Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/73/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305208078 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Eren ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1305208078.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcov: X/ G. Y., A.. XX. XX. XXXX, W. W. J.. Č.. XX/XX, X. U., X/ X. J., A.. XX. XX. XXXX, W. F. Č.. XXX/X, X. U., X/ E. O., A.. XX. XX. XXXX, W. F. Š. Č.. XXX/XX, X. U., X/ P. F., A.. XX. XX. XXXX, W. W. J.. Č.. XX/ XX, X. U., žalobcovia 1/ až 4/ zastúpení advokátkou: JUDr. Silvia Jakubcová, Štúrova ul. č. 34, Modra, proti žalovaným: X/ Y. U., A.. XX. XX. XXXX, W. M. J.. Č.. X, X. U., X/ Y. U., A.. XX. XX. XXXX, W. M. J.. Č.. X, X. U., žalovaní 1/ a 2/ zastúpení advokátom: JUDr. Marián Chovanec, Trnavská cesta č. 60, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov 1/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 28. septembra 2016, č. k. 5C/39/2008 - 329, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) zamietol žalobu pôvodných žalobcov P. F. Y. E. F., ktorou žiadali určiť, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej podľa Geometrického plánu č. 15/2005 zo dňa 01. 03. 2005, overeného pod č. XXX/XX zo dňa 02. 03. 2005 Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra Pezinok, hospodárskej stavby, bez súpisného čísla, na parc. č. XX/XX, o výmere 52 m2, katastrálne územie X. U. s tým, že nakoľko v priebehu konania E. F. zomrela, do jej práv na základe univerzálnej sukcesie vstúpili jej dedičia, žalobcovia a keďže pôvodne označený žalobca 1/ (P. F.) v priebehu konania previedol svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6/10 na žalobkyňu, pôvodne označenú ako žalobkyňa 5/, uznesením zo dňa 06. septembra 2011, č. k. 5C/39/2008 - 213 pripustil zámenu účastníkov na strane žalobcov tak, že z konania vystúpil žalobca 1/ - P. F., A.. XX. XX. XXXX a na jeho miesto vstúpila žalobkyňa 5/ - G. Y., v časti o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu 6/10 - in a následne na pojednávaní dňa 20. 09. 2011 pripustil uznesením zmenu petitu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pivnice, každý o veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu, t. j. G. Y. v podiele 7/10 - ín, X. J., v podiele 1/10 - ina, E. O. v podiele 1/10 - ina, P. F. v podiele 1/10 - ina. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 137 písm. c) C. s. p., § 119 ods. 1, 2 § 120 ods. 1, 2, § 134 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že mal v konaní preukázané, že pivnica a prešovňa sú prístavbou k rodinnému domu rodiny U., ktorú však tvoria tri miestnosti, keď okrem pivnice na pravej strane a prešovne na ľavej strane sa tu nachádza ešte jedna miestnosť - pivnica, ktorú v súčasnosti užíva rodina U., pričom všetky tri miestnosti majú spoločný vchod zo spoločného dvora, a v rámci prístavby nemôžu existovať ako samostatné právne veci, t. j. ako samostatné nehnuteľné veci s tým, že tieto tri miestnosti v rámci prístavby sú jej súčasťou a nemôžu byť oddelené bez toho, aby sa prístavba neznehodnotila. Poukázal na závery znaleckého posudku č. 17/2015 vypracovaného znalkyňou G.. P. P., z ktorého vyplýva, že pivnica nie je samostatnou nehnuteľnosťou, ale je príslušenstvom rodinného domu súp. č. XX na parcele č. XX/X a prešovňa na parc. č. XX/XX má spoločné konštrukcie s pivnicou a je povaľovým priestorom / stena, krov/, nie je teda samostatnou nehnuteľnosťou, ale je príslušenstvom k rodinného domu súp. č. XX na parc. č. XX/X, t. j. nemajú charakter samostatnej veci a sú súčasťou hlavnej veci, prístavby, z dôvodu ktorého nemôžu byť oddelené bez toho, aby sa vec, t. j. prístavba neznehodnotila. Uviedol, že uvedené skutočnosti vyplývajú zo znaleckého posudku č. 17/2015, v ktorom je uvedené, že jedna stena, ktorá je vyznačená zelenou, je súčasťou rodinného domu č. XX a zároveň je to nenosná stena pivnice v dôsledku toho je pivnica súčasťou domu súp. č. XX, keďže nemá samostatný vstup a nie je v tomto prípade samostatnou nehnuteľnosťou s tým, že znalkyňa potvrdila, že pivnicu a prešovňu nie je možné považovať za samostatnú nehnuteľnosť, nakoľko vstup do nej je cez priestory predsiene domu s. č. XX, a preto dospel k záveru, že nemôžu byť samostatnou nehnuteľnosťou v rámci prístavby, ktorá má ešte dve ďalšie miestnosti, ktoré taktiež nemôžu byť samostatnou nehnuteľnou vecou. Poukázal na skutočnosť, že súčasť veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle a nemôže byť ani samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, keďže vždy sleduje osud hlavnej veci a pre súčasť veci platí právny režim celku s tým, že s pivnicou a prešovňou sa nenakladalo ako so samostatnými nehnuteľnými vecami, nakoľko sa vždy o nich hovorilo ako o hospodárskych staviskách patriacich k domom. K tvrdeniu žalobcov, že pivnica a prešovňa boli v minulosti označené ako hospodárske staviská patriace k domom a ich právny predchodcovia (správne právni predchodcovia, 1. pád množného čísla, pozn. odvolacieho súdu) ich nadobudli do svojho výlučného vlastníctva, tak ako to vyplýva z jednotlivých PK vložiek, súd prvej inštancie uviedol, že v PK vložke č. XXXX mali vo svoj prospech zapísané nehnuteľnosti, a to: parc. č. XX/X, označená ako dvor a hospodárske staviská - G. spoločné s domami parc. č. XX/ X, parc. č. XX/X, katastrálne územie X. U., ktoré vlastnícky patrili U. M. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/12 (na základe kúpnej zmluvy od P.H. W.), o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7/12 (na základe kúpnej zmluvy od H.D. M., U. O., P. U. Y. P. O.) a taktiež vlastníčke P.H. O. H.. Š. patril spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/12 - iny na základe uznesenia Štátneho notárstva v Bratislave, č. D XXX/XX (správne spisová značka, pozn. odvolacieho súdu), avšak poukázal aj na skutočnosť, že aj právny predchodcovia (právni predchodcovia, pozn. odvolacieho súdu) žalovaných mali vo svoj prospech v PK vložke č. XX, katastrálne územie X. U., zapísané nehnuteľnosti, parc. č. XX/X, nádvorie s hospodárskymi budovami v intraviláne, ktoré sú spoločné pre domy, súp. č. parc. č. XX/X, parc. č. XX/X a parc. č. XX/X o výmere 130 štvorcových siah, pričom ako vlastníci sú zapísaní G. U. a jeho manželka S., H.. F. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06. mája 1899. Uviedol, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10. 11. 1963 medzi Š. X. a manželkou H. ako predávajúcimi a Y. U. ml. a manželkou Y. došlo k predaju, respektíve ku kúpe nehnuteľností zapísaných v PK vložke č. XX, dom, súp. č. XX, a spoločný dvor, parc. č. XX/X a parc. č. XX/X za dohodnutú cenu 4. 000,- Kčs v prospech manželov U., ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom W. - Q. Q. W. pod č. XXXX/ XXXX, pričom táto skutočnosť bola vyznačená aj na PK vložke č. XXXX, z ktorej zistil, že parc. č. XX/ X, označená ako dvor a hospodárske staviská v G. spoločné s domami parc. č. XX/X, XX/X Y. XX/X (vložka č. XX, XX) o výmere 468 m2, katastrálne územie X. U., patrí vlastnícky Y. U. Y. Y. U., každému v 1 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 11. 1963 s tým, že z predložených dokladov nedokázal ustáliť, ktoré hospodárske staviská nadobúdali jednotliví podieloví spoluvlastníci, nakoľko tieto neboli nikde bližšie špecifikované, pričom vždy boli označované iba ako hospodárske staviská spoločné s domami, dokonca bez vymedzenia bližšej špecifikácie, či spoluvlastníckeho podielu. Uviedol, že z dokladov predložených stranami vyplýva, že tak žalobcovia, ako aj žalovaní preukázali, že v minulosti ich právny predchodcovia (správne právni predchodcovia, pozn. odvolacieho súdu) mali vo vlastníctve hospodárske staviská v G. spoločné s domami, nakoľko však vždy v priebehu rokov boli tieto vnímané a posudzované ako súčasť veci, je takpovediac nad rámec bežných síl získať doklady preukazujúce výlučné vlastníctvo pivnice a prešovne v prospech jednej alebo druhej strany. Poukázal na skutočnosť, že sa dopytom cez strany sporu snažil zistiť stavebníka prístavby, alebo pivnice (prešovne) pokiaľ sa stavali samostatne, ale ani jedna z procesných strán uvedenými dokladmi nedisponovala. K tvrdeniu žalobcov, že vlastnícke právo k spornej prešovni a pivnici nadobudli na základe Dohody o zámene pivníc, pričom táto dohoda je dostatočným dokladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva, keď od jej uzavretia zamenené pivnice aj riadne užívajú a dobromyseľne držia od roku 1965 uviedol, že samotná Dohoda o zámene pivníc podpísaná medzi právnymi predchodcami žalobcov, t. j. medzi U. M. a jeho manželkou O. a právnymi predchodcami žalovaných, Y.A. U. a manželkou M., nemôže byť dostatočným podkladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva k pivnici a k prešovni, nakoľko z obsahu tejto Dohody je zrejmé, že obsahuje iba zmenu užívania predmetných pivníc a nie zmenu vlastníckeho práva s tým, že pokiaľ by účastníci mali za to, že dochádza aj k zmene vlastníckeho práva, bolo potrebné túto nechať zaregistrovať príslušným Štátnym notárstvom, tak ako to urobili napríklad v prípade kúpnej zmluvy uzavretej medzi O. M., H.. D. ako predávajúcou a P. F. a jeho manželkou E. F., rod. M. zo dňa 20. 10. 1976. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že nakoľko sporná pivnica a prešovňa nie sú samostatnými nehnuteľnými vecami, keďže sú to 2 miestnosti v rámci prístavby, ktorá obsahuje tri miestnosti s tým, že stavbu ako nehnuteľnú vec pre účely občianskeho práva je potrebné vykladať ako vec v právnom zmysle, takže musí byť zrejmé, kde má jasnú hranicu, kde končí pozemok a kde začína samotná stavba, pričom dospel k záveru, že pivnica ako aj prešovňa nie sú samostatnými právnymi nehnuteľnými vecami v zmysle Občianskeho práva, t. j. pivnica nie je samostatnou nehnuteľnosťou, ale súčasťou rodinného domu súp. č. XX na parcele č. XX/X a prešovňa na parcele č. XX/XX má spoločné konštrukcie s pivnicou a jej povalovým priestorom (stena, krov), nie je teda samostatnou nehnuteľnosťou, ale je súčasťou rodinného domu, súp. č. XX na parcele č. XX/X a poukázal na rozsudok NS ČR zo dňa 06. 01. 2004, sp. zn. 22 Cdo 1964/2003, z ktorého vyplýva, že "medzi vecou a jej súčasťou vznikajú obdobné funkčné vzťahy ako medzi vecou a jej príslušenstvom, rozdiel tu spočíva najmä v miere fyzickej spolunáležitosti a možnosti využiť príslušenstvo veci aj inak než pre hlavnú vec. Príslušenstvo veci a jej súčasti spolu úzko súvisia a v niektorých prípadoch určenie, kedy ide o príslušenstvo a kedy o súčasť veci spôsobuje potiaže, v takých prípadoch je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti veci". Uviedol, že pivnica a prešovňa sú súčasti veci, ktorá svojou povahou k tejto veci fyzicky a funkčne patrí a nemôže byť oddelená od nej bez toho, aby sa tým samostatná vec znehodnotila s tým, že súčasť veci nepredstavuje samostatnú vec v právnom zmysle, sleduje osud hlavnej veci, ktorá je podrobená jednotnému právnemu režimu, pričom neoddeliteľnosť hlavnej veci od jej súčasti nie je len fyzická alebo technická, ale aj funkčná (napríklad estetické zhoršenie vzhľadu hlavnej veci). K znaleckému posudku č. XX/XXXX znalca Ing. Miloslava Ilavského, PhD., z odboru stavebníctvo - podzemné stavby, poruchy stavieb, statika stavieb, ktorý predložili žalobcovia uviedol, že znalec v ňom konštatoval, že stavbu (pivnicu s prešovňou) na parcele číslo XX/X (XX/XX) je možné v súlade so zákonom číslo 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) považovať za samostatnú stavbu, stavbu (sklad) na parcele číslo XX/X (XX/ XX) je možné v súlade so zákonom číslo 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) považovať za samostatnú stavbu s tým, že pre takto prezentované riešenie je následne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu - rozhodnutie o pridelení nových súpisných a orientačných čísel novovznikajúcich/existujúcim stavbám (ktoré pôvodne neboli evidované v majetkovej podstate evidencie katastra nehnuteľností a rozdelenie pozemkov je potrebné riešiť s novým geometrickým plánom, pričom predmetom posudku nebolo riešenie finančného vyporiadania pri takejto reálnej deľbe/definovaní nehnuteľnosti (pozemkov, stavieb), ani skúmanie budúcich definitívnych vlastníckych vzťahov, súd prvej inštancie uviedol, že znalec v posudku neriešil zásadnú vec, že samotná možnosť rozdelenia stavieb ešte nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od spoluvlastníkov požadovať vynaloženie nákladov spojených s rozdelením vecí, nakoľko je dôležité podotknúť, že ak by rozdelenie vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných úprav, ktoré môžu prevyšovať všeobecnú hodnotu nehnuteľností, bolo by treba nehnuteľnosť považovať za reálne nedeliteľnú s tým, že sa v znaleckom posudku zaoberal teoretickou budúcou možnosťou rozdelenia stavieb na samostatné relevantné stavby, čo znamená, že v súčasnosti stavby nie sú samostatnými relevantnými stavbami, ale súčasťou veci, čo potvrdil znalecký posudok č. 17/2015 znalkyne Ing. M. Makošovej (rozsudok NS ČR zo dňa 29. 07. 1999, sp. zn. 25 Cdo 770/1998). Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že vlastníkom hlavnej veci a jej súčasti je vždy ten istý subjekt a nakoľko v dôsledku fyzického spojenia, hoci predtým samostatnej veci, stane sa jedna vec súčasťou inej hlavnej veci, v tomto prípade rodinného domu súp. č. XX, nadobudne vlastníctvo k súčasti vlastník veci aj vtedy, ak by náklady na zabudovanie, prípadne obstaranie súčasti hlavnej veci vynaložila od vlastníka rozdielna osoba, pričom dôsledkom tejto skutočnosti je, že pri prevode hlavnej veci prechádza súčasť veci na nadobúdateľa automaticky, a to i v prípade, že nie je výslovne uvedená a konkrétne identifikovaná a špecifikovaná v zmluve s tým, že v prípade, ak by zmluvou chceli previesť na nadobúdateľa vlastnícke právo iba k súčasti veci, je vzhľadom na rovnaký právny osud hlavnej veci aj jej súčasti právne bezvýznamná a nemá žiadny účinok, z dôvodu ktorého zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom znalca G.. P. G., F.., nakoľko jeho výsluch považoval za nadbytočný. Poukázal na skutočnosť, že petit žalobcov v zmysle predloženého geometrického plánu nezohľadňuje riadne spornú pivnicu a prešovňu, nakoľko novovytvorená parcela č. XX/XX v rámci geometrického plánu zahŕňa iba prešovňu, avšak neobsahuje pivnicu na pravej strane vstupných dverí s tým, že nehnuteľnosť je v rámci geometrického plánu špecifikovaná ako hospodárska stavba, bez súpisného čísla, označená ako nehnuteľnosť, postavená na parcele č. XX/XX o výmere 52 m2, katastrálne územie X. U., pričom zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného G.. T. M. zistil, že druhá oceňovaná je pivnica postavená na parcele č. XX/X, ako kamenná pivnica prístupná cez spoločné schodište zo spoločného dvora, vybudovaná okolo roku 1900, avšak žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva k pivnici aj k prešovni, avšak geometrický plán č. XX/XXXX, na ktorý sa odvolali, obsahuje v rámci petitu iba novovzniknutú parcelu č. XX/XX o výmere 52 m2, neobsahuje však pivnicu postavenú na parcele č. XX/X, ku ktorej sa žalobcovia taktiež domáhali určenia vlastníckeho práva, respektíve uvedené vyplýva z návrhu vo veci samej, ako aj z výpovedí účastníkov. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255, § 262 ods. 1, 2 C. s. p. a vecne výrok, ktorým rozhodol, že žalovanému 1/ a žalovanému 2/ priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %, neodôvodnil. 2. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/, 2/, 3/ a 4/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ C. s. p.) a navrhli ho zmeniť a určiť, že sú podielovými spoluvlastníkmi hospodárskej stavby pivnice a prešovne s povalovou nadstavbou bez súpisného čísla zameranej podľa GP č. XX/XXXX zo dňa 01. 03. 2005, overeného pod č. XXX/XXXX, ktorá leží na parcele č. XX/XX o výmere 52 m2 zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie X. U. tak, že žalobkyňa 1/ v podiele 7/10 - in k celku, žalobkyňa 2/ v podiele 1/10 - ina k celku, žalobkyňa 3/ v podiele 1/10 - ina k celku a žalobca 4/ v podiele 1/10 - ina k celku s tým, že súčasťou rozsudku je priložený Geometrický plán a zároveň žiadali priznať náhradu trov celého konania. Uviedli, že v konaní sa pôvodný vlastníci P. Y. E. F. (správne pôvodní vlastníci, 1. pád množného čísla, pozn. odvolacieho súdu) žalobou podanou dňa 23. 05. 2005 domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zameranej vyhotoveným GP XX/XXXX zo dňa 01. 03. 2005, hospodárskej stavby bez súpisného čísla zameranej na GP ako parcela č. XX/XX o výmere 52 m2, zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. X. U., ktorá pozostáva z pivnice a prešovne so spoločnou povalovou nadstavbou, ktorá túto hospodársku stavbu zastrešuje s tým, že dôvody, ktoré ich k podaniu žaloby viedli boli tie, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 8C/209/2003 prebieha spor o zrušenie podielového spoluvlastníctva k parcele číslo 83/5 - iba pozemku, na ktorom stoja stavby - hospodárske staviská, vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov rodinných domov, žalobcov a žalovaných, keď ide o hospodárske staviská spoločné s domami, nie však v spoluvlastníctve vlastníkov jednotlivých domov zapísaných na PK vložkách 58,59,60, keďže išlo o hopodárske (zrejme hospodárske, pozn. odvolacieho súdu) stavby bez súpisného čísla. Uviedli, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že na parc. č. XX/X spoločný dvor sa nachádzajú - hospodárske staviská G. spoločné s domami na PKV č. XX, XX, XX (pôvodné vložky) s tým, že ako spoluvlastníci domu na parcele XX/X, XX/X sú vlastníkmi hospodárskej stavby, medzi ktoré patrí aj pivnica a prešovňa s povalovou nadstavbou nachádzajúca sa na spoločnom dvore, nja (zrejme na, pozn. odvolacieho súdu) zameranej parcele č. XX/XX o výmere 52 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pričom navrhovatelia (od 01. 07. 2016 podľa § 60 C. s. p. žalobcovia, pozn. odvolacieho súdu) v konaní preukázali, že nadobudli vlastníctvo k hospodárskej stavbe kúpou od pôvodných vlastníkov na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20. 10. 1976, registrovanej pod č. Rl XXX/XX, kde sa prevádza aj príslušenstvo veci - pivnica, prešovňa s povalovou nadstavbou, pričom predávajúca O. M. a jej manžel U. M. (správne M. Y. M., pozn. odvolacieho súdu) uzatvorili v roku 1965 zámennú zmluvou uzatvorenú s rodičmi žalovaných M. Y. Y. U., keď nešlo len o zámenu užívania, lebo žalovaní k predmetu zámeny nemali žiadne vlastnícke právo. Poukázali na skutočnosť, že z dokumentácie, najmä znaleckého posudku G.. P. G. F.. je evidentne vidieť, že stavby boli stavané postupne vlastníkmi stavieb na spoločnom dvore, keď hospodárske staviská boli stavané nadväzne na dom odporcov (žalovaných, od 01. 07. 2016, pozn. odvolacieho súdu) ako samostatné hospodárske stavby slúžiace každému stavebníkovi - vlastníkovi s tým, že podiel na dvore nebol evidovaný, keďže bol vytvorený až v súčasnosti na základe počtu vložiek vzťahujúcich sa k spoločnému dvoru. Uviedli, že predložili Zápisnicu z 08. 01. 1961 v U. F. W. (S. X. U.) stavebného úradu, kde U. M. podal žiadosť o stavebné povolenie na stavebnú zmenu XX/X, XX/X, XX/X, priložil plán a započal rekonštruovať prešovňu s pivnicou s tým, že účastníkom stavebného konania boli aj dotknuté osoby, Y. U., ktorý vystupoval ako sused a stavebníkom bol len U. M. (právna zástupkyňa žalobcov raz uvádza priezvisko v tvare M., F. M., pozn. odvolacieho súdu), pričom vo vyjadrení je uvedené, že sused súhlasí. Uviedli, že po zrealizovaní prišlo medzi M. (N. M.) a U. M., Y. k uzatvoreniu zámennej zmluvy, ktorú účastníci chápali ako zámenu vlastníctva s tým, že na čo by zamieňali užívanie, keď účastníkmi tejto dohody nemohli byť žalovaní, lebo aj keď kúpili dom X. (X. X.) a podiel na spoločnom dvore, nekupovali hospodárske staviská vo vlastníctve M. Y. M. Y. Y. U. ich rodičov o zámene však vedeli (odvolací súd poznamenáva, že ide o doslovný opis odvolania žalobcov). Poukázali na skutočnosť, že v kúpnej zmluve H. XXX/XX zo dňa 20. 10. 1976 prichádza ku kúpe prešovne a pivnice manželmi F. E. Q. O. M., zmluva bola riadne zaregistrovaná a v spoločnom dvore sa vedelo čo kúpila rodina F., ktorí sa ujali držby privnice (zrejme pivnice, pozn. odvolacieho súdu) a prešovne. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že dohoda o zámene pivníc a súčastne (správne súčasne, pozn. odvolacieho súdu) aj kúpna zmluva v prospech právnych predchodcov žalobcov je absolútne neplatný právny úkon, nakoľko nebola podpísaná všetkými podielovými spoluvlastníkmi, keď sa žalovaní v konaní snažili účelovo tvrdiť, že hospodárske staviská sú v spoluvlastníctve spoluvlastníkov spoločného dvora nie je pravdivé, nakoľko žiadny dôkaz z pozemkovej knihy nenasvedčuje, že staviská postavené na spoločnom dvore sú staviskami v spoluvlastníctve, keďže držba a užívanie jednotlivých stavieb jasne preukazuje vlastníctvo jednotlivých vlastníkov, spoluvlastníkov spoločného dvora. Namietli, že samotní rodičia žalovaných to je Y. (X. Y., pozn. odvolacieho súdu) U. Y. M. by nikdy neuzatvorili zámennú zmluvu a v stavebnom konaní z roku 1961 by nevystupovali ako susedia, ale ako spoluvlastníci a tým aj stavebníci a nesúhlasili s tvrdením, že žalovaní poukázali (zrejme preukázali), že v pozemnoknižnej vložke svedčí zápis v prospech ich právnych predchodcoch k hospodárskym budovám, ktoré prináležali k jednotlivým domom, keď zdedili dedičstvo po - M. Y. Y. časť nehnuteľnosti 1/3 - ina po rodičoch - Y. U. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3 - ina odkúpili od X., a to par. č. XX/X a časť spoločného dvora, avšak stavby na spoločnom dvore nekúpili, nakoľko je síce pravdou, že žalovaný (správne žalovaní) odkúpili od X. F.. Č.. XX/X a podiel na spoločnom dvore, ale X. (X. X.) nevlastnili žiadnu hospodársku stavbu pivnice a prešovne s povalovou nadstavbou, ktorej by sa boli kúpou ujali s tým, že zakúpiť nemohli ani predmetné stavisko, nakoľko X. toto stavisko nevlastnili ani v podiely. K tvrdeniu Krajského súdu v Bratislave v rozsudku (odvolací súd poznamenáva, že v tejto právnej veci rozhodol uznesením a nie rozsudkom), že pokiaľ vykonanou prestavbou nebola získaná samostatná nehnuteľnosť, je potrebné predovšetkým vychádzať z obsahu povolenia užívania stavby, alebo vyžiadať znalecký posudok uviedli, že treba vychádzať aj zo stavebného konania kde jediným stavebníkom je U. M. (doslovná citácia odvolania žalobcov, pozn. odvolacieho súdu), keď Y. U. vystuuje (zrejme vystupuje) ako sused. Uviedli, že v konaní poukázali na zmätočnosť posudku č. XX/XXXX, vyhotoveného znalkyňou Ing. M. Makošovou, jeho nehodnovernosť, nezrozumiteľnosť a nepravdivosť a na to, že znalkyňa veľmi podráždene reagovala s tým, že súd napriek tomu, že táto stavba hospodárska nemá nič spoločné s rodinným domom s. č. XX, prijal nelogicky záver znalkyne P., ktorý nebol ničím stavebne podložený a nevychádzal zo stavebných predpisov. Namietli, že na základe tohto posudku, ktorý nemá nič spoločné so stavebným zákonom a historickým vývojom stavieb v spoločných dvoroch, po konzultácii so znalcami, stavebnými odborníkmi oslovili jedného z renomovaných odborníkov a znalcov, statikov G.. P. D. F.., zadali objednávku na preskúmanie stavieb budovaných na spoločnom dvore jednotlivými spoluvlastníkmi a podľa ich aj časovo rozdielneho budovania zrejme podľa potrieb spoluvlastníkov spoločného dvora na dvore, čo je z dokumentácie evidentné a rozdielnych materiálov, z ktorého je evidentné, že ide o drobnú hospodársku stavbu vo dvore, pozostávajúci z pivnice - čiastočne zapustený suterén, na prízemí prešovňa, nad suterénom aj nad prízemím sa nachádza povala s tým, že z hľadiska stavebno - technického charakteru je možné túto stavbu deklarovať ako samostatnú pozemnú stavbu podľa § 43a ods. 2 Stavebného zákona č. 50/1976 Zb., pričom z jeho záverov jednoznačne vyplýva, že stavbu (pivnica a prešovňa) na parcele č. XX/X - spoločný dvor (podľa GP par. č. XX/XX) je možné v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. považovať za samostatnú stavbu. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že mal preukázané, že predmetná pivnica a prešovňa sú prístavbou k rodinnému domu rodiny U., ktorú tvoria 3 miestnosti, okrem pivnice na pravej strane a prešovne na ľavej strane je tu ešte jedna miestnosť a to pivnica, ktorú v súčasnosti užíva rodina U. uviedli, že nevedia, ako k tomuto záveru dospel, keďže vždy tvrdili, že hospodársku stavbu prešovňa a pivnica tvoria dve miestnosti stavebne oddelené konštrukciou od ostatných miestností a stavieb, tak ako stavebne konštrukčne nakreslil a preskúmal G.. G.O. s tým, že v prístavbe tri miestnosti neexistujú, keď znalkyňa v posudku aj na pojednávaní uviedla, že priestory dvoch miestností nemajú charakter samostatnej veci, ale neuviedla, akými konštrukčnými prvkami sú s domom rodiny U. konštrukčne spojené. Namietli, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoj záver a neuviedol, z akej právnej skutočnosti vychádzal, že sa nikdy s pivnicou a prešovňou nenakladalo ako so samostatnými vecami, keď sa o nich vždy hovorilo ako hospodárskych staviskách patriacich k domom. Uviedli (odvolací súd poznamenáva, že doslovne aj v tejto časti cituje odvolanie žalobcov), „že na spoločnom dvore sú (zrejme súd) uvádza PK vložky hospodárske staviská patriace k domom - nie v spoluvlastníctve s domami. Každé stavisko na tomto dvore má svojho vlastníka, držiteľa, užívateľa. Nikto stavisko nestaval pre druhého spoluvlastníka spoločného dvora a potom ho držal len jeden vlastník domu. Každý vynaložil financie na stavbu svojho staviska - komory, šopy, drevárne a túto vlastnil, držal, užíval, k nej sa hlásil a je zrozumiteľné, že v PK sa hovorí o staviskách patriacich k domom, každý vlastník domu ba (zrejme na) spoločnom dvore si budoval stavisko. Tak to bolo aj u právnych predchodcoch navrhovateľov M., následne kupujúcich F.. Takto sa to zapisovalo. V PK vložkách spracovateľ vložky neriešil vlastníctvo stavísk na spoločnom dvore, dokonca neriešil ani podiel na dvore. Tento sa nezapisoval. Tento sa rieši až v súčasnosti po roku 1992“. Poukázali na skutočnosť, že výlučné vlastníctvo preukazuje jednoznačne zámenná zmluva: o malej pivnici pod domom U. sa uvádza, že ju budú naďalej užívať U. M. a manželka a zároveň sa uvádza, že preberajú pivnicu č. X Y. U. F. Č.. X, t. j. v tomto prípade išlo o zámenu vlastníctva, keď U. M. získal do vlastníctva pivnicu č. X a ju aj odpredal, nakladal s ňou ako so svojím vlastníctvom, odpredal ju registráciou manželom F., to sa v spoločnom dvore aj vedelo, Jaslovský prebral pivnicu 2 v minulosti vo vlastníctve M. s tým, že obaja si usporiadali svoje vlastníctvo samostatných stavieb. Uviedli, že príslušenstvo veci je samostatnou vecou patrí vlastníkovi veci hlavnej, aby sa s vecou hlavnou užívalo a záver súdu, že ide o súčasť veci patriacej a spojenej s rodinným domom odporcov (žalovaných, pozn. odvolacieho súdu) nemá oporu v stvebnotechnických (správne stavebnotechnických predpisoch) predpisoch a zrealizovanej stavbe prešovne a pivnice. Namietli, že rozsudok je zmätočný, nepodložený, nemá oproru (zrejme oporu) vo vzťahoch vzniknutých na spoločnom dvore, ani podľa stavebných predpisov a predložených zmlúv s tým, že zbavuje vlastníkov ich zákonného vlastníctva v rozpore s ústavou a občianskym zákonníkom a preto ho treba zrušiť, alebo zmeniť. 3. Žalovaní 1/ a 2/, ktorým bolo odvolanie žalobcov doručené dňa 31. 01. 2017 na vyjadrenie, sa k nemu nevyjadrili. 4. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. februára 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom. 5. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinný do 30. 06. 2016) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a presvedčivo odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). 8. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobu žalobcov 1/ až 4/ zamietol. 10. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa § 191 C. s. p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 205, § 193 C. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalobcami 1/ až 4/ v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 11. K tvrdeniu žalobcov 1/ až 4/ v podanom odvolaní, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 12. V posudzovanej veci ide o v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie, keď rozsudok zo dňa 20. septembra 2011, č. k. 5C/39/2008 - 247, ktorým žalobu zamietol, zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25. novembra 2013, č. k. 2Co/20/2012 - 183 z dôvodu, že súd prvej inštancie neposúdil vec správne po právnej stránke, nezistil dostatočne skutkový stav veci a napokon z dôvodu, že rozsudok vykazoval znaky zmätočnosti, nakoľko prvoinštančný súd na jednej strane konštatoval, že spornou otázkou medzi stranami bolo, či pivnica a prešovňa sú vo výlučnom vlastníctve (podielovom spoluvlastníctve) žalobcov a na strane druhej, že sa mu javilo, že prešovňa, ako aj sporná pivnica a súčasne pivnica, ktorú užívajú žalovaní sa javí byť v podielovom spoluvlastníctve strán sporu s tým, že uvedená prejudiciálna otázka bude riešená v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 8C/209/2003, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. 13. Nosným dôvodom (ratio decidendi) uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol v poradí prvý rozsudok v tejto právnej veci zrušený bola zároveň skutočnosť, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že v posudzovanej veci ide o súčasť hlavnej veci, ktorá ako samostatná právna vec existovať nemôže a na druhej strane konštatoval, že sa mu sporná pivnica a prešovňa, ako aj pivnica užívaná žalovanými javia ako veci patriace do podielového spoluvlastníctva strán sporu, bolo právne posúdenie prejednávanej veci súdom prvej inštancie nezrozumiteľné a absolútne zmätočné. 14. Zrušením pôvodného rozhodnutia sa vec vracia do stavu, aký tu bol pred vydaním rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto je súd povinný sa v ďalšom konaní nielen riadiť intenciami zrušujúceho uznesenia, ale je zároveň povinný naďalej postupovať podľa procesných predpisov. V konaní odstraňuje vytýkané nedostatky ale aj také, ktoré vytýkané neboli a ktoré v procesnom postupe zistí a po splnení dôkaznej povinnosti a vyhodnotení dokazovania, rozhodne znovu (§ 226 Občianskeho súdneho poriadku, účinný do 30. 06. 2016 a § 391 C. s. p. účinný od 01. 07. 2016). 15. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov 1/ až 4/, ktorou sa domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zameranej na Geometrickom pláne č. XX/ XXXX zo dňa 01. 03. 2005, overeného pod č. XX/XX zo dňa 02. 03. 2005 Katastrálnym úradom Bratislava, Správa katastra Pezinok, a to hospodárskej stavby bez súpisného čísla na parcele č. XX/XX o výmere 52 m2, katastrálne územie X. U. v nimi určených podieloch. 16. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti prvoinštančného rozsudku, ktorým žalobu zamietol z dôvodu, že dospel k záveru, že pivnica a prešovňa, ktoré samostatné súpisné číslo nemajú, sú prístavbou k rodinnému domu žalovaných, pričom ide o tri miestnosti (jedna z nich je pivnica, ktorú užívajú žalovaní 1/ a 2/) s tým, že nemôžu existovať ako samostatné nehnuteľné veci, a nakoľko sú súčasťou prístavby, nemôžu byť oddelené bez toho, aby nedošlo k znehodnoteniu prístavby. 17. Súd prvej inštancie riadiac sa právnym názorom uvedeným v uznesení, ktorým bol v poradí prvý rozsudok v tejto právnej veci zrušený, správne zameral svoje dokazovanie na zistenie, či nehnuteľnosť, ku ktorej určenia vlastníckeho práva sa žalobcovia domáhajú, má charakter samostatnej nehnuteľnosti, resp., či je príslušenstvom hlavnej veci a nakoľko išlo o posúdenie nehnuteľnosti aj zo stavebnotechnického hľadiska, postupoval správne, keď nariadil vo veci znalecké dokazovanie s tým, že zo znaleckého posudku vypracovaného G.. P.Á. P., znalkyňou z odboru stavebníctvo jednoznačne vyplýva, že pivnica a prešovňa na parcele č. XX/XX nie sú samostatnou nehnuteľnosťou, ale sú príslušenstvom k rodinnému domu so súpisným číslom XX, na parcele č. XX/X. 18. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súkromné právo pojem stavby nedefinuje, ale za stavbu podľa § 119 Občianskeho zákonníka sa považuje výsledok takej stavebnej činnosti, ktorou vznikne vec v právnom zmysle. Stavbou v občianskoprávnom zmysle sa rozumie výsledok stavebnej činnosti, tak ako ho chápe stavebný zákon a jeho vykonávacie predpisy, pokiaľ výsledkom tejto činnosti je vec v právnom zmysle, teda spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov včítane vlastníckeho práva (nie teda súčasť inej veci). Ak by výsledkom stavebnej činnosti nebola vec v právnom zmysle, t. j., ak by sa tento výsledok stal súčasťou inej veci (pozemku, stavby) tak, že by k nej podľa jej povahy patril a nemohol by byť oddelený, bez toho, aby sa tým vec znehodnotila (§ 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nešlo by z hľadiska občianskoprávnych predpisov o stavbu. 19. Zo súčasnej právnej úpravy vyplýva, že ak nejde o samostatnú pivnicu s vlastným hospodárskym určením, táto môže byť súčasťou stavby, keď súdna prax zároveň pripúšťa, aby príslušenstvom pivnice bola samotná nadzemná stavba. Pokiaľ ide o katastrálne hľadisko, ak je pivnica súčasťou stavby, s ktorou je pivnica stavebne a funkčne spojená, eviduje sa iba stavba ako celok. Veci tvoriace príslušenstvo inej hlavnej veci majú, na rozdiel od súčasti veci, povahu samostatnej veci v právnom zmysle a teda môžu byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov. V prípade, ak príslušenstvom hlavnej veci je nehnuteľnosť (vedľajšia stavba), je základným predpokladom, aby príslušenstvo prešlo spolu s hlavnou vecou na inú osobu, vyjadrenie vôle účastníkov právneho vzťahu, vykonať prevod aj tohto príslušenstva a to v písomnej forme. Ak takýto prejav vôle chýba (prejav vôle nebol vykonaný dostatočne určite a zrozumiteľne), príslušenstvo na nadobúdateľa hlavnej veci neprechádza.“ (uznesenie NS SR zo dňa 30. 08. 2012, sp. zn. 6 Cdo 18/2011). 20. Odvolací súd sa v celom rozsudku so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že pivnica a prešovňa sú prístavbou k rodinnému domu U., ktorú tvoria tri miestnosti (pivnica na pravej strane, prešovňa na ľavej strane a ďalšia pivnica v užívaní žalovaných), keď z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že všetky tri miestnosti majú spoločný vchod zo spoločného dvora a ako samostatné nehnuteľné veci existovať nemôžu. 21. V posudzovanej veci je nesporné, že nehnuteľnosti, ku ktorým žiadali žalobcovia určiť svoje vlastnícke právo sú súčasťou prístavby, oddeliť ich možné od nej bez jej znehodnotenia možné nie je, t. j. nie sú samostatnými nehnuteľnosťami ale súčasťou rodinného domu č. XX. 22. S poukazom na citované zákonné ustanovenie (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a za stavu, keď súd prvej inštancie v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie v spore zistil skutkový stav, a keď žalobcovia 1/ až 4/ v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd tento rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalovaným 1/ a 2/, úspešným v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).