX, kat. územie V. A., Č.. XX, kat. územie F. N. Y., Č..XXXX kat. územie KľaČ., Č.. XXXX, K.. Ú. K. N. K., Č.. XXXX, K.. Ú. Š.) preukázal, že žalovaný založil majetky výrazne vysokej hodnoty a zriadil na nich záložné práva v prospech bankovej inštitúcie, a teda vykonáva všetky kroky preto, aby znemožnil vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. 21. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania) podľa ust. § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).