Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/94/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307206228 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1307206228.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci žalobcu: H.. H. L., L. V. X, L., proti žalovanému: H.. A.. E. R., L. Z. XXX/X, Z., o protinávrhu žalovaného v konaní o ochranu osobnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 24. júna 2016, č. k. 5C/1010/2008-332, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie protinávrh žalovaného a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal v konaní proti žalovanému ochrany osobnosti a zaplatenia nemajetkovej ujmy. Podaním doručeným súdu dňa 25.03.2009 sa žalovaný vzájomným návrhom (protinávrhom) proti žalobcovi domáhal vydania rozsudku v nasledovnom znení: "Žalobný návrh na ochranu osobnosti a zaplatenia nemajetkovej ujmy podaný žalobcom voči žalovanému sa zamieta. Žalobca je povinný v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku zabezpečiť na vlastné náklady publikovanie v Bulletine Slovenskej advokácie rozsudku vydaného Okresným súdom Pezinok sp. zn. 5C/1010/08 aj s odôvodnením a o splnení tejto povinnosti vyrozumieť Okresný súd Pezinok s doložením výtlačku Bulletinu Slovenskej advokátskej komory, v ktorom bude publikovaný rozsudok vo veci sp. zn. 5C/1010/08." Uznesením č. k. 5C/1010/2008-254 zo dňa 04.12.2014 súd prvej inštancie konanie o žalobe žalobcu na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. K zastaveniu konania prišlo na základe späťvzatia žaloby žalobcom. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2015. Podaním doručeným súdu dňa 03.11.2015 žalovaný svoj protinávrh zmenil tak, že sa proti žalovanému domáhal vydania rozsudku v nasledovnom znení: ".. H. L. je povinný na svoje náklady do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci č.k. 5C/1010/2008 uverejniť na jeho internetovej stránke W..L..sk rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/1010/2008 spolu s uznesením o zastavení konania č. k. 5C/1010/2008 - 234 zo 04.12.2014, rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/1010/2008-160 z 24.03.2010 a uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/23/2011-200 z 31.10.2012 v platnom znení s anonymizovaním osobných dát a o splnení tejto povinnosti vyrozumieť Okresný súd Pezinok na mail: podateľ[email protected] a H.. A.. E. R. elektronicky na mail: R..sk. Navrhovateľ H.. H. L. je povinný zaplatiť odporcovi H.. A.. E. R. náhradu trov konania a právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku." Z výsluchu žalovaného zistil, že jeho motiváciou pre podanie vzájomného protinávrhu bolo poukázať na šikanózny výkon práva zo strany žalobcu (ako advokáta), ktorý na žalovaného v spolupráci s ďalším advokátom E.. F. C. C. H.. P. podal na štyroch súdoch totožné žaloby o ochranu osobnosti. Podaním protinávrhu žalovaný mienil dosiahnuť procesný úspech vo veci, ktorý by vyústil do vydania rozsudku zamietajúceho žalobný návrh na ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy, pričom ako úspešný účastník konania mal žalovaný v takom prípade zároveň aj právo uverejniť vydaný rozsudok. Z výpisu z Obchodného registra na internete zo dňa 24.06.2016 zistil, že žalobca je od 20.05.2010 evidovaný ako jediný spoločník a konateľ právnickej osoby - obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária H. L. R..K..S.. so sídlom na L. N. XXX Y. L., ktorá obchodná spoločnosť bola založená zakladateľskou listinou zo dňa 19.04.2010 a v jej mene je oprávnený konať žalobca samostatne bez obmedzenia. Z výpisu internetovej stránky na portáli W..C..sk B. G. XX.XX.XXXX zistil, že medzi kontaktnými údajmi obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária H. L.K. s.r.o., je uvedená aj webstránka: W..L..sk. Z výpisu z internetovej stránky zo dňa 23.06.2016 zistil, že na internetovej adrese P.:/..L..R. sa nachádza profil uvedenej obchodnej spoločnosti, v ktorom sa okrem iného uvádza, že táto spoločnosť pôsobí na území Slovenskej republiky od roku 2010 a svojou činnosťou nadväzuje na advokátsku prax H.. H. L.Á. vykonávanú od 01.01.2009. Na druhej strane výpisu z internetovej stránky sa okrem iného nachádzajú aj údaje o právnej praxi (2001-2004 právny asistent v advokátskej kancelárii E.. H. F., 2005-2008 advokátsky koncipient v advokátskej kancelárii E.. H. F., 2009-súčasnosť advokát). Z kópií návrhov na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy zistil, že na Okresnom súde Bratislava III boli v období od 08.12.2006 do 10.04.2007 prostredníctvom advokátskej kancelárie F. - V. - P. podané 3 návrhy na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy proti žalovanému a jeden návrh na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy proti manželke žalovaného. Ich navrhovateľmi boli E.. H. F., E.. Z. E. C. H.. H. L.. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/135/2015 zo dňa 21.04.2016 zistil, že Krajský súd v Bratislave v trestnej veci proti obžalovanému A.. L.. E. R. pre pokus obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 14 ods. 1k, § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku okresného súdu Bratislava I sp. zn. Pt/52/2009 zo dňa 23.03.2015 na verejnom zasadnutím konanom dňa 21.04.2016 rozhodol tak, že podľa § 321 ods.1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného H.. A.. E. R. oslobodil podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 1Kv16/2008 zo dňa 24.04.2009 pre skutky uvedené v bodoch 1. a 2., nakoľko skutok nie je trestným činom. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 3 ods. 1, § 4 Občianskeho zákonníka, § 18 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, § 155 ods. 1,2,3,4 O.s.p., čl. 2 ods. 3, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a dospel k záveru, že protinávrh žalovaného je zjavne nedôvodný. Uviedol, že žalovaný poukazoval na to, že zo strany žalobcu bol návrh na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy podaný dňa 10.04.2007 šikanózne a v rozpore s dobrými mravmi, avšak skutočnosť, či zo strany žalobcu bol proti žalovanému tento návrh podaný dôvodne, či šikanózne, mohla byť predmetom posudzovania v konaní o tejto žalobe žalobcu, pričom dôvodne podanej žalobe by súd vyhovel a šikanózne podanú žalobu by zamietol. Konanie o tejto žalobe však bolo právoplatne zastavené dňa 29.04.2015. Uviedol, že podaním žaloby proti žalovanému na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, žalobca realizoval postupom podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky iba svoje právo na súdnu ochranu vyplývajúce mu z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie § 155 ods. 4 veta druhá O.s.p. umožňuje súdu rozhodnúť o tom, že účastníkovi konania, ktorý bol v spore o ochranu osobnosti úspešný, prizná aj právo uverejniť právoplatný rozsudok na náklady účastníka, ktorý v spore neuspel. V posudzovanej veci je zrejmé, že ani žalobca, ani žalovaný v spore úspešní neboli; žalobca sa domáhal ochrany osobnosti a žalovaný sa domáhal zamietnutia žaloby. Keďže konanie bolo právoplatne zastavené, súd vo veci samej nerozhodol, teda nevyhovel žalobe žalobcu, ani návrhu žalovaného. Keďže platí, že žiaden z účastníkov konania nemá v spore o ochranu osobnosti úspech, nedošlo k naplneniu hypotézy právnej normy uvedenej v ust. § 155 ods. 4 veta druhá O.s.p., z čoho je zrejmé, že nemôže platiť ani dispozícia tejto právnej normy, od ktorej žalovaný odvodzuje opodstatnenosť svojho protinávrhu v terajšom znení. Ďalej uviedol, že z výkladu ust. § 155 ods. 4 O.s.p. nevyplýva právo účastníka sporu o ochranu osobnosti na uverejnenie akéhokoľvek súdneho rozhodnutia na náklady druhého účastníka, ako to žiada žalovaný vo svojom protinávrhu, keď sa na náklady žalobcu domáha uverejnenia uznesenia o zastavení konania, rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol zrušený rozhodnutím odvolacieho súdu, uznesením odvolacieho súdu o zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a vrátení veci na ďalšie konanie. Z logického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že právoplatným rozhodnutím súdu sa rozumie právoplatný rozsudok vo veci samej, právo na jeho uverejnenie sa priznáva priamo v tomto rozsudku úspešnému účastníkovi sporu o ochranu osobnosti, pričom náklady spojené s uverejnením právoplatného rozsudku znáša účastník sporu o ochranu osobnosti, ktorý v spore neuspel. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne a nepresvedčivo zistil skutkový stav veci, nesprávne vec právne posúdil, odňal mu možnosť riadne konať pred súdom, keď sa dôsledne nevysporiadal s ust. § 155 ods. 4 O.s.p. Uviedol, že v žiadnom z rozhodnutí Okresného súdu Pezinok v danej veci, a ani Krajského súdu v Bratislave nebolo rozhodnuté, že by súd priznal žalovanému právo uverejniť rozsudok na náklady žalobcu, ktorý v spore neuspel, navyše sa jedná o konanie na ochranu osobnosti. Advokát H.. L. zásadným spôsobom porušil povinnosť mlčanlivosti v zmysle § 23 ods.1 Zákona o advokácii a aktívne sa s advokátom E.. F. podieľal na nezákonných aktivitách voči nemu, čo malo za následok jeho nezákonné trestné stíhanie, väzbu a taktiež sú dôkazy zabezpečené kontraposudkom č. 15/2014, vypracovaným znalcom z odboru IT KRIMINALISTIKA Ing. E. Jenčl, MBA, svedčiace o neoprávnenom zasahovaní do digitálnej stopy počítačových súborov. Jeho protinávrh bol preto dôvodný a zmysluplný. Namietal, že súd si nesplnil voči nemu poučovaciu povinnosť podľa § 5 O.s.p., keďže vedel, že nie je advokát a nie je zastúpený advokátom. Pokiaľ súdu nebolo zrejmé, čoho sa domáha, mal po zmene protinávrhu aplikovať ust. § 43 ods. 1 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 79 ods. 1, O.s.p., pretože právo na ochranu osobnosti zakotvuje ako základné ľudské právo čl. 19 ods. 1,2 Ústavy Slovenskej republiky, s čím sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Ďalej namietal, že bolo porušené jeho právo na nestranný súd, keď vo veci rozhodoval sudca, ktorý svojimi nepravdivými a pravdu skresľujúcimi výrokmi a difamujúcimi skutkovými tvrdeniami na jeho adresu opakovane porušil jeho právo na česť a dôstojnosť, neeticky a nedôstojne opakovane bez zákonného dôvodu ho neprípustne atakoval a podľa jeho názoru frontálne a nedôstojné útoky sudcu voči nemu zakladajú dôvod na disciplinárne konanie. Žiadal odvolací súd, aby sa s touto otázkou vysporiadal a vyslovil na ňu právny názor. Taktiež namietal, že napadnutý rozsudok nie je riadne a presvedčilo odôvodnený, jeho odôvodnenie je arbitrárne a z ústavnoprávneho hľadiska neudržateľné, teda rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie a zistené skutočnosti správne vyhodnotil a posúdil. Jeho rozhodnutie má oporu v dokazovaní, ako aj v zákone, jeho odôvodnenie je podrobné a výstižné. Skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní sú právne irelevantné a nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní ani v zákone. 4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich predchádzajúcich námietkach a tvrdeniach uvedených v odvolaní. 5. Odvolací súd; s poukazom na §470 ods. 1,2 zákona č. 160 /2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len "C.s.p"), účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods.1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. V danom spore vykonal súd prvej inštancie všetko navrhované dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti protinávrhu žalovaného, podaného v konaní o ochranu osobnosti, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalobcovi uverejniť na jeho náklady na jeho internetovej stránke súdne rozhodnutia vydané v tomto konaní, špecifikované v petite jeho protinávrhu. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., účinným v čase vydania napadnutého rozsudku, vec posúdil správne po právnej stránke, keď v danej veci aplikoval príslušné ust. § 155 ods. 4 O.s.p. a dospel k správnemu právnemu záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonom stanovené podmienky ust. § 155 ods. 4 vety druhej O.s.p. pre vyhovenie protinávrhu, uplatneného v konaní o ochranu osobnosti, ktorým sa domáhal zverejnenia súdnych rozhodnutí. Svoje úvahy vedúce k zamietnutiu protinávrhu aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi s § 157 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a v náležitom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. Proti záverom súdu prvej inštancie mohol žalovaný náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho základné právo na spravodlivý súdny proces a nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nezodpovedá predstavám a očakávaniam strán. Vzhľadom na uvedené odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky žalovaného týkajúce sa nedostatočného a arbitrárneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 7. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie dôvodnosti protinávrhu žalovaného, ktorý sa v konaní o ochranu osobnosti domáhal uloženia žalobcovi na jeho náklady do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci č.k. 5C/1010/2008 uverejniť na jeho internetovej stránke W..L..sk rozsudok Okresného súdu Pezinok vo veci č.k. 5C/1010/2008 spolu s uznesením o zastavení konania č.k. 5C/1010/2008-234 zo 04.12.2014, rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/1010/2008-160 z 24.03.2010 a uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/23/2011-200 z 31.10.2012 v plnom znení s anonymizovaním osobných dát a o splnení tejto povinnosti vyrozumieť Okresný súd Pezinok a žalobcu e-mailom na adresy uvedené v petite protinávrhu. 8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní o ochranu osobnosti domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa v budúcnosti tvrdení, ktorými bude kriminalizovať žalobcu, uložiť mu povinnosť na jeho náklady uverejniť ospravedlnenie v justičnej revue v znení uvedenom v petite žaloby a náhrady nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 24.03.2010 č.k. 5C/1010/08-160 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti žalobcu a neoznačovať ho hanlivými a znevažujúcimi slovami, vo zvyšku žalobu zamietol, protinávrh žalovaného zamietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 239,28 eur. V dôsledku podaného odvolania žalovaným proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobe vyhovel a zamietol jeho protinávrh, odvolací súd uznesením zo dňa 31.10.2012 č.k. 8Co/23/2011-200 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súdu prvej inštancie v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom uznesením zo dňa 04.12.2014 č. k. 5C/1010/2008-254 zastavil konanie o žalobe žalobcu na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.4.2015. 9. Z ust. § 155 ods. 4 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého rozsudku, vyplýva, že vo veciach ochrany osobnosti môže súd právo uverejniť rozsudok; na náklady strany, ktorá v spore neuspela; priznať strane, ktorej žalobe sa vyhovelo. Správne súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že z uvedeného ustanovenia nevyplýva právo strany na uverejnenie akéhokoľvek súdneho rozhodnutia tak, ako žiadal žalovaný vo svojom protinávrhu, pričom podľa názoru odvolacieho súdu uvedené ustanovenie umožňuje priznať právo na uverejnenie rozsudku na náklady protistrany výlučne strane, ktorej právo na ochranu osobnosti bolo porušené a z toho dôvodu bolo vyhovené jeho žalobe. Nedôvodne sa preto žalovaný protinávrhom domáhal uloženia povinnosti žalobcovi uverejniť uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy právoplatne zastavené, ako aj predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 24.03.2010 č.k. 5C/1010/2008-160 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/23/2011-200 zo dňa 31.10.2012 a rozsudok, ktorým súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhoduje po právoplatnom zastavení konania o žalobe na ochranu osobnosti už len o protinávrhu žalovaného, predmetom ktorého je uloženie povinnosti žalobcovi uverejniť na jeho náklady uvedené rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že právoplatným rozsudkom v zmysle citovaného ustanovenia sa rozumie právoplatný rozsudok vo veci samej, t.j. vo veci ochrany osobnosti; právo na jeho uverejnenie sa priznáva priamo v tomto rozsudku vo veci samej, úspešnej strane sporu o ochranu osobnosti, pričom náklady spojené s jeho uverejnením znáša strana, ktorá v spore neuspela. Vzhľadom na uvedené v prejednávanej veci aj podľa odvolacieho súdu nie sú splnené zákonom stanovené podmienky ust. § 155 ods. 4 vety druhej O.s.p. pre uloženie povinnosti žalobcovi uverejniť na jeho náklady rozhodnutia uvedené v petite protinávrhu žalovaného, vydané v konaní o ochranu osobnosti, ktoré bolo právoplatne zastavené. 10. Nedôvodne žalovaný v odvolaní namieta porušenie jeho práva na nestranný súd s poukazom na postup konajúceho sudcu v tomto konaní, keď z obsahu spisu vyplýva, že vylúčením sudcu z prejednávania a rozhodovania tejto veci z dôvodu zaujatosti sa zaoberal aj nadriadený súd, a to Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením zo dňa 06.10.2015 č.k. 5NcC/65/2015-277 rozhodol, že konajúci sudca Mgr. Marek Mikulčík nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Nedôvodne potom žalovaný v odvolacom konaní žiada skúmať okolnosti, ktoré sú podľa jeho názoru dôvodom na disciplinárne konanie, keď predmetom odvolacieho konania môže byť len preskúmanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a skúmanie iných skutočností, ktoré nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, presahuje rámec odvolacieho konania. 11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť správnosť záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).