Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/132/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218205306 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1218205306.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: YIT Slovakia a.s., Račianska 153/A, 831 54 Bratislava, IČO: 35 718 625, práv. zastúpeného: ČECHOVÁ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 47 249 129, proti žalovanému: Tatra Residence, a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 730 561, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/155/2018-115 zo dňa 22.06.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/155/2018-115 zo dňa 22.06.2018 p o t v r d z u j e. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa návrhom podaným na súd dňa 20.06.2018 domáhal proti žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému do 31.12.2018 nakladať s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v V. D. - K.. Č.. W., C. V. D. X., C. J. Ú. R., zapísanými v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, ako pozemok parcela registra "C" s: parc. č. XXXXX/XX V. výmere 2 258 m2, druh pozemku: ostatné plochy, najmä žalovanému zakazuje nehnuteľnosť predať, darovať alebo iným spôsobom scudziť alebo zaťažiť. 3. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca neosvedčil predpoklady na nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, keď nepreukázal existenciu žiadnych skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. V dôsledku neosvedčenia reálnej hrozby a takých aktivít žalovaného, z ktorých by bolo zrejmé, že ponúka parcelu B2 na odkúpenie niekoľkým developérskym spoločnostiam, alebo nerešpektuje žalobcove predkupné právo k parcele B2 a ani opciu žalobcu na kúpu parcely B2, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcu, že takéto konanie žalovaný vyvíja a musí vyvíjať priamo vyplýva z povahy podnikateľskej činnosti žalovaného. Žalobca na preukázanie takýchto aktivít žalobcu nedoložil jediný doklad, ktorý by o. i. preukázal, že konanie žalovaného spôsobuje alebo je spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, ktorá mu vzhľadom na konkrétne konanie žalovaného bezprostredne hrozí. Pre zdôraznenie súd uviedol, že podstatnou skutočnosťou, aby súd mohol rozhodnúť v prospech žalobcu, a teda nariadiť neodkladné opatrenie je, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie o existencii bezprostredne hroziacej ujmy, čo však v danom prípade súd za preukázané nemal. Súd zastával názor, že potreba bezodkladne upraviť pomery strán, tak ako ju uviedol žalobca nie je daná a rovnako z obsahu spisu nie je možné považovať za osvedčené základné podmienky pre záver, že tu existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy pre zásah súdu do práva žalovaného. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a navrhol návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovieť v celom rozsahu. Žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný vyzval niektoré developérske spoločnosti, aby mu predložili ponuky na odkúpenie Parcely B2 a iné nehnuteľnosti v lokalite Klincová, ktoré boli predmetom ZoBKZ. Ako však opísal už v samotnom Návrhu (predovšetkým v bode 2.7 Návrhu), žiaden z konkurentov navrhovateľa, ktorí ho informovali o takejto snahe žalovaného, nebol ochotný poskytnúť žalobcovi listinný dôkaz o takejto výzve, resp. informáciu či a ako na ňu reagoval. Vzhľadom na silnú konkurenciu medzi developérskymi spoločnosťami a charakter obchodných vzťahov v tejto oblasti podnikania, kde sa kladie prísny dôraz na dôvernosť vzájomnej komunikácie, navrhovateľ cítil potrebu opätovne zdôrazniť náročnosť, ba priam až nereálnosť získania dokladu vyžadovaného súdom prvej inštancie, ktorý by preukazoval vyššie uvedené konanie žalovaného. Odhliadnuc od absencie konkrétneho dôkazu o vykonaní krokov zo strany žalovaného na scudzenie Parcely B2 (ktorý ani nemusí byť nevyhnutnou náležitosťou návrhu, ako opisuje žalobca vychádzajúc z rozsiahlej rozhodovacej praxe súdov deklarovanej nižšie) už vzhľadom na postoj a konanie žalovaného opísané v Návrhu (snahy o odstúpenie od zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, deklarovanie, že sa už touto zmluvou o budúcej kúpnej zmluve necíti byť zmluvne viazaný, z čoho vyplýva, že sa už necíti byť povinný rešpektovať žalobcovo Predkupné právo k Parcele B2, ani Opciu žalobcu na kúpu Parcely B2) a charakter podnikania žalovaného, má žalobca za to, že dostatočne preukázal dôvodnosť obavy, že žalovaný scudzí nehnuteľnosť bližšie špecifikovanú v Návrhu pred 31.12.2018. 5. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že už z gramatického výkladu ustanovenia § 326 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že postačuje, ak ide o dôvodnú obavu, resp. hrozbu možných úkonov smerujúcich k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Žalobca viacerými dôkazmi preukázal, že existujú dôvody na takúto obavu (predovšetkým postoj žalovaného k plneniu záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve) a že prípadná exekúcia bude zmarená v prípade, že žalovaný do 31.12.2018 scudzí alebo inak zaťaží Parcelu B2, keďže potom už nebude môcť dôjsť ani k výkonu Predkupného práva žalobcom, ani k uplatneniu Opcie žalobcu na kúpu Parcely B2. Žalobca žiadal odvolací súd, aby na rozdiel od súdu prvej inštancie pri rozhodovaní zobral do úvahy aj rovnováhu individuálnych záujmov, ktoré by mohli byť nariadením neodkladného opatrenia dotknuté, zhodnotil a porovnal záujmy strany sporu v prospech ktorej sa má neodkladné opatrenie nariadiť a záujmy strany sporu, ktorej môže nariadenie neodkladného opatrenia poškodiť, pretože pri aplikácii dočasnej úpravy právnych vzťahov je významným atribútom aj zásada proporcionality. Žalobca mal za to, že pokiaľ žalovaný nemá záujem prevádzať, či inak nakladať s nehnuteľnosťami, vydanie neodkladného opatrenia ho v podstate nijakým spôsobom neobmedzí, resp. do jeho práv zasiahne len v takej miere, na akú by bol aj tak obmedzený, ak by ctil a dodržiaval svoje záväzky, na ktoré sa zaviazal v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. 6. Dňa 17.07.2018 žalobca doplnil svoje odvolanie s tým, že ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol zamietnutý napadnutým uznesením, podal dňa 25.05.2018 žalobca na Okresnom súde Bratislava II návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd žalovanému zakázal nakladať s ostatnými nehnuteľnosťami (okrem Parcely B2), ktoré sú predmetom ZoBKZ (ďalej spoločne len „Parcela B1“). Predmetné konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 22Cb/127/2018, pričom súd prvej inštancie uvedený návrh na vydanie neodkladného opatrenia k Parcele B1 zamietol, avšak po odvolaní žalobcu vydal dňa 11.07.2018 Krajský súd v Bratislave uznesenie č.k. 3Cob/110/2018-286, ktorým žalovanému zakázal nakladať s Parcelou B1 (ďalej len „Neodkladné opatrenie k Parcele B1“). Toto uznesenie bolo žalobcovi doručené 16.07.2018. Žalobca tiež dňa 12.06.2018 podal na Okresný súd Bratislava II aj žalobu na splnenie povinnosti žalovaným uzavrieť zmluvu o prevode nehnuteľnosti k Parcele B1, udelení sublicencie a prevode práv a povinností a zmluvu o zriadení vecného bremena podľa ZoBKZ (ďalej len „Žaloba“), v ktorej žiada ako prejudiciálnu otázku posúdiť neplatnosť odstúpení žalovaného od ZoBKZ. Predmetné konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 42Cb/148/2018. Žalobca považoval za nevyhnutné citovať časť odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/110/2018-286 o nariadení Neodkladného opatrenia k Parcele B1, v ktorom je opísaný postoj žalovaného (z jeho vyjadrenia k odvolaniu žalobcu) k jeho záväzkom vyplývajúcim mu zo ZoBKZ, ako aj k existencii ZoBKZ ako takej (v bode 5. odôvodnenia): „Podľa názoru žalovaného ZoBKZ zanikla, a to ešte predtým, ako vznikla žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcom Kúpnu zmluvu. Nárok, ktorého ochrany sa žalobca Návrhom domáha vôbec neexistuje, pričom zanikol už dňa 15.5.2018.“ Žalovaný týmto vyjadrením jednoznačne preukazoval, že sa už ďalej necíti byť viazaný záväzkami plynúcimi mu zo ZoBKZ, a teda ani Predkupným právom žalobcu, resp. Opciou žalobcu na kúpu Parcely B2. Práve predmetné vyjadrenie žalovaného, že sa necíti byť nijako viazaný ZoBKZ, je dôkazom o priamej hrozbe nakladania s Parcelou B2 žalovaným bez akéhokoľvek ohľadu na Predkupné právo a Opciu žalobcu na kúpu k Parcele B2 podľa ZoBKZ. 7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že svoje oprávnenie vyplývajúce z bodu 9.9 ZoBKZ využil žalovaný tak, že dňa 17.05.2018 doručil žalobcovi svoj list zo dňa 17.05.2018 s označením „Vec: Zrušenie Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy číslo 0109C4201 zaplatením odstupného" ďalej len ,,Druhé odstúpenie"), a zaplatil navrhovateľovi sumu 300.000,00 EUR ako odstupné, v dôsledku čoho by ZoBKZ najneskôr 18.05.2018 zanikla, ak by nebola zanikla už dňa 15.05.2018 na základe Prvého odstúpenia. Dôkaz o druhom odstúpení sa už nachádza v spise, nakoľko bol pripojený k návrhu ako dôkaz 14. ZoBKZ v celom rozsahu (vrátane dojednaní o predkupnom práve a opcii) zanikla v máji 2018, a to na základe prvého odstúpenia (v krajnom prípade na základe druhého odstúpenia). V máji 2018 teda zaniklo tak predkupné právo, ktorého ochrany sa návrhom žalobca domáha, ako aj opcia, ktorej ochrany sa návrhom žalobca domáhal. 8. K nesplneniu podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný zdôraznil, že ZoBKZ zanikla, a to bez toho, že by žalovaný porušil predkupné právo žalobcu z nej vyplývajúce, a tiež bez toho, že by si žalobca uplatnil opciu, ktorá bola v ZoBKZ dojednaná. Žalobca napokon v návrhu ani neuvádzal, že by jeho predkupné právo bolo porušené alebo, že by si uplatnil spomenutú opciu. Nárok, ktorého ochrany sa žalobca návrhom a odvolaním domáhal (predkupné právo + opcia), vôbec neexistuje, pričom zaniklo už v máji 2018. Neexistujúcemu nároku nie je v žiadnom prípade možné poskytnúť (predbežnú) ochranu nariadením neodkladného opatrenia. Prvá z nevyhnutných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia nie je splnená. Žalobca totiž nielenže hodnoverne neosvedčil dôvodnosť a trvanie svojho údajného nároku, ale žalovaný existenciu takého nároku spoľahlivo vyvrátil. Napokon, už len tvrdenia a dôkazy predložené samotným žalobcom si vo viacerých podstatných ohľadoch vzájomne odporujú. 9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že v žalobe, avšak aj v listoch adresovaných žalovanému dôkladne vysvetlil prečo považuje odstúpenie a zrušenie ZoBKZ za neplatné a neúčinné. Žalobca predovšetkým poukázal na ustanovenie bodu 9.1.3 ZoBKZ, ktoré umožňuje odstúpenie od ZoBKZ iba v prípade, ak Stavebné povolenie nenadobudne právoplatnosť do 30.04.2018 napriek tomu, že žalovaný vyvinul úsilie, ktoré podľa ZoBKZ mal v tomto smere vynaložiť podľa bodu 4.9.8 ZoBKZ. Aj napriek tomu však žalobca opätovne pripomína, že potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu je daná aj samotným postojom žalovaného, ktorý sa necíti byť ZoBKZ viazaný. Potvrdzuje to aj samotný text vyjadrenia, ktoré žalovaný de facto celé formuluje tak, ako keby ZoBKZ zanikla a opakovane na to (či už priamo alebo nepriamo) poukazuje (napr. body 3.4, 6.6, 7.1, 8.2, 8.4 vyjadrenia). Žalobca mal už dlhšie obavu, že žalovaný scudzí Parcelu B2, pričom o dôvodnosti tejto obavy je každým ďalším listom a vyjadrením žalovaného presvedčený stále viac. Žalovaný síce v bode 8.7 vyjadrenia uvádzal, že len malý počet zo svojich nehnuteľností nadobudol v súvislosti s výkonom záložných práv, to však nič nemení na fakte, že nakladanie s nehnuteľnosťami za účelom zisku patrí do portfólia jeho podnikateľských činností. To napokon aj sám konštatoval, keď uviedol, že „sa či už priamo alebo prostredníctvom dcérskych spoločností zaoberal a zaoberá aj výstavbou vlastných stavieb a ich následným predajom, prípadne dlhodobým prenájmom a správou.“ V bode 9.5 vyjadrenia žalovaný uviedol, že prípadné nariadenie neodkladného opatrenia je spôsobilé privodiť mu značnú ujmu. K tomu žalobca doplnil, že ujma by mohla žalobcovi vzniknúť len ak by skutočne plánoval nehnuteľnosti scudziť, alebo s nimi inak nakladať, pričom v tom prípade je nároku žalobcu naozaj potrebné poskytnúť dočasnú ochranu. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s časovým obmedzením na dobu trvania predkupného žalobcu a opcie žalobcu na kúpu parcely B2 vyplývajúce zo Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy číslo 0109C4201 v znení jej dodatkov (ďalej iba ZoBKZ). Predmetom ZoBKZ je okrem iného podľa článku 8 predkupné právo a opcia na kúpu parcely B2 zriadené žalovaným v prospech žalobcu ako budúceho kupujúceho, pričom parcela B2 zodpovedá pozemku registra „C“ s parcelným číslom XXXXX/ XX o výmere 2258 m2, druh pozemku: ostatné plochy, nachádzajúce sa v V. D. K.. Č. W., J.. Ú.. R., zapísanom na liste vlastníctva č. 4486 vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom. Naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami odôvodnil žalobca tým, že že žalovaný vykonal viacero úkonov, ktorými sa snaží „kompletne znegovať“ predkupné právo žalobcu a jeho opciu na kúpu parcely B2. Podľa žalobcu sa žalovaný pokúsil od predmetnej zmluvy odstúpiť, necíti sa byť viazaný predkupným právom ani opciou a parcelu B2 ponúkol na predaj niekoľkým developérskym spoločnostiam. 12. Splnenie zákonných podmienok vidí žalobca v tom, že neodkladné opatrenie má byť nariadené len na dobu trvania predkupného práva žalobcu a opcie žalobcu na kúpu Parcely B2. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovým stranami, aby navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti) a aby uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia bolo možné objektívne dosiahnuť ochranu (princíp efektívnosti). 13. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou, že vec bola nesprávne právne posúdená. V danom prípade nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, nepripadá do úvahy, keďže nie je zrejmé, aká prípadná exekúcia má byť zmarená. Súd prvej inštancie preto správne posudzoval, či sú splnené zákonné predpoklady na bezodkladnú úpravu pomerov. Podľa obsahu sa žalobca podaným návrhom domáhal úpravy pomerov medzi stranami s cieľom dosiahnuť, aby žalovaný do 31.12.2018 nenakladal s predmetnou nehnuteľnosťou. 14. Podľa odvolacieho súdu nebola osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Nemožno súhlasiť so žalobcom, že osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami, t.j. platnosť a trvanie ZoBKZ, pretože sám žalobca uvádza, že žalovaný využil svoje právo od zmluvy odstúpiť a necíti sa teda byť viazaný ustanoveniami predmetnej zmluvy a to ani ustanoveniami, ktorými bolo zriadené predkupné právo a opcia. Odstúpenie od zmluvy je výkonom práva a v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nedokazuje, či bolo vykonané v súlade s právom, posudzuje iba existenciu právneho vzťahu medzi stranami. Ak teda bolo aspoň osvedčené, že žalovaný od predmetnej zmluvy odstúpil, nemožno mať za to, že existuje nárok žalobcu, ktorému je potrebné poskytnúť ochranu. Žalobca totiž hodnoverne neosvedčil dôvodnosť a trvanie svojho nároku a teda neodôvodnil potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Navrhovaným neodkladným opatrením by ani nebolo možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, keďže žalovaný sa necíti byť viazaný predkupným právom ani opciou. 15. Okrem vyššie uvedeného odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil ani existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Skutočnosť, že žalovaný vyvíja kroky za účelom scudzenia predmetnej nehnuteľnosti neboli osvedčené. Nemožno zovšeobecňovať názor prezentovaný v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/255/2016, ktorý citoval žalobca a podľa ktorého „zámer dispozície s nehnuteľnosťou sa dá osobe nezúčastnenej na takejto dispozícii zistiť spravidla až keď takáto dispozícia nastane (plomba), alebo až po jej zrealizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiadúcou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď sa takáto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom predbežným opatrením už nemožno zabrániť.“ Je potrebné uviesť, že každý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí posudzovať individuálne s ohľadom na splnenie, resp. nesplanenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, v opačnom prípade by každá, aj neodôvodnená obava bola dôvodovom na nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je pritom výnimočným opatrením. 16. K predloženému rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/110/2018-286 zo dňa 11.7.2018, ktorým Krajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalovanému zakázal nakladať s parcelou B1, odvolací súd uvádza, že predmetné rozhodnutie vychádza z okolností, že na Okresnom súde Bratislava II prebieha konanie pod sp. zn. 42Cb/148/2018 , v ktorom sa žalobca domáha splnenia povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode nehnuteľnosti k parcele B1 (odlišná parcela) a neodkladné opatrenie bolo nariadené do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci určenia obsahu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Nariadené neodkladné opatrenie teda nevychádza z totožného skutkového stavu a naviac súd nie je viazaný právnym názorom iného odvolacieho senátu, je iba povinný odôvodniť svoj právny názor. 17. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nie je osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ani bezprostredne hroziaca ujma. Nariadenie neodkladného opatrenia by bolo neprimeraným zásahom do vlastníckeho práva žalovaného. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a v súlade s § 387 ods. 3 C.s.p. sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán relevantnými pre rozhodnutie. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom koní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu nevznikli. 19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).