KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava23. 4. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/541/2015 z 23. 4. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. apríla 2018, sp. zn. 5Co/541/2015, ECLI:SK:KSBA:2018:1307200255.4

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/541/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307200255
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1307200255.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov
senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobkyne: W.F. Q., Z. Z., L.
Č.. XX, zastúpenej Ivetou Balalovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Ružová dolina č. 10, proti
žalovanému: V. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z., L. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Romanom Juríkom, advokátom
so sídlom v Bratislave, Račianska č. 62, o zaplatenie 1.552, 44 € s prísl., na odvolanie oboch strán sporu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. júla 2015 č. k. 8C/65/2007-358, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť podieľať sa na nákladoch bytu
v podielovom spoluvlastníctve so žalobkyňou v rozsahu 608,60 € s príslušenstvom. Vo zvyšku (rozdiel
medzi 1.552,44 € a priznanou sumou) žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že za roky 2005 až 2007 rozdiel medzi žalovaným poskytnutou sumou a jednou
tretinou v konaní preukázaných nákladov predstavuje sumu 586,37 €. Podiel na dani z nehnuteľnosti
ustálil pre žalovaného rovnako v rozsahu jednej tretiny. Pre nepreukázanie nutnosti výmeny celých
vchodových dvier (pri poškodení zámku na dverách) nešlo o nevyhnutnú opravu, preto pre absenciu
súhlasu žalovaného žalobkyňa môže požadovať bezdôvodné obohatenie, ktoré však vzniká až pri zániku
podielového spoluvlastníctva (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/1870/07 a 22Cdo/5999/99).

3. Neprihliadol na obranu žalovaného, že v byte bývajú 4 osoby, keďže nebolo preukázané, že v byte
trvale býva i priateľka syna strán, avšak pokiaľ by v byte aj bývala, nemá to podľa záverov súdu žiaden
vplyv na stranami uzatvorenú dohodu o participácií žalovaného na nákladoch bytu v rozsahu jednej
tretiny. Pokiaľ sa žalovaný domáhal započítania v konaní uplatneného nároku s jeho pohľadávkou z
dôvodu preplatku na plneniach za roky 2011 až 2013, súd na započítanie neprihliadol, keďže v listine, v
ktorej uplatnil započítaciu námietku, súčasne uviedol, že pohľadávku žalobkyne neuznáva čo do dôvodu
ani čo do výšky. So započítaním nesúhlasila ani žalobkyňa a vzniesla námietku premlčania. Žalovaný
nepreukázal vznik pohľadávky voči žalobkyni, jej splatnosť, v dôsledku čoho nemohol ani posúdiť, kedy
došlo k stretu pohľadávok.

4. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti, podala včas odvolanie žalobkyňa. Zastávala názor,
že súd pri platbách za rok 2005 zohľadnil preplatok na elektrinu, avšak ona takýto preplatok neobdržala.
Namietala tiež, že daň z nehnuteľnosti platia len vlastníci, a nie užívatelia bytu, teda daň mala byť
žalovanému prisúdená vo výške jednej polovice namiesto v jednej tretine. Napokon za rok 2005



namietala, že v januári 2005 nebola poskytnutá suma 1.700,-- Sk. V roku 2006 namietala, že celkové
náklady nepredstavujú omylom uvádzanú sumu 72.109 Sk, ale 74.269 Sk a súd mal z nej vychádzať. I
v tomto roku namietala priznanie dane len v rozsahu jednej tretiny. Mala za to, že k výmene dvier bolo
možné pristúpiť i bez súhlasu žalovaného ako podielového spoluvlastníka v rozsahu jednej polovice,
pretože nejde o zmenu, ktorá sa týka podstaty veci a ktorou nedošlo k zmene samotného predmetu
spoluvlastníctva. Pritom vchodové dvere boli staré, neboli bezpečnostné a mali aj pokazený zámok.
Bezpečnostné dvere sú štandardom a požadujú sa aj pre účely poistenia.

5. Proti vyhovujúcej časti podal včas odvolanie žalovaný a žiadal i v tejto časti žalobu zamietnuť. Mal za
to, že žaloba je v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný sa zaujíma o náklady spojené s užívaním
bytu. Žalobkyňa výšku skutočných nákladov tajila, oznamovala ich s istým časovým odstupom a o
vzniku preplatkov žalovaného vôbec neinformovala. Okrem toho je žaloba v rozpore s dobrými mravmi
i vzhľadom na závažné zdravotné ťažkosti žalovaného onkologického charakteru. Súd preto mohol
priznať plnenie i v splátkach. Za nezrozumiteľné považoval odôvodnenie rozhodnutia v časti týkajúcej
sa započítania, v ktorej súd extrémne arbitrárne favorizoval žalobkyňu.

6. Odvolací súd prejednal odvolanie oboch strán sporu v rozsahu a z dôvodov nimi vymedzenými (§ 472
ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie sú opodstatnené.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci bytu (predtým bezpodieloví) na
L. U.. Č.. XX O. Z.. Strany sporu sa dohodli na jednotretinovom podiele na nákladoch bytu (spolu s
plnoletým synom v byte žijúcim). V predmetnom konaní žalobkyňa uplatňuje doplatenie žalovaným len
čiastočne uhradených nákladov na byt v období rokov 2005 až 2007.

8. Medzi stranami bol sporné jednak rozsah dlhu od roku 2005, keď žalobkyňa uvádzala, že preplatok
na elektrine jej nebol poskytnutý, taktiež plnenie v mesiaci január 2005 vo výške 1.700,-- Sk zo strany
žalovaného, ďalej otázka priznania náhrady za náklady spojené s výmenou vchodových dvier na dome,
otázka podielu žalovaného na dani z nehnuteľnosti a napokon otázka započítania preplatkov za byt za
roky 2011 až 2013 s uplatnenými nákladmi.

9. Súd prvej inštancie nepochybil, keď do plnení na byt v roku 2005 zohľadnil jednak plnenie žalovaného
i za mesiac január 2005 vo výške 1.700,-- Sk, ako i preplatok na elektrine.

10. Žalovaný listinnými dôkazmi preukázal, že v januári 2005 zaslal na náklady bytu sumu 1.700,-- Sk
(listina na č. l. 62 spisu). Je pritom bez významu, či uvedenú sumu prevzala žalobkyňa alebo iná ňou
splnomocnená osoba. Žalovaný plnil na meno a adresu žalobkyne a ak plnenie v uvedenom rozsahu
prevzala neoprávnená tretia osoba, bolo na žalobkyni, aby voči tejto tretej osobe uplatňovala žalovaným
poskytnuté plnenie.

11. Obdobne z listinných dôkazov na č. l. 40 a č. l. 256 spisu vyplýva, že v roku 2005 bol vykazovaný
preplatok na elektrine.

12. Pokiaľ ide o plnenie v roku 2007, ktoré súd ustálil zo strany žalovaného na 15.300,-- Sk, postupoval
správne, keď v rozpore so žalobkyňou dospel k záveru, že nejde o úhradu staršieho dlhu. Pri vyčíslení
úhrad žalovaného za rok 2007 splácanie skoršieho dlhu vo výške 5.000,-- Sk (do 2.200,-- Sk mesačne)
nezapočítala. Samotná žalobkyňa uvádza, že v roku 2007 poskytol plnenie v rozsahu 15.300,-- Sk (č.
l. 84 spisu).

13. Súd prvej inštancie nepochybil ani pri akceptácii podielu žalovaného na dani z nehnuteľnosti
v rozsahu jednej tretiny. Je celkom nesporné, že povinnosť platiť daň z nehnuteľnosti zaťažuje
spoluvlastníka, resp. vlastníka bytu. Avšak strany spoločne so synom uzatvorili dohodu, že sa na
nákladoch bytu budú podieľať v jednej tretine, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nevidí
žiaden dôvod, aby v otázke dani z nehnuteľnosti táto dohoda nemala strany sporu zaväzovať. Z ničoho
nevyplýva, že plnoletý syn v byte žijúci sa nemôže na takomto plnení, bezprostredne súvisiacom s
existenciou bytu podieľať, keď predovšetkým on pravidelne v byte realizuje svoje bytové potreby a to
bez ohľadu na to, či je alebo nie je vlastníkom. Z dokazovania nevyplynulo, že za užívanie bytu syn platí
rodičom nájomné, teda nemožno ho považovať za nájomcu bytu, ktorého takáto povinnosť nezaťažuje.



14. Pokiaľ ide o náklady na vchodové dvere, možno akceptovať, že súd prvej inštancie na tieto
náklady neprihliadol, pretože táto investícia do spoločnej veci bola vykonaná bez súhlasu žalovaného a
existencia bezpečnostných dverí nie je nevyhnutnou podmienkou pre primerané zabezpečenie bývania
v bytovom dome.

15. Pokiaľ sa žalovaný bránil započítaním preplatkov za roky 2011 až 2013 s uplatnenou pohľadávkou,
odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že na započítaciu námietku nemožno
prihliadnuť.
16. Totiž i uplatnenie započítacej námietky vyžaduje splnenie všetkých náležitostí pre platnosť právneho
úkonu, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 37 a nasl. OZ. Započítaciu námietku žalovaného treba považovať
za zmätočný právny úkon, keď predpokladom započítania je existencia pohľadávky protistrany.
Nemožno započítať pohľadávku na preplatkoch za roky 2011 až 2013 s neexistujúcou pohľadávkou
žalobkyne. Preto ak žalovaný na jednej strane požadoval započítanie svojej pohľadávky na preplatkoch
a súčasne uvádzal, že žalobkyňa voči nemu nemá žiadnu pohľadávku, nemohlo dôjsť k účinnému
započítaniu. Zmätočný právny úkon (vnútorne rozporný, a teda nezrozumiteľný) nemôže vyvolať účinky
započítania, s ktorými počíta Občiansky zákonník.

17. Žalobu nemožno považovať za rozpornú s dobrými mravmi, keď v konaní bolo nesporne preukázané,
že žalobkyňa sama vynaložila náklady na byt v súdom priznanej výške. Z podielového spoluvlastníctva
žalobcovi neprislúcha len právo vec užívať ale i podieľať sa na nákladoch bytu, v súlade s dohodou so
žalobkyňou a pokiaľ by dohodu neuzavreli, podľa miery, zodpovedajúcej jeho podielu (§ 137 a nasl. OZ).

18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď čiastočne úspech v
konaní dosiahla každá zo strán (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1307200255)

  1. 14. 7. 2015Rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 8C/65/2007 z 14. 7. 2015
  2. 23. 4. 2018Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/541/2015 z 23. 4. 2018 (toto rozhodnutie)

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)