Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/215/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307223498 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1307223498.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobkyne: H.. W. S., K.. XX. XX. XXXX, I. O. P. T.. Č.. X, O., V. O. B. T.. Č.. X, O., U. na P.: I., V.. R.. O. XX, O., zastúpená advokátom: Mgr. Roman Kerak, Tomášikova ul. č. 4, Bratislava, proti žalovaným: X/ H.. X. S., K.. XX. XX. XXXX, I. O. D. T.. Č.. XXXX/XX, V., V. O. S. T.. Č.. X, O., zastúpený splnomocnenkyňou: Z. S., S. T.. Č.. X, O., 2/ M. K. M. spoločnosť s r. o., Dlhá ul. č. 1264, Stupava, IČO: 31 408 087, 3/ Júlia Mikušová, nar. 10. 08. 1929, bytom Tabaková ul. č. 2, Bratislava, zastúpená splnomocnencom: V. Q., Q. T.. Č.. XXXX/X, W., o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23. marca 2016, č. k. 9C/153/2009 - 275, takto r o z h o d o l : Odvolací súd zmenu žaloby, ktorou žalobkyňa žiadala určiť, že Zmluva o prevode vlastníctva k osobnému motorovému vozidlu zn. E. D., Č. Q., A.: O. XXX E., Y.. B.. XXXX, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ je neplatná, že Zmluva o prevode vlastníctva k osobnému motorovému vozidlu zn. E. D., Č. Q., A.: O. XXX E., Y.. B.. XXXX uzavretá medzi žalovaným 2/ a žalovanou 3/ je neplatná a zároveň určenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. E. D., číslo karosérie (B.): G., A.: O. XXX E., Y.. B.. XXXX, a uložiť žalovaným 2/, 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 112.625 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %, a to žalovaný 2/ odo dňa 13. 12. 2004 do zaplatenia a žalovaná 3/ s úrokom z omeškania vo výške 9 % odo dňa 28. 04. 2004 do zaplatenia, obaja v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, žalovanému 2/ uložiť povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 17.443 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % odo dňa 13. 12. 2004 do zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, n e p r i p ú š ť a. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaným 1/, 2/, 3/ p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti prevodu vlastníctva zo dňa 13. 12. 2004, teda zmluvy o prevode vlastníctva k osobnému motorovému vozidlu zn. E. D., X.X Č. Q. I., Y. B. XXXX, A.: O. XXX E., na základe ktorej bolo vozidlo dňa 13. 12. 2004 prepísané na nového držiteľa do okresu Malacky, sú neplatné a určenia, že žalobkyňa je vlastníčkou motorového vozidla zn. E. D., X.X Č.A. Q. I., Y. B. XXXX, A.: O. XXX E., a žalovaným nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 34, § 35 ods. 1, 2, 3, § 37 ods. 1, 2, 3, § 40a Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a vecne nedostatkom naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení. Uviedol, že ako prvým predpokladom dôvodnosti konania (zrejme žaloby, pozn. odvolacieho súdu) sa zaoberal posúdením naliehavosti právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení (v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p.), vychádzajúc zo žalobného petitu v znení doplnenia žaloby zo dňa 14. 04. 2009, v ktorom žalobkyňa naliehavý právny záujem odôvodnila tým, že stále trvá stav právnej neistoty, ktorým je ohrozené jej právne postavenie vlastníčky - držiteľky predmetného osobného motorového vozidla a tento stav nemožno odstrániť inými právnymi prostriedkami právnej ochrany, preto je na určení právneho vzťahu vo veci daný naliehavý právny záujem, keď jej právne postavenie by bez tohto určenia bolo ohrozené alebo neisté s tým, že bola presvedčená, že autoritatívne určenie práva súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v jej právnom postavení odstráni bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti, pričom pre existenciu naliehavého právneho záujmu nie je dôležité, ako táto neistota vznikla, vzhľadom na skutočnosť, že pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, tieto majú výrazne preventívny charakter a význam, keď na legitímny prevod vlastníctva sa vyžaduje súhlas vlastníka, ktorý je potrebný tiež v súlade s ust. § 588 a nasl., respektíve ust. § 145 Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila existenciu zmluvy o prevode vlastníctva (prepise držiteľa motorového vozidla) zo dňa 13. 12. 2004, neplatnosti ktorej sa domáhala, pričom vyhodnotením všetkých dôkazov a vzhľadom na absenciu spisového materiálu na polícii, ktorý bol skartovaný v roku 2007, mal na základe trestného oznámenia dňa 20. 03. 2001 preukázané, že žalovaný 1/ urobil ústne trestné oznámenie na neznámeho páchateľa o podozrení z podvodu pri prepísaní predmetného motorového vozidla na Dopravnom inšpektoráte na Kopčianskej ulici v Bratislave, a preto ak podľa výpisu z karty držiteľov bol odo dňa 13. 12. 2004 do 28. 04. 2005 držiteľom a vlastníkom motorového vozidla žalovaný 2/, určite sa tak udialo na základe nejakého právneho úkonu, keď najviac pravdepodobným sa javí protokol polície o vrátení vozidla oprávnenému vlastníkovi a držiteľovi. Uviedol, že vzhľadom na dôkaznú núdzu žalobkyne, povinnosťou ktorej bolo predložiť zmluvu o prevode vlastníctva zo dňa 13. 12. 2004, keďže jej neplatnosti sa v konaní domáhala, sa javilo pravdivým vyjadrenie žalovaného 1/, že predmetné motorové vozidlo bolo po skončení vyšetrovania na základe jeho trestného oznámenia zo dňa 20. 03. 2001 políciou vrátené žalovanému 1/ ako oprávnenému držiteľovi. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že hoci sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu zo dňa 13. 12. 2004, nevedela ho predložiť napriek tomu, že podľa výpisu z evidencie bola v rozhodný deň 13. 12. 2004 jeho vlastníčkou a držiteľkou, pričom podľa § 120 ods. 1 O. s. p. sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, teda musia znášať tzv. dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti označiť, respektíve predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali nimi tvrdené skutočnosti osvedčujúce ich nárok s tým, že ak účastník konania svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol, čoho dôsledkom je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom dôkazné bremeno spočívalo a ktorý sa tak dostal do dôkaznej núdze, pretože neponúkol alebo nevedel súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu. Uviedol, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nepredložila zmluvu o prevode vlastníctva zo dňa 13. 12. 2004, keď vzhľadom na výsledky dokazovania mal aj vážne pochybnosti o existencii tohto právneho úkonu, a keďže nemal osvedčený naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení, nakoľko ani teoreticky nemohol určiť neplatnosť neexistujúceho právneho úkonu zo dňa 13. 12. 2004 ako aj vzhľadom na jej dôkaznú núdzu, pretože žiadnym spôsobom neosvedčila svoje vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu, potom zamietnutím žalobného petitu v časti určenia neplatnosti právneho úkonu zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 13. 12. 2004, neexistoval žiadny právny predpoklad na určenie vlastníckeho práva žalobkyne k veci, z dôvodu ktorého aj zamietol návrhy žalobkyne na doplnenie dokazovania vyžiadaním všetkých písomných dokladov týkajúcich sa predmetnej kúpnej zmluvy od žalovanej 3/ a zabezpečenia odborného vyjadrenia týkajúceho sa stanovenej hodnoty motorového vozidla ku dňu 13. 12. 2004, kedy malo dôjsť k prevodu vlastníctva (§ 157 ods. 2 O. s. p.), vzhľadom na ich nehospodárnosť, nakoľko následný prevod vlastníctva zo žalovaného 2/ na žalovanú 3/ nie je vo vzťahu k predmetu sporu skutkovo ani právne relevantný s tým, že ani stanovenie hodnoty motorového vozidla ku dňu 13. 12. 2004 odborným vyjadrením by nekonvalidovalo základný nedostatok sporu spočívajúci v neexistencii Zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 13. 12. 2004, neplatnosti ktorej sa žalobkyňa domáhala. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že podľa oznámenia Dopravného inšpektorátu v Bratislave bolo dňa 24. 04. 2009 predmetné motorové vozidlo vyradené z evidencie, preto by jeho vydanie ani nebolo možné s tým, že vo výroku navrhovaného petitu rozsudku nežiadala, aby zaviazal niektorého zo žalovaných vyplatiť jej náhradu škody ani výrok od jeho doplnenia podaním doručeným súdu dňa 14. 04. 2009 nedala do súladu so svojím návrhom na rozšírenie okruhu účastníkov na strane žalovaných, ktorý pripustil. Poukázal na skutočnosť, že ďalším podporným dôvodom pre zamietnutie žaloby bola aj neexistencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/ a 3/, čo znamená, že mali byť voči žalobkyni nositeľmi povinnosti, ktorú žiadala od nich v konaní splniť, keď v období rozhodnom v zmysle petitu návrhu, t. j. dňa 13. 12. 2004, nebol ani jeden z nich vlastníkom ani držiteľom predmetného motorového vozidla, pričom túto povinnosť žalobkyňa napokon neosvedčila ani u žalovaného 2/, nakoľko nepreukázala, že by jej bol vlastníctvo k veci odňal alebo by zákonu odporujúcim spôsobom nadobudol vlastníctvo predmetného motorového vozidlu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom žalovaných v konaní, ktorým náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnili. 2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), v konaní došlo k iným vadám (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), čím sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd určí, že Zmluva o prevode vlastníctva k osobnému motorovému vozidlu zn. E. D., Č. Q.za, A.: O. XXX E., Y.. B.. XXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ je neplatná, že Zmluva o prevode vlastníctva k osobnému motorovému vozidlu zn. E. D., Č. Q., A.: O. XXX E., Y.. B.. XXXX uzavretá medzi žalovaným 2/ a žalovanou 3/ je neplatná, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. E. D., Č. S. (B.): G., A.B.: O. XXX E., Y.. B.. XXXX, uloží žalovaným 2/, 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 112.625 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %, a to žalovaný 2/ odo dňa 13. 12. 2004 do zaplatenia a žalovaná 3/ s úrokom z omeškania vo výške 9 % odo dňa 28. 04. 2004 do zaplatenia, obaja v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalovanému 2/ uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 17.443 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % odo dňa 13. 12. 2004 do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Uviedla, že ako osoba, ktorá zistila, že bez jej vedomosti došlo k prevodu vlastníctva k osobnému motorovému vozidlu a následne bránila svoje oprávnené práva a záujmy prostredníctvom podania návrhu na určenie neplatnosti tohto právneho úkonu, už z podstaty návrhu nedisponuje zmluvou, ktorou došlo k neplatnému prevodu jej osobného motorového vozidla, keď prvoinštančný súd opomenul, že výslovne alternatívne v petite svojho návrhu uviedla, že sa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu vlastníctva osobnému motorovému vozidlu dňa 13. 12. 2004. Poukázala na skutočnosť, že z návrhu na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu zo dňa 28. 12. 2007 vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že bez jej vedomia došlo k prevodu vlastníctva a držby jej osobného motorového vozidla, mala naliehavý právny záujem, aby bolo určené, že právny úkon, ktorým došlo k prevodu vlastníctva je neplatný, nakoľko v čase podania návrhu bolo jej vlastnícke právo ohrozené a jej právne postavenie ako vlastníka neisté (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 4 Cdo 56/2009). Žalobkyňa vo svojom odvolaní uviedla, že v pôvodnom návrhu došlo k označeniu žalovaného 1/ z dôvodu, že bol jedinou osobou, o ktorej mala vedomosť, že mohla mať (ako jej manžel) prístup k dokladom k jej osobnému motorovému vozidlu s tým, že žalovaná 3/ bola pasívne legitimovaná z dôvodu, že preukázateľne bola podľa písomného oznámenia Krajského dopravného inšpektorátu, KRPZ-BA- KDI2-11-2684/2013 zo dňa 09. 10. 2013 následnou vlastníčkou osobného motorového vozidla. Vytkla súdu prvej inštancie, že si na jednej strane nekriticky osvojil tvrdenia žalovaného 1/ o tom, že predmetné motorové vozidlo bolo po skončení vyšetrovania na základe jeho trestného oznámenia zo dňa 20. 03. 2001 políciou vrátené spoločnosti žalovaného 2/ ako oprávnenému držiteľovi auta, avšak absolútne opomenul, že v Oznámení Krajského dopravného inšpektorátu Okresnému súdu Bratislava V zo dňa 02. 03. 2005, teda z času len tri mesiace po napádanom prepise sa uvádza, že lustráciou v evidencii motorových vozidiel bolo zistené, že W. S., Y.. Č.. XXXXXX/XXXX O. P. B. G.. E. D., Č. Q., Y.. B.. XXXX, A.: O. XXX E. P. XX. XX. XXXX, kedy uvedené vozidlo prepísala na nového držiteľa do okresu Malacky, z čoho je zrejmé, že k prepisu jej osobného motorového vozidla na žalovaného 2/ nedošlo na základe protokolu polície o vrátení vozidla oprávnenému vlastníkovi a držiteľovi. Uviedla, že súd prvej inštancie taktiež nemôže vykladať skutočnosť, že policajný zbor skartoval spisový materiál od jej osobného motorového vozidla v jej neprospech, nakoľko podala žalobu na súd ešte v roku 2007 a nie jej vinnou došlo k tejto udalosti s tým, že ak by orgány činné v trestnom konaní začali trestné konanie na základe žalovaným 1/ tvrdenom trestnom oznámení, tak by nemohlo dôjsť k skartovaniu takéhoto spisu, a vytkla súdu prvej inštancie, že sa žiadnym iným spôsobom ani nepokúsil overiť tieto skutočnosti. Namietla, že súd prvej inštancie nemohol výsluch žalovanej 3/ nahradiť výsluchom jej zástupcu, nakoľko mohol vypovedať len ako svedok, ale v žiadnom prípade nie ako účastník konania, pričom nevyhnutnosť a naliehavosť jej osobnej výpovede, prípadne písomného vyjadrenia je o to väčšia, že jej zástupca sám na pojednávaní dňa 23. 03. 2016 uviedol, že keď šiel na pojednávanie, nevedel o čom je tento spor, keď rovnako podľa zvukového záznamu z tohto pojednávania v čase 28:28 min. až 28:35 min. uviedol, že keby vedel o čom je reč, popýta sa brata a dajú hlavy dokopy a niečo zistia s tým, že následne v čase 28:39 min. až 28:42 min. zástupca žalovanej 3/ na vyjadrenie sudkyne, že „ona dostala rovnopis návrhu“, odpovedal, že nedostala nič. Poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie jednoznačne pochybil, keď na jednej strane pripustil vstup žalovanej 3/ do konania a následne bez jej vyjadrenia a preverenia či skutočne disponovala žalobným návrhom a vedela o čom je tento spor ju nevypočul, resp. následne ju písomne nedopytoval, nakoľko doručenka z obálky, ktorá bola doručovaná žalovanej 3/ síce obsahuje text „predvolanie + podanie N (23. 10. 2015) + návrh (odd. 17C) T:23/3“ avšak z č. l. 242 spisu vyplýva, že druhá strana uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15. 10. 2015 má na vrchu označenie spisovou značkou 17C/399/2015, teda do dispozície žalovanej 3/ sa nedostal jej návrh na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu a odporovacia žaloba o neúčinnosť právneho úkonu zo dňa 28. 12. 2007 s doplnením zo dňa 09. 04. 2009, nakoľko tieto sú vedené pod spisovou značkou 9C/153/2007, čím sa dopustil zásadného a neodstrániteľného pochybenia. Vytkla súdu prvej inštancie, že žiadnym spôsobom nerozhodol o jej návrhoch na doplnenie dokazovania vo vzťahu k žalovanému 2/, pričom vyjadrenie z č. l. 266 nie je vyjadrením žalovaného 2/, keďže z tejto listiny vyplýva len to, že je podpísaná žalovaným 1/ a nie je písané v mene žalovaného 2/, pretože tam nie sú uvedené žiadne údaje obchodnej spoločnosti, teda žiadnym spôsobom sa s týmito návrhmi nevysporiadal ani jej toto vyjadrenie pred pojednávaním nedoručil. Žalobkyňa vo svojom odvolaní uviedla, že hospodárnosť konania nemôže byť nadradená právu na spravodlivé a zákonné rozhodnutie s tým, že chcela po doplnení dokazovania ako to písomne a ústne prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní prezentovala, následne doplniť petit o náhradu škody, ktorá spočívala v tom, že nemohla užívať osobné motorové vozidlo ani ho prenajímať a musela si sama zabezpečiť osobné motorové vozidlo, pričom jej nedal priestor na prednes záverečného vyjadrenia, čím došlo zo strany súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom. Poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil napadnutý rozsudok a v tomto konaní zabezpečené právo na spravodlivý súdny proces (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2012, sp. zn. 7 So 118/2011 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2013, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. IV. ÚS 14/07). 3. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobkyne, ktoré bolo doručené jeho splnomocnenej zástupkyni dňa 30. 05. 2016, nevyjadril. 4. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť, keď poukázal na to, že okrem základných náležitostí, akou je označenie účastníkov, je potrebné uviesť aj aktívnu, resp. pasívnu legitimáciu s tým, že určovacia žaloba musí obsahovať aj naliehavý právny záujem. Poukázal na skutočnosť, že návrh žalobkyne nemá osobu, ktorá má na podanej žalobe aktívnu legitimáciu ani neobsahuje naliehavý právny záujem s tým, že žalobkyňa nikdy nebola vlastníčkou predmetného motorového vozidla v žiadnej forme zmluvného vzťahu aký pozná Občiansky zákonník, nakoľko motorové vozidlo nikdy nekúpila ani jej nebolo darované, teda nemala právny titul na podanie žaloby a keďže neuniesla dôkazné bremeno, že je vlastníčkou motorového vozidla, nemala preto ani naliehavý právny záujem na podanie žaloby. 5. Žalovaná 3/ sa k odvolaniu žalobkyne, ktoré bolo doručené jej splnomocnenému zástupcovi dňa 01. 06. 2016, nevyjadrila. 6. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 2/ zotrvala na dôvodoch svojho odvolania, a opätovne poukázala na písomné oznámenie Krajského dopravného inšpektorátu Okresnému súdu Bratislava V zo dňa 02. 03. 2005, v ktorom sa doslovne uvádza, že „Na základe Vášho dožiadania bolo lustráciou v našej evidencii motorových vozidiel zistené, že W. S., Y.. Č.. XXXXXX/XXXX .... O. P. B. G.. E. D., Č. Q., Y.. B.. XXXX, A. O. XXX E. P. XX. XX. XXXX“ z čoho jednoznačne vyplýva, že bola vlastníčkou motorového vozidla zn. E. D., Č. Q., A. : O. XXX E., Y.. B.. XXXX, a teda bola a je aktívne legitimovaná. Uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že bez jej vedomia došlo k prevodu vlastníctva a držby jej osobného motorového vozidla, mala naliehavý právny záujem, aby bolo určené, že právny úkon, ktorým došlo k prevodu vlastníctva je neplatný, nakoľko v čase podania návrhu bolo jej vlastnícke právo ohrozené a jej právne postavenie ako vlastníka neisté, pričom opätovne poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 4 Cdo 56/2009. 7. Žalovaný 2/ sa k vyjadreniu žalobkyne, ktoré mu bolo doručené dňa 26. 05. 2018, nevyjadril. 8. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 31. mája 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom. 9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti prevodu vlastníctva zo dňa 13. 12. 2004, zmluvy o prevode vlastníctva k osobnému motorovému vozidlu zn. E. D., X.X Č. Q. I., Y. B. XXXX, A.: O. XXX E., na základe ktorej bolo vozidlo prepísané na nového držiteľa do okresu Malacky dňa 13. 12. 2004 a určenia, že žalobkyňa je vlastníčkou motorového vozidla zn. E. D., X.X Č. Q. I., Y. B. XXXX, A.: O. XXX E.. 10. Z obsahu žaloby žalobkyne, ktorú na súd prvej inštancie podala dňa 11. 12. 2007 vyplýva, že sa voči t. č. žalovanému 1/ domáhala určenia, že zmluva, ktorou žalovaný 1/ previedol motorové vozidlo zn. E. D., Č. Q., Y. B.Y. XXXX, A.: O. XXX E., je neplatná a voči nej neúčinná z dôvodu, že dňa 13. 12. 2004 mala prepísať uvedené vozidlo na nového držiteľa z okresu Malacky, avšak žiaden taký právny úkon neurobila ani na jeho vykonanie nesplnomocnila inú osobu, teda bol urobený bez jej vôle, a preto v rozpore nielen s Občianskym zákonníkom, ale aj Trestným zákonom s tým, že tento právny úkon mohol vykonať iba žalovaný 1/, ktorý mohol mať prístup k dokladom od jej motorového vozidla, pričom na platnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 145 Občianskeho zákonníka, nakoľko nešlo o bežnú vec, bol potrebný aj jej súhlas. 11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podaním zo dňa 20. 04. 2009 doplnila a upravila žalobu a žiadala, aby súd určil, že prevod vlastníctva zo dňa 13. 12. 2004, zmluva o prevode vlastníctva k osobnému motorovému vozidlu zn. E. D., X.X Č.A. Q. I., Y. B. XXXX, A.: O. XXX E., na základe ktorej bolo vozidlo prepísané na nového držiteľa do okresu Malacky dňa 13. 12. 2004 sú neplatné a zároveň určenia, že je vlastníčkou motorového vozidla zn. E. D., X.X Č. Q. I., Y. B. XXXX, A.: O. XXX E., keď naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. odôvodnila tým, že stav jej objektívnej právnej neistoty trvá, ohrozuje jej právne postavenie ako vlastníčky a držiteľky predmetného osobného motorového vozidla, pričom tento stav nie je možné odstrániť inými právnymi prostriedkami právnej ochrany. 12. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. 13. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Určovací návrh je spravidla prípustný pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci návrhu môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá - ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. 14. Procesná povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). 15. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Treba zdôrazniť, že nejde o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva žalobcu alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prístupným, nástrojom ochrany jeho práva. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke. 16. Nebolo možné sa stotožniť s námietkou žalobkyne v podanom odvolaní, že vzhľadom na skutočnosť, že bez jej vedomia došlo k prevodu vlastníctva a držby jej osobného motorového vozidla, mala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu vlastníctva, nakoľko v čase podania žaloby bolo jej vlastnícke právo ohrozené a jej právne postavenie ako vlastníka neisté, keďže tento dôvod nenapĺňa preventívny účel určovacej žaloby, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie (eliminovanie) ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu žalobkyne. 17. Odvolací sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalobkyňa neosvedčila naliehavý právny záujem na určení neplatnosti prevodu vlastníckeho práva k predmetnému osobnému motorovému vozidlu dňa 13. 12. 2004, nakoľko neuniesla dôkazné bremeno tým, že nepreukázala existenciu zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 13. 12. 2004 a keďže v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala ani svoje vlastnícke právo k tomuto motorovému vozidlu, nemala naliehavý právny záujem ani na určení, že je jeho vlastníčkou. 18. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa v konaní netvrdila, ani nepreukázala ako reálne sa jej hmotnoprávne postavenie určením neplatnosti právneho úkonu zo dňa 13. 12. 2004 ako aj určením, že je vlastníčkou predmetného motorového vozidla môže zmeniť, keď tvrdenia o stave objektívnej právnej neistote či ohrození jej právneho postavenia ako vlastníčky a držiteľky motorového vozidla sú všeobecné a tým nespôsobilé preukázať, že jej žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, teda odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie, keď skutočnosť, že bola v období od 05. 03. 2001 do 13. 12. 2004 evidovaná ako držiteľka motorového vozidla E. D., Č. Q., A.: O. XXX E., Y. B. XXXX, vôbec nepreukazuje, že bola v tomto období aj jeho vlastníčkou, nakoľko ako držiteľ vozidla môže byť zapísaný nielen vlastník vozidla, ale aj iná fyzická osoba, ktorá je iba jeho užívateľom, pričom v konaní nepreukázala, akým spôsobom bolo na ňu dňa 05. 03. 2001 prevedené vlastnícke právo k motorovému vozidlu zo žalovaného 2/, ktorý nadobudol vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31. 07. 1994 (č. l. 187 spisu), pričom sa vôbec nevysporiadala so skutočnosťou vyplývajúcou z oznámenia Krajského riaditeľstva policajného zboru v Bratislave, Krajského dopravného inšpektorátu, odboru bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a evidencie vozidiel zo dňa 09. 10. 2013 (č. l. 136 spisu), že predmetné vozidlo bolo dňa 24. 04. 2009 vyradené z evidencie v zmysle § 143 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z., teda bolo vyradené na základe čestného prehlásenia vlastníka vozidla alebo držiteľa o tom, že takéto vozidlo už fyzicky neexistuje. 19. Súd prvej inštancie preto dospel k absolútne správnemu právnemu záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení neplatnosti prevodu vlastníctva zo dňa 13. 12. 2004, zmluvy o prevode vlastníctva k osobnému motorovému vozidlu zn. E. D., X.X Č.A. Q. I., Y. B. XXXX, A.: O. XXX E., na základe ktorej bolo vozidlo prepísané na nového držiteľa do okresu Malacky dňa 13. 12. 2004 ako aj určení, že je vlastníčkou motorového vozidla zn. E. D., X.X Č. Q. I., rok výroby XXXX, A.: O. XXX E., nakoľko ani v prípade úspechu v konaní, by sa neodstránila právna neistota žalobkyne a správne postupoval, keď po zistení nedostatku naliehavého právneho záujmu, žalobu, bez jej preskúmania po vecnej stránke zamietol, pričom správne v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nakoľko ku dňu 13. 12. 2004 nebol žalovaný 1/ ani žalovaná 3/ vlastníkom alebo držiteľom predmetného motorového vozidla, neboli v konaní ani vecne pasívne vecne legitimovaní. 20. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkami žalobkyne v odvolaní, že sa súd prvej inštancie dopustil zásadného a neodstrániteľného pochybenia, keď nedoručil žalovanej 3/ žalobný návrh a v konaní ju nevypočul, nakoľko z vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalovanej 3/ na pojednávaní dňa 23. 03. 2016, „že keď šiel na pojednávanie nevedel o čom je tento spor“, vôbec nevyplýva, že by žalovanej 3/ žalobný návrh nebol doručený a túto pochybnosť žalobkyne nepreukazuje ani z poznámka „odd. 17C“ uvedená na doručenke (č. l. 261 spisu), ktorá slúži ako pomocný údaj pri vnútornom prerozdeľovaní vrátených doručeniek na súd, pričom nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie vypočuť žalovanú 3/, keď je otázny vecný význam výpovede pri jej pokročilom veku (86 rokov) a prítomnosti organickej demencie zmiešanej genézy, na základe ktorej má závažne porušené kognitívne funkcie, poruchu rozpoznávania, úsudku a kritičnosti (č. l. 259 spisu). 21. Súd prvej inštancie napriek tomu, že podanie žalovaného 1/ zo dňa 18. 02. 2016 (č. l. 266) nedoručoval žalobkyni ani jej právnemu zástupcovi, sa nedopustil pochybenia, ktorým by zasiahol do procesných práv žalobkyne takou mierou, že by jej odňal možnosť konať pred súdom, nakoľko žalobkyňa mala možnosť sa s obsahom podania oboznámiť už dňa 21. 03. 2016, kedy bola spis študovať (č. l. 267), ako aj na pojednávaní dňa 23. 03. 2016, v ktorého úvode zákonná sudkyňa podanie prítomným prečítala, keď je absolútne irelevantné, že podanie priradila žalovanému 2/ a nie správne žalovanému 1/, teda právny zástupca žalobkyne mal možnosť sa k nemu vyjadriť a nakoľko nebolo obsahovo rozsiahle, nebolo potrebné mať na prípravu k vyjadreniu žiaden väčší časový priestor. 22. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada, keď účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky, nie je povinnosťou súdu vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, nakoľko rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie strane sporu (do 30. 06. 2016, účastníkovi konania), a preto ak súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý podaním právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 23. 10. 2015 (č. l. 248 spisu), či dôkaz navrhnutý na pojednávaní dňa 23. 03. 2016 zabezpečením odborného vyjadrenia pre stanovenie hodnoty predmetného motorového vozidla ku dňu 13. 12. 2004 (č. l. 272 spisu), nejde o postup, ktorým by bola strane sporu odňatá možnosť konať pred súdom, pričom súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a presvedčivo vysvetlil, že dôvodom nevykonania navrhovaných dôkazov bola hospodárnosť konania, keďže pri nedostatku naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, sa meritom veci ani zaoberať nemôže. 23. Podľa § 139 C. s. p., žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. 24. Podľa § 140 ods. 1 C. s. p., zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. 25. Podľa § 140 ods. 2 C. s. p., zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. 26. Podľa § 140 ods. 3 C. s. p., za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 27. Podľa § 143 ods. 1 C. s. p., súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. 28. Podľa § 143 ods. 2 C. s. p., súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. 29. Citované zákonné ustanovenia upravujú dispozitívny úkon sporovej strany - žalobcu, spočívajúce v zmene žaloby, pričom dispozícia strany, ktorou chce návrh meniť, je obmedzená iba súhlasom súdu. Zmena žaloby je základným dispozičným úkonom s predmetom konania, je teda prejavom tzv. dispozičného princípu sporového konania. 30. Podľa § 124 ods. 1 C. s. p., každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. 31. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je vykonať posúdenie podania tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli osoby, ktorá úkon robí, avšak to predpokladá, že podanie je dostatočne určité a zrozumiteľné, a to do takej miery, že je možné urobiť záver o tom, čo strana sporu podaním skutočne sledovala. 32. Žalobkyňa v odvolaní navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie, alternatívne zmeniť a určiť, že Zmluva o prevode vlastníctva k osobnému motorovému vozidlu zn. E. D., Č. Q., A.: O. XXX E., Y.. B.. XXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ je neplatná, že Zmluva o prevode vlastníctva k osobnému motorovému vozidlu zn. E. D., Č. Q., A.: O. XXX E., Y.. B.. XXXX uzavretá medzi žalovaným 2/ a žalovanou 3/ je neplatná, žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. E. D., Č. S. (B.): G., A.: O. XXX E., Y.. B.. XXXX, uložiť žalovaným 2/, 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť jej náhradu škody vo výške 112.625 eur 9 % úrokom z omeškania tak, že žalovaný 2/ odo dňa 13. 12. 2004 do zaplatenia a žalovaná 3/ s úrokom z omeškania vo výške 9 % odo dňa 28. 04. 2004 do zaplatenia, obaja v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému 2/ uložiť povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 17.443 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 13. 12. 2004 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, čím žiadala, aby odvolací súd rozhodol o inom žalobnom petite ako rozhodoval súd prvej inštancie, a preto odvolanie v tejto časti právne posúdil ako návrh na pripustenie zmeny žaloby. 33. Zmena žaloby však v odvolacom konaní prípustná nie je (§ 371 C. s. p.), keďže predstavuje úplne nový nárok, prejednanie ktorého patrí primárne súdu prvej inštancie a jeho uplatnenie v odvolacom konaní je preto vylúčené, a preto odvolací súd navrhovanú zmenu žaloby nepripustil. 34. Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky požiadavky vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalovaným 1/, 2/, 3/ úspešným v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).