Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/35/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310204237 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1310204237.6 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobkyne: A. F., D. XX, I., proti žalovanej: O.. A. M., W. XX, P. A., zastúpenej advokátskou kanceláriou Geško s. r. o., Velehradská 33, Bratislava, o uloženie povinnosti zdržať sa obťažovania hlukom nad mieru primeranú pomerom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 28C/41/2010-247, zo dňa 5.12.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zabezpečenia opravy poškodeného WC za účelom odstránenia hluku, ktorý nad mieru primeranú pomerom obťažuje susedov a zabezpečenia regulácie hluku spôsobovanej jej nájomníkmi najmä v čase nočného pokoja. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení uviedol, že po vykonaní opatrení, ktorými žalovaná znížila spôsobovanú hlučnosť a vibrácie v svojom byte, jej obťažovanie žalobkyne hlukom už nepresahovalo mieru primeranú pomerom. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech (žaloba bola podaná dôvodne) a preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania podala žalovaná odvolanie a žiadala rozsudok v napadnutej časti zmeniť a náhradu trov konania rozdeliť pomerne medzi strany sporu. Tvrdila, že v danom spore existujú výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú použitie ustanovenia § 257 CSP na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania. Vyslovila názor, že by bolo neprimerané, aby sama znášala náhradu trov konania. Poukázala na to, že byt kúpila od právneho predchodcu, ktorý v ňom vykonal dispozičné zmeny, výmenu WC, sprchy a sanitárneho zariadenia, a preto predpokladala, že byt kupuje v stave, ktorý zodpovedá všetkým požiadavkám na bývanie. K podaniu žaloby došlo po uplynutí doby, v ktorej by mala akýkoľvek právny nárok voči predchádzajúcemu vlastníkovi. Pripomenula, že za účelom skončenia súdneho sporu vykonala opravu bytu, ktorá zahŕňala výmenu vodovodných vedení a armatúr, a súčasne dala po rekonštrukcii bytu za cca 10.000 eur vyhotoviť znalecký posudok na opätovné zmeranie hluku v jej byte a za opätovné meranie hluku uhradila bez akýchkoľvek výhrad 360 eur. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. 4. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 5. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 6. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 7. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 8. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný ním prijatý záver (obdobne nález Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2008, sp. zn. I. ÚS 243/07, nález Ústavného súdu SR zo dňa 3.12. 2008, sp. zn. I. ÚS 155/07, nález Ústavného súdu SR zo dňa 1.4.2009, sp. zn. I. ÚS 402/08). Za vnútorne rozporné (nekoherentné) možno považovať také rozhodnutie v ktorom sa nachádzajú argumenty podporujúce určitý záver a súčasne protiargumenty proti tomuto záveru. Ak argumentácia súdu nespĺňa požiadavku vnútornej nerozpornosti, nespĺňa ani požiadavku, aby argumenty súdu uvedené v rozhodnutí podporovali záver úvah súdu. Súdne rozhodnutie, ktoré je vnútorne rozporné (nekoherentné), nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR na spravodlivý proces (obdobne rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 2.5.2012, sp. zn. III. ÚS 102/2012). 9. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol a pritom dospel k záveru, že žalobkyňa mala v konaní plný procesný úspech a preto jej s poukazom na § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania v pomere 100 %. Procesný úspech sa pritom u žalobcu zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo a preto u žalobcu ide o plný úspech vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. U žalovaného sa naopak procesný úspech meria rozsahom zamietnutia žaloby (t.j. v akej miere je úspešná procesná obrana). V tejto súvislosti teda nie je zrejmé akými úvahami dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa bola v plnej miere procesne úspešná. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel na jednej strane k záveru o zamietnutí žaloby žalobkyne vo veci samej a pritom konštatoval jej plný procesný úspech, je takéto odôvodnenie vnútorne protirečivé a rozporuplné. 10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti nároku na náhradu trov konania nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré by dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na relevantné právne a skutkovo súvisiace otázky vo vzťahu k náhrade trov konania. Súd prvej inštancie tým znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (je neprípustné, aby odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti bolo založené na tom, že žaloba žalobkyne bola zamietnutá a súčasne konštatovať jej plný procesný úspech vo veci) a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bola žalovanej priznaná náhrada trov konania 100 % podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec v tomto rozsahu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania najprv vyhodnotí výsledok konania vo veci samej podľa zásady procesného úspechu vyjadrenej v § 255 CSP. Pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru o potrebe aplikácie § 257 CSP vezme do úvahy, že musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený; pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí prihliadnuť na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu. Súd prvej inštancie po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a bolo zrozumiteľné. 11. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).