Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/220/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304125534 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1304125534.6 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom u z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: K. H.E., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX D., zastúpený advokátom JUDr. Vojtechom Kubalom, AK Vajnorská 8/A, Bratislava, proti žalovaným: 1/ W. H., nar. X.XX.XXXX, bytom J. XX, D., 2/ E. H., nar. XX.X.XXXX, bytom J.I. XX, D., o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 14. februára 2017, č.k. 6C 66/2009-243 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. mája 2017, č.k. 6C 66/2009-259, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. mája 2017 č.k. 6C 66/2009-259 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie R. J., evidované ako chata, súpisné číslo XXXX a XXXX na parc. č. XXX/XXX a XXX/XXX a pozemku parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 454 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 454 m2, parc. č. XXX/XXX - zastavaná plocha o výmere 25 m2 a parc. č. XXX/XXX - zastavaná plocha o výmere 25 m2 a tieto odovzdať žalobcovi do 3 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby, ktorou sa domáhal pôvodný žalobca S. K. proti žalovaným 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu vypratania nehnuteľností, špecifikovaných vo výroku rozhodnutia s odôvodnením, že je ich výlučným vlastníkom, pričom žalovaní tieto užívajú spoločne so svojimi deťmi, a neumožňujú mu túto nehnuteľnosť?sprístupniť, vchod na pozemok je uzamknutý. Uviedol, že výzvu na vypratanie nehnuteľností a ich odovzdanie zaslal žalovaným listom zo dňa 22.11.2004. 3. Dňa 29.10.2013 oznámil žalobca S. K., že svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti previedol na K. H.E.J., nar. XX.X.XXXX, bytom N. ul. č. XXX/XX, D., čím stratil aktívnu vecnú legitimáciu v súdnom konaní, a navrhol, aby na strane žalobcu vstúpil súčasný vlastník spornej nehnuteľnosti, ktorý vyjadril svoj súhlas so vstupom do konania na strane žalobcu. 4. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 6C/66/2009-207 zo dňa 16.9.2014 pripustil v súlade s ust. § 92 ods. 2, 3 OSP (účinného do 30.6.2016), aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu S. K. vstúpil nový žalobca K. H., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/XX, D., odvolanie žalovaného 1/ proti ktorému bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2015 č.k. 9Co 727/2014-216 odmietnuté. 5. Po vykonaní dokazovania vo veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu proti žalovaným je podaná dôvodne. 6. Konštatoval, že na termín pojednávania dňa 14.2.2017 sa žalovaní 1/ a 2/ nedostavili, nedostavil sa ani ich právny zástupca, ktorý vzal termín pojednávania osobne dňa 27.9.2016 na vedomie, pričom bol povinný upovedomiť žalovaných 1/ a 2/ o termíne pojednávania a zabezpečiť ich účasť na pojednávaní, ktorú povinnosť si nesplnil, ani jeden zo žalovaných a ani ich právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, preto vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti v súlade s ust. § 157 Civilného sporového poriadku. 7. Uviedol, že zo žaloby žalobcu a z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, k.ú. R. J. mal preukázané, že žalobca S. K. je výlučným vlastníkom v podiely 1/1 nehnuteľností - chata súp. č. XXXX a XXXX na parc. č. XXX/XXX a XXX/XXX a pozemku parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 454 m2 a parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 454 m2, parc. č. XXX/XXX - zastavaná plocha o výmere 25 m2 a parc. č. XXX/XXX - zastavaná plocha o výmere 25 m2, ktoré nadobudol darom evidovaným v katastri nehnuteľností pod č. C. XXXX/XX zo dňa 3.11.2004. Z darovacej zmluvy zo dňa 3.11.2004 mal preukázané, že žalobca ako obdarovaný uzavrel s darcami - Ing. K. J. a Q. Š. v súlade s ust. § 628 Občianskeho zákonníka darovaciu zmluvu, na základe ktorej darcovia darovali žalobcovi ako obdarovanému nehnuteľnosti, špecifikované v darovacej zmluve, ktoré sú predmetom konania. Z kúpnej zmluvy zo dňa 24.1.2013 a následne z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 12.6.2014 mal preukázané, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností sa stal nový majiteľ K. H., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 1/1. Zo spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 4C/524/2008 zistil, že žaloba žalovaných 1/ a 2/ proti pôvodnému žalobcovi S. K. o určenie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam bola zamietnutá, rozhodnutie súdu bolo potvrdené odvolacím Krajským súdom v Bratislave pod č.k. 3Co 122/2010-310 a aj dovolací súd - Najvyšší súd SR dovolanie žalovaných 1/ a 2/ svojím uznesením č.k. 5 Cdo 292/2012 zo dňa 4.4.2013 odmietol. Dospel k názoru, že vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/, v ktorom poukazujú na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti previedli kúpnou zmluvou na Ing. J. a p. Q. Š., ktorá kúpna zmluva bola súčasťou zmluvy o pôžičke zo dňa 3.3.2003, pričom kúpna zmluva mala od začiatku zabezpečovať pohľadávku, ktorá vznikla zmluvou o pôžičke a že mala súčasne i akcesorickú povahu, pričom súčasťou dohôd bol aj písomný záväzok Ing. K. J. a p. Q. Š., že po vrátení finančných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke (2.500.000,00 Sk) prevedú do ich vlastníctva vyššie uvedené nehnuteľnosti späť, považoval za jednoznačne účelové, s ktorými skutočnosťami sa súd v konaní 4C 524/2008-260 vysporiadal, keď skonštatoval, že Ing. J. a p. Š. nadobudli sporné nehnuteľnosti v súlade so zákonom, a mohli ich teda v súlade s platnými právnymi predpismi darovať žalobcovi, pričom darovaciu zmluvu medzi nimi a žalobcom označil za platnú, uzavretú v súlade so zákonom a konštatoval, že v žiadnom prípade sa nejednalo o prepadný záloh alebo zabezpečovací prevod práva tak, ako to uvádzali žalovaní vo svojich podaniach. Mal teda jednoznačne a bez pochybností za preukázané, že žalobca sa zákonným spôsobom stal výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností a tieto následne na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.1.2013 previedol na nového vlastníka K. H.), ktorý v podiele 1/1 predmetné nehnuteľnosti nadobudol, o čom svedčí aj výpis z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 12.6.2014. Vychádzal aj z výpovede K. H.E. - nového vlastníka sporných nehnuteľností dňa 27.9.2016 vo svojej výpovedi uviedol, že nehnuteľnosti nemôže užívať. 8. Po právnej stránke vychádzal súd prvej inštancie z ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vyvodil, že keďže v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, (predchádzajúci žalobca na základe darovacej zmluvy), ktoré zmluvy neboli právnym spôsobom zo strany žalovaných spochybnené (vo veci rozhodol právoplatne a vykonateľne súd), dospel k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ dotknuté sporné nehnuteľnosti užívajú bez právneho dôvodu, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. 9. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 10. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/ a žiadali ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie namietajúc jeho nesprávny postup, keď prejednal a rozhodol vec v ich neprítomnosti napriek tomu, že preukázateľne vedel, že ich už nezastupuje právny zástupca, ktorému plnomocenstvo vypovedali, v dôsledku čoho im znemožnil realizáciu ich práv, priznaných im zákonom a odňal im ich procesné práva. Namietali, že súd prvej inštancie im nezaslal poučenie podľa nového kódexu platného od 1.7.2016, teda ich nepoučil o procesných právach a povinnostiach strán sporu platných od 1.7.2016. Súdu prvej inštancie tiež vytýkali, že sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že užívanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom žaloby na vypratanie, užívali v podstate so súhlasom pôvodnej vlastníčky, čím sa stali oprávnenými držiteľmi a preto majú právo na ochranu v zmysle ust. § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. ÚS 165/2011, podľa ktorého princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa pôsobí proti princípu ochrany vlastníctva pôvodného vlastníka, preto je nutné nájsť praktickú konkordanciu medzi oboma protikladne pôsobiacimi princípmi tak, aby zostalo zachované maximum z oboch, a ak to nie je možné, potom tak, aby výsledok bol zlučiteľný so všeobecnou predstavou spravodlivosti. Keďže ich súd prvej inštancie v konaní nevypočul, mali za to, že porušil zásadu ústnosti a nezaoberal sa ich sociálnym postavením a prípadným zabezpečením náhradného bývania s ohľadom na maloleté deti, ktoré s nimi bývajú. Lehota 3 dní poskytnutá im na vypratanie a odovzdanie nehnuteľnosti sa im javila ako neúmerne krátka. Pokiaľ ide o výpoveď nového vlastníka p. H.E.J., uviedli, že tento ich nikdy nekontaktoval, neoznámili, že je novým vlastníkom nehnuteľností, ani, že od nich požaduje nájomné, odkedy a v akej výške, informáciu o zmene vlastníka sa dozvedeli až zo súdneho konania, nekontaktoval ich, ani jeho právny zástupca vo veci platenia nájomného, ani vo veci prípadnej mimosúdnej dohody, preto považovali jeho tvrdenie, že nemá voči nim dôveru, za účelové. Z nahliadnutia do kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi súčasným majiteľom nehnuteľností a bývalým majiteľom p. K. mali za preukázané, že p. H. kúpil uvedené nehnuteľnosti od p. K. tak, že mu nevyplatil ani kúpnu cenu, prevzal dlh voči záložnému veriteľovi Ing. J., ktorej ani on nikdy nezaplatil. Boli toho názoru, že súd prvej inštancie mal preskúmať skutočnosti týkajúce sa ich sporu s Ing J. o výpožičke a kúpnej zmluve podpísanej v jeden deň a jej písomným záväzkom previesť po vyplatení pôžičky nehnuteľnosti späť na nich, vziať ich do úvahy pri svojom rozhodovaní, minimálne mali mať možnosť sa k tomu vyjadriť. Poukázali na to, že p. H. mal vedomosť o tomto súdnom spore, čo potvrdil v čl. III bod V kúpnej zmluvy a p. K. vzal voči nim v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III o zaplatenie nájomného aj žalobu späť a konanie bolo zastavené. Súd prvej inštancie nevzal podľa nich do úvahy ani spor vedený na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 22C 109/2005, ktorý nie je doposiaľ právoplatne skončený. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považovali žalovaní 1/ a 2/ aj za nepreskúmateľný z dôvodu, že sa v ňom vychádza len z tvrdení žalobcu. Súčasne žiadali aj o opravu napadnutého rozsudku v jeho úvodnej časti, v ktorej bolo uvedené, že ich zastupuje advokát JUDr. Ľ. H., ktorému ešte pred vyhlásením rozsudku bola nimi plná moc vypovedaná, o čom bol súd informovaný. 11. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/, podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu aj náhradu trov konania. Uviedol, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 27.9.2016 uložil advokátovi žalovaných zabezpečiť ich účasť na pojednávaní určenom na deň 14.2.2017, pričom žalovaní sa na toto pojednávanie nedostavili a ani svoju neúčasť neospravedlnili. Nepovažoval tak za dôvodný názor žalovaných o porušení ich práva na spravodlivý proces z dôvodu, že o termíne pojednávania boli informovaní, keď nevyhnutne museli byť v styku so svojim advokátom, pretože úkon vypovedania splnomocnenia to predpokladá, v odvolaní žalovaní ani netvrdia, že o pojednávaní nemali vedomosť a ich výsluch vzhľadom na charakter veci a dôkazný stav sa podľa nich ani nevyžadoval a súd prvej inštancie mohol s poukazom na ust. § 157 CSP vo veci rozhodnúť. Ostatné argumenty žalovaných uvedené v odvolaní považoval za právne irelevantné. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) prejednal vec bez pojednávania a vzhľadom na odvolacie dôvody dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ je dôvodné. 13. Tretia hlava druhej časti Civilného sporového poriadku upravuje postup súdu na pojednávaní vo veci samej, priebeh pojednávania vo veci samej a s tým súvisiace procesné úkony súdu a sporových strán. 14. Vo veci samej súd rozhoduje zásadne po uskutočnení ústneho pojednávania, ktoré v konaní pred súdom tvorí jeden celok, a to aj v prípade jeho odročenia. V konaní sa postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany a v súlade s ustanoveniami o dokazovaní. V ustanovení § 182 je kľúčový časový moment uznesenia súdu o skončení dokazovania. Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. Tento moment predstavuje objektívnu časovú hranicu tzv. koncentrácie konania a v zásade i moment viazanosti súdu vyhláseným rozhodnutím vo veci samej, nakoľko spravidla po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania bude nasledovať vyhlásenie rozhodnutia vo veci samej. Súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. 15. Z ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Právo na súdnu ochranu okrem Ústavy SR (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (čl. 6 ods. 1) zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Civilného sporového poriadku a predtým do 30.6.2016 Občianskeho súdneho poriadku). Tzv. manudukčnú povinnosť upravuje § 160 CSP, v zmysle ktorej súd poskytuje stranám poučenie o ich procesných právach Ak je strana zastúpená advokátom, takúto povinnosť súd nemá (predtým ust. § 5 OSP)). Námietku žalovaných 1/ a 2/ o tom, že im nebolo súdom prvej inštancie doručené poučenie o ich procesných právach a povinnostiach v zmysle nového kódexu - Civilného sporového poriadku, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ boli zastúpení advokátom JUDr. Ľ. H. na základe plnomocenstva mu nimi udeleného dňa 24.9.2015 a tomuto bolo súdom prvej inštancie poučenie procesných o právach a povinnostiach strán sporu už podľa Civilného sporového poriadku doručené spolu s predvolaním na termín pojednávania na deň 27.9.2016. Tento termín pojednávania bol však súdom prvej inštancie odročený na termín pojednávania na deň 14.2.2017 s tým, že právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ vzal tento termín pojednávania na vedomie a bolo mu uložené zabezpečiť na ňom prítomnosť žalovaných 1/a 2/. Podaním zo dňa 26.1.2017, došlým na súd prvej inštancie dňa 6.2.2017, právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ oznámil súdu prvej inštancie, že dňom 26.1.2017 mu žalovaní 1/ a 2/ odvolali plnomocenstvo, z ktorého podania- oznámenia súdu nevyplýva, či žalovaní boli o termíne pojednávania na deň 14.2.2017 ich dovtedy právnym zástupcom upovedomení a súd prvej inštancie napriek tomu konštatoval, že žalovaní 1/ a 2/ sa na pojednávanie nedostavili, že ich právny zástupca vzal ich termín pojednávania na vedomie a že bolo jeho povinnosťou o tomto pojednávaní ich upovedomiť a žalovaní 1/ a 2/ svoju neúčasť neospravedlnili. Vec tak s poukazom na ust. § 157 CSP prejednal v neprítomnosti žalovaných 1/ a 2/ a vo veci rozhodol. 16. Odvolací súd tak dospel k záveru, že uvedeným postupom súdu prvej inštancie, keď nemal preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ boli ich právnym zástupcom, ktorému dňom 26.1.2017 odvolali plnomocenstvo, upovedomení o termíne pojednávania na deň 14.2.2017, že mali vedomosť o ňom, a že sa bez ospravedlnenia naň nedostavili, došlo k porušeniu ich procesného práva prejednať a rozhodnúť vec v ich prítomnosti. Preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP zrušil a vec mu v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie odstráni vyššie uvedený procesný nedostatok, vec znova prejedná a vo veci znova rozhodne a rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 C.s.p.).