Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/550/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309201544 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1309201544.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobkyne: H. X., X. W. Č.. XX, X., zastúpenej JUDr. Jánom Felšöcim, advokátom a konateľom FELŠŐCI & Partners, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, proti žalovanému: Y. W., X. G. Č.. X, X., zastúpenému: JUDr. Tiborom Szakálom, advokátom, so sídlom Korzo B.Bartóka č. 789/3, pracovisko Hlavná 26/5, Dunajská Streda, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 05. marca 2015, č.k. 11C/22/2009-1226, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že I. Z vecí, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadá do výlučného vlastníctva žalobkyne: - nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, W. Ú. G., C. U., záhradná chata súpisné číslo XXXX, postavená na parcele č. XXXXX/XXX, pozemok parcela Č..XXXXX/XXX, ostatné plochy o výmere 253 m2, pozemok parcela č. XXXXX/ XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2, všetko v hodnote 105.493,75 eur, - zariadenie chaty v hodnote 1.048,60 eur, II. Z vecí, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadá do výlučného vlastníctva žalovaného: - obchodný podiel v spoločnosti K.F.-Maliarstvo s.r.o., v hodnote 51.877,16 eur, - nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, W. Ú. P., C. X., Mestská časť B. T., O. X. Č.. X P. P. Č.. X, na O. L. X. domu s.č. XXXX, L. na L..Č.. XXXX/X na H. G. Č.. X P. X. o podlahovej ploche 82,26 m2, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu vo výške 8226/290925 a spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra C parc.č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 552 m2 vo výške spoluvlastníckeho podielu 8226/290925, všetko v hodnote 158.689,55 eur, - nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, W. Ú. P., C. X., Mestská časť B. T., R. U..Č.. XXXX, postavená na parcele registra C parc.č. XXXX/X , v hodnote 9.280,75 eur, - nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, W. Ú. P., C. X., Mestská časť B. T., pozemky registra C, parc.č. XXXX/X, zastavané plochy o výmere 19 m2, parcela č. XXXX/X, zastavané plochy o výmere 20m2, parc.č. XXXX/X, zastavané plochy o výmere 20 m2, parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy o výmere 20 m2, parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy o výmere 20 m2, parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy o výmere 20 m2 v hodnote 6.502,46 eur, - zariadenie bytu na G. D. Č.. X P. X. v hodnote 6.524,75 eur (5.419,25 eur - zariadenie a 1.105,50 eur - elektrospotrebiče). III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 34.270,- eur do šesťdesiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V. Žalobkyňa je povinná zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 6.116,- eur, na účet Okresného súdu Bratislava III, do troch dní. VI. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 6.116,- eur na účet Okresného súdu Bratislava III, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, W. Ú. G., C. U., a to záhradnú chatu súp.č. XXXX, L. na L.. Č.. XXXXX/XXX a pozemky parc. č. XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, všetko v hodnote 105.493,75 eur a zariadenie chaty v hodnote 1.048,60 eur. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal obchodný podiel v spoločnosti W..K..-T. U..G..C.., v hodnote 51.877,16 eur; nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, katastrálne územie P., C. X., T. Č. B. T., H. O. O. X. Č.. X P. P. Č.. X, na O. L. X. J. U..Č.. XXXX, L. na L..Č.. XXXX/X na adrese: G. Č.. X P. X., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu vo výške 8226/290925 a spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra C parc. č. XXXX/X vo výške spoluvlastníckeho podielu 8226/290925, všetko v hodnote 158.689,55 eur; nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, W. Ú. P., obec X., T. Č. B. T., R. U..Č.. XXXX, postavenú na parcele registra C parc.č. XXXX/X, v hodnote 9.280,75 eur; nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie P., C. X., T. Č. B. T., pozemky registra C, parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, všetko v hodnote 6.502,46 eur; zariadenie bytu na G. D. Č.. X P. X. v hodnote 6.524,75 eur (5.419,25 eur - zariadenie a 1.105,50 eur - elektrospotrebiče). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 44.228,47 eur do desiatich dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobkyni aj žalovanému uložil povinnosť každému zaplatiť súdny poplatok za vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 6.116 eur na účet súdu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak podľa § 148, § 149 ods. 1 a § 150 Obč. zákonníka, keď vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo účastníkov, uzatvorené dňa 04.01.1975, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.08.2008 č.k. 43C/86/2008-36, právoplatným dňa 19.09.2008. Z výpisu zo živnostenského registra zistil, že dňa 24.06.1992 žalovaný začal podnikať ako živnostník, činnosť ukončil dňa 31.03.2009. Z osvedčenia o dedičstve č.k. D 2840/97-109 zistil, že po poručiteľke H. X. nadobudol dedičstvo brat žalobkyne, ktorý sa zaviazal vyplatiť žalobkyni sumu 150.000 Sk v hotovosti, ako hodnotu jej zákonného dedičského podielu, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.05.1999. Z kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.1998 zistil, že žalobkyňa ako predávajúca previedla vlastníctvo k nehnuteľnostiam v kat.úz. P. S. na svojho brata, ako kupujúceho, pričom dohodnutá kúpna cena predstavovala sumu 100.000 Sk a bola vyplatená pri podpise zmluvy v celosti. Dňa 15.12.1998 podpísala žalobkyňa prehlásenie, v ktorom vyhlásila, že dňa 15.12.1998 prevzala od svojho brata sumu 250.000 Sk. Dňa 10.08.2010 brat žalobkyne vyhlásil, že vyplatil žalobkyni dňa 15.12.1998 na Notárskom úrade JUDr. Svrčkovej v Nitre za prítomnosti notárky, žalovaného a Y.. Y. peňažnú sumu 250.000 Sk z dôvodu vyporiadania dedičstva po rodičoch. Dňa 21.03.2003 žalovaný overil svoj podpis na listine nazvanej - Súhlas na nadobudnutie majetku, ktorej obsahom bolo potvrdenie, že žalovaný súhlasí, aby sa výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na X. L. X. J. na G. D.. Č.. XX P. X. (teraz W. D..) stala jeho manželka a súhlas odôvodňoval tým, že všetky finančné prostriedky, ktoré na odkúpenie predmetného bytu boli použité, pochádzajú z dedičstva manželky. Dňa 01.04.2003 bola podpísaná kúpna zmluva medzi žalobkyňou ako kupujúcou a N. Z. ako predávajúcim, predmetom ktorej bol prevod predmetného bytu na G. D.. Č.. XX P. X. (O. W.) za dohodnutú kúpnu cenu 223.370 Sk. Vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že žalobkyňa vybrala dňa 12.05.2008 v pobočke O. X. z podnikateľského účtu spoločnosti W..K..-T. s.r.o. sumu 300.000 Sk a toho istého dňa z podnikateľského účtu na podnikateľský subjekt Y. W. sumu 300.000 Sk. Žalobkyňa tieto skutočnosti nerozporovala, uviedla, že peniaze nepoužila pre vlastnú potrebu, ale má ich uložené v trezore. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.05.2008, predloženej žalovaným zistil, že toho dňa mu N.. P. R. požičal sumu 600.000 Sk bezúročne, na dobu jedného roka s tým, že dlžník dlh vráti do 15.05.2009; dňa 15.05.2010 obaja účastníci podpísali zmluvu o vrátení pôžičky, v ktorej potvrdili, že žalovaný vrátil predmet pôžičky zo dňa 15.05.2008, t.j. 600.000 Sk, t.j. 19.916,351 eur a veriteľ prehlásil, že finančnú sumu prevzal. Znaleckým posudkom č. 7/2010 určil znalec všeobecnú hodnotu obchodného podielu spoločnosti W..K.. - T. U..G..C.., a to sumou 51.877,16 eur; znaleckým posudkom č. 9/2010 zo dňa 30.04.2010 určila znalecká organizácia všeobecnú hodnotu trojizbového bytu č. X na X. L. X. J. na G. D.. Č.. X P. X., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom na pozemku v sume 158.689,55 eur; všeobecná hodnota nehnuteľnosti zapísanej na I. Č.. XXXX P. W..Ú.. P., R. U..Č.. XXXX predstavuje sumu 9.280,75 eur; znalec stanovil aj všeobecnú hodnotu nehnuteľností (pozemky pod garážou) zapísaných na LV č. XXXX P. W..Ú.. P. v sume 6.502,46 eur a znalecká organizácia stanovila aj všeobecnú hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX P. W..Ú.. G. ,a to záhradnej chatky súp.č. XXXX a pozemkov spolu v sume 105.493,75 eur. Strany špecifikovali zariadenie chaty a zhodli sa na zostatkovej hodnote jednotlivých predmetov, spolu v sume 1.048,60 eur. Všeobecná hodnota súboru nábytku, nachádzajúceho sa v byte na G. Č.. X P. X., bola určená znaleckým posudkom č. 02/2012 v sume 5.419,25 eur a hodnota hnuteľných vecí, nachádzajúcich sa v byte na G. Č.. X P. X., konkrétne elektrotechnických zariadení, bola určená v sume 1.105,50 eur. Znalec JUDr. Ing. Vojtech Čipák, PhD. v znaleckom posudku konštatoval, že mu neboli predložené dostatočné účtovné doklady k tomu, aby vedel ustáliť rozdiel medzi aktívami a pasívami živnosti žalovaného, avšak vyjadril stav finančných prostriedkov na účte a v pokladniciach žalovaného, ako živnostníka, v sume 15.234,90 eur, ktorú sumu súd taktiež zahrnul do masy BSM. Uviedol, že žalovaný žiadal do masy BSM zahrnúť aj jednoizbový byt č. XX na X. L. X. J. na W. Č.. XX (L. G. Č.. XX), keď trval na tom, že kúpna cena bola v kúpnej zmluve uvedená 223.370 Sk, avšak v skutočnosti predstavovala sumu 550.000 Sk a bola vyplatená zo spoločných prostriedkov počas trvania manželstva ešte v roku 1997, kedy sa s otcom vlastníka bytu ústne dohodli na uzatvorení kúpnej zmluvy a na tom, že byt zrekonštruuje, so súhlasom vlastníka sa do zrekonštruovaného bytu presťahovala dcéra N. v máji roku 1997 spolu s manželom a so synom a bolo jej prisľúbené, že v byte zostane bývať natrvalo, a že na ňu matka prevedie vlastnícke právo. V konaní však bolo preukázané, že žalobkyňa v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému bytu disponovala takým objemom finančných prostriedkov, ktoré postačovali na zaplatenie kúpnej ceny, túto skutočnosť preukázala jednak osvedčením o dedičstve, podľa ktorého jej brat vyplatil sumu 150.000 Sk v hotovosti a kúpnou zmluvou zo dňa 15.12.1998, na základe ktorej jej bola vyplatená kúpna cena vo výške 100.000 Sk, spolu 250.000 Sk, pričom kúpna cena bytu, ktorá bola v konaní preukázaná, predstavoval sumu 223.370 Sk. Tvrdenie žalovaného, že byt zakúpili za 550.000 Sk neboli v konaní preukázané a svedok T. tvrdil, že počul, že byt kúpili za 550.000 Sk, avšak pri odovzdávaní kúpnej ceny nebol prítomný a nemôže to preto potvrdiť. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalovaný súhlasil s tým, aby sa výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti stala žalobkyňa, práve z dôvodu, že kúpna cena bola vyplatená z jej výlučných finančných prostriedkov a následne žalobkyňa neskôr predmetný byt previedla na svojho zaťa. Žalovaný ďalej trval na tom, že do masy BSM patrí aj dvojizbový byt na S. Č.. X P. X., ktorého vlastníkom bola dcéra T., pričom obaja účastníci sa zhodli na tom že tento byt sa kupoval zo spoločných prostriedkov, obaja súhlasili, aby sa výlučnou vlastníčkou stala dcéra, a preto dospel k záveru, že z právneho hľadiska ide o dar, a preto túto nehnuteľnosť nezahrnul do masy BSM. Žalovaný žiadal pri vyporiadaní BSM zohľadniť aj pôžičku, ktorú preukazoval listinnými dôkazmi a svedeckou výpoveďou, ktoré žalobkyňa namietala, že sú účelové a o žiadnej pôžičke nemala vedomosť, žalovaný nebol 15.05.2008 vo finančnej núdzi, ktorá by odôvodňovala požičanie peňazí, čo preukazuje účtovná evidencia z uvedeného obdobia, ako aj tvrdenia žalovaného v trestnom konaní, v ktorom potvrdil, že v máji 2008 mali doma úspory vo výške cca 400.000 Sk, pričom účtovníčka žalovaného Q. X. čestným vyhlásením vyhlásila, že počas výkonu činnosti účtovníckych prác do októbra 2008 neúčtovala žiadnu pôžičku od N.. P. R. pre spoločnosť W..K..-T. s.r.o. ani pre Y. W.. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že svedok N.. R. poskytol žalovanému pôžičku za účelom výplaty zamestnancov, nebola to teda pôžička pre súkromné účely, ide o pohľadávku firmy, a nie žalovaného ako súkromnej osoby, a preto sa ňou pri vyporiadaní BSM nezaoberal. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že žalovaný si ponechal vo svojej držbe peňažné prostriedky patriace do BSM v sume 49.000 eur, čo žalovaný popieral, a žalobkyňa v konaní jednoznačne nepreukázala, že v čase rozvodu tieto finančné prostriedky existovali. Do masy BSM zahrnul aj finančné prostriedky v sume 19.916,35 eur (600.000 Sk), ktoré žalobkyňa vybrala z účtu spoločnosti a z účtu žalovaného ako živnostníka, keď znalecký posudok, ktorým bola stanovená hodnota obchodného podielu, tieto peniaze nezahrnul do aktív a pasív spoločnosti, tieto financie preukázateľne v čase rozvodu existovali, a žalobkyňa od začiatku konania tvrdila, že ich má uložené v trezore. Ďalej uviedol, že obe strany sa zhodli na tom že v rámci vyporiadania BSM je potrebné zohľadniť investície, ktoré boli vynaložené zo spoločných prostriedkov do výlučného vlastníctva žalobkyne,a to do jednoizbového bytu na W. Č.. XX P. X. (L. G. Č.. XX), a to v sume 33.193,92 eur. Uviedol, že žalobkyňa neskôr žalobu, ktorou žiadala prikázať do jej výlučného vlastníctva chatu, zmenila a žiadala prikázať do jej vlastníctva byt na G. D.. spolu so zariadením z dôvodu, že vzhľadom na zmenu zdravotného stavu, nie je schopná chatu užívať, pričom aj žalovaný žiadal, aby predmetný byt pripadol do jeho výlučného vlastníctva. Pri rozhodovaní o tom, ktoré zo spoločných vecí pripadnú do výlučného vlastníctva každej strany, prihliadol k tomu, ako boli veci doteraz užívané, a keďže bolo preukázané, že v byte na G. D.. býval žalovaný od rozvodu manželstva, užíval aj hnuteľné veci, nachádzajúce sa v tomto byte, prikázal do jeho výlučného vlastníctva predmetný byt spolu so zariadením a v súlade so zásadou účelného využitia veci mu prikázal aj garáž nachádzajúcu sa v blízkosti bytu spolu s pozemkami, na ktorých je garáž postavená, a do vlastníctva žalobkyne preto prikázal chatu spolu s jej zariadením napriek tomu, že žalobkyňa namietala, že vzhľadom na jej zdravotný stav ju nemôže užívať. Poukázal na to, že žalobkyňa v súčasnosti má zabezpečené bývanie a predmetnú chatu môže následne predať a investície použiť na kúpu iného bytu. Pri vyporiadaní vychádzal z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Do vlastníctva žalobkyne prikázal veci, spolu s prihliadnutím na investície, ktoré boli vynaložené na jej oddelený majetok a finančnú sumu, ktorú má v držbe, spolu v hodnote 159.652,62 eur a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal veci špecifikované vo výroku rozhodnutia s prihliadnutím na sumu 15.234,90 eur, ktorá sa nachádza na účte a v pokladniciach žalovaného ako živnostníka, spolu v sume 248.109,57 eur. Uviedol, že spoluhodnota masy BSM predstavuje sumu 407.762,19 eur a pri rovnosti podielov oboch manželov predstavuje hodnota jedného podielu každého z manželov sumu 203.381,09 eur, a preto zaviazal žalovaného na vyrovnanie podielu žalobkyne zaplatiť jej sumu 44.228,47 eur. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p. s odôvodnením, že obe strany mali v konaní čiastočný úspech a podľa § 2 ods.1 písm. c/ a položky 6 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je Prílohou zákona č. 71/1992 Zb. zaviazal obe strany na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 3 % z ceny všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vysporiadavajú, pričom poplatkový základ tvoria iba aktíva, pasíva sa do základu nezahŕňajú, ani sa o ne poplatkový základ neznižuje, a taktiež sa neodpočítavajú zo základu sumy, ktoré manželia vynaložili zo svojho na spoločný majetok, a teda vychádzal zo sumy 407.762,19 eur, z ktorej súdny poplatok predstavuje celkovú sumu 12. 232, 86 eur. Uviedol, že o trovách konania štátu rozhodne samostatným uznesením. 2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa, žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že navrhovala ako jediné morálne a spravodlivé riešenie vyporiadania BSM prikázať jej do výlučného vlastníctva trojizbový byt č. X na G. Č.. X P. X. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku, zariadenie predmetného bytu a na vyrovnanie jej podielu navrhla žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť jej sumu 17.774 eur. Návrh na prikázanie jej bytu odôvodnila sociálnym postavením, finančnou núdzou a vážnymi zdravotnými problémami a poukázala aj na nerovnaké postavenie počas dlhotrvajúceho sporu, kedy väčšinu vecí, tvoriacich masu BSM, užíval žalovaný a jej užívanie žiadnym spôsobom neumožnil. Neumožnil jej užívať chatu, a zo špekulatívnych dôvodov ju odovzdal na užívanie dcére N., ktorá sa zavrhnutiahodným spôsobom správala k žalobkyni, a ktorá obýva chatu so svojím novým priateľom a s deťmi od roku 2011. Uviedla, že z dôvodu vážnych zmien jej zdravotného stavu, spôsobených najmä stresom z dlhotrvajúceho súdneho konania nielen v tejto veci, ale aj v trestnej veci, ktorú inicioval voči nej žalovaný z dôvodu pomsty za podanie návrhu na rozvod manželstva, nie je schopná užívať predmetnú chatu, pričom potvrdenie lekárky - H. T.. O. X. preukazuje, že trpí veľmi silnou alergiou a nemôže sa vo vegetačnom období zdržiavať v prírode, z toho dôvodu by chatu nemohla užívať. Uviedla, že predmetná chata má 2 samostatné bývania, so samostatnými vchodmi a bývanie v nej dostatočne vyrieši bytovú otázku žalovaného, keď ona má záujem o prikázanie bytu na G. Č..X P. X., čím sa aj podiely medzi stranami viac vyrovnajú, keď žalovaný nebude schopný, a ani ochotný vyplatiť jej sumu na vyrovnanie podielov, určenú prvoinštančným súdom. Namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď svoje rozhodnutie o prikázaní predmetného bytu do výlučného vlastníctva žalovaného odôvodnil tým, že on užíva byt, a chatu neužíva, a neprihliadol na správanie sa žalovaného voči nej, ktoré odporovalo dobrým mravom. Nie je pravdivé tvrdenie, že žalovaný chatu neužíva, po celú dobu, čo je 6 rokov, užíval chatu cez víkendy. Práve ona chatu žiadnym spôsobom neužívala. Z bytu odišla len z dôvodu neznesiteľných rodinných pomerov ešte počas trvania manželstva, poplatky za byt však riadne platila a nemá vyriešenú bytovú otázku, keďže jednoizbový byt, ktorý užíva; z titulu poskytnutia pomoci v chorobe aj finančne, ktorú potrebovala; previedla ako jedinú hodnotu na svojho zaťa. V byte má zabezpečené právo doživotného užívania, ale nemá právo s bytom disponovať. Pokiaľ ide o hľadisko účelného využitia veci, poukázala na to, že žalovaný chatu v G. staval najmä za účelom jeho relaxu pri rybárčení na jazere, ktoré sa nachádza oproti chate a ona, ako alergička, vo vegetačnom období nemôže chatu užívať, nemá vodičské oprávnenie a bez motorového vozidla je užívanie chaty pre dôchodkyňou nemožné. Vzdialenosť k najbližšej autobusovej zastávke je cca 1,5 km. G. Y. P. C. X. X W., žalovaný má 2 motorové vozidlá, čo mu umožňuje bývanie a dochádzanie z G. do Bratislavy. Uviedla, že medzi stranami bol počas trvania súdneho sporu výrazný nepomer v užívaní hodnôt patriacich do BSM, keďže ich od roku 2008 užíval sám žalovaný, ktorý podnikal všetky kroky, aby jej zabránil spoločné veci užívať, používal vyhrážky, ohováranie a ďalšie formy psychického nátlaku, ktorým ona nedokáže čeliť aj z dôvodu neustálych zdravotných problémov. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že zásada rovnosti podielov, z ktorej sa pri vyporiadaní BSM vychádza, nevylučuje, aby po dokonalom zistení skutkového stavu veci boli tieto podiely určené v inom pomere, pretože súd má prihliadať tiež na to, ktorý z manželov sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Namietal, že to bol práve on, ktorý vstupom do podnikania, či už ako fyzická osoba, či ako jediný spoločník a jediný konateľ obchodnej spoločnosti, sa v rozhodujúcej miere zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, ktoré sú teraz predmetom vyporiadania, čo podľa jeho názoru malo mať svoj odraz aj vo vyporiadaní BSM. Namietal, že v konaní bol nedostatočne zistený rozsah spoluvlastníctva, ktoré je predmetom vyporiadania a do bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd zahrnul aj veci, ktoré tam podľa jeho názoru boli zaradené nesprávne. S poukazom na ustálenú judikatúru; podľa ktorej, ak bola vec získaná za trvania manželstva z časti z prostriedkov patriacich len jednému z manželov, patrí táto vec za podmienok uvedených v ust. § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva; namietal; že X-N.Ý. X. na G. Č.. XX (L. W. XX), ktorý síce podľa zápisu v katastri nehnuteľností nadobudla iba žalobkyňa, patrí do BSM strán. Namietal, že aj z výpovede dcéry strán N. L. vyplýva, že iba navonok bola manifestovaná vôľa kupovať 1-izbový byt na meno žalobkyne, z dôvodu obavy o prípadnú neúspešnosť jeho podnikania, v skutočnosti bol byt kupovaný zo spoločných finančných prostriedkov strán. Je všeobecne známou skutočnosťou, že v čase kúpy bytu (apríl 2003), v danej lokalite, považovanej už vtedy za širšie centrum mesta, nebolo možné kúpiť 1- izbový byt za znalcom určenú cenu 223.370,- Sk, ale maximálne garáž, a to aj podľa predloženej kúpno-predajnej zmluvy z 27.01.2000 o kúpe garáže žalovaným za sumu 120.000 Sk, keď skutočné trhové ceny bytov boli niekedy aj niekoľkonásobne vyššie oproti cene bytov určovanej znalcami. Taktiež je všeobecne známou skutočnosťou, že v tom čase znalecké posudky o oceňovaní nehnuteľností, vypracované znalcami, zvyčajne značne podhodnotili nehnuteľnosti oproti skutočným trhovým cenám, a to jednak z dôvodu rozporu príslušných predpisov o oceňovaní s objektívnou skutočnosťou - trhovou cenou a z dôvodu záujmu účastníkov znížiť výšku daňovej povinnosti na v tom čase existujúcej dani z prevodu nehnuteľností. Poukázal aj na výpoveď svedka Q. T., ktorý vypovedal, že má vedomosť o tom, že predmetný 1-izbový byt sa kupoval za 550.000 Sk zo spoločných peňazí strán, lebo si vypočul rozhovor medzi stranami, ktorý sa o tom pred ním spolu rozprávali a zvykli sa pred ním rozprávať aj o iných dôvernostiach. Namietal, že svedok uviedol aj iné údaje zo života a spoločného hospodárenia strán, a preto nesprávne súd prvej inštancie na jeho výpoveď neprihliadol s odôvodnením, že nebol prítomný pri vyplácaní peňazí. Pravdivosť výpovede tohto svedka potvrdzuje aj alibistická a vyhýbavá výpoveď svedka - predávajúceho N.. N.. Z., ktorý sa jednak vyhovoril na rodičov a jednak namiesto toho, aby potvrdil presnú výšku skutočnej kúpnej ceny bytu vyhlásil, že si presne nespomína, hoci nepoprel, že zmluvu podpisoval on. Vzhľadom na veľký cenový rozdiel, a vzhľadom na nie každodennosť takejto transakcie, sa dá výpoveď svedka Z. vysvetliť jedine jeho snahou zamlčať skutočnú kúpnu cenu, a tým spôsobenie vzniku daňového nedoplatku a je potrebné veriť svedkovi T., že skutočná kúpna cena predstavovala sumu 550.000 Sk, a teda muselo sa na ňu prispieť zo spoločných finančných prostriedkov strán, pretože ak by žalobkyňa aj sumu 250.000 Sk napriek časovému odstupu 4 a pol roka mala stále reálne k dispozícii, nestačili by tieto finančné prostriedky na kúpu predmetného bytu. Tento záver podľa jeho názoru umocňuje aj záhadné a ťažko pochopiteľné darovanie predmetného bytu žalobkyňou svojmu zaťovi, občanovi Holandského kráľovstva, počas trvania konania o vyporiadanie BSM s odôvodnením snahy o získanie finančných prostriedkov na vedenie súdneho konania, keď žalobkyňa podľa jej tvrdení stále má k dispozícii 600.000 Sk, odcudzených jemu, resp. jeho firme. Ďalej namietal, že obchodný podiel na spoločnosti W..K..- T. s.r.o. je vecou, ktorá slúži na výkon povolania výlučne žalovaného, keď žalobkyňa nikdy nebola spoločníčkou, či konateľkou, resp. členkou dozornej rady obchodnej spoločnosti žalovaného, vystupovala navonok ako zamestnankyňa, aby boli za ňu uhrádzané príslušné odvody do poisťovní a nemá ani žiadnu kvalifikáciu na vykonávanie predmetu činnosti obchodnej spoločnosti, a preto pri dôslednom výklade § 143 Občianskeho zákonníka nepatrí do BSM a nemal byť predmetom oceňovania ani vyporiadania BSM, pretože ide o výlučný majetok žalovaného. Súd prvej inštancie sa s týmito jeho tvrdeniami nevysporiadal a v odôvodnení rozhodnutia neuviedol akými úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, na základe ktorého obchodný podiel v predmetnej spoločnosti zahrnul do BSM. V tejto súvislosti žalobkyňa podľa jeho názoru môže v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka žiadať, aby jej bolo nahradené, čo sa pri zakladaní obchodnej spoločnosti zo spoločného majetku vynaložilo na jeho výlučný majetok, a teda ak žalovaný nepreukáže, že išlo o jeho výlučné peňažné prostriedky, môže požadovať žalobkyňa iba 50.000 Sk, ako alikvotnú sumu na základnom vklade spoločníka. Namietal, že nesprávne súd prvej inštancie medzi pohľadávky existujúce v čase zániku BSM nezahrnul pôžičku 600.000 Sk, poskytnutú N.. R. s odôvodnením, že poskytol žalovanému pôžičku za účelom výplaty zamestnancov, teda nebola to pôžička pre súkromné účely, a že je to pohľadávka firmy, a nie žalovaného ako súkromnej osoby. Vychádzal pritom z čestného prehlásenia jeho bývalej účtovníčky Q.. X. napriek tomu, že žalovaný výslovne trval na jej výsluchu, avšak tomuto jeho návrhu súd nevyhovel. Ku dňu zániku BSM existoval záväzok podnikania žalovaného ako podnikajúcej fyzickej osoby (teda nie záväzok voči s.r.o.) voči N. R. v sume 600.000 Sk, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov, ako aj z výsluchu svedka P. R.. K vráteniu tejto pôžičky P.. R. došlo výlučne žalovaným po zániku BSM. Súd sa mal preto s touto skutočnosťou pri vyporiadaní BSM zaoberať. Vzhľadom na to, že v konaní o vyporiadanie BSM súd zisťuje predovšetkým rozsah spoluvlastníctva podľa stavu k zániku BSM, ale vychádza z ceny veci, ktorú majú veci v čase vyporiadania, považoval za závažný nedostatok napadnutého rozsudku, že súd vychádzal z niekoľkoročných znaleckých posudkov oceňovania vecí bez ich aktualizácie. Podľa jeho názoru mal súd požiadať znalcov o stručné vyjadrenie, či doplnenie ich pôvodných znaleckých posudkov o oceňovaní vyporiadaných vecí ich aktualizáciou k času rozhodovania súdu. 4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného nesúhlasila s jeho tvrdením, že sa údajne svojím vstupom do podnikania mal v rozhodujúcej miere zaslúžiť o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a namietala, že v konaní bolo preukázané, že práve ona od začiatku žalovanému pri podnikaní vypomáhala, počas jeho výkonu podnikania formou živnosti mu vykonávala všetky účtovné, fakturačné a administratívne práce, styk s bankou aj návrhy na dizajnové riešenia výkonu rekonštrukcií pri prerábkach bytov, po začatí podnikania formou spoločnosti s ručením obmedzeným nevykonávala účtovníctvo, ale pripravovala všetky podklady pre externú účtovníčku a všetky ostatné práce súvisiace s administratívou firmy vykonávala ďalej. Nie je preto dôvod na vyporiadanie BSM medzi stranami iným pomerom, ako podľa zásady rovnosti podielov. Zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, týkajúcich sa nadobudnutia bytu na W. Č.. XX (L. G. Č.. XX) do jej výlučného vlastníctva, čo súd správne posúdil, a uviedla, že na svedeckú výpoveď Q. T., ktorý bol a pravdepodobne stále je nielen oddaný šéfovi, teda žalovanému, ale aj alkoholu, nie je dôkazom, na ktorý by mal súd prihliadnuť. Uviedla, že nikdy neriešila súkromné veci pred zamestnancami a svedok vypovedal len podľa inštrukcií žalovaného, jeho výpoveď bola zmätočná a ona ju rozporovala. Stotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, že obchodný podiel patrí do BSM, a aj s právnym posúdením veci v časti údajnej pôžičky v sume 600.000 Sk od N.. P. R.. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol jej odvolanie odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p., pretože v ňom absentuje odkaz, z akých dôvodov je odvolanie okrem všeobecných náležitostí odôvodnené aj v zmysle dôvodov odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p. Ďalej uviedol, že žalobkyňa si existujúci právny stav s bytom spôsobila sama, keď z nevysvetliteľných dôvodov jednoizbový byt, v ktorom fakticky býva, na G. Č.. XX (L. W. Č.. XX) predstieranou darovacou zmluvou previedla do výlučného vlastníctva svojho zaťa, občana V. W.. Podľa vyhlásenia žalobkyne predmetný trojizbový byt nikdy nechcela osobne užívať, lebo si je vedomá, že by jej dôchodok na bežné platby súvisiace s užívaním trojizbového bytu nebol dostačujúci, ale chcela ho prenajímať a tak získať ďalšie príjmy výlučne pre seba, čomu nasvedčuje aj zriadenie vecného bremena - doživotného užívania a bývania v jednoizbovom byte na G. Č.. XX v jej prospech. Poukázal na to, že v pôvodnom návrhu sa žalobkyňa domáhala prikázania chaty v G. do jej výlučného vlastníctva a zmena v jej požiadavkách ohľadne nárokovania si trojizbového bytu namiesto chaty nastala v priebehu súdneho konania až po darovaní ňou užívaného jednoizbového bytu. Vzhľadom na to, že žalobkyňa zneužila svoje dispozičné práva, ktoré mala k podnikateľským účtom firiem žalovaného, z ktorých si svojvoľne vybrala sumu 600.000 Sk, neobstoja jej tvrdenia v odvolaní o tom, že je vo finančnej núdzi. Žalobkyňa nikdy neopísala údajný zavrhnutiahodný spôsob správania sa dcéry N. P.oči nej, ktorá v súčasnosti so svojimi tromi maloletými deťmi a s druhom obýva chatu a uviedol, že ich dcéra N. mala kľúče od chaty už od roku 2005, teda ešte v čase spolužitia strán, lebo chatu pravidelne navštevovala, a nemá iné reálne možnosti na bývanie. Chata v G. má síce tri podlažia, ale suterén sa vykúriť nedá a je vylúčené, aby tam mohli existovať a žiť dve samostatné, samostatne hospodáriace rodiny. Jeho podnikanie si vyžaduje osobný prínos a osobnú prácu a vzhľadom na to sa nemôže systematicky venovať tak časovo náročnému športu ako je rybárčenie a v skutočnosti sa k tomu dostane maximálne 2x do roka. Neopodstatnené sú aj tvrdenia žalobkyne o jeho správaní sa o formách údajného psychického nátlaku, keď odišla zo spoločnej domácnosti pred ôsmimi rokmi, a ani so žalovaným, ani s dcérou N. vôbec nekomunikuje. 6. Žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 11.08.2015 doplnila odvolanie tak, že uviedla, že skutkovo vymedzila dôvody odvolania v súlade s ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k doplneniu odvolania žalobkyne uviedol, že odvolanie doplnila poukazom na zákonné dôvody odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., ale skutkovo neodôvodnila, v čom, v akých skutkových okolnostiach majú tieto zákonné dôvody odvolania spočívať, o aké dôkazy a tvrdenia v tomto smere svoje odôvodnenie opiera, keď chýba v odvolaní jasné vymedzenie, ku ktorým nesprávnym skutkovým zisteniam súd dospel a v čom vychádza súd z nesprávneho právneho posúdenia veci. 8. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C.s.p."), účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. 9. Podľa § 143 Obč. zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 10. Z ust. § 149 ods. 2 a 3 Obč. zákonníka vyplýva, že ak nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou, vykoná vyporiadanie súd na návrh niektorého z rozvedených manželov, podaný do troch rokov od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva. 11. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom vlastníctve jedného zo spoluvlastníkov, a ktoré vo výlučnom (oddelenom) druhého spoluvlastníka, príp. ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve oboch a v akom pomere. 12. Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva, a to podľa zásad uvedených v § 150 Obč. zákonníka. Jedná sa o tzv. vyporiadanie v širšom slova zmysle. 13. Základnou zásadou pre vyporiadanie BSM v zmysle § 150 Obč. zákonníka je, že podiely oboch manželov sú rovnaké, avšak z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom, a to vtedy, ak na základe vykonaného dokazovania predovšetkým navrhnutým stranami, je skutkový stav zistený tak, že je jednoznačne možné z neho vyvodiť odôvodnenosť tejto nerovnosti. Súd pritom prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva, sa uplatňuje spravidla v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec nepracoval - najmä, keď sa vyhýbal práci, a teda nevyužíval svoje schopnosti a možnosti, voči rodine si počínal nezodpovedne - spôsobil škodu, ktorá musela byť počas manželstva uhradená, prepíjal peniaze, bol vo výkone trestu a pod. alebo sa o nadobudnutie veci zaslúžil v podstatne menšej miere, a to práve tým, že svoje schopnosti a možnosti nevyužíval, povinnosti bezdôvodne neplnil alebo dlhodobo nežil v spoločnej domácnosti a pod. Právne posúdenie výšky podielov účastníkov na spoločnom majetku na základe návrhu účastníkov teda vychádza zo skutkových tvrdení a ich preukázania a záver musí vyplývať z komplexného hodnotenia všetkých zistených podstatných okolností, pričom treba mať na zreteli, že v tomto smere súd z úradnej povinnosti nemôže sám modifikovať výšku podielov, ale len na návrh účastníkov. 14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán súdom, ako aj skutočností rozhodujúcich pre ustálenie masy BSM strán a pre samotné vyporiadanie podľa zákonom stanovených zásad; zhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s ust. § 132 O.s.p., účinným v čase vydania napadnutého rozsudku, dospel aj k správnym skutkovým zisteniam. Správne posúdil vec po právnej stránke, keď do bezpodielového spoluvlastníctva strán zahrnul veci špecifikované vo výroku rozsudku, prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalovaného, pri rozdelení ktorých správne vychádzal zo zásady účelného využívania týchto vecí a prihliadol aj na to, ako boli doposiaľ veci užívané. 15. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade je potrebné v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán vyporiadať aj obchodný podiel v spoločnosti W..K..-T. s.r.o. v hodnote 51.877,16 eur, keď medzi stranami nebolo sporné, že obchodný podiel v uvedenej spoločnosti nadobudol žalovaný za trvania manželstva strán z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva. 16. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM, predstavuje majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania o vypriadanie BSM vyporiadava. Pri oceňovaní obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza z jeho stavu v dobe zániku tohto spoluvlastníctva, avšak z obvyklej ceny v dobe vyporiadania (R 27/2007). 17. Nedôvodne žalovaný v odvolaní namietal, že obchodný podiel v tejto spoločnosti je vecou, ktorá slúži na výkon povolania výlučne žalovaného a z toho dôvodu ide o jeho výlučný majetok. Nesporné je, že obchodný podiel nie je hmotnou hodnotou a nie je teda ani hnuteľnou, a ani nehnuteľnou vecou. Obchodný podiel predstavuje účasť spoločníka v spoločnosti a s tým súvisiace práva a povinnosti spoločníka, ale predstavuje aj tzv. inú majetkovú hodnotu, a má preto jednak nemajetkový, ale aj majetkový charakter. Predmetom BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva, a teda nielen veci hnuteľné alebo nehnuteľné, ale aj práva alebo iné majetkové hodnoty. Obchodný podiel ako taký je inou majetkovou hodnotou a môže byť predmetom občiansko-právnych vzťahov. Z uvedeného vyplýva, že ak jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, stane sa takto získaný majetok súčasťou BSM. Tento záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Obdo 11/2007 z 25. júna 2008. 18. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že jednoizbový byt č. 10 na 2. poschodí bytového domu na W. D.. Č.. XX (predtým G. Č.. XX) nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán, pričom vychádzal z kúpnej ceny predmetného bytu 223.370 Sk, ktorá bola preukázaná kúpnou zmluvou a znaleckým posudkom a so súhlasu žalovaného s tým, aby sa výlučnou vlastníčkou predmetného bytu stala žalobkyňa z dôvodu, že všetky finančné prostriedky, ktoré na odkúpenie bytu boli použité, pochádzajú z dedičstva manželky. Žalovaný v konaní nepredložil žiaden vierohodný dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenie, že kúpna cena bytu predstavovala sumu 550.000 Sk, a že v tejto sume bola zaplatená zo spoločných peňazí účastníkov, keď svedkyňu N. L., dcéru strán, nemožno považovať za nezaujatú, a to vzhľadom na ďalšie okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, spočívajúce v narušení vzájomných vzťahov v rodine, najmä medzi svedkyňou a žalobkyňou, čo vyplynulo nielen z tvrdení žalobkyne, ale aj z tvrdení žalovaného v jeho vyjadrení, že žalobkyňa s dcérou Ingrid nekomunikuje; ako aj spočívajúce v prevode predmetného bytu žalobkyňou na manžela druhej dcéry strán, pričom podľa výpovede nielen svedkyne, ale aj žalovaného, mal byť predmetný byt prevedený žalobkyňou do jej vlastníctva. To však nepreukazuje, rovnako ako výpoveď svedka Z., ktorý si s odstupom času nepamätal kúpnu cenu bytu, že by tento byt bol kúpený zo spoločných prostriedkov, a nie z výlučných prostriedkov žalobkyne. Len na základe svedeckej výpovede svedka Q. T. nemožno považovať skutočnosti tvrdené žalovaným ohľadne kúpy predmetného bytu za dostatočne preukázané, keď svedok nebol osobne prítomný nielen pri vyplatení kúpnej ceny bytu, ale ani pri uzatváraní kúpnej zmluvy a vypovedal o skutočnostiach, o ktorých sa podľa jeho tvrdení dozvedel z rozhovoru medzi stranami, ktorý si vypočul, a teda o ktorých sa dozvedel len sprostredkovane. Okrem toho nadobudnutie predmetného bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne bolo v konaní preukázané predloženými listinnými dôkazmi, ktorými bola preukázaná aj výška kúpnej ceny, a tiež skutočnosť, že žalobkyňa s finančnými prostriedkami v tejto sume disponovala, a najmä písomným vyhlásením žalovaného, s overením jeho podpisu, že na kúpu bytu boli použité všetky finančné prostriedky, pochádzajúce z dedičstva jeho manželky, ktoré je v rozpore s výpoveďou ním navrhnutého svedka Q. T.. Nedôvodne žalovaný v odvolaní namieta, že nebolo v konaní preukázané, že žalobkyňa aj s odstupom času nadobudnutia finančných prostriedkov do jej výlučného vlastníctva, mala tieto k dispozícii, pretože aj táto skutočnosť bola preukázaná práve uvedeným vyhlásením žalovaného, v ktorom súhlasil, aby sa z toho dôvodu stala výlučnou vlastníčkou bytu. 19. Nesprávne však súd prvej inštancie posúdil vec v časti pôžičky poskytnutej žalovanému svedkom N.. P. R. dňa 15.05.2008 v sume 600.000 Sk, keď na túto pôžičku pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán neprihliadol napriek tomu, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané poskytnutie tejto pôžičky žalovanému za účelom výplaty zamestnancov, na základe čoho konštatoval, že to nebola pôžička pre súkromné účely, a bola to pohľadávka firmy. Poskytnutie tejto pôžičky bolo v konaní preukázané predloženými listinnými dôkazmi, a to najmä Zmluvou o pôžičke z 15.05.2008, Zmluvou o vrátení pôžičky z 15.05.2010 a tiež korešpondenciou, ako aj výpoveďou svedka P. R., ktorý okrem iného potvrdil aj to, že účelom tejto pôžičky bolo zabezpečenie finančných prostriedkov na výplaty zamestnancov žalovaného, pričom bolo tiež preukázané, že táto pôžička nebola poskytnutá spoločnosti W..K..-T. s.r.o., ktorej bol žalovaný spoločníkom a konateľom, ale žalovanému ako fyzickej osobe a živnostníkovi, čo vyplýva z účelu tejto pôžičky, potvrdeného výpoveďou svedka N.. R.. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že termín poskytnutia pôžičky časovo súvisí s termínom výplaty zamestnancov a tiež s výberom finančných prostriedkov žalobkyňou z účtu spoločnosti W..K..-T. s.r.o., a aj z podnikateľského účtu na podnikateľský subjekt Y. W., z každého účtu po 300.000 Sk, dňa 12.05.2008. Vzhľadom na uvedené, rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané poskytnutie tejto pôžičky za účelom výplaty zamestnancov, a že išlo o pohľadávku firmy, avšak pri vyporiadaní BSM sa s ňou nezaoberal napriek tomu, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán zahrnul ako aktíva finančné prostriedky na účte a v pokladniciach žalovaného ako živnostníka v sume 15.234,90 eur, určenej znaleckým posudkom. Z uvedeného vyplýva, že v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán existoval aj dlh žalovaného ako živnostníka voči N.. P. R. titulom poskytnutej pôžičky v sume 600.000 Sk, ktorý dlh prevzal žalovaný, keďže podľa zmluvy o vrátení pôžičky, ho následne splatil dňa 15.05.2010, a preto je potrebné aj tento dlh vyporiadať. 20. Pri vyporiadaní súd prvej inštancie správne vychádzal zo zásady rovnosti podielov oboch strán, keď v konaní neboli zistené žiadne z vyššie uvedených okolností, ktoré by odôvodňovali určenie podielov v inom pomere a v tomto smere odvolací súd posúdil námietky žalovaného ako nedôvodné, keď v konaní pred súdom prvej inštancie určenie inej výšky podielov nenavrhol, taktiež v odvolaní konkrétny návrh na určenie podielov neuviedol, a len samotná skutočnosť, že podnikal ako fyzická osoba, aj ako jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti, neodôvodňuje výnimočné určenie podielov v inom pomere, keď nebolo zistené, že by žalobkyňa nepracovala, prípadne nevyužívala svoje schopnosti a možnosti, alebo sa nestarala o rodinu a pod. 21. Pokiaľ ide o rozdelenie vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán, žalobkyňa nesúhlasila s prikázaním trojizbového bytu na G. D.. Č.. X P. X. do výlučného vlastníctva žalovaného a prikázaním záhradnej chaty v kat. úz. G. do jej výlučného vlastníctva z dôvodu, že vzhľadom na jej zdravotné problémy nemôže záhradnú chatu užívať a žiadala prikázať trojizbový byt do jej výlučného vlastníctva z dôvodu, že nemá vyriešenú bytovú otázku. Tieto námietky žalobkyne odvolací súd posúdil ako nedôvodné, keď dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne prihliadol na užívanie predmetného bytu žalovaným od rozvodu manželstva spolu s hnuteľnými vecami, nachádzajúcimi sa v tomto byte, a na skutočnosť, že žalobkyňa má vyriešenú bytovú otázku, a aj pôvodne v žalobe navrhla predmetný byt prikázať do výlučného vlastníctva žalovanému a jej prikázať do výlučného vlastníctva záhradnú chatu. Skutočnosti uvedené žalobkyňou v jej odvolaní, týkajúce sa darovania jej jednoizbového bytu zaťovi a nemožnosti užívania ňou záhradnej chaty z dôvodu jej zdravotných problémov, neodôvodňujú prikázanie jej do výlučného vlastníctva predmetného trojizbového bytu, keď k darovaniu jednoizbového bytu, ktorého bola výlučnou vlastníčkou, došlo na základe jej vlastného rozhodnutia, ktorého dôvod tvrdený žalobkyňou, a to zabezpečenie si poskytnutia pomoci v chorobe aj finančne, odvolací súd posúdil ako účelový vzhľadom na to, že darovaním dochádza k bezodplatnému prevodu, pričom táto skutočnosť ani nemá vplyv na riešenie jej bytovej otázky, keďže v predmetnom jednoizbovom byte má naďalej zabezpečené právo doživotného užívania. Odvolací súd posúdil ako účelové aj tvrdenie žalobkyne, že žalovaný jej od rozvodu manželstva neumožnil užívať predmetný byt, keď žalobkyňa už v žalobe navrhla byt prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného a do jej výlučného vlastníctva žiadala prikázať rekreačnú chatu, z čoho vyplýva, že ani nemala záujem predmetný byt sama užívať. Skutočnosť, že žalobkyňa nevyužije rekreačnú chatu na uspokojenie jej potrieb bývania, alebo na účely rekreácie vzhľadom na jej zdravotné problémy, nebráni účelnému využitiu záhradnej chaty žalobkyňou na zabezpečenie si finančných prostriedkov, či už prenájmom alebo predajom tejto chaty. 22. Žalobkyňa vo svojom odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v časti prikázania bytu do výlučného vlastníctva žalovaného a vzhľadom na to nedôvodne žalovaný vo vyjadrení namietal, že nešpecifikovala dostatočne odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p., keď z uvedeného je zrejmé, že namietala nesprávne právne posúdenie veci a túto námietku dostatočne konkretizovala a neboli preto podľa názoru odvolacieho súdu splnené zákonom stanovené podmienky pre odmietnutie jej odvolania z dôvodu absencie uvedenia odvolacieho dôvodu. 23. Žalovaný vo svojom odvolaní poukázal aj na neaktuálnosť znaleckých posudkov o ocenení vecí, v čase rozhodovania súdu, avšak aktualizácia všetkých znaleckých posudkov, vypracovaných v tomto konaní, by podľa názoru odvolacieho súdu odporovala zásade hospodárnosti konania, a to aj vzhľadom na rozsah masy BSM strán v danom prípade. 24. Z uvedených dôvodov odvolací súd ustálil okrem hodnoty aktív, určenej súdom prvej inštancie, aj hodnotu pasív, a to dlhu titulom pôžičky od N.. P. R., v sume 19.916,35 eur, ustálil celkovú masu BSM bez dlhov ako rozdiel medzi aktívami v sume 407.762,19 eur a pasívami v sume 19,916,35 eur, čo predstavuje sumu 387.845,89 eur, z čoho pri rovnosti podielov oboch strán predstavuje podiel každého z manželov sumu 193.922,92 eur. 25. Do výlučného vlastníctva žalovaného boli prikázané aktíva v sume 248.109,57 eur, z ktorej po odpočítaní pasív v sume 19.916,5 eur (keďže prevzal dlh z pôžičky) zostane suma 228.193,22 eur. 26. Žalobkyni boli prikázané do výlučného vlastníctva veci spolu s prihliadnutím na investície vynaložené na jej oddelený majetok v sume 33.193,62 eur a s prihliadnutím na finančnú sumu 19.916,35 eur, ktorú má v držbe, spolu v sume 159.652,62 eur. 27. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný má vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 34.270 eur. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedená výška plnenia odôvodňuje poskytnutie dlhšej lehoty ako zákonom stanovenej lehoty do 3 dní, a preto určil lehotu na plnenie v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p., a to 60 dní od právoplatnosti rozsudku. 28. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 29. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keďže obe strany mali čiastočný úspech v konaní. 30. Obe strany zaviazal odvolací súd zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, každú zo strán v sume 6.116 eur na účet Okresného súdu Bratislava III podľa § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. a položky 6 Sadzobníka súdnych poplatkov, pričom vychádzal z ceny všetkých vecí patriacich do BSM a ostatných hodnôt, ktoré sa vyporiadavali, pričom poplatkový základ tvoria iba aktíva, pasíva sa do základu nezahŕňajú, a poplatkový základ sa o ne neznižuje. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).