Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/357/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308214526 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1308214526.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: SVING GASTRO, spol. s r. o., Turbínová ul. č. 1, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou MS, spol. s r. o., Galandova ul. č. 3, Bratislava, proti žalovaným: 1/ W.. V. E., N.. XX.XX.XXXX, 2/ J.. V. E., N.. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. L.. Č.. XXX, A., 3/ J.. Q. A., N.. XX.XX.XXXX, A. L.. B. Č.. XX, V., všetci zast. advokátskou kanceláriou Havel, Holásek & Partners, s.r.o., Žižkova ul. č. 9, Bratislava, o odstránenie stavby, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo 17. marca 2017, č. k. 12C/155/2008- 693, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/, 2/, 3/ sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti napadnutého rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným na vlastné náklady odstrániť časť stavby - administratívnej budovy súp. č. XXXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXXX/XX zapísanú na LV pre kat. úz. N. V. Č.. XXXX v rozsahu 8 m2 a alternatívne prikázania stavby do vlastníctva žalobcu. Žalobcovi súd prvej inštancie uložil povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti a to pozemku zapísaného na LV pre kat. úz. N. V. Č.. XXXX ako parc. č. XXXXX/XX vo výmere 2 018 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Žalovaní 1/ až 3/ ako právni nástupcovia stavebníka spoločnosti BC- INTERCOM, spol. s r.o. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. N. V. zapísaných na LV č. XXXX ako pozemku parc. č. XXXXX/XX vo výmere 92 m2 - zast. plochy a nádvoria a administratívnej budovy súp. č. XXXXX postavenej na tomto pozemku, a to žalovaní 1/, 2/ v podiele 1/2 a žalovaný 3/ v podiele 1/2, pričom tieto nehnuteľnosti kúpili kúpnou zmluvou z 05.02.2010 od spoločnosti BC-INTERCOM, spol. s r.o. Spoločnosť BC-INTERCOM, spol. s r.o. ako stavebník nadobudla predmetný pozemok vo výmere 92 m2 kúpnou zmluvou z 12.12.1994 od predávajúceho ĽSH, a.s. Po kúpe pozemku spoločnosť BC-INTERCOM, spol. s r. o. na ňom zriadila administratívnu budovu súp. č. XXXXX. Žalobca tvrdil, že predný nosný múr, časť strechy a schody tejto budovy zasahujú do pozemku v jeho vlastníctve parc. č. XXXXX/XX. Keďže medzi sporovými stranami bola sporná výmera, ktorou predmetná budova zasahuje do pozemku žalobcu, súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Znalec z odboru geodézie a kartografie Ing. Juraj Uhliarik v znaleckom posudku č. X/XXXX uviedol, že skutočný stav predmetnej stavby vedenej na parcele č. XXXXX/XX nezodpovedá priebehu vlastníckej hranice s tým, že časť budovy zasahuje do parcely č. XXXXX/XX v rozsahu 8 m2, z čoho 2 m2 predstavujú schodisko a 6 m2 samotná budova. Žalobca tvrdil, že odstránenia predmetnej stavby sa domáha preto, že bola postavená v rozpore so stavebným povolením a hoci je právoplatne skolaudovaná, on kolaudačné rozhodnutie považuje za nulitné a neúčinné, pretože neskorším zameraním pozemkov oprávneným geodetom bolo zistené, že predný nosný múr, časť strechy a schody spornej nehnuteľnosti sú postavené na parc. č. XXXXX/XX, ktorý je vo vlastníctve jeho klientov. 3. Zo spisu OÚ Bratislava III sp. zn. 97/07327 súd prvej inštancie zistil, že dohodou o odsúhlasení realizácie stavieb z 10.04.1996 uzavretej medzi spoločnosťou Sving Slovakia, spol. s r. o. (t. j. žalobcom pred zmenou obchodného mena) a spoločnosťami ENTO a BC INTERCOM spol. s r. o. sa účastníci dohody dohodli, že na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa na C. L.. Č.. X M. A., ktorých sú vlastníkmi, budú realizovať stavby a to nasledovne: Sving Slovakia, spol. s r. o. vykoná rekonštrukciu budovy, ktorej výška nepresiahne výšku jednoposchodovej budovy, ENTO výstavbu skladových priestorov a BC- INTERCOM spol. s r. o. výstavbu 1. poschodia budovy v pôdoryse cca 90 m2 na účely kancelárskych priestorov a predajne. Ďalej účastníci dohody vzájomne vyjadrili súhlas s realizáciou stavieb popísaných v čl. 2 dohody. Zároveň prijali záväzok vystaviť súhlasné čestné prehlásenie/ stanovisko suseda/vlastnícka susedného pozemku, pokiaľ o to stavebník požiada, ak takéto čestné prehlásenie bude nutné predložiť v zmysle stavebného zákona. Spoločnosť BC-INTERCOM spol. s r. o. v zmysle tejto dohody požiadala ako investor a stavebník príslušný stavebný úrad o zahájenie predmetnej stavby, s ktorou v stavebnom konaní dňa 26.05.1996 V.. Č.. A. N. V. vyslovila záväzné stanovisko s umiestnením prízemnej administratívno-sociálnej budovy s využitým podkrovím. Dňa 26.08.1996, pod sp. zn. Y. S.. V.. B. A. vydalo záväzné stanovisko k investičnej časti akcie: Sociálno-administratívna budova, investor BC- INTERCOM spol. s r. o., na základe jeho žiadosti zo dňa 07.08.1996, ktorým súhlasilo s umiestnením stavby na parc. č. XXXXX/XX, na adrese M. L.. M. P. Ľ. P.. B.. Dňa 23.09.1996 J.. Q. Q. prehlásil, že bude vykonávať stavebný dozor nad stavbou Sociálno-administratívna budova pre BC- INTERCOM, spol. s r. o. na parc. č. XXXXX/XX. Dňa 30.10.1996 požiadala spoločnosť BC- INTERCOM, spol. s r. o. o vydanie stavebného povolenia. Dňa 08.01.1997 OÚ Bratislava III pod sp. zn. XX/XXXXX-XXX/XXX-J.. K. prerušil konanie vo veci návrhu BC- INTERCOM spol. s r. o., na stavbu sociálno -administratívna budova v areáli ĽSH a.s., Bratislava, pretože k návrhu neboli priložené potrebné doklady na rozhodnutie vo veci. Dňa 04.03.1997 OÚ Bratislava III pod sp. zn. XX/ XXXXX/XXX -XXX-J.. K. oznámil začatie stavebného konania na predmetnú stavbu. Toto oznámenie bolo doručované okrem iného aj žalobcovi Sving Slovakia, spol. s r. o., ktorý voči nemu nevzniesol pripomienky. Dňa 04.03.1997 OÚ Bratislava III pod sp. zn. XX/XXXXX/XXX -XXX-J.. K. oznámil stavebníkovi BC-INTERCOM spol. s r.o., že stavebnému úradu sú známe stanoviská vo veci a žiadosť poskytuje dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej stavby, upúšťa v z mysle § 61 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. od miestneho zisťovania a ústneho konania. Účastníci stavebného konania boli poučení, že môžu svoje námietky podať najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia, na neskôr podané námietky a pripomienky sa podľa § 61 ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb. neprihliada. Účastníci stavebného konania námietky nevzniesli. Toto oznámenie bolo doručené i žalobcovi. Dňa 17.03.1997 OÚ Bratislava III pod sp. zn. XX/XXXXX-XXX/XXX-J..K. vydal stavebné povolenie a povolil realizáciu stavby spornej budovy za podmienok, že stavba bude umiestnená a realizovaná podľa dokumentácie overenej v zlúčenom územnom a stavebnom konaní, ktorá je súčasťou tohto rozhodnutia. Prípadné zmeny nesmú byť realizované bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu. Stavebníkovi bolo uložené, aby zaistil vytýčenie priestorovej plochy podľa rozhodnutia o umiestnení stavby orgánom alebo organizáciou na to oprávnenou. Dňa 02.05.1997 stavebný dozor J.. Q. požiadal OÚ Bratislava III o zmenu stavby pred jej dokončením s odôvodnením, že zmena nastala v tom, že sociálno-administratívna budova sa zvýšila o jedno podlažie. Dôvodom pre realizovanú zmenu stavby bolo rozšírenie administratívnych priestorov z titulu sústredenia administratívnych pracovníkov do centra organizácie. V spise sa uvádza, že zmeny oproti schválenej projektovej dokumentácii boli prerokované s účastníkmi susedných nehnuteľností s kladným výsledkom. Dňa 20.05.1997 OÚ Bratislava III pod sp. zn. XX/XXXXX-XXX/XXX- J. vydal rozhodnutie o zmene rozostavanej stavby na C. L.. M. A. na W.. Č.. XXXXX/XX a povolil nadstavbu sociálno-administratívnej budovy o jedno podlažie s tým, že ostatné podmienky uvedené v stavebnom povolení vydanom OÚ Bratislava III pod č. XX/XXXXX/XXX/XXX-J., zo dňa 17.03.1997 sa nemenia a zostávajú v platnosti. K zmene rozostavanej stavby sa vyjadrili účastníci konania a to žalobca, Sving Slovakia, s. r. o. a ENTO, ktorým bolo toto rozhodnutie o zmene rozostavanej stavby doručené. Dňa 02.07.1997 OÚ Bratislava III pod sp. zn. XX/XX XXX-XXX/XXX-J. oznámil začatie kolaudačného konania, spojené s miestnym zisťovaním dňa 31.07.1997. Dňa 31.07.1997 OÚ Bratislava III sp. zn. XX/XXXXX-XXX-XXX-J. K. vystavil Protokol o ústnom konaní spojený s miestnym zisťovaním o kolaudácii stavby, pričom v ňom stavebný úrad potvrdil, že sa dodržali podmienky stavebného povolenia a vyhovelo sa všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu. Skutočný stav realizovanej stavby je v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom (s poznámkou: Zmena stavby pred dokončením, rozhodnutie zo dňa 20.05.1997, pod č. XX/XXXXX-XXX/XXX-J.). Dňa 01.08.1997 OÚ Bratislava III, č. j. Š.-XX/XXXXX/XXX/FAX súhlasil s vydaním kolaudačného rozhodnutia na stavbu sociálnu - administratívna budova pre stavebníka spol. s r. o. BC INTERCOM. Dňa 14.01.1998 bola administratívna budova súp. č. XXXXX postavená na parc. č. XXXXX/XX vo výmere 92 m2 na základe stavebného povolenia pre stavebníka BC- INTERCOM spol. s r. o. právoplatne skolaudovaná. 4. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia za účelom zistenia, či a v akej výmere sporná stavba zasahuje do pozemku žalobcu. Znalec Ing. Juraj Uhliarik v znaleckom posudku č. X/XXXX uviedol, že skutočný stav stavby súp. č. XXXXX postavenej na parc. č. XXXXX/XX nezodpovedá priebehu vlastníckej hranice vedenej v číselnej vektorovej katastrálnej mape evidovanej na B. K. A.. Analýzou získaných údajov dospel znalec k záveru, že časť budovy zasahuje do parc. č. XXXXX/XX v rozsahu 8 m2. Daný rozsah sa skladá z 2 m2 predstavujúcich schodisko a 6 m2 samotnej budovy. Úlohou znalca bolo tiež porovnanie GP č. XXX/XX vyhotoveného dňa 19.03.1998 Ing. Milicou Vaškovou a GP č. XXX/XXXX, zo dňa 05.12.2006 vyhotoveného Ing. Vierou Froncovou, pričom znalec dospel k záveru, že oba majú niekoľko nezrovnalostí. Na základe GP č. XXXXXXXX- XX/XX vyhotoveného Ing. Milicou Vaškovou bola vykonaná zmena v katastrálnom operáte a keďže sa v ňom nachádzali nesprávne údaje, tieto nesprávne údaje boli prenesené do súboru geodetických a popisných informácií. GP č. XXX/XXXX úradne overený J.. V. H. vykazoval tiež nesprávne údaje, ale na jeho základe nebola vykonaná žiadna zmena v katastrálnom operáte. Vyhotovitelia geometrických plánov nepostupovali natoľko dôsledne, aby výsledky ich spracovania zodpovedali zmenám uvádzaných v geometrických plánoch a ich údaje nekorešpondovali so skutkovým stavom v teréne. 5. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v priebehu konania žalobca zmenil petit žaloby tak, že zmenený petit znel nasledovne: „Súd zriaďuje odplatné vecné bremeno spočívajúce v práve vlastníka stavby so súp. č. XXXXX umiestnenej vo výmere 83 m2 na parc. č. XXXXX/ XX zapísanej na LV č. XXXX Y. A. J. Y. A. - V..Č.. N. V., K.. Ú.. N. V., užívať parc. č. XXXXX/XXX o výmere 12 m2 vytvorenú GP č. XX/XXXX, zo dňa 27.10.2016 vypracovaným GEOLIK Ing. Ladislav Ivan a úradne overený J.. V. M., Okresný úrad A., katastrálny odbor dňa 03.11.2016, pod č. XXXX/XXXX. Žalovaní sú povinní zaplatiť jednorazovú odplatu na zriadenie vecného bremena vo výške 8.568,- eur ako vlastníci stavby so súp. č. XXXXX zapísanej na LV č. XXXX, K.. Ú.. N. V., ktorú sú povinní uhradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne ako vlastníkovi pozemku parc. č. XXXXX/XXX vo výmere 12 m2 vytvorenej GP č. XX/XXXX, zo dňa 27.10.2016 vypracovaným GEOLIK Ing. Ladislav Ivan a úradne overeným J.. V. M. dňa 03.11.2016, pod č. XXXX/XXXX a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ Súd prvej inštancie zmenu petitu žaloby v uvedenom znení nepripustil. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že žalobca zmenu petitu odôvodňoval tým, že predmetná stavba súp. č. XXXXX vo vlastníctve žalovaných zapísaná na LV č. XXXX pre K.. Ú.. N. V. je vo výmere 12 m2 postavená na parc. č. XXXXX/XX vo vlastníctve žalobcu, čo preukázal znaleckým posudkom a spresnil túto výmeru GP č. XX/XXXX na výmeru 12 m2 v súlade so záväznými údajmi katastra. Túto výmeru overil J.. V. M.. Žalobca tvrdil, že žalovaní postavili sčasti stavbu v rozpore so stavebným povolením, aj keď naň bolo vydané užívacie povolenie. Posun stavby je zrejmý z toho, že stavba nie je umiestnená na celom pozemku parc. č. XXXXX/XX, ale i v časti, ktorá je uvedená v GP č. XX/XXXX ako nová parc. č. XXXXX/XXX vo výmere 9 m2. Stavba bola postavená v rozpore s vôľou žalobcu, pretože nebol účastníci konania o zmene stavby, ani kolaudačného konania. Žalobca cenu odplaty za vecné bremeno odvodzuje od obvyklej ceny nájmu v danej lokalite - 1,19 eur/m2/mesiac, čo je 14,28 eur/m2/rok podľa vyhlášky o oceňovaní z roku 2002, kedy sa náhrada vypočítava tak, že nájom pozemku za rok, t. j. 12 m2 x 14, 28 eur x 50 rokov = 8.568,- eur. 6. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že predmetnú stavbu nemožno charakterizovať ako neoprávnenú a preto nepristúpil k vyporiadaniu vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku v zmysle § 135c Obč. zák. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Zo spisu OÚ Bratislava III sp. zn. XX/XXXXX vyplynulo, že kolaudačné konanie k predmetnej stavbe bolo právoplatne skončené dňa 14.01.1998, teda 8 rokov pred podaním žaloby a s ohľadom na čas nie je možné či už riadnymi alebo mimoriadnymi opravnými prostriedkami toto napadnúť. Ako z obsahu správneho konania vyplynulo, po celý čas stavebného konania mohol žalobca ako v tom čase vlastník priľahlého pozemku vznášať voči výstavbe predmetnej stavby námietky, pretože jednotlivé rozhodnutia stavebného úradu mu boli riadne doručované, ako to vyplýva z doručeniek v spise založených, čo však žalobca neučinil. Zo správneho konania vyplynulo, že žalobca do právoplatného skončenia kolaudačného konania neavizoval, že by stavebník, BC-INTERCOM spol. s r. o. stavbu a to ani sčasti realizoval na cudzom pozemku. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a treba ho považovať za platné, a nie za nulitné, ako to uvádzal právny zástupca žalobcu. Bolo pravdou, že stavebný úrad stavebníkovi uložil, aby zaistil vytýčenie priestorovej plochy podľa rozhodnutia o umiestnení stavby orgánom alebo organizáciou na to oprávnenou, čo stavebník, BC-INTERCOM spol. s r.o. aj urobil, poveril tým odborne spôsobilú osobu, geodeta k tomu oprávneného, aby tento vytýčil plochu podľa rozhodnutia o umiestnení stavby. Že došlo k nesprávnemu vytýčeniu priestorovej plochy pod stavbou už na jej začiatku nikto nemal vedomosť, neavizoval to stavebníkovi ani stavebný dozor, nezistil to ani stavebný úrad pri ohliadke na mieste samom pred vydaním kolaudačného rozhodnutia, naopak, stavebný úrad stavebníkovi dňa 31.07.1997 potvrdil, že: „Skutočný stav realizovanej stavby v porovnaní s dokumentáciou overenou stavebným úradom je v súlade s touto dokumentáciou.“ Naviac, zakúpený pozemok bol mierne zošikmený, takže odchýlka z celkovej časti stavby vo výmere 92 m2 k zastavenej časti cudzieho pozemku vo výmere 8 m2 nebola ani voľným okom viditeľná, čo môže potvrdiť i súd, ktorý vykonal ohliadku na mieste samom. Naviac, ak žalobca tvrdí, že stavba bola sčasti postavená na jeho pozemku parc. č. XXXXX/XX, toto sa nezakladá na pravde, nakoľko v čase realizácie stavby až do jej kolaudácie boli majiteľom sporného susedného pozemku parc. č. XXXXX/XX ĽSH a.s., ktoré žiadne námietky nevznášali. Naopak ĽSH a.s. Čestným prehlásením zo dňa 12.07.1996 vyjadrili súhlas s umiestnením a realizáciou sociálno-administratívnej budovy a to podľa predloženej projektovej dokumentácie vyhotovenej J.. K., ktorá im bola predložená k nahliadnutiu 10.1996. Naviac, podobne na č. l. 127 sa nachádza súhlas s vydaním stavebného povolenia podpísaný o.i. i žalobcom po tom, ako mu bolo doručené oznámenie o začatí stavebného povolenia. Žalovaný v 3. rade pred súdom tvrdil, že žalobca dňa 28.11.1996 podpísal Čestné prehlásenie, že súhlasí s umiestnením stavby podľa projektovej dokumentácie, čo žalobca nevyvrátil. Žalovaní preto správne tvrdili, že ich právny predchodca a stavebník bol preto od počiatku stavby presvedčený, že túto stavia na svojom pozemku a preto zotrvávali na stanovisku, že žiadajú vec posúdiť podľa ust. § 130 ods. 2 Obč. zák., a nie ako neoprávnenú stavbu podľa § 135c Obč. zákonníka. V spore bolo síce znaleckým dokazovaním preukázané, že predmetná administratívna budova, dnes vo vlastníctve žalovaných v 1. - 3. rade zasahuje do pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, z jej celkovej výmery 92 m2, sčasti a to výmerou 8 m2, z toho 2 m2 sa nachádzajú na dvoch stupňoch vstupného schodiska do budovy a 6 m2 sa nachádza na prednej, čelnej strane budovy, avšak doplneným dokazovaním mal súd návrh žalobcu, ktorým sa domáhal usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby podľa ust. 135c Obč. zákonníka za nedôvodný, nakoľko v súdnom konaní bol preukázaný opak, t. j. že stavba žalovaných v 1. - 3. rade je oprávnená a to z nasledovných dôvodov: Pre súd bolo podstatné a právne významné, že už pred samotnou výstavbou spornej administratívnej budovy, vlastníci priľahlých pozemkov dňa 10.04.1996 uzatvorili Dohodu o odsúhlasení realizácie stavieb a to žalobca, v tom čase vystupujúci pod obchodným menom Sving Slovakia, spol. s r.o., v zast. J.. T. R., ako v tom čase vlastník pozemku parc. č. XXXXX/XX, ENTO, zast. Y. C., ako vlastník pozemku parc. č. XXXXX/XX a BC-INTERCOM spol. s r.o., v ktorej sa dohodli, že budú realizovať stavby. Konkrétne BC-INTERCOM spol. s r. o. výstavbu jednoposchodovej budovy, v pôdoryse cca 90 m2, na účely kancelárskych priestorov a predajne. Už v tejto dohode si odsúhlasili, že prijímajú záväzok vystaviť súhlasné čestné prehlásenie/stanovisko suseda/vlastníka susedného pozemku, pokiaľ o to stavebník požiada, ak takéto čestné prehlásenie bude nutné predložiť v zmysle stavebného zákona, pričom žalobca sa po celý čas súdneho konania o tejto dohode súdu nezmienil. Súd takúto dohodu vlastníkov priľahlých pozemkov nepovažuje za bežnú, ale ak už bola uzatvorená, deklaruje to, že vzťahy v nej dotknutých osôb boli v tom čase nadštandardné a dobré, dôverovali si, keď vopred, zrejme v tom čase ešte bez predloženia projektovej dokumentácie súhlasili so stavbou, v danom prípade jednoposchodovej budovy stavebníka BC-INTERCOM spol. s r.o., s výmerou nie presne stanovenou, uvedenou ako „cca 90 m2“, pričom v tom čase stavebník BC-INTERCOM spol. s r.o., mal už zakúpený pozemok na stavbu tejto budovy a to presne o výmere 92 m2 a to kúpnou zmluvou z r. 1994. Nie je potom ani prekvapivé, ako sa žalobca v dohode zaviazal, že prijíma záväzok vystaviť súhlasné čestné prehlásenie/stanovisko suseda/vlastnícka susedného pozemku, pokiaľ o to stavebník požiada, ak takéto čestné prehlásenie bude nutné predložiť v zmysle stavebného zákona, toto aj urobil, a zrejme preto žiadne námietky počas celého správneho konania nevznášal, ani neavizoval, že by stavebník a to ani sčasti, stavbu postavil na cudzom pozemku, tiež i preto, že ani on na tento omyl v tom čase neprišiel. Situácia sa preukázateľne zmenila a zhoršila iba po tom, ako žalobca kúpil ďalší, susedný pozemok a to parc. č. XXXXX/XX a to kúpnou zmluvou v r. 2006, čím sa stal susedom spornej stavby, v tom čase už viac ako 8 rokov skolaudovanej a užívanej stavby. Dovtedy, teda viac ako 8 rokov od kolaudácie administratívnej budovy, vlastníctvo stavebníka BC-INTERCOM spol. s r.o., k administratívne budove nesporoval, a to ani v časti zmeny stavby, z r. 1997, týkajúcej sa nadstavby, pôvodne jednoposchodovej budovy, pričom tvrdil, že nedal súhlas so zmenou stavby. Avšak z pripojeného správneho spisu mal súd za preukázaný opak. Možnosť mal, námietky nevznášal. Napr. OÚ Bratislava III pod sp. zn. XX/XXXXX/XXX -XXX- J.. K. dňa 4.3.1997 oznámil začatie stavebného konania na predmetnú stavbu, čo bolo doručované i Sving Slovakia, bez pripomienok. Podobne sa Sving Slovakia doručovalo oznámenie OÚ Bratislava III pod sp. zn. XX/XXXXX/XXX -XXX-J.. K., zo dňa 04.03.1997, že sa upúšťa od miestneho zisťovania a ústneho konania, kde je uvedené, že námietky účastníkov konania neboli vznesené. Stavba bola realizovaná za účasti stavebného dozoru, J.. Q., ktorý dňa 02.05.1997 požiadal OÚ Bratislava III o zmenu stavby, pričom stavebný úrad udáva, že zmena spočíva v tom, že soc. administratívna sa zvýšila o 1. podlažie a ďalej, že k uvedenej zmene rozostavanej stavby sa vyjadrili účastníci konania: Sving Slovakia, s. r .o. a ENTO, ktorým bolo toto rozhodnutie o zmene rozostavanej stavby doručované. Dôležité tiež bolo, že dňa 31.07.1997 OÚ Bratislava III sp. zn. XX/XXXXX-XXX-XXX-J. K. vystavil Protokol o ústnom konaní spojený s miestnym zisťovaním o kolaudácii stavby a stavebný úrad zistil, že sa dodržali podmienky stavebného povolenia a vyhovelo sa všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu. Potvrdil, že skutočný stav realizovanej stavby v porovnaní s dokumentáciou overenou stavebným úradom je v súlade s touto dokumentáciou. Napokon administratívna budova, súp. č. XXXXX, dnes vo vlastníctve žalovaných v 1. - 3. rade, postavená na parc. č. XXXXX/XX o výmere 92 m2, bola na základe stavebného povolenia pre stavebníka, v tom čase BC- INTERCOM spol. s r .o., právoplatne skolaudovaná dňa 14.01.1998. Tento stav bol dlhodobo akceptovaný a stavebník nebol nerušený vo výkone svojho vlastníckeho práva, napr. si plnil svoje daňové povinnosti k nehnuteľnosti, s vedomím, že stavba v celosti je v jeho vlastníctve až do roku 2006, kedy sa stal susedom, teda vlastníkom susedného pozemku parc. č. XXXXX/XX žalobca, ktorý v roku 2008 podal na právneho predchodcu žalovaných žalobu, najprv na odstránenie celej stavby vo výmere 92 m2, neskôr sa alternatívnym petitom domáhal, aby mu ju súd prikázal celú do vlastníctva za náhradu, ďalej sa v spore mnohými návrhmi na zmenu petitu domáhal napr. zriadenia vecného bremena za odplatu, za rôzne sumy, tiež prikázania do vlastníctva žalobcu už iba časti sporného pozemku, najprv vo výmere 8 m2, potom opäť 12 m2, napokon s odvolaním sa na nový geometrický plán č. GP č. XX/XXXX. Tieto návrhy súd zamietol v zmysle § 143 ods. 1 C.s.p., nakoľko mal v konaní preukázané, že nemôže postupovať v spore v zmysle usporiadania vzťahov medzi stranami sporu podľa ust. § 135c Obč. zákonníka, keďže nejde o stavbu neoprávnenú, ale vec treba posúdiť podľa ust. § 130 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka. Súd mal konanie a postup vo veci právneho predchodcu žalovaných v 1.-3. rade, t. j. BC-INTERCOM, spol. s r.o., pri výstavbe spornej nehnuteľnosti nad všetky pochybnosti za dobromyseľný. Okolnosti nastúpenia dobromyseľnosti, ako i v iných podobných prípadoch, vždy súvisia s nejakým omylom, s ktorým je spojené presvedčenie, že držiteľ nadobudol vlastníctvo k veci . Takýto omyl môže mať skutkovú alebo právnu povahu. V danom prípade došlo k omylu skutkovej povahy, a to pri zakladaní stavby geodetom, ako odborne spôsobilou a na to určenou osobou. Spornou vo veci je totiž výstavba veľkej administratívnej budovy, a nie napr. prístrešku alebo inej drobnej stavby, naviac s požadovaným stavebným povolením. Je preto celkom bez akýchkoľvek pochybností isté, že stavbu nevytyčoval, nevykolíkoval, samotný právny predchodca žalovaných v 1. - 3. rade, čo žalobca ani netvrdil, teda samotný stavebník sa svojou vlastnou činnosťou žiadnej chyby či omylu pri vytyčovaní stavby nedopustil, ale pochybila odborne spôsobilá osoba, geodet, ktorého chyba voľným okom viditeľná nebola, s ohľadom na nepatrnú výmeru 8 m2 z celkovej výmery stavby 92 m2. Relevantným pre nastúpenie dobromyseľnosti je však len ospravedlniteľný omyl, ktorý keďže je neoddeliteľne spojený s dobromyseľnosťou, súd posudzoval objektívne, z hľadiska bežnej, (normálnej) opatrnosti každého držiteľa. Ospravedlniteľným by nebol omyl, a teda dobromyseľná držba, ak by sa preukázalo, že držiteľ musel o svojom omyle vedieť. Súd však konštatuje, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že k omylu došlo, avšak stavebník o ňom dlhodobo nevedel. Podľa § 130 ods. 2 Obč. zák. oprávnený držiteľ má rovnaké práva ako vlastník, ak zákon neustanoví inak. Takýto široký rozsah práv oprávneného držiteľa je daný tým, že tento sám seba pokladá za vlastníka veci alebo oprávneného vykonávateľa práva. Oprávnený držiteľ má právo vec užívať bez toho, aby vznikol jej vlastníkovi nárok na náhradu. Súd konštatuje, že žalovaní od počiatku zotrvávali na svojej verzii stavby budovy, na dobromyseľnosti, že stavbu stavali celú na svojom riadne zakúpenom a zaplatenom pozemku, v celej jeho výmere 92 m2, podľa stavebným úradom schválenej projektovej dokumentácie a o omyle vedomosť niekoľko rokov nemali. O omyle neboli upozornení ani stavebným úradom, stavebným dozorom, či inými osobami, ktoré vo veci vyhotovovali geometrické plány a preto súd konštatuje, že sú oprávnenými držiteľmi spornej nehnuteľnosti a majú k nej rovnaké práva ako vlastník.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve vlastníka stavby súp. č. XXXXX umiestnenej vo výmere 83 m2 na parc. č. XXXXX/XX zapísanej na LV pre kat. úz. N. V. Č.. XXXX užívať parc. č. XXXXX/XXX vo výmere 12 m2, ktorá bola vytvorená GP č. XX/XXXX, z 27.10.2016 uloží žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške 8.568,- eur. Žalobca v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ust. § 140 ods. 3 C.s.p., keď nepripustil zmenu žaloby. Podľa žalobcu sa nejednalo o zmenu žaloby, pretože v prípade neoprávnenej stavby určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Ďalej žalobca v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že nepostupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý odvolací súd vyjadril v odôvodnení zrušujúceho uznesenia č. k. 6Co/94/2014- 535. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom poprel vlastnícke právo žalobcu a zamietnutím žaloby zbavil žalobcu všetkých práv vyplývajúcich z § 123 Obč. zák. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že stavebné povolenie zo 17.03.1997 preukazuje, že podľa dokumentácie predmetná stavba nebola povolená na pozemku parc. č. XXXXX/XX vo vlastníctve žalobcu, ale výlučne na parc. č. XXXXX/XX vo vlastníctve žalovaných. Žalovaní nepreukázali právny vzťah k časti pozemku parc. č. XXXXX/XX vo výmere 12 m2, na ktorom postavili neoprávnenú stavbu. V konaní tiež podľa žalobcu nebola preukázaná dobromyseľnosť stavebníka. 8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 9. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia z 27.02.2014, č. k. 6Co/94/2014- 535 okrem iného uviedol: „Ak niekto zriadi na cudzom pozemku stavbu bez toho, aby mal k tomu občianskoprávne oprávnenie, ide o neoprávnenú stavbu. Stavebníka oprávňuje k stavbe predovšetkým vlastnícke právo. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej stačí, ak je na cudzom pozemku zriadená iba sčasti; v takom prípade sa možno domáhať odstránenia časti stavby alebo zriadenia vecného bremena v prospech stavebníka. Zriadenie neoprávnenej stavby nemožno riešiť vlastníckou žalobou, ale v § 135c Občiansky zákonník upravuje vyporiadanie vzájomných vzťahov vlastníka stavby a vlastníka pozemku. Z občianskoprávneho hľadiska nie je pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej významné, či stavebník mal stavebné povolenie, rovnako nie je rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku o stavbe. Ak stavebník staval v dobrej viere, že má právo stavať, bude rozhodujúce, či je oprávneným držiteľom práva, na základe ktorého stavia. Oprávnený držiteľ veci má rovnaké práva ako vlastník (§ 130 ods. 2 Obč. zák.). Oprávnený držiteľ práva preto môže v rozsahu držaného práva zriadiť na pozemku stavbu. Ak teda oprávnený držiteľ pozemku (vlastníckeho práva k pozemku) na pozemku zriadi stavbu, nepôjde o neoprávnenú stavbu. Ak stavebník nie je oprávneným držiteľom (to však nevylučuje, že subjektívne stavia v dobrej viere, táto dobrá viera však nie je daná „so zreteľom na všetky okolnosti“, ako to vyžaduje § 130 ods. 1 Obč. zák.), pôjde aj v prípade, že staval na základe neplatného alebo domnelého právneho titulu k stavbe, o neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c Obč. zák. Pri voľbe spôsobov vyporiadania treba vychádzať z poradia, v akom zákon vypočítava jednotlivé spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby. Preto treba vždy v prvom rade uvažovať o odstránení stavby. Treba však zvažovať i účelnosť odstránenia neoprávnenej stavby. Pri rozhodovaní o odstránení neoprávnenej stavby súd prihliada najmä k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, aký je rozsah zastavaného pozemku, ako aj k tomu, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku. Znenie § 135c Obč. zák. nevylučuje iné usporiadanie pomerov, než ktoré zákon výslovne vymenováva. Ak ide skutočne o neoprávnenú stavbu, nemožno žalobu na jej vyporiadanie zamietnuť.“ 10. Na tomto právnom názore odvolací súd trvá, pretože k zmene skutkového stavu nedošlo. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predmetná zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcu. Pre posúdenie, či ide o neoprávnenú stavbu z občianskoprávneho hľadiska je rozhodujúce, či - najmä vzhľadom na rozsah, v akom stavba zasahuje do pozemku žalobcu - bol stavebník oprávneným držiteľom práva, na základe ktorého staval (§ 130 ods. 2 Obč. zák.). Oprávneným držiteľom tej časti pozemku, na ktorý predmetná stavba zasahuje, by bol stavebník - právny predchodca žalovaných za predpokladu, že bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere o tom, že je vlastníkom i tej časti pozemku žalobcu, na ktorý predmetná stavba zasahuje. Ak bol stavebník so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, mohol v rozsahu držaného práva zriadiť stavbu i na časti pozemku žalobcu. V takom prípade by sa nejednalo o neoprávnenú stavbu. Odvolací súd však zdôrazňuje, že dobrá viera stavebníka - právneho predchodcu žalovaných, že stavbu stavia na pozemku, ktorého je vlastníkom, musí byť preukázaná celkom nepochybne a jednoznačne, pretože na druhej strane tu je záujem na ochrane vlastníckeho práva žalobcu. Je celkom bez právneho významu to, či žalobca mohol v priebehu stavebného konania vznášať námietky a je tiež právne bezvýznamný obsah dohody o odsúhlasení realizácie stavieb z 10.04.1996. Ak totiž predmetná stavba zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcu - ako to napokon skonštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku - pôjde o neoprávnenú stavbu s jedinou výnimkou a to že stavebník bol oprávneným držiteľom tej časti pozemku, na ktorý predmetná stavba zasahuje. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že v konaní bolo preukázané, že stavebník - právny predchodca žalovaných bol v dobrej viere, že predmetnú stavbu stavia v celom rozsahu na pozemku vo svojom vlastníctve. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (viď ods. 6). Dobrú vieru stavebníka možno vyvodiť najmä z faktu, že do pozemku vo vlastníctve žalobcu predmetná stavba zasahuje iba v neparnej výmere 8 m2, takže je dôvodné predpokladať, že stavebník, resp. žalovaní si tejto skutočnosti neboli vedomí, a tiež z toho, že žiadny z účastníkov stavebného konania nespochybnil, že stavba je postavená na pozemku vo vlastníctve stavebníka a že stavebník a po ňom žalovaní ako jeho právni nástupcovia predmetnú stavbu pokojne a nerušene užívali po dobu viac ako 10 rokov od jej kolaudácie (kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.1998 a žaloba bola na súd prvej inštancie podaná dňa 02.12.2008). Možno uzavrieť, že v konaní nebola preukázaná žiadna taká skutočnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že stavebník nebol v dobrej viere, že predmetnú stavbu (budovu) stavia sčasti na cudzom pozemku. Stavebník bol teda oprávneným držiteľom tej časti pozemku vo vlastníctve žalobcu, na ktorú predmetná stavba zasahuje, resp. stavebník bol oprávneným držiteľom práva, na základe ktorého staval (§ 130 ods. 2 Obč. zák.). Treba teda vychádzať z toho, že stavebník ako oprávnený držiteľ vlastníckeho práva k tej časti pozemku vo vlastníctve žalobcu, na ktorú zasahuje predmetná stavba, mal k tejto časti pozemku rovnaké právo, ako žalobca a v dôsledku toho nemožno považovať predmetnú stavbu za neoprávnenú v zmysle § 135c Obč. zák. 11. Keďže súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že predmetná stavba nie je neoprávnenou stavbou v zmysle § 135c Obč. zák., neuplatní sa ust. § 140 ods. 3 C.s.p. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby v zmysle § 135c Obč. zák. patrí medzi prípady, keď určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (ním je práve ust. § 135c Obč. zák.). V prípade konania podľa § 135c Obč. zák. súd nie je viazaný petitom žaloby, ale je povinný vychádzať z poradia, v akom zákon vypočítava jednotlivé spôsoby usporiadania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby (na prvom mieste je to odstránenie stavby, na druhom je to jej prikázanie za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku a na treťom mieste je to zriadenie vecného bremena za náhradu ). V takom prípade sa uplatní ust. § 140 ods. 3 C.s.p. V prejednávanej veci však súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 135c Obč. zák., pretože - ako je to uvedené vyššie - vychádzal z toho, že o neoprávnenú stavbu sa nejedná. Nepripustením zmeny petitu z odstránenia stavby na zriadenie vecného bremena za odplatu preto nemohlo dôjsť k porušeniu procesných práv žalobcu. 12. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).