Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/101/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307203472 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1307203472.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, Bratislavská arcidiecéza, Bratislava, Špitálska č. 7, IČO: 42 131 685, zastúpený spoločnosťou MAPLE & FISH s.r.o., Bratislava, Dunajská č. 15/A, IČO: 36 718 432, za ktorú koná JUDr. Viliam Karas, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdkova č. 36, IČO: 17 335 345, v konaní o vydanie nehnuteľných vecí, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 8. októbra 2015, č.k. 4 C 213/2008-454, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 8. októbra 2015, č.k. 4 C 213/2008-454, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Rozsudkom zo dňa 8.10.2015, č.k. 4 C 213/2008-454, Okresný súd Pezinok žalobu zamietol a súčasne žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume 114,70 € na účet vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do 15 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 26.2.2007 (pôvodne Trnavská arcidiecéza) domáha podľa zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (§ 2 ods. 2, § 5 ods. 3) navrátenia vlastníckeho práva spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, k nehnuteľnostiam vedeným pre okres L., C. P. a katastrálne územie P. O. v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parcela č. XXX-roľa vo výmere X,XXXX ha, parcela č. XXX-lúka vo výmere X,XXXX ha; v katastri nehnuteľností sú nehnuteľnosti vedené v registri „E“ na mape určeného operátu v LV č. XXXX ako parcela č. XXX/X- orná pôda vo výmere XXXX m2, parcela č. XXX/X-trvalé trávne porasty vo výmere XXX m2, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia. K aktívnej vecnej legitimácii dôvodil, že je útvarom Rímskokatolíckej cirkvi s vlastnou právnou subjektivitou v zmysle zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností, je zastúpený administrátorom farnosti, ktorý koná v mene farnosti ako štatutárny orgán. Bratislavská kapitula bola pôvodným výlučným vlastníkom daných nehnuteľností, vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam bolo odňaté bez náhrady úpravou pozemkového vlastníctva v zmysle pozemkových reforiem, alebo bez právneho dôvodu, o čom svedčí zápis v pozemnoknižnej vložke č. XXX zo dňa 30.1.1948; nehnuteľnosti teda prešli do vlastníctva štátu podľa jedného z dôvodov uvedených v § 3 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. Dňa 27.2.2006 vyzval žalovaného na navrátenie vlastníctva k daným nehnuteľnostiam, o podanej výzve upovedomil SPF Regionálny odbor Bratislava, keď predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v rámci jeho územného obvodu. Zdôraznil, že všetky podmienky pre vydanie predmetných nehnuteľností splnil. Rímskokatolícka cirkev je z právneho hľadiska subjektom sui generis. Dvomi základnými charakteristickými vlastnosťami Rímskokatolíckej cirkvi jej univerzálnosť a jednotnosť. Z osobitného postavenia rímskokatolíckej cirkvi vyplýva aj osobitné postavenie jej majetku. Tento majetok sa aj napriek skutočnosti, že z čisto formálneho hľadiska je zapísaný do vlastníctva jednotlivých útvarov Rímskokatolíckej cirkvi, vyznačuje určitým stupňom jednotnosti, nakoľko ide vždy o majetok univerzálnej a jednotnej Rímskokatolíckej cirkvi. Univerzálny a jednotný charakter Rímskokatolíckej cirkvi aj majetku uznala Slovenská republika uzatvorením základnej zmluvy so Svätou stolicou, ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov pod č.326/2001 Z.z. Žalobca tiež poukázal na ustanovenie § 2 písm. b/ zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého poľnohospodárskou pôdou sa rozumie produkčne potencionálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách Slovenský pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy, okrem pozemkov, ktoré patria do lesného fondu. Žalovaný je povinnou osobou podľa § 4 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z., ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce, alebo nehnuteľnú vec drží. 1.2. Podaním zo dňa 10.3.2011, doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.3.2011 (č.l. 222 spisu), žalobca upravil žalobný petit tak, že žiadal vydať nehnuteľnosti vedené pre okres L., Obec P., katastrálne územie P. O. ako parcela č. XXX/X-vinica vo výmere XXXX m2, ktorá vznikla z parciel č. XXX/X, č XXX/X na základe Geometrického plánu č. XXXX/XXb zo dňa 27.10.2009 vyhotoveným Mgr. Richardom Zimanom, autorizačne overeným Ing. Ľubicou Budovičovou, autorizovaným geodetom a kartografom dňa 2.11.2009 a úradne overeným Správou katastra Pezinok dňa 25.11.2009 pod č. 1070/09, spolu s dokumentáciou, ktorá k nej prislúcha, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 1.3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Dňa 27.2.2006 mu bola doručená výzva žalobcu zo dňa 23.2.2006 na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným pre katastrálne územie P. O. v LV č. XXXX ako parcela č. XXX/X-orná pôda vo výmere XXXX m2, parcela č. XXX/X-trvalé trávne porasty vo výmere XXX m2, v ktorej dôvodil ustanovením § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 161/2005 Z.z. (odňatie bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1958 Zb. o novej pozemkovej reforme). K výzve žalobca priložil fotokópiu nie celej pozemnoknižnej vložky č. XXX (z ktorej nevyplýval prechod pozemkov na štát), fotokópiu identifikácie parciel, fotokópiu LV č. XXXX pre katastrálne územie P. O., fotokópiu potvrdenia právnej subjektivity Rímskokatolíckej cirkvi, Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, fotokópiu potvrdenia o pridelení identifikačného čísla Rímskokatolíckej cirkvi, Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, fotokópiu uznesenia Konferencie biskupov Slovenska. Žalovaný následne žalobcu vyzval, aby doložil listiny preukazujúce prechod vlastníctva na štát v rozhodnom období, celú pozemnoknižnú vložku č. XXX pre katastrálne územie P. O., originál identifikácie parciel a tiež listiny, v zmysle ktorých bola vykonaná zmena v pozemnoknižnej vložke č. XXX pod č. RI XXX/XX. V tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti súdu prvej inštancie, že podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona je oprávnená osoba povinná do 30.4.2006 preukázať skutočnosti podľa § 3 reštitučného zákona. Žalobca ale do dňa uplynutia lehoty na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam (do 30.4.2006) nepreukázal, že pôvodné parcely č. XXX-roľa vo výmere XXXX m2, č. XXX-lúka vo výmere XXXX m2, prešli do vlastníctva štátu spôsobom uvedeným v § 3 ods. 1 písm. c/ reštitučného zákona, a preto považoval právo žalobcu za prekludované. Potvrdil, že parcely č. XXX-roľa vo výmere XXXX m2, č. XXX-lúka vo výmere XXXX m2, boli vedené v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre katastrálne územie P. O., ako vlastník týchto pozemkov je pod bodom 1 časti B/ zapísaná Bratislavská kapitula. Z nich vzniklo viacero nových pozemkov, ktoré sú evidované v LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č.XXXX, pre katastrálne územie P. O. a ich vlastníkmi sú fyzické osoby. V LV č. XXXX pre katastrálne územie P. O. sú evidované parcely č. XXX/X-orná pôda vo výmere XXXX m2, č. XXX/X-orná pôda vo výmere XXX m2, ktorých vydania sa žalobca vo výzve domáhal, vlastníkom ktorých ale nie je Slovenská republika. Predmetné pozemky (žalovaný) spravuje za neznámeho vlastníka (je správcom, resp. má oprávnenie nakladať s predmetnými pozemkami za nezisteného vlastníka podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona č. 180/1995 Z.z.), ktorá skutočnosť je zrejmá z LV č. XXXX pre katastrálne územie P. O., v ktorom sú ako tituly nadobudnutia zapísané: neznáma prídelová listina, L. č. XXX, XXX-ROEP-X/XXXX zo dňa 19.9.2002. V danom prípade nie je nezistený vlastník na predmetnom liste vlastníctva identifikovaný ani menom a priezviskom, avšak skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti sú vo vlastníctve nezisteného vlastníka Y. R., je preukázaná inými archívnymi listinami založenými v spise. Nemal tak možnosť postupovať podľa § 5 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. a uzavrieť so žalobcom dohodu o vydaní nehnuteľností do 60 dní od doručenia písomnej výzvy. Z daného vyvodil záver, že nie je povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona 161/2005 Z.z. Okrem toho podľa jeho názoru žaloba vykazuje procesné nedostatky, petit je neurčitý a nevykonateľný. Výzvou zo dňa 23.2.2006 sa žalobca domáhal vydania nehnuteľností vedených pre katastrálne územie P. O. v LV č. XXXX ako parcely č. XXX/ X-orná pôda vo výmere XXXX m2, č. XXX/X-trvalé trávne porasty vo výmere XXX m2, z dôvodu, že prešli do vlastníctva štátu bez náhrady podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy. V žalobe uvádza, že sa domáha vydania a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným pre katastrálne územie P. O. v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parcely č. XXX-roľa vo výmere XXXX m2, č. XXX-lúka vo výmere XXXX m2, ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené v registri „E“ na mape určeného operátu v LV č. XXXX ako parcela č. XXX/X-orná pôda vo výmere XXXX m2, č. XXX/X-trvalé trávne porasty vo výmere XXX m2. Zo žaloby teda jednoznačne nevyplýva, vydania akých nehnuteľností sa žalobca domáha. Zopakoval, že pôvodné parcely č. XXX-roľa vo výmere XXXX m2, č. XXX-lúka vo výmere XXXX m2, vedené pre katastrálne územie P. O. v pozemnoknižnej vložke č. XXX, v súčasnosti neexistujú a vlastníkom pozemkov, ktoré z nich vznikli, sú fyzické osoby a nie Slovenská republika. Uzavrel, že neboli splnené podmienky podľa § 2 ods. 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. Na základe doložených dokladov nie je ani možné posúdiť prechod nehnuteľností do vlastníctva štátu, t.j. reštitučný titul v zmysle § 3 zákona č. 161/2005 Z.z. 2.1. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako z vykonaného dokazovania (podrobne uvedeného) zistil nasledovný skutkový stav veci. Žalovanému bola dňa 27.2.2006 doručená výzva zo dňa 23.2.2006 na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, v zmysle ktorej Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko- trnavská arcidiecéza, ako oprávnená osoba vyzvala žalovaného ako povinnú osobu podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným pre katastrálne územie P. O. v pozemnoknižnej vložke č. XXX. Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko-trnavská arcidiecéza, ako cirkevná právnická osoba registrovaná na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky, cirkevný odbor, je nástupcom všetkých nehnuteľných vecí na jej území, ktoré sú vedené v pozemkových knihách na zaniknuté, alebo zrušené, cirkevné organizácie Rímskokatolíckej cirkvi v zmysle Kódexu kanonického práva a uznesenia Konferencie biskupov Slovenska zn. 77/1995/KBS zo dňa 14.9.1995 prijatého v súlade s vnútornými predpismi Rímskokatolíckej cirkvi. Žalovaný žalobcovi nevyhovel, oznámil mu, že na základe doložených dokladov nie je možné posúdiť prechod nehnuteľností do vlastníctva štátu, t.j. reštitučný titul v zmysle § 3 zákona č. 161/2005 Z.z., požiadal ho o predloženie listín, ktoré preukážu oprávnenosť reštitučného nároku; žalobca požadované doklady, najmä preukazujúce vlastníctvo štátu, ani dodatočne žalovanému nepredložil a obrátil sa s vymáhaním svojho nároku na súd. Bolo preukázané, že dané nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z dôvodu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona (odňatím bez náhrady v zmysle zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme). V LV č. XXXX pre katastrálne územie P. O. sú vedené parcely č. XXX/X, č. XXX/X, ktoré majú byť predmetom navrátenia vlastníctva v zmysle reštitučného zákona, nie sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, žalovaný je vedený ako správca predmetných nehnuteľností. Z listinných dôkazov: rozhodnutie č. 4506/1956 zo dňa 24.3.1956 pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Pezinku o odňatí vlastníckeho práva nehnuteľností Y. R., obyvateľa P. O. č. d. XX, získaných podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy od bývalého vlastníka Družná kapitula v katastrálnom území P. O., parcely č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, vo výmere X,XXXX ha, úradný záznam napísaný dňa 23.3.1956 na MNV vo P. O., kde na predvolanie sa dostavil Y. R. č.d. XX (o prenechaní pridelených rolí do užívania JRD), rozhodnutie č. L./ X.XXX-/XX zo dňa 3.6.1957 odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v L. o zrušení prídelovej listiny Povereníctva pôdohospodárstva zo dňa 1.10.1948 č. XXXX/XX-X, ktorou menovanému prídelcovi (Y. R.) bol pridelený majetok v katastrálnom území P. O., vyplýva, že nehnuteľnosti boli po prevzatí štátom výmerom Okresného národného výboru v L. zn. XXX-/-XX-VIH zo dňa 15.4.1950 o výkupe pôdy podľa § 1 ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb. predmetom prídelového konania v zmysle zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy a boli ďalej štátom prídelovou listinou Povereníctva pôdohospodárstva zo dňa 1.10.1948, č. XXXX/XX-X, pridelené do vlastníctva fyzickej osobe - Y. R.. Nehnuteľnosti boli od 1.4.1956 v užívaní JRD so zachovaním vlastníckeho práva prídelcu Y. R., t.j. predmetné nehnuteľnosti nikdy neprešli späť do vlastníctva štátu. Napriek argumentácii žalobcu a dôkazným listinám predloženým žalobcom o zrušení prídelu, resp. o odňatí vlastníckeho práva prídelcovi, právnou teóriou a rozhodovacou činnosťou súdov je ustálené, že vyššie označené rozhodnutie č. XXXX/XXXX zo dňa 24.3.1956 pôdohospodárskeho odboru rady ONV v L. o odňatí vlastníckeho práva, rozhodnutie č. L./X.XXX-/XX zo dňa 3.6.1957 odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v L. o zrušení prídelu, sú nulitnými právnymi aktmi z dôvodu, že boli vydané orgánom, ktorý v rámci výkonu svojej právomoci nebol na ich vydanie oprávnený, a preto nie je možné na ich existenciu prihliadať. Nemohli preto ani vyvolať žiadne právne účinky, t.j. zmenu vlastníckeho práva v prospech iného subjektu, v danom prípade JRD alebo štátu. Vlastnícke právo Y. R. k predmetným nehnuteľnostiam, vyplývajúce mu z prídelovej listiny, zostalo zachované, vzhľadom na skutočnosť, že označenými rozhodnutiami okresného národného výboru nedošlo k platnému zrušeniu prídelu pre absolútnu nepríslušnosť rozhodujúceho správneho orgánu. K právoplatnému odňatiu prideleného majetku, resp. k zrušeniu prídelu, mohlo dôjsť výlučne rozhodnutím Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu podľa ustanovenia § 23 ods. 1 nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. n. v prípade, ak prídelca nehospodáril na pridelených nehnuteľnostiach so starostlivosťou riadneho hospodára. Bývalé ONV považovali za naplnenie tohto ustanovenia aj prípady, ak boli pridelené pozemky prenechané do užívania JRD, keďže prídelca práve z tohto dôvodu nemohol na pôde samostatne hospodáriť. Právomoc odnímania prídelov a právomoc rozhodovať o zrušení prídelu však na národné výbory podľa vládneho nariadenia č. l16/1949 Zb., č. 191/1949 Zb., č. 122/1951 Zb., č. 34/1958, vyhlášky č. 507/1950 Ú.V., nikdy neprešla. Štát sa teda po pridelení predmetných nehnuteľností do vlastníctva Y. R. opätovne nikdy nestal ich vlastníkom a túto skutočnosť jednoznačne preukazujú okrem LV č. XXXX, v ktorom sú ako tituly nadobudnutia zapísané: neznáma prídelová listina, PKV č. XXX, XXX- ROEP-X/XXXX zo dňa 19.9.2002, aj posledné zápisy vlastníctva v časti B/ predmetnej pozemnoknižnej vložky č. XXX pod č. XX, XX, XX, ktoré uvádzajú, že nehnuteľnosti boli predmetom revízie podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, boli pod úradnou správou, pričom poznámka uvalenej úradnej správy bola následne vymazaná. Žiadne následné zápisy vlastníctva v prospech štátu v predmetnej pozemnoknižnej vložke č. XXX neexistujú a vlastníctvo v prospech Slovenskej republiky nepotvrdil ani vykonaný register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) schválený pod č. X/ XXXX dňa 9.9.2002, uvádzaný ako titul nadobudnutia v LV č. XXXX. Ak by totiž v konaní ROEP-u bolo preukázané vlastníctvo štátu k predmetným nehnuteľnostiam, bol by ako ich vlastník evidovaný štát - Slovenská republika a neexistoval by dôvod, aby bol v LV č. XXXX uvedený zápis titulu nadobudnutia - neznáma prídelová listina. 2.2. Právne súd prvej inštancie dôvodil ustanovením § 2 ods. 1, ods. 2, § 3 ods. 1, ods. 2, § 5 ods. 1, ods. 3 zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam a keďže žalobca nepreukázal prechod nehnuteľností do vlastníctva štátu v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z., žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, ktorých výšku, dôvodnosť, spôsob výpočtu, súčasne podrobne odôvodnil. 3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. l písm. f/ Os.p., § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. (postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Rozsudok považoval za arbitrárny, v rozpore so skutkovým a právnym stavom. Nadväzne na ustanovenie § 4 ods. 1 reštitučného zákona povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží. Žalovaný je v LV č. XXXX pre katastrálne územie P. O. uvádzaný v časti B ako správca nehnuteľnosti, pričom ako vlastník nehnuteľnosti je na tomto liste vlastníctva uvádzaná Slovenská republika, resp. (SPF) Slovensko. Poznámka v časti B, ako aj informácia v časti C „Iné údaje“ stanovuje, že „k vlastníkovi č. 1 je pod por. č. 2 správa ku všetkým nehnuteľnostiam“. Z listu vlastníctva teda vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností je Slovenská republika a ich správcom je žalovaný. V zmysle gramatického výkladu citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 reštitučného zákona je nepochybné, že povinnou osobou je právnická osoba, ktorá spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, a teda v tomto prípade je povinnou osobou žalovaný. Zdôraznil, že pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného potvrdili v obdobných súdnych konaniach súdy Slovenskej republiky vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky a v tejto súvislosti zdôraznil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.10.2010, sp.zn. 1 Cdo 48/2009. Vlastníctvo Slovenskej republiky bolo preukázané aj v konaní o obnovenej evidencii pozemkov, výsledkom ktorého bol zápis do Registra obnovenej evidencie pozemkov pod č. XXX-ROEP- X/XXXX zo dňa 19.9.2002. Do dnešného dňa nedošlo k spochybneniu, alebo k napadnutiu, výsledkov zapísaných v tejto súvislosti do katastra nehnuteľností ROEP-om, podobne nebol napadnutý ani zápis v katastri nehnuteľností. Nepresnosť zápisu v liste vlastníctva (že nie je výslovne zapísaná „Slovenská republika“ ale „Slovensko“) nemôže byť na jeho ťarchu, o to viac, ak v konaní preukázal, že štát mu v rozhodnom období odňal vlastnícke právo bez náhrady z dôvodov uvedených v § 3 ods. 1 písm. c/ reštitučného zákona a aj v súčasnosti je ako vlastník zapísaný štát a ako správca žalovaný. K dokazovaniu historickej postupnosti prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre katastrálne územie P. O. ako parcely č. XXX/X, č. XXX/X, považoval za jednoznačné, že vlastníkom nehnuteľností je Slovenská republika. K prechodu vlastníckeho práva došlo tak, že štát v rozhodnom období odňal vlastníkovi vlastnícke právo k parcelám, z nich časť pridelil Y. R., avšak následne bola prídelová listina zrušená, vlastnícke právo Y. R. bolo odňaté a ponechané štátu v správe JRD P. O.. Dnes je vlastníkom nehnuteľností Slovenská republika a ich správcom je žalovaný. V tejto súvislosti žalobca poukázal na oznámenie správy katastra zo dňa 1.6.2012, č. XXX/XXXX, na svoje podanie zo dňa 21.11.2012, v ktorom predložil dokumenty [výmer zo dňa 15.4.1950, zn. XXX-/-XX-VIII., ktorým štát vykúpil pozemky bývalého vlastníka Družnej kapitoly v Bratislave vedené v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre katastrálne územie P. O.; úradný záznam zo dňa 23.3.1956, v ktorom Y. R. potvrdil, že prenechal časť majetku (role) JRD vo P. O.; rozhodnutie pôdohospodárskeho odboru rady ONV v L. zo dňa 24.3.1956, č. XXXX/XXXX, ktorým sa s okamžitou platnosťou odňala držba - užívanie a vlastnícke právo Y. R. k parcelám č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, v katastrálnom území P. O. a odňaté nehnuteľnosti sa ponechali vo vlastníctve štátu a pridelili do správy a užívania JRD vo P. O.; zápisnica č. XXXX/ XX VZ pol. č. 6 o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom pôdohospodárskeho majetku, na základe ktorej bolo odchádzajúcim prídelcom - manželom Y. R. a Y. R., rod. Y., vyplatená prídelová cena v sume 1.728,-- Kčs; rozhodnutie odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v L. zo dňa 3.6.1957, č. L./X.XXX-/XX, ktorým bola zrušená prídelová listina a z ktorého vyplýva, že Y. R. prídel opustil a pôdu má od 1.4.1956 v držbe JRD P. O.; rozhodnutie pôdohospodárskeho odboru rady ONV v L. zo dňa X.X.XXXX, č. L./XXXX/XX-VZ-pol.X, o odovzdaní národného majetku do trvalého užívania, na základe ktorého JRD P. O. prevzalo do trvalého užívania, okrem iného, aj parcely č. XXX/X, č. XXX/X, pre katastrálne územie P. O.], na základe ktorých preukázal, že vlastníkom nehnuteľností je Slovenská republika. Súd prvej inštancie v rozsudku nerozporuje správnosť posúdenia súsledností týchto krokov, ale prekážku prechodu vlastníckeho práva na Slovenskú republiky vidí v tom, že rozhodnutie č. XXXX/XXXX zo dňa 24.3.1956 pôdohospodárskeho odboru rady ONV v L. o odňatí vlastníckeho práva a rozhodnutie č. L./X.XXX-/XX zo dňa 3.6.1957 odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v L. o zrušení prídelu, sú nulitnými právnymi aktmi z dôvodu, že boli vydané orgánom, ktorý v rámci svojej právomoci nebol na ich vydanie oprávnený, a preto nie je možné na ich existenciu prihliadať a z tohto dôvodu nemohli ani vyvolať žiadne právne účinky, t.j. zmenu v prospech iného subjektu, v danom prípade JRD alebo štátu; že okresný národný výbor bol absolútne nepríslušný na vydanie uvedených rozhodnutí a príslušným bolo len Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Odvolateľ poukázal v tejto súvislosti na prezumpciu správnosti a platnosti verejných listín, akými sú aj predmetné rozhodnutia ONV; mal za to, že súd prvej inštancie v tomto prípade prekročil svoju právomoc, keď napriek skutočnosti, že zo všetkých verejných listín zreteľne vyplývalo, že k prechodu vlastníckeho práva na štát jednoznačne došlo, na základe teoretickej špekulácie skonštruoval prekážku tohto prechodu vlastníckeho práva založenú na nedostatku právomoci orgánov, ktoré riadne vykonali zápis do týchto verejných listín, neuviedol žiadne rozsudky, ktoré by mali túto súdnu prax preukázať a sám o takejto ustálenej praxi súdov nemá vedomosť. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe akých právnych predpisov dospel súd prvej inštancie k záveru, že rozhodnutie č. XXXX/XXXX zo dňa 24.3.1956 pôdohospodárskeho odboru rady ONV v L. o odňatí vlastníckeho práva a rozhodnutie č. L./X.XXX-/XX zo dňa 3.6.1957 odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v L. o zrušení prídelu boli vydané nepríslušným orgánom. Nadväzne na uvedené dôvodil, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a zmätočný, súd prvej inštancie konal v rozpore s povinnosťou súdu uvedenou v ustanovení § 157 O.s.p., v dôsledku čoho porušil jeho právo na súdnu ochranu. Podľa § 157 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Citované zákonné ustanovenie § 157 O.s.p. je potrebné, z hľadiska práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) tak, že v rozhodnutí musí súd uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolnosti každej veci. Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o taký argument, ktorý je pre konanie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Georiadis proti Grécku z 29.5.1997, Higgins proti Francúzsku z 19.2.1998). Tvrdenie súdu prvej inštancie v tom, že vlastníctvo Slovenskej republiky nepotvrdil ani vykonaný register pozemkov ROEP, keďže v LV č. XXXX nie je evidovaná ako vlastník Slovenská republika a ako titul nadobudnutia je na tomto liste vlastníctva evidovaná neznáma listina, sa nezakladá na faktoch a je logicky nesprávne. Zdôraznil, že v liste vlastníctva je ako vlastník uvedený (SPF) Slovensko (t.j. Slovenská republika). Ako titul nadobudnutia je okrem neznámej prídelovej listiny uvádzaná aj PKV č. XXX, ktorá v čase skúmania prechodu vlastníckeho práva pre účely konania o obnovenej evidencii pozemkov obsahovala informácie o prechode vlastníckeho práva na štát, a teda svedčí o tom, že v rozhodnom období došlo k zoštátneniu. V reštitučnej výzve dostatočne označil povinného (žalovaný), pričom skutočnosť, že táto povinná osoba sa rozhodla vyhýbať plneniu podľa reštitučného zákona, nemôže mu byť na ťarchu (žalobcovi). V závere odvolania zdôraznil, že preukázal všetky náležitosti pre navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle reštitučného zákona. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie; alternatívne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Hoci žalobca podal odvolanie aj proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, v odvolaní vôbec nenamietal vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu. 4. Žalovaný odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu dôvodil, že odvolanie je nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie navrhol potvrdiť ako vecne a právne správny, zákonný, dostatočne odôvodnený. Vo vzťahu k jeho pasívnej vecnej legitimácii zopakoval tvrdenie žalobcu v tom, že je (žalovaný) pasívne legitimovanou stranou sporu a povinnou osobou z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre katastrálne územie P. O. sú v jeho správe a vo vlastníctve Slovenskej republiky a takéto tvrdenie považuje za zavádzajúce, účelové a v rozpore so zápisom na predmetnom liste vlastníctva, na ktorom uvádzaný zápis vlastníka v znení: „(SPF) Slovensko“ v žiadnom prípade nepreukazuje a neznamená vlastníctvo v prospech Slovenskej republiky k predmetným nehnuteľnostiam. Ide o ojedinelý zápis vlastníckeho práva a je nesprávne z neho vyvodzovať, že správa katastra zapísala týmto spôsobom vlastnícke právo v prospech Slovenskej republiky, vzhľadom na skutočnosť, že vlastnícke právo štátu správa katastra zapisuje na listy vlastníctva v časti B jednoznačne v znení: „Účastník právneho vzťahu: Vlastník Slovenská republika“ a takýto zápis na predmetnom liste vlastníctva uvedený nie je. Odhliadnuc od „spornosti“ vyššie uvádzaného zápisu v katastri nehnuteľností podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon) „údaje katastra uvedené v § 7 (obsah katastra) sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak“ a podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. „údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy, sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.“ Ak by odvolací súd (napriek nejednoznačnému zápisu vlastníctva na predmetnom LV) pripustil, že zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností svedčí v prospech Slovenskej republiky, nadväzne na vyššie citované zákonné ustanovenia zdôraznil, že bolo jednoznačne preukázané, že predmetné nehnuteľnosti sú vo vlastníctve nezisteného vlastníka Y. R. na základe dôkazov: a/ rozhodnutie č. XXXX/XXXX zo dňa 24.3.1956 pôdohospodárskeho odboru rady ONV v L. o odňatí vlastníckeho práva nehnuteľností Y. R., obyvateľa P. O. č. d. XX, získaných podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy od bývalého vlastníka Družná kapitula v katastrálnom území P. O., parcely č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/ X, vo výmere X,XXXX ha; b/ úradný záznam napísaný dňa 23.3.1956 na MNV vo P. O., kde sa na predvolanie dostavil Y. R. č. d. XX (o prenechaní pridelených rolí do užívania JRD); c/ rozhodnutie č. L./X.XXX-/XX zo dňa 3.6.1957 odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v L. o zrušení prídelovej listiny Povereníctva pôdohospodárstva zo dňa 1.10.1948, č. XXXX/XX-X, ktorou menovanému prídelcovi (Y. R.) bol pridelený majetok v katastrálnom území P. O.. S poukazom na označené dôkazy na súde prvej inštancie bolo preukázané, že a/ nehnuteľnosti boli po prevzatí štátom výmerom Okresného národného výboru v L. zn. XXX-/-XX-VIII zo dňa 15.4.1950 o výkupe pôdy podľa § 1 ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb. predmetom prídelového konania v zmysle zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy a boli ďalej štátom prídelovou listinou Povereníctva pôdohospodárstva zo dňa 1.10.1948, č. XXXX/XX-X, pridelené do vlastníctva fyzickej osobe Y. R.; b/ predmetné nehnuteľnosti nikdy neprešli opätovne do vlastníctva štátu z dôvodu, že rozhodnutie č. XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX pôdohospodárskeho odboru rady ONV v L. o odňatí vlastníckeho práva, rozhodnutie č. L./X.XXX-/ XX zo dňa 3.6.1957 odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v L. o zrušení prídelu, sú nulitnými právnymi aktmi, lebo boli vydané orgánom, ktorý v rámci výkonu svojej právomoci nebol na ich vydanie oprávnený. K právoplatnému odňatiu prideleného majetku, resp. zrušeniu prídelu, mohlo dôjsť výlučne rozhodnutím Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu podľa ustanovenia § 23 ods. 1 nariadenia SNR č. 104/1945 Zb.n. Právomoc odnímania prídelov a právomoc rozhodovať o znížení prídelu na národné výbory podľa vládneho nariadenia č. 116/1949 Zb., č. 191/1949 Zb., č. 122/1951 Zb., č. 34/1958 a vyhlášky č. 507/1950 Ú.V., nikdy neprešla. Nie je preto možné na existenciu rozhodnutí o zrušení prídelu prihliadať z dôvodu, že neboli spôsobilé vyvolať žiadne právne účinky, v danom prípade zmenu vlastníckeho práva v prospech iného subjektu - JRD alebo štátu. Vlastnícke právo Y. R. k predmetným nehnuteľnostiam, vyplývajúce mu z prídelovej listiny, zostalo zachované, vzhľadom na skutočnosť, že označenými rozhodnutiami okresného národného výboru nedošlo k platnému zrušeniu prídelu pre absolútnu nepríslušnosť rozhodujúceho správneho orgánu. Nesúhlasil s tvrdením odvolateľa, že súd prvej inštancie posúdením vyššie označených právnych aktov ako nulitných prekročil svoju právomoc z dôvodu, že nevychádzal z prezumpcie správnosti a platnosti verejných listín, ktorými sú predmetné rozhodnutia ONV, že súd prvej inštancie „na základe teoretickej špekulácie skonštruoval prekážku prechodu vlastníckeho práva založenú na nedostatku právomocí orgánov“ a že nemá vedomosť o ustálenej praxi súdov, podľa ktorej je potrebné tieto rozhodnutia považovať za nulitné právne akty, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neuviedol, na základe akých právnych predpisov dospel k záveru o nulitnosti týchto právnych aktov. Tvrdenie žalobcu považoval rovnako za nepravdivé (ako predchádzajúce tvrdenie o vlastníckom práve štátu k predmetným nehnuteľnostiam), vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza právne predpisy, na základe ktorých bývalé okresné národné výbory nemali právomoc vydávať rozhodnutia o zrušení prídelu. Slovenský pozemkový fond (žalovaný) je zapísaný v LV č. XXXX ako správca predmetných nehnuteľností, avšak ich správu nevykonáva v prospech štátu, ale je správcom, resp. má oprávnenie nakladať, s predmetnými pozemkami za nezisteného vlastníka (neznámeho vlastníka) podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a podľa príslušných ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Zo zákona teda spravuje nielen poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ale aj vo vlastníctve tzv. nezistených vlastníkov - fyzických osôb, ktorých identifikácia podľa dátumu narodenia a trvalého pobytu nie je možná. V predmetnej právnej veci nie je nezistený vlastník na predmetnom liste vlastníctva identifikovaný menom, priezviskom. Vyššie uvádzanými archívnymi listinami založenými v spise bolo v konaní preukázané, že predmetné nehnuteľnosti sú vo vlastníctve nezisteného vlastníka (Y. R.). Skutočnosť, že ide v zmysle zákona o nehnuteľnosti vo vlastníctve nezisteného vlastníka, ktorých správa patrí jemu (žalovanému), preukazujú aj zápisy v LV č. XXXX, v ktorom sú ako tituly nadobudnutia zapísané neznáma prídelová listina, PKV č. XXX a XXX-ROEP-X/XXXX zo dňa 19.9.2002. Posledné zápisy vlastníctva v časti B pozemnoknižnej vložky č. XXX pod č. XX. XX a XX uvádzajú, že nehnuteľnosti boli predmetom revízie podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, boli pod úradnou správou a následne bola poznámka uvalenej úradnej správy vymazaná. Z uvedeného vyplýva, že nehnuteľnosti boli predmetom prídelového konania a boli v zmysle citovaného zákona pridelené fyzickej osobe. Žiadne následné zápisy vlastníctva v prospech štátu v predmetnej pozemnoknižnej vložke č. XXX neexistujú a vlastníctvo Slovenskej republiky nebolo potvrdené ani v konaní o registri obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) schválenom pod č. X/XXXX zo dňa 19.9.2002, ktorý je uvádzaný ako ďalší titul nadobudnutia vlastníctva v LV č. XXXX. Ak by bolo v konaní ROEP preukázané vlastníctvo štátu k predmetným nehnuteľnostiam konkrétnym nadobúdacím titulom, bola by nepochybne na príslušný list vlastníctva zapísaná ako vlastník Slovenská republika a z tohto dôvodu by neexistoval dôvod, aby bol na liste vlastníctva uvedený zápis titulu nadobudnutia - neznáma prídelová listina. S pozemkami, ktorých vlastník nie je známy, nakladá najmä na základe ustanovení § 13, § 16 ods. 1 písm. b/, § 8 ods. l písm. c/, d/ zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, a preto bol podľa zaužívanej praxe zapísaný na predmetný list vlastníctva ako správca majetku, hoci má oprávnenie s nehnuteľnosťou len nakladať. Vo vzťahu k neznámym vlastníkom sú jeho zákonné oprávnenia v porovnaní s oprávneniami správcu majetku štátu obmedzené, pričom nakladanie s majetkom neznámeho vlastníka je upravené v § 19 ods. 3, ods. 5, ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. Nemá tak oprávnenie za nezisteného vlastníka uzatvárať dohody o vydaní nehnuteľností, resp. iné dohody za účelom scudzenia ich majetku z iných ako zákonných dôvodov. Zdôraznil, že predmetom súdneho konania je vydanie nehnuteľných vecí v zmysle reštitučného zákona č. 161/2005 Z.z., pričom súd musí pri vydaní rozhodnutia okrem iného prihliadať na vykonateľnosť vydaného rozhodnutia, t.j. musí brať do úvahy, či v petite žalobcom označené nehnuteľnosti sú v katastri nehnuteľností evidované a sú vo vlastníctve subjektu, ktorý má byť zaviazaný povinnosťou ich vydať. Súd prvej inštancie preto správne posúdil aj tú skutočnosť, že ak by vydal rozhodnutie, ktorým by návrhu vyhovel, nebolo by vykonateľné. Na záver vyjadrenia zdôraznil, že reštitučný titul v zmysle § 3 zákona č. 161/2005 Z.z., t.j. prechod nehnuteľností do vlastníctva štátu v rozhodnom období ako základný predpoklad reštitúcie v konaní preukázaný nebol (nevyplýval zo záznamov v príslušnej pozemnoknižnej vložke č. XXX ani zo zápisov v LV č. XXXX a nevyplýval ani z iných dôkazov). 5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie; alternatívne navrhol rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Žiadal priznať náhradu trov konania. 6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať, dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. júla 2018; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalobcu, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) ako vecne a právne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 7. Vecnú a právnu správnosť napadnutého rozsudku, odvolanie žalobcu, posudzoval odvolací súd podľa Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016, majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 205a, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.), keďže súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie žalobca podal (ale aj žalovaný sa vyjadril k odvolaniu) za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodujúcim procesným právnym predpisom v prvom rade pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku, včas podaného odvolania, jeho náležitostí, bol teda Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku vo výroku o náhrade trov konania, keďže žalovaný odvolanie nepodal a odvolateľ vecnú a právnu správnosť rozsudku v uvedenom rozsahu nenamietal. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. 8. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). 9. Žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 26.2.2007 domáha navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovaných v žalobe podľa zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží. 10. V konaní pred súdom prvej inštancie, a aj v odvolacom konaní, zostala sporná otázka, kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností, či Slovenská republika alebo nezistený vlastník s menom Y. R., resp. jeho právni nástupcovia, resp. úplne niekto iný. Jej posúdenie umožňuje následne zistiť, či Slovenský pozemkový fond spravuje predmetné nehnuteľnosti za Slovenskú republiku alebo za nezisteného (neznámeho) vlastníka v zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. Z obsahu spisu zostalo nepochybné, že podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy výmerom Okresného národného výboru v L. zo dňa 15.4.1950, zn. XXX-/-XX-VIII, podľa § 10 zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde) vlastníctvo Družnej kapituly Bratislava k nehnuteľnostiam (všetkým nehnuteľnostiam vedeným pre katastrálne územie P. O. v pozemnoknižnej vložke č. XXX) bolo prevedené do vlastníctva štátu [vykúpené podľa § 1 ods. 3 (po vykonanom pokračovaní podľa § 10) zákona č. 46/1948 Zb.]. Následne boli tieto nehnuteľnosti prídelovou listinou Povereníctva pôdohospodárstva zo dňa 1.10.1948, č. XXXX/ XX-X, pridelené do vlastníctva fyzickej osobe Y. R.. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným pre katastrálne územie P. O. v pozemnoknižnej vložke č. XXX vo vlastníctve Družnej kapituly Bratislava prešlo do vlastníctva štátu a následne do vlastníctva fyzickej osoby Y. R. (jemu len parcely č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, vo výmere X,XXXX ha). 11. Na to, aby bolo ukončené konanie o navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu (ako právneho nástupcu pôvodného vlastníka Družná kapitula Bratislava a súčasne oprávnenej osoby) podľa zákona č. 161/2005 Z.z., bolo nevyhnutné už na samom začiatku konania a v priebehu celého konania splniť základnú povinnosť tvrdenia a následne dôkaznú povinnosť vyčerpávajúcim spôsobom, čo sa doteraz nestalo. 11.1. Osobitne mal žalobca tvrdiť a preukázať, kedy, akým rozhodnutím, akým spôsobom prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre katastrálne územie P. O. na štát. Žalobca tvrdil, ale nepreukázal, že sa tak stalo bez náhrady spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 3 ods. l písm. c/ zákona č. 161/2005 Z.z. Z listinných dôkazov (výmer zo dňa 15.4.1950, č. XXX-/-XX-VIII.) ale vyplýva, že štát nehnuteľnosti vykúpil podľa § 1 ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb. po vykonanom pokračovaní podľa § 10 citovaného zákona. V tejto súvislosti žalobca opätovne ani len netvrdil, či vôbec a v akej sume náhradu vlastník dostal, kedy, či zodpovedala v tom čase reálnej hodnote nehnuteľností alebo nie. Tieto skutočnosti bolo potrebné tvrdiť a preukázať z dôvodu, či na nároky žalobcu možno aplikovať zákon č. 161/2005 Z.z., teda či vlastníctvo prešlo na štát spôsobom predpokladaným v § 3 citovaného zákona. 11.2. Ak by bolo preukázané, že nehnuteľnosti prešli na štát spôsobom uvádzaným v § 3 zákona č. 161/2005 Z.z., neboli splnené ďalšie, pre vec podstatné, podmienky. Bolo preukázané, že štát previedol vlastnícke právo k niektorým nehnuteľnostiam vedeným v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre katastrálne územie P. O. (prídelovou listinou Povereníctva pôdohospodárstva zo dňa 1.10.1948, č. XXXX/XX-X) do vlastníctva fyzickej osobe Y. R. (jemu len parcely č. E./X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, vo výmere X,XXXX ha). Nad akúkoľvek pochybnosť nebolo preukázané, že tieto nehnuteľnosti prešli späť do vlastníctva štátu. Súd prvej inštancie vecne a právne správne ustálil, že predmetné nehnuteľnosti zákonným spôsobom neprešli späť do vlastníctva štátu, a to ani napriek rozhodnutiam okresného národného výboru o odňatí vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam a o zrušení prídelu, keď podľa ustanovenia § 23 ods. 2 nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. n. k zrušeniu prídelu mohlo dôjsť len rozhodnutím Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že o zrušení prídelu rozhodol nekompetentný orgán, čo robí takéto rozhodnutie nulitným právnym aktom a keďže žalobca v konaní nepreukázal, žeby vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam prešlo iným spôsobom späť na štát, žalobu v celom rozsahu správne zamietol. Nemožno prisvedčiť odvolateľovi v tom, že súd prvej inštancie prekročil svoju právomoc, keď napriek skutočnosti, že zo všetkých verejných listín zreteľne vyplývalo, že k prechodu vlastníckeho práva z Y. R. na štát jednoznačne došlo, na základe teoretickej špekulácie skonštruoval prekážku tohto prechodu vlastníckeho práva založenú na nedostatku právomoci orgánov, ktoré riadne vykonali zápis do týchto verejných listín, neuviedol žiadne rozsudky, ktoré by mali túto súdnu prax preukázať a sám o takejto ustálenej praxi súdov nemá vedomosť. Odvolací súd tvrdí opak. Ustálená súdna prax (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 123/2003, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 44/2005, sp.zn. 8 Sžo 147/2008, uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 70/2009, rozsudok sp.zn. 1 Cdo 56/2003, uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 305/2008, m.m. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 337/2006) dôvodí, že mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu; môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným aktom je správny akt vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky; na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti až do doby zrušenia jeho účinkov. V predmetnom konaní zostalo nepochybné, že prídel v prospech Y. R. zrušil nekompetentný orgán (okresný národný výbor), a teda takéto jeho rozhodnutie nemožno vyhodnotiť inak iba ako akt nulitný (ničotný; paakt), ktorý nemožno považovať za rozhodnutie vydané v správnom konaní v súlade so zákonom, na základe ktorého by mohlo dôjsť k nadobudnutiu alebo k strate vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, a teda ako taký je pre posúdenie vlastníctva právne bezvýznamný. Spomenuté rozhodnutia okresného národného výboru o zrušení prídelu boli vydané bez zákonného oprávnenia, a teda nepríslušným orgánom a navyše nespĺňajú ani elementárne kritériá kladené na obsah úradného rozhodnutia. Takýmto listinám nemožno priznať akýkoľvek právny účinok. Nadväzne na uvedené tak odvolací súd dôvodí v zhode so súdom prvej inštancie a so žalovaným. Hoci súd prvej inštancie neodkázal na ustálenú súdnu prax konkrétnymi, aspoň niektorými, súdnymi rozhodnutiami, nešlo o pochybenie majúce za následok nesprávne rozhodnutie, a na ako také potom nebol dôvod prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.); v obdobnom znení je aj ustanovenie § 380 ods. 2 C.s.p. 11.3. Žalobca tvrdil, že (aj) dané rozhodnutie Okresného národného výboru v Pezinku bolo verejnou listinou, ktorú je potrebné rešpektovať. Je notorietou, že verejná listina bola a je verejnou listinou len vtedy, ak bola a je vydaná orgánom štátu, resp. osobou štátom (zákonom) zmocnenou, v odbore svojej pôsobnosti, v predpísanej forme a náležitostiach. Ak mala a má listina všetky tieto predpísané náležitosti verejnej listiny, so všetkými jej dôsledkami je plným dôkazom pravdivosti toho, že sa skutočne stalo to, o čom pojednáva jej obsah dovtedy, kým nie je preukázaný opak. V predmetnej právnej veci na rozhodnutie o zrušení prídelu Y. R. okresný národný výbor nebol orgánom spôsobilým a zákonom zmocneným, a teda takéto rozhodnutie nie je verejnou listinou, a z tohto dôvodu nebola spôsobilá vyvolať následky v nej uvedené. Zhrnúc vyššie uvedené vlastnícke právo Y. R. k označeným nehnuteľnostiam späť na štát neprešlo. 11.4. Záver o tom, že vlastníctvo nehnuteľností, vydania ktorých sa žalobca domáha, prešlo platne späť na štát (od Y. R.) nevyplýva ani z obsahu spisu, z listinných dôkazov predložených žalobcom, z LV č. XXXX pre okres L., Obec P., katastrálne územie P. O.. Žalobca netvrdil, a teda ani nepreukázal, žeby vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam prešlo z Y. R. späť na štát, iným, ale zákonným, spôsobom. 11.5. Sú tu aj ďalšie vážne pochybnosti, ktoré žalobca neodstránil. Spolu so žalobou predložil výpis z pozemnoknižnej vložky č. XXX pre katastrálne územie P. O., identifikáciu parciel (zo dňa 4.8.2005; č.l. 13 a nasl. spisu). Z identifikácie parciel vyplýva, že parcely č. XXX/X-orná pôda vo výmere XXXX m2, č. XXX/X-trvalé trávne porasty vo výmere XXX m2 boli vedené v LV č. XXXX a obe v prospech Y. L., L. XXX. Žalobca v žalobe a ani neskôr netvrdil, aký vzťah mal a má žalovaný k Y. L., Y. R. a Y. L.. V neskoršom období, po vykonaní ROEP-u, v LV č. XXXX Y. L. (resp. jej právni nástupcovia) nie je vedená ako vlastníčka tam vedených nehnuteľností, žalovaný je vedený (len) ako správca nehnuteľností za neznámeho vlastníka. Žiada sa zdôrazniť, že podkladom pre zápis v liste vlastníctva je neznáma prídelová listina (prídelová listina v prospech štátu vydaná nebola), pozemnoknižná vložka č. XXX, XXX- ROEP-X/XXXX zo dňa 19.9.2002. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (§ 1 ods. l zákona č. 180/1995 Z.z.). V prípade správy nehnuteľností žalovaným za neznámych vlastníkov (fyzické osoby) má žalovaný obmedzené možnosti (§ 19 ods. 3, 5, 6 zákona č. 180/1995 Z.z.); napr. nemá oprávnenie za nezisteného vlastníka uzatvárať dohody o vydaní nehnuteľností, resp. iné dohody za účelom scudzenia ich majetku z iných ako zákonných dôvodov. 12. Dôvody odvolania dané nie sú. Postupom súdu odvolateľovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam, vec aj správne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery; o takýto prípad v predmetnej právnej veci nejde. 13. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V ňom dal súd prvej inštancie jasnú, presnú, kvalifikovanú odpoveď na argument týkajúci sa druhu sporných pozemkov, vysvetlil, prečo žalobu zamietol. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. 14. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal aj v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového proiadku v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).