Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/130/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218205463 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1218205463.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Energetic Systems, s.r.o., Šamorínska 10, 821 06 Bratislava-Podunajské Biskupice, IČO: 46 780 751, zast. JUDr. Tomášom Balážikom, advokátom, Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, proti žalovanému: BUMACO, s.r.o., Agátová 4D, 841 01 Bratislava, IČO: 46 363 998, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/165/2018-175 zo dňa 26.6.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/165/2018-175 zo dňa 26.6.2018 p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.06.2018 navrhol, aby súd zriadil na presne špecifikované nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území T., ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 55.350,- eur, 60.220,80 eur a 70.928,- eur s prísl. z titulu mandátnej zmluvy zo dňa 10.07.2009 formou zabezpečovacieho opatrenia. Návrh odôvodnil obavou, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená, keďže žalobca zistil, že sa žalovaný snaží scudzovať prevedený majetok z dlžníka na tretie osoby (nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX) prostredníctvom realitnej kancelárie (v ponuke na webovej stránke realitnej kancelárie sú už len 2 posledné byty). 3. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 343 ods. 1, 2 a 3 a § 344 C.s.p. a dospel k záveru, že žalobca základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že sa žalovaný snaží scudzovať nehnuteľný majetok na tretie osoby (nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX) prostredníctvom realitnej kancelárie, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, nakoľko žalobca neosvedčil, že nehnuteľnosti žalovaný predáva za nízku cenu (alebo darovaním či zámenou za veci nižšej hodnoty), resp. že má v úmysle svojím konaním poškodiť spoločnosť žalovaného, či žalobcu. Žalobca sa teda len domnieva, že výkon exekúcie bude ohrozený, keď tvrdí, že žalovaný sa účelovo zbavuje svojho majetku. Žalobca svoje tvrdenia a domnienky relevantným spôsobom neosvedčil, preto tieto ani nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ak žalovaný zamýšľa realizovať svoje práva vlastniť a scudzovať majetok, neznamená to nevyhnutne, že to chce urobiť s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok spoločnosti. 4. Súd preto návrh zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. 5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože sa súd nezaoberal všetkými dôkazmi predloženými v návrhu, ako aj skutočnosť, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 6. Žalobca namietal, že súd sa nezaoberal podstatnou otázkou, prečo dochádza v čase trvania sporu medzi žalobcom a spoločnosťou FUNDUS s.r.o. (postupcom práv) k bezdôvodnému a podozrivému prevodu nehnuteľností na druhú spoločnosť, súd neprihliadol na to, že tento prevod môže byť len špekulatívny za účelom zníženia finančného krytia spoločnosti ohrozenej súdnym sporom. Konanie žalovaného, resp. jeho vlastníka spoločnosti HORFIN, a.s., nie je podľa žalobcu úplne v súlade s morálkou a poctivým obchodným stykom, kedy dochádza k prelievaniu majetku z jednej spoločnosti do druhej, pričom obe majú rovnakého vlastníka. 7. Žalobca považuje záver súdu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, za nesprávny. Dlžník FUNDUS s.r.o. sa v danom prípade zbavil svojho majetku prevodom na žalovaného a ten následne cez tretiu osobu majetok rozpredal ďalším vlastníkom, ktorí budú vystupovať ako dobromyseľní. Z predložených dôkazov jasne vyplýva, že predmetný majetok sa už znížil natoľko, že v prípade úspechu žalobcu by nepostačil na pokrytie všetkých jeho oprávnených nárokov. Ak by súd postupoval v intenciách zákona, predišlo by sa následným ďalším žalobám (napr. o neplatnosť právnych úkonov). 8. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, doručenom odvolaciemu súdu dňa 9.8.2018, navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, že žalobca neosvedčil aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalovaný nie je účastníkom konaní, v ktorých si žalobca uplatňuje voči spoločnosti FUNDUS (t.j. osobe odlišnej od žalovaného), na základe tej istej mandátnej zmluvy, finančné nároky vo výške 55.350,- Eur s príslušenstvom, 60.220,80 Eur s príslušenstvom a 70.928,- Eur s príslušenstvom v rôznych súdnych konaniach. Žalovaný považuje návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia za špekulatívny a neopodstatnený. 10. Okrem toho považuje žalovaný prípadné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za nedôvodné predovšetkým z dôvodu, že nie sú splnené základné zákonné predpoklady pre úspešnú odporovaciu žalobu a neúčinnosť právneho úkonu (kúpnej zmluvy a zmluvy o postúpení práv a povinností stavebníka), ktorú žalobca podal voči žalovanému. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.2.2017 v znení dodatku č. 1 od spoločnosti FUNDUS, ktorej zaplatil kúpnu cenu vo výške 1.972.893,35 Eur bez DPH. Výška kúpnej ceny vysoko presahuje výšku pohľadávok žalobcu voči spoločnosti FUNDUS, čo bez akejkoľvek pochybnosti rozptyľuje prípadné podozrenie o úmysle predmetným prevodom nehnuteľností ukrátiť veriteľa spoločnosti FUNDUS. Samotná realizácia práva vlastniť a scudzovať majetok nemožno automaticky považovať za zámer ohroziť prípadnú budúcu exekúciu. Predaj bytov žalovaným nikoho neukracuje, práve naopak. 11. Žalovaný poukázal i na skutočnosť, že spoločnosť FUNDUS vlastní majetok približne v hodnote 18.mil. Eur, čo vyplýva z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX a znaleckých posudkov za účelom ohodnotenia vybraných nehnuteľností. 12. Žalovaný namietal i neprimeranosť zabezpečovacieho opatrenia, pretože ak by súd obmedzil nakladanie s nehnuteľnosťami, ktorých hodnota je 7.863.391,11 Eur (zistiteľná z účtovníctva žalovaného), je táto hodnota v zjavnom nepomere k uplatneným pohľadávkam, ktorých istina je 184.798,80 Eur. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 14. Podľa § 343 ods. 1,2 a 3 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 15. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 16. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 C.s.p. aj napriek existencii skoršieho záložného práva. 17. Zo zákonnej formulácie podľa § 343 ods. 1 C.s.p. vyplývajú nasledovné základné predpoklady pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 18. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z ust. § 343 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 C.s.p.. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet vo vzťahu, ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na § 344 v spojení s § 326 ods. 1 C.s.p. navrhovateľ musí opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením sudcovského záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený, a ak nie sú osvedčené skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil obavu ohrozenia exekúcie úkonmi žalovaného, smerujúcimi k zmenšeniu jeho majetku. 20. Z ust. § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Z formulácie predmetnej podmienky možno tiež „a contrario“ vyvodiť, že zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť za účelom zabezpečovania nepeňažného nároku. Zabezpečovacie opatrenie tiež nebude prichádzať do úvahy v prípadoch, keď predmetom konania je napríklad určenie vlastníckeho práva, prípadne iný určovací nárok. 21. Z obsahu návrhu na nariadenie predmetného zabezpečovacieho opatrenia je nesporné, že žalobca žiadal zriadiť k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, záložné právo v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho peňažných pohľadávok z mandátnej zmluvy zo dňa 10.7.2009, uplatnených v súdnych konaniach na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 10Cb/178/2017 v sume 55.350,- Eur s prísl., sp. zn. 12Cb/79/218 v sume 60.220,80 Eur s prísl. a na Okresnom súde v Banskej Bystrici sp. zn. 12Up/390/2018 v sume 70.928,- Eur s prísl. voči dlžníkovi FUNDUS, s.r.o., IČO: 36 330 787, ako aj v spojení s odporovaciu žalobou o neúčinnosť právneho úkonu podľa § 42a a § 42b Obč. zák. uplatnenou voči žalovanému na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 12Cb/81/2018 dňa 24.6.2018. Odporovaciu žalobu podal žalobca z dôvodu, že má ako veriteľ voči dlžníkovi a predávajúcemu (FUNDUS, s.r.o.) finančné pohľadávky, ktoré sú predmetom vyššie uvedených súdnych konaní. Keďže predávajúci nároky žalobcu neuhradil a predávajúci previedol na žalovaného Kúpnou zmluvou zapísanou pod vkladom č. V5586 zo dňa 6.3.2017 nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX na žalovaného a zmluvou o postúpení práv a povinností stavebníka zo dňa 7.3.2017, pôvodný stavebník (dlžník) FUNDUS s.r.o. previedol na žalovaného vlastnícke práva k rozostavanej stavbe, pričom dlžník a žalovaný sú osobne (personálne) prepojené v osobe konateľov a taktiež dlžník je majetkovo prepojený so žalovaným v spoločnosti (HORFIN, a.s.), prevodom nehnuteľností tak došlo podľa žalobcu k ukráteniu uspokojenia pohľadávok žalobcu. 22. Je nepochybné, že pohľadávky, spolu vo výške 186.498,80 Eur s prísl., žalobca nemá voči žalovanému, ale voči spoločnosti FUNDUS, s.r.o., ako dlžníkovi. Zriadenie záložného práva na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách žalovaného v danom prípade, teda z tohto dôvodu, nie je možné, pretože v predmetnom konaní sa nejedná o vzťah veriteľa a dlžníka, tak ako to má na mysli ust. § 343 ods. 1 C.s.p.. Dlžníkom nie je žalovaný a navrhované zabezpečovacie opatrenie nezabezpečuje peňažnú pohľadávku žalobcu, ktorú by evidoval voči žalovanému. 23. Predmetné zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť ani v súvislosti s odporovacou žalobou, pretože tak, ako už bolo uvedené v bode 20. tohto odôvodnenia, zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a nemožno ho nariadiť za účelom nepeňažného a teda určovacieho nároku. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť v konaniach, kde predmetom je zaplatenie peňažnej sumy, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 24. Odvolací súd sa preto stotožnil s výrokom súdu prvej inštancie, keď návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, pretože žalobca v danom prípade podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil. 25. Vzhľadom k dôvodom, uvedeným v tomto uznesení, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli. 27. Uvedené uznesenie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).