Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/139/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307221801 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1307221801.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a sucov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: Slovak Telecom a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 35 705 019, zastúpený: JUDr. Peter Škerlík, advokát, so sídlom J. Ťatliaka 2051/8, Dolný Kubín, proti žalovanému: W. K., I.. XX.X.XXXX, G. Z. Z. XX/XX, M. V., o zaplatenie 739,38 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 3. novembra 2015 č.k. 4C 64/2010-61 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 739,38 eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, ktorými vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby a zmluvné pokuty za nesplnenie povinností vyplývajúcich mu zo Zmluvy o pripojení. 2. Vychádzal zo žaloby skutkovo žalobcom odôvodnenej tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pripojení č. XXXXXXX s Dodatkom č. XXXXXXX, s tým, že využívaním služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete žalovaným mu vznikla pohľadávka v sume 22 274,70 Sk titulom nezaplatených poplatkov za hovorné, mesačných poplatkov a nároku na zmluvnú pokutu v zmysle Dodatku, keď na zaplatenie žalovanej sumy bol vyzvaný Pokusom o zmier, na ktorý nereagoval. Uviedol, že žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy: zmluva o pripojení zo dňa 12.12.2003, Dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 12.12.2003, faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX F. Č.. XXXXXXXXXX a Všeobecné podmienky poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej telefónnej služby spoločnosti Eurotel Bratislava a. s.. Tiež uviedol, že k doručenej žalobe sa v priebehu konania žalovanému ustanovený opatrovník písomne nevyjadril, pričom uznesenie o ustanovení opatrovníka z dôvodu, že žalovaný sa dňa 23.5.2012 prihlásil na trvalý pobyt na konkrétnej adrese, zrušil. 3. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko hodnota sporu nepresiahla sumu 1000 eur. 4. Vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z., keď na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s obsahom k žalobe doložených listinných dôkazov zistil, že žalovaný ako spotrebiteľ, záujemca o poskytovanie telekomunikačných služieb, na formulárovom tlačive spoločnosti žalobcu /v tom čase s obchodným menom Eurotel Bratislava a. s./, dňa 12.12.2003 uzavrel so žalobcom, ako dodávateľom služieb, zmluvu o pripojení č. XXXXXXX, predmetom ktorej, v spojení s čl. 1 bod 1.2 Všeobecných podmienok poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej telefónnej služby spoločnosti Eurotel Bratislava a. s., bol záväzok žalobcu pripojiť koncové zariadenie žalovaného, ako účastníka prostredníctvom SIM karty k verejnej telefónnej sieti žalobcu a poskytovať žalovanému súvisiace služby a záväzok žalovaného zaplatiť cenu za uvedené pripojenie a poskytovanie služieb prostredníctvom verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete žalobcu. Zmluva obsahovala identifikáciu poskytnutej SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s dátumom aktivácie 12.12.2003, s telefónnym číslom XXXXXXXXXX. Mal za preukázané, že tým istým dňom bol medzi stranami sporu uzatvorený aj písomný Dodatok v rámci akcie „Viac-Vianočný program“ k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bola aktivácia programu služieb 100Viac Vianočný program, predaj zľavneného mobilného telefónu Nokia 3510 za kúpnu cenu 1 Sk s DPH a dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov. Žalovaný sa v zmluve zaviazal riadne a včas platiť podniku cenu služieb podľa zvoleného programu služieb. V bode 10 Dodatku sa žalovaný ako účastník zaviazal, že v prípade porušenia zmluvných povinností sa zaväzuje uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 15.000 Sk. 5. Ustálil, že žalovaný neuhradil žalobcovi tieto položky: - faktúra č. XXXXXXXXXX, vystavená dňa 15.12.2003 /splatnosť 2.1.2004/ na sumu 2 523,70 Sk /83,77 eur/ za: hovorné, krátke správy a ďalšie služby, za fakturačné obdobie 15.11.2003 - 14.12.2003; - faktúra č. XXXXXXXXXX, vystavená dňa 15.1.2004 /splatnosť 3.2.2004/ na sumu 5 514,-Sk /183,03 eur/ za: hovorné, krátke správy a ďalšie služby, za fakturačné obdobie 15.12.2003 - 14.1.2004; - faktúra č. XXXXXXXXXX, vystavená dňa 15.2.2004 /splatnosť 4.3.2004/ na sumu 14 228,- Sk /472,28 eur/ za: hovorné, krátke správy, ďalšie služby a zmluvná pokuta /15 000,-Sk/, za fakturačné obdobie 14.1.2004 - 14.2.2004. 6. Právny vzťah strán sporu, ktorý mal svoj právny základ v zmluve o pripojení, uzavretej medzi žalobcom ako dodávateľom služieb v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti /dodávateľ/ a žalovaným - fyzickou osobou, nekonajúcou v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti / spotrebiteľom/, posúdil podľa OZ a podľa ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, keď k otázke výkladu účinnosti ust. § 5b Zákona NR SR č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona NR SR č. 102/2014 Z.z. poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015, ako aj Stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5.2.2015, podľa ktorého zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru tohto ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo vo veci účinné ust. § 5b cit. zákona, vyjadril názor, že bol povinný ho aplikovať i keď sa súdne konanie začalo skôr, t.j. pred účinnosťou citovaného zákona. Konštatoval, že preto bolo potrebné ex offo skúmať nárok žalobcu predovšetkým z dôvodu hospodárnosti konania z pohľadu vyššie citovaného ust. § 5b Zákona NR SR č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona NR SR č. 102/2014 Z.z., na základe čoho dospel k záveru, že žalovaná suma je v celom rozsahu premlčaná. Ustálil, že v predmetnej veci žalobca uplatnil právo na súde žalobou došlou na súd dňa 15.11.2007, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty, keď plnenie vyúčtované žalovanému faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX F. Č.. XXXXXXXXXX mohol žalobca uplatniť prvýkrát na súde vždy po uplynutí toho ktorého fakturačného obdobia: sumu 2 523,70 Sk /83,77 eur/ dňa 15.12.2003, prípadne po uplynutí lehoty splatnosti uvedenej na faktúre dňa 3.1.2004, sumu 5 514,-Sk /183,03 eur/ dňa 16.1.2004, prípadne dňa 4.2.2004 a sumu 14 228,- Sk /472,28 eur/ dňa 16.2.2004, prípadne dňa 5.3.2004. Vyhodnotil, že všeobecná trojročná premlčacia lehota podľa ust. § 100 a nasl. OZ tak žalobcovi uplynula na včasné uplatnenie sumy 2.523,70 Sk (83,77 eur) dňa 15.12.2006, prípadne dňa 16.1.2007, na včasné uplatnenie sumy 5 514,-Sk /183,03 eur/ dňa 16.1.2007, prípadne dňa 4.2.2007 a na včasné uplatnenie sumy 14 228,- Sk /472,28 eur/ dňa 16.2.2007, prípadne dňa 5.3.2007. Z dôvodu hospodárnosti konania súd prvej inštancie v ďalšom odôvodnení upustil od posúdenia primeranosti v konaní uplatňovanej zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve /zmluve o pripojení a jej dodatku/. 7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), ktorých náhradu však v konaní úspešnému žalovanému nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli. 8. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na dlhý priebeh konania pred súdom prvej inštancie, keď žaloba bola podaná v roku 2007, zmluva o pripojení bola uzatvorená v roku 2003. Z uvedeného vyplýva zmena právnych noriem, ktorú súd prvej inštancie využil a nové právne normy aplikoval podľa neho formalisticky. Ak súd prvej inštancie prihliadol na premlčanie žalobou uplatneného práva ex offo, opomenul podľa neho zaoberať sa tým, či možno žalovaného považovať za spotrebiteľa, či daný zmluvný vzťah je vzťahom občianskoprávnym alebo obchodnoprávnym. Prejednaním veci bez pojednávania mu znemožnil vyjadriť sa k zmýšľanému zamietnutiu žaloby, čím mu podľa neho odňal možnosť konať pred súdom. Poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný po uzatvorení zmluvy o pripojení dňa 12.12.2003 prevzal od žalobcu telefón za symbolickú cenu 1,-Sk a odvtedy žiadnu zmluvne dohodnutú platbu neuhradil. Namietal preto, že by žalovaný mal v úmysle stať sa spotrebiteľom, keď podľa jeho názoru jeho úmyslom bolo takto sa obohatiť, k čomu mu navyše súd prvej inštancie poskytol súdnu ochranu. V tomto smere poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co 53/2012, podľa ktorého je potrebné skúmať, či pri vzniku zmluvného vzťahu nebolo úmyslom žalovaného len získať telefón za symbolickú cenu. Z uvedeného dôvodu potom podľa neho daný vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, ale je vzťahom obchodnoprávneho charakteru, nakoľko sa účastníci zmluvy o pripojení dohodli, že ich zmluvný vzťah sa bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalobou uplatnený nárok nemal za premlčaný. Prejednaním veci bez jeho prítomnosti a bez nariadenia pojednávania s odvolaním sa na ust. § 115a ods. 2 OSP po ôsmych rokoch nečinnosti súdu prvej inštancie označil za odňatie mu možnosti konať pred súdom. Odôvodnenie napadnutého rozsudku mal tiež za nedostatočné, keď v ňom súd prvej inštancie nevysvetlil, z akých dôvodov pred vydaním platobného rozkazu vo veci žalovaného za spotrebiteľa nepovažoval. Vyjadril názor, že aj ochrana spotrebiteľa musí mať svoje medze, keď podľa jeho názoru súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozšíril priestor pre ďalšie špekulatívne konania na úkor spravodlivosti a ochrany tých, čo si záväzky zo zmluvných vzťahov plnia. 9. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. 10. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preto prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 12. Ako už uviedol i súd prvej inštancie, predmetom konania je nárok žalobcu z právneho vzťahu strán sporu, ktorý mal svoj právny základ v zmluve o pripojení, uzavretej medzi žalobcom ako dodávateľom služieb v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti /dodávateľ/ a žalovaným - fyzickou osobou, nekonajúcou v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /spotrebiteľom/. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie postupoval správne, ak tento vzťah posúdil podľa OZ ako právnej normy pre spotrebiteľa výhodnejšej. V čase vydania preskúmavaného rozhodnutia k inému právnemu záveru o charaktere daného vzťahu strán sporu neboli dané indície. Za nesprávny však odvolací súd vyhodnotil záver súdu prvej inštancie o nemožnosti priznania žalobou uplatneného nároku žalobcovi pre ex offo prihliadnutie na jeho premlčanie. Z predloženého spisu a ani z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by bola v spore žalovaným vznesená námietka premlčania, pričom práve z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie posudzoval premlčanie z úradnej povinnosti s odkazom na v čase jeho rozhodovania platné a účinné ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na zákonnú prekážku voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní žalobcu je však už všeobecne známe, že Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí pléna dňa 7. februára 2018 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 o návrhu Okresného súdu Košice II na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990. Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nálezom, podľa ktorého „Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“. Uvedené ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. tak dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov stráca účinnosť, čo znamená, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy po vyhlásení nálezu ÚS SR sp. zn. PL.ÚS 11/2016 v Zbierke zákonov nemôže ďalej sám, bez návrhu, prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, ani na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, a nebude môcť prihliadať ani na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, bez zohľadnenia, či sa spotrebiteľ skutočne takýchto skutočností dovoláva. Z uvedeného vyplýva, že od spotrebiteľa sa tak, ako tomu bolo pred zavedením ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. do právneho poriadku SR, vyžaduje jeho aktivita, teda to, aby sa spotrebiteľ skutočností, ktoré sú v jeho prospech, aj reálne dovolával. Vzhľadom na vyššie citované rozhodnutie pléna Ústavného súdu SR potom odvolací súd nemohol odobriť postup súdu prvej inštancie (i keď v čase vydania napadnutého rozsudku súladný so zákonom), ktorým aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. (nesúladný s Ústavou SR) a ex offo, teda bez toho, aby bola v konaní žalovaným vznesená námietka premlčania, prihliadol na premlčanie žalobou uplatneného nároku, čo po právnom závere, že uplatnený nárok je premlčaný, viedlo k zamietnutiu žaloby. Keďže v posudzovanej veci na základe obsahu spisu žalovaný námietku premlčania nevzniesol, pričom podľa ust. § 100 ods. 1 OZ na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka, nemôže právny záver súdu prvej inštancie aktuálne obstáť. 13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom spočívajúcim v aplikácii právnej normy rozpornej s Ústavou SR odňal stranám sporu právo na spravodlivý proces, ktorý nedostatok vzhľadom na dvojinštančnosť súdneho konania nie je vhodné napraviť súdom odvolacím, ako aj v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevyhodnotil dôkazy navrhnuté žalobcom týkajúce uplatneného nároku. 14. Podľa § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v rámci ktorého bude tento viazaný vyššie uvedeným právnym názorom súdu odvolacieho (§ 391 ods. 2 CSP). V novom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vec opätovne prejednať na súdnom pojednávaní, bez ex offo prihliadnutia na premlčanie žalobou uplatneného nároku žalobcu, vykonať náležité dokazovanie, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť podľa ust. § 191 ods. 1 CSP a vo veci opätovne rozhodnúť. Odôvodnenie nového rozhodnutia bude musieť zodpovedať zákonným požiadavkám súdneho rozhodnutia v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP (§ 391 ods. 3 CSP). 15. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).