Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310210952 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1310210952.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Mobilier Design, s.r.o., Alexyho 2, 921 01 Banka, IČO: 36 245 089, proti žalovanému: Z.. D. S., Q.. XX.XX.XXXX, G. X, XXX XX U., zast.: JUDr. Zuzana Kubalová, advokátka, Obchodná 40, 811 06 Bratislava, o zaplatenie 3.051,90 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23 Cb/106/2010 - 127 zo dňa 04.11.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23 Cb/106/2010 - 127 zo dňa 04.11.2015 v časti, v ktorej súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.051,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.05.2009 až do zaplatenia, p o t v r d z u j e . V časti náhrady trov konania rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23 Cb/106/2010 - 127 zo dňa 04.11.2015 m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 184 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.051,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.05.2009 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 364 eur, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol tak s poukazom na §§ 415, 420 ods. 1, 3, 442 ods. 1, 443 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 11 ods. 2 veta prvá a druhá, ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR), § 135a ods. 1, 2, 5, 340 ods. 1, 2 zák. č.513/1991 Zb. Obchodný zákonník (OBZ). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že návrhom na začatie konania zo dňa 08.09.2010 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.051,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.05.2009 až do zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že spoločnosť Lamonte, s.r.o., zastúpená konateľom Z.. D.G. S., prevzala od žalobcu v máji roku 2009 tovar v hodnote 6.051,90 eur. Tovar bol vyfakturovaný faktúrou č. 9110072 splatnou dňa 14.05.2009. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 23 Cb/164/09 - 51 zo dňa 15.02.2010 bola spoločnosť Lamonte, s.r.o. zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 6.051,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.05.2009 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok sa stal vykonateľný dňa 27.03.2010. Nakoľko spoločnosť Lamonte, s.r.o. svoj záväzok nesplnila, žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie. Exekúcia bola neúspešná, nakoľko uvedená spoločnosť nemala žiaden majetok. Na základe vyššie uvedeného a v zmysle ust. § 11 ods. 4 ZKR si žalobca uplatnil voči konateľovi spoločnosti Lamonte, s.r.o., IČO: 35 759 666 náhradu škody vo výške 3.051,90 eur, pričom konateľom uvedenej spoločnosti Lamonte, s.r.o. bol žalovaný od 19.06.2008 do 29.06.2009 a napriek tomu, že uvedená spoločnosť Lamonte, s.r.o. bola v roku 2009 zadĺžená a platobne neschopná, nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu. Preto v zmysle zákona zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. 3. Žalovaný sa vo veci vyjadril tak, že z podaní protistrany nebola preukázaná škoda, ktorá nebola ani špecifikovaná vzhľadom k tomu, že pôvodná pohľadávka voči spoločnosti Lamonte, s.r.o. predstavovala výšku 6.051,90 eur, a preto nie je známe, prečo žalobca v tomto konaní žiadal iba sumu 3.051,90 eur. Spoločnosť Lamonte, s.r.o. v čase vzniku pohľadávky bola funkčná a fungovala ešte v roku 2010, takže nevidel dôvod na uplatnenie ust. § 11 ods. 4 ZKR. 4. Žalobca taktiež uviedol, že žalovaný porušil základné povinnosti konateľa, vyjadrené v ust. § 135a ods. 1 OBZ, t.j. vykonávať svoju pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Je teda povinnosťou konateľa vykonávať svoju činnosť tak, aby spoločnosť riadne plnila svoje záväzky a nevznikali jej nesplniteľné záväzky. Žalovaný konal v rozpore so záujmami spoločnosti Lamonte, s.r.o. v máji 2009, kedy osobne prevzal od žalobcu tovar v hodnote 6.051,90 eur bez zaplatenia, hoci mu bolo známe, že spoločnosť Lamonte, s.r.o. je v úpadku a je insolventná (táto finančná situácia spoločnosti Lamonte, s.r.o. je popísaná v spise vyšetrovateľky Policajného zboru ČVS: ORP-786/OEK-B3-2009), prevzatý tovar použil pravdepodobne pre svoju potrebu a spoločnosť Lamonte, s.r.o. ukrátil o tržbu 6.051,90 eur, ďalej sa žalovaný dňa 29.04.2009 stal konateľom spoločnosti 2D STUDIO, s.r.o., IČO: 44 772 777, ktorá bola zapísaná v obchodnom registri dňa 14.05.2009, t.j. presne v deň, kedy bola splatná predmetná faktúra žalobcu a spoločníkmi spoločnosti 2D STUDIO, s.r.o. boli presne tie isté osoby ako v spoločnosti Lamonte, s.r.o. s takmer identickým predmetom podnikania. Ani toto konanie žalovaného nemožno považovať za konanie v prospech spoločnosti Lamonte, s.r.o., nakoľko sa jednalo o konkurenčnú spoločnosť a pôsobením vo funkcii konateľa porušil zákaz konkurencie stanovený v ust. § 136 OBZ. V zmysle uvedeného existujú dôvodné pochybnosti o dodržiavaní zákonných povinností žalovaného ako konateľa spoločnosti Lamonte, s.r.o., a jeho konanie smeruje k závažnému poškodzovaniu záujmov tejto spoločnosti. Svoj nárok na náhradu škody opieral žalobca aj o ust. § 424 OBZ, podľa ktorého za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Prevzatie tovaru v hodnote 6.051,90 eur od žalobcu v mene a na účet spoločnosti, ktorá sa nachádzala v úpadku, nezaplatenie za tento tovar, súčasne pôsobenie v konkurenčnej spoločnosti 2D STUDIO, s.r.o., fungovanie týchto spoločností na rovnakej adrese Albánska 3, Bratislava s iba poštovou schránkou bez reálneho sídla, asistencia pri predaji obchodných podielov spoločnosti pánom H.. U. G. T.. Y. za účelom zbavenia sa zadĺženej spoločnosti Lamonte, s.r.o. a následne organizačné splynutie spoločnosti Lamonte, s.r.o. so spoločnosťou EURO bankrot, s.r.o., IČO: 35 904 348 dostatočne jasne svedčí o nemorálnom konaní žalovaného voči veriteľom spoločnosti Lamonte, s.r.o.. Nakoľko sa žalobcovi doteraz nepodarilo pohľadávku vymôcť od spoločnosti Lamonte, s.r.o. a s odkazom na ust. § 11 ods. 4 ZKR si žalobca uplatnil voči žalovanému polovicu z celkovej sumy, nakoľko náklady na vymoženie tejto pôvodnej pohľadávky boli doteraz veľmi vysoké. 5. Súd mal jednoznačne za preukázané, že žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal žalobcom uvádzaný skutkový stav, ktorý spočíval v tom, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 23 Cb/164/2009 - 51 zo dňa 15.02.2010 bolo žalobcovi priznané právo na zaplatenie sumy 6.051,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.05.2009 až do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 364 eur voči spoločnosti Lamonte, s.r.o. titulom nezaplatenej ceny diela, pričom konateľom tejto spoločnosti v čase uzavretia zmluvného vzťahu so žalobcom bol žalovaný, ktorý plnenie za túto spoločnosť od žalobcu prevzal. Výkon uvedeného rozsudku bol uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 35 Er/382/2010 - 9 zo dňa 18.01.2011 zastavený z dôvodu, že pohľadávka žalobcu je nevymožiteľná pre nedostatok majetku spoločnosti Lamonte, s.r.o.. 6. Súd ďalej skonštatoval, že žalovaný ako konateľ spoločnosti Lamonte, s.r.o. v čase existencie zmluvného vzťahu so žalobcom, z ktorého bola žalobcovi behom času priznaná pohľadávka vyššie uvedeným súdnym rozsudkom ako konateľ uvedenej spoločnosti, a teda jej štatutárny zástupca vystupoval v jej mene, pričom bol v zmysle ust. § 135a ods. 1 OBZ povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Nakoľko spoločnosť Lamonte, s.r.o. si nesplnila svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť cenu diela žalobcovi vo výške 6.051,90 eur v čase, kedy bol ešte žalovaný konateľom tejto spoločnosti, porušil žalovaný svoju zákonnú povinnosť v zmysle ust. § 135a ods. 1 OBZ, na základe čoho bol v zmysle ust. § 135a ods. 2 veta prvá OBZ povinný nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti (Lamonte, s.r.o.) spôsobil. Uvedená škoda predstavovala výšku súdom v uvedenom rozsudku priznanej sumy 6.051,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.05.2009 až do zaplatenia a náhradou trov konania vo výške 364 eur. Oprávneným subjektom na uplatnenie si náhrady vyššie uvedenej škody bol v zmysle ust. § 135a ods. 5 OBZ žalobca ako v predmetnom rozsudku uvedený účastník konania, ktorému bola predmetná suma, predstavujúca náhradu škody, priznaná. 7. Súd skonštatoval, že žalovaný zodpovedá za vyššie uvedenú škodu v zmysle ust. § 135a ods. 1, 2 a 5 OBZ a ust. § 420 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobcovi, nakoľko si žalovaný porušil ako konateľ spoločnosti Lamonte, s.r.o. svoju právnu povinnosť vykonávať pôsobnosť konateľa v súlade so záujmami spoločnosti. Súd mal za to, že i keď výška škody predstavovala sumu súdom priznanej výšky 6.051,90 eur, žalobca si mohol zvoliť titulom náhrady škody akúkoľvek sumu neprevyšujúcu uvedenú výšku. Nakoľko si žalobca zvolil sumu nižšiu vo výške 3.051,90 eur, ktorá neprevýšila v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku uvedenú výšku škody, na ktorú mal žalobca nárok, súd z takéhoto zvolenia si nižšie uplatňovanej výšky náhrady škody žalobcom nevyvodzoval žiadne konzekvencie, pretože toto považoval za dispozičné právo žalobcu, ktoré bolo plne v jeho rozhodovacej dispozícii. 8. Súd žalobcovi okrem uplatnenej výšky škody 3.051,90 eur ako časti istiny priznanej mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 23 Cb/164/2009 - 51 zo dňa 15.02.2010, mu tiež priznal aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.05.2009 až do zaplatenia, nakoľko tento úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný uvedeným rozsudkom a tiež predstavuje masu škody, ktorú spôsobil žalovaný vyššie uvedeným spôsobom žalobcovi. Pri stanovení výšky uvedeného úroku z omeškania súd vychádzal z predmetného rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23 Cb/164/2009 - 51 zo dňa 15.02.2010 s ohľadom na v danom čase účinné ust. § 369 ods. 1, § 763a a § 768f OBZ. Súd zároveň žalovaného zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške, ktorú si žalobca týmto návrhom na začatie konania uplatnil. O náhrade trov konania a ich výške rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku. 9. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že súd bez opory vo vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 135a ods. l OBZ, na základe čoho bol v zmysle ustanovenia § 135a ods. 2 veta prvá OBZ povinný nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti (Lamonte, s.r.o.) spôsobil. Podľa súdu žalovaný porušil ako konateľ spoločnosti Lamonte, s.r.o. svoju právnu povinnosť vykonávať pôsobnosť konateľa v súlade so záujmami spoločnosti. Uviedol, že zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti je zodpovednosťou obchodno- právnou, ktorá sa podrobuje ustanoveniam § 373 a nasl. OBZ. Táto zodpovednosť je zodpovednosťou objektívnou, pre vznik ktorej sa nevyžaduje zavinenie, spoločnosť je však povinná preukazovať konateľovi porušenie konkrétnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti. Jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu, ktoré bol povinný žalobca preukázať, je určite príčinná súvislosť. Tu poukázal odvolateľ na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2010 sp. zn. 3 Cdo/130/2010. V súdnom konaní malo teda byť úlohou žalobcu ako poškodeného preukázať, že došlo k určitému konkrétnemu skutku žalovaného, z ktorého vyvodzuje zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Príčinná súvislosť medzi konaním žalovaným a vznikom škody nebola v konaní vôbec preukázaná. Súd v odôvodnení rozsudku vôbec neuviedol v čom konkrétne - v akom konkrétnom konaní videl porušenie povinnosti konateľa vykonávať pôsobnosť v súlade so záujmami spoločnosti. Skutočnosť, že by žalovaný použil tovar pre svoju potrebu a spoločnosť Lamonte, s.r.o. ukrátil o tržbu 6.051,90 eur nebola nikdy ničím preukázaná a konanie iniciované žalobcom pod č. ČVS: ORP-786/ OEK-B3-2009, na ktoré žalobca poukázal vo svojom návrhu, bolo zastavené 28.06.2010. Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III o zastavení konania je súčasťou spisu. Spoločnosť Lamonte, s.r.o. aj po priznaní pohľadávky žalobcovi v konaní 23 Cb/164/2009 ďalej existovala až do 06.05.2011. Rovnako namietal výšku a obdobie priznaného úroku z omeškania. Žalobca uviedol v návrhu len, že požaduje istinu 3.051,90 eur a príslušenstvo bez bližšej špecifikácie. Súd sám bez bližšieho odôvodnenia priznal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.05.2009 až do zaplatenia odvolávajúc sa len na rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23 Cb/164/2009 zo dňa 15.02.2010 vo veci, kde na strane žalobcu vystupoval Mobilier Design, s.r.o. a na strane žalovaného spoločnosť Lamonte, s.r.o., v čase podania návrhu a ani rozhodovania súdu nebol žalovaný už konateľom spoločnosti Lamonte, s.r.o.. Tento postup súdu nepovažuje odvolateľ za správny a majúci oporu v zákone. Rovnako namietal priznanie trov vo výške 364 eur. Takéto trovy neboli v konaní ničím preukázané a ani uplatnené a nepozostávajú zo zaplateného súdneho súdneho poplatku, vzhľadom k tomu, že tento bol zaplatený vo výške 184 eur, ako to vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku. S právnym posúdením zo strany súdu sa odvolateľ nestotožňuje a považuje ho za nesprávny. Preto žiada, aby odvolací súd predmetný rozsudok zmenil tak, že návrh zamietne, resp. zrušil rozsudok a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 10. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu, dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Podľa ods. 3 odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 15. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 16. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 17. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie škody vo výške 3.051,9 eur podľa § 11 ods. 4 ZKR. V návrhu na doplnenie dokazovania zo dňa 25.02.2007 žalobca uviedol, že žalovaný porušil povinnosti, ktoré mu vyplývali z funkcie konateľa spoločnosti Lamonte, s.r.o. v zmysle § 135a OBZ, a to tým, že v máji 2009 prevzal od žalobcu tovar v hodnote 6.051,90 eur bez zaplatenia, hoci mu bolo známe, že spoločnosť Lamonte, s.r.o. je v úpadku a je insolventná. Na pojednávaní dňa 14.10.2015 žalobca uviedol, že s odkazom na § 11 ods. 4 ZKR si uplatňuje voči žalovanému len polovicu zo sumy 6.051,90 eur, nakoľko náklady na vymoženie tejto pohľadávky boli doteraz veľmi vysoké. Ďalej odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 6 K/25/2010 zo dňa 05.01.2011 bol na majetok žalovaného - ako fyzickej osoby vyhlásený konkurz. Dňa 25.06.2015 bol konkurz zrušený a uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 6 K/25/2010 - 287 zo dňa 21.09.2015 bolo povolené oddĺženie žalovaného. Správca úpadcu (žalovaného) v odpovedi na výzvu súdu dňa 21.03.2011 oznámil, že žalobca si do konkurzného konania žiadnu pohľadávku neprihlásil. 18. Súd v predmetnej veci rozhodol tak, že žalovaný zodpovedá za spôsobenú škodu v zmysle § 135a ods. 1, 2 a 5 OBZ, nakoľko žalovaný porušil ako konateľ spoločnosti Lamonte, s.r.o. svoju právnu povinnosť vykonávať spôsobilosť konateľa v súlade so záujmami spoločnosti. 19. Odvolací súd dospel k záveru, že súd rozhodol o zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu v súlade s § 135a OBZ správne. 20. Podľa § 135a ods. 1 OBZ konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. 21. Podľa ods. 2 konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a. 22. Podľa ods. 3 konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila. 23. Podľa ods. 4 dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10 % výšky základného imania. 24. Podľa ods. 5 nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty. 25. Podľa § 373 kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 26. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že cieľom zabezpečiť ochranu záujmov spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, Obchodný zákonník s účinnosťou od 1. januára 2002 zaviedol do právnej úpravy zásady výkonu pôsobnosti konateľov, ktoré spočívajú v povinnosti objektívne konať s odbornou starostlivosťou a súčasne s lojalitou vo vzťahu k záujmom spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. 27. Ustanovenie § 135a nadväzuje na § 56a (zákaz zneužívania práva v obchodných spoločnostiach), vymedzuje princíp solidárnej zodpovednosti konateľov za škodu spôsobenú porušením povinností pri výkone ich pôsobnosti, upravuje právne následky udelenia absolutória (bez ohľadu na formu) konateľovi a právo veriteľov spoločnosti za podmienok uvedených v odseku 5 uplatňovať vo svojom mene a na vlastný účet nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom. 28. Povinnosti, ktoré musia konatelia plniť pri výkone svojej pôsobnosti, sú upravené vo viacerých ustanoveniach Obchodného zákonníka a ďalších zákonov (pozri predovšetkým výklad k § 135). K nim pristupujú povinnosti vyplývajúce zo spoločenskej zmluvy, stanov alebo z rozhodnutí valného zhromaždenia a samozrejme široký rozsah povinností vyplývajúcich (mimo rámca práva obchodných spoločností) z iných právnych predpisov upravujúcich všetky aspekty činnosti spoločnosti. 29. Vo vzťahu k všetkým uvedeným povinnostiam pôsobí všeobecná zásada výkonu pôsobnosti upravená v odseku 1 ukladajúca konateľovi povinnosť prihliadať pri výkone svojej funkcie na záujmy spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a konať pritom s odbornou starostlivosťou. 30. Práve striktná objektívna povaha kritéria odbornej starostlivosti a „obráteného“ dôkazného bremena v zmysle odseku 3 by za podmienky riadnej aplikácie mala viesť k prísnejšiemu vyvodzovaniu zodpovednosti voči konateľom a taktiež by mala viesť k tomu, že funkciu konateľa by nemala vykonávať osoba, ktorá objektívne nedisponuje dostatočnými vedomosťami a schopnosťami na riadne vedenie spoločnosti. 31. Pojem „odborná starostlivosť“ zákon nedefinuje. V súvislosti s týmto pojmom iba ustanovenie § 135a druhá veta ako príklad uvádza zoznam konaní, ktorých výkon možno bez zohľadnenia ostatných okolností považovať za súladné s odbornou starostlivosťou, a to, že konatelia sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní brať do úvahy všetky dostupné informácie týkajúce sa záležitostí, o ktorých rozhodujú, a zachovávať zákonom požadovanú mlčanlivosť. 32. Odbornú starostlivosť možno v zmysle právnej vedy a judikatúry široko definovať ako spôsob výkonu funkcie konateľa na informovanom základe, po dôkladnom zvážení predpokladateľných eventualít postupu a následkov zvoleného postupu a v súlade s vlastnými všeobecnými znalosťami a skúsenosťami (zásada profesionality), pri ktorom konateľ prihliada pri výkone svojej funkcie a zabezpečovaní činnosti na záujmy spoločnosti a jej spoločníkov a nepresadzuje svoje záujmy na úkor záujmov spoločnosti (zásada lojality). 33. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom sa riadi podľa § 261 ods. 3 písm. a); je to teda absolútny obchodnoprávny vzťah, ktorý sa v plnom rozsahu riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú pri výkone funkcie konateľa sa teda v rozsahu dopĺňajúcom ustanovenia odsekov 2 až 5 spravuje aj režimom podľa § 373 a nasl. (objektívna zodpovednosť). Zodpovednosť konateľov je síce objektívna (nevyžaduje sa zavinenie), ale je možné uplatniť liberačné dôvody podľa odseku 3. 34. Povinnosť výkonu pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov treba v súvislosti so zodpovednosťou konateľov za škodu chápať ako kumulatívne vymedzenú povinnosť. Aby konateľ mohol byť v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, musí totiž najskôr vynaložiť primerané úsilie na to, aby záujmy spoločnosti spoznal a vychádzajúc z tohto poznania potom s odbornou starostlivosťou posúdil, ako má konať. Z uvedeného vyplýva, že konateľ nebude zodpovedať za škodu iba za predpokladu, že konal nielen s odbornou starostlivosťou, ale súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Ak sú obe podmienky splnené súčasne (dôkazné bremeno spočíva na konateľovi), zodpovednosť konateľa za škodu nevznikne. Je na konateľovi, aby svoje konanie s odbornou starostlivosťou a konanie v dobrej viere preukázal. 35. Predpokladom uplatnenia nárokov spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi zo strany veriteľa je existencia pohľadávky veriteľa voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym orgánom. Podanie takejto žaloby zo strany veriteľa je obmedzené do výšky jeho pohľadávky s príslušenstvom voči spoločnosti. Na to, aby bol veriteľ ako žalobca v súdnom konaní úspešný, bude musieť súdu preukázať nielen vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľom, ale aj existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti a nemožnosť jej uspokojenia z majetku spoločnosti. 36. Z dikcie odseku 5 prvá veta vyplýva, že nárok na náhradu škody, ktorý patrí spoločnosti, môže veriteľ uplatniť za zákonom upravených podmienok ako svoj vlastný nárok („vo vlastnom mene a na vlastný účet“), pričom v odseku 5 tretia a štvrtá veta sa však už výslovne uvádzajú (uplatnené) nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom. Zákonná konštrukcia teda predvída prechod nároku zo spoločnosti na jej veriteľa, ku ktorému dochádza momentom jeho uplatnenia zo strany veriteľa. 37. Z gramatického aj systematického výkladu odseku 5 sa javí, že ak veriteľ disponuje pohľadávkou voči spoločnosti, túto pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti a uplatní voči konateľom nárok (do tohto momentu patriaci) spoločnosti na náhradu škody, sám sa stáva oprávneným subjektom, ktorému tento nárok hmotnoprávne patrí. Zohľadňujúc účel odseku 5 je potrebné vychádzať z toho, že zmyslom takto koncipovanej právnej úpravy je práve garancia účinnej ochrany práv a nárokov veriteľov za okolností, kedy je majetok spoločnosti zmenšený v dôsledku porušenia povinností konateľov a nepostačuje na úhradu pohľadávok veriteľov. 38. Ak bol na majetok spoločnosti, voči ktorej smeruje pohľadávka veriteľa, vyhlásený konkurz, nároky veriteľa spoločnosti voči jej konateľovi (t. j. už nie nároky spoločnosti) uplatňuje správca konkurznej podstaty; v prípade, ak nároky, ktoré už vo svojom mene uplatnil niektorý z veriteľov, správca uplatní, podľa názoru odvolacieho súdu, uplatnením prechádzajú na správcu. Ak ich však správca neuplatní (bez ohľadu na legitimitu takého postupu), nárok veriteľa uplatnený podľa prvej vety odseku 5 zostáva veriteľovi zachovaný a samotným vyhlásením konkurzu nie je priamo dotknutý. 39. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že nárok žalobcu podľa ustanovenia § 11 ods. 4 ZKR neprichádza v tomto prípade do úvahy, a to z toho dôvodu, že konkurz bol vyhlásený na majetok fyzickej osoby, t.j. žalovaného a nie na spoločnosť Lamonte, s.r.o.. Je nesporné, že žalovaný si do konkurzu (vyhláseného na žalovaného - fyzickej osoby) svoju pohľadávku neprihlásil a na žalovaného bolo povolené oddĺženie. Odvolací súd zastáva názor, že oddĺženie nemá právne účinky na pohľadávky tých veriteľov, ktoré v konkurze neboli uplatnené, čo je i prípad žalobcu. Ak by aj zákonodarca mal záujem vzťahovať právne účinky oddĺženia aj na pohľadávky, ktoré neboli v konkurze uplatnené, bol by to urobil tak ako pri reštrukturalizácii, keď stanovil, že pohľadávky, ktoré neboli prihlásené, sa stávajú nevymáhateľnými (§ 155 ods. 2 ZKR). Povolením oddĺženia žalovaného a uplynutím skúšobnej doby zanikajú len neuspokojené pohľadávky tých veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky v konkurznom konaní prihlásili, čím využili svoje procesné právo, ktoré však nemožno zamieňať s ich povinnosťou. Tým, že si žalobca svoju pohľadávku neprihlásil do konkurzu a následne sa nestali pohľadávkami v rámci oddĺženia, nezaniklo jeho právo na vymáhanie jeho pohľadávky. 40. Odvolací súd konštatuje, že je daná zodpovednosť konateľa v zmysle § 135a OBZ tak, ako to uviedol aj súd vo svojom rozhodnutí. Zodpovednosť konateľa v zmysle § 135a OBZ je špeciálnou úpravou. Všeobecná úprava zodpovednosti za škodu, ako bolo už vyššie uvedené, je upravená v ustanoveniach § 373 a nasl. OBZ. Zodpovednosť konateľa za škodu je objektívna a na vznik zodpovednosti vyžaduje ustanovenie § 373 a nasl. vznik škody, porušenie povinnosti, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne. Povinnosti ktorých porušením vznikne zodpovednosť konateľa za škodu demonštratívne vymenováva ustanovenie § 135a ods. 2 OBZ. 41. Na preukázanie nároku žalobcu stačí, aby žalobca preukázal existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti a nemožnosť jej uspokojenia z majetku spoločnosti, ako i uplatnenie pohľadávky u konateľa spoločnosti (§ 135a OBZ). Žalobca splnenie týchto podmienok preukázal rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 23 Cb/164/09 - 51 zo dňa 15.02.2010, ktorým bola spoločnosť Lamonte, s.r.o. zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 6.051,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.05.2009 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku ako aj uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 35 Er/382/2010 - 9 zo dňa 18.01.2011 o zastavení exekúcie vedenej voči spoločnosti Lamonte, s.r.o.. 42. Žalovaný sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Za konanie s odbornou starostlivosťou sa potom považuje také konanie, ktoré je možné všeobecne požadovať od konateľa pri konkrétnom konaní. Dôkazné bremeno zodpovednosti za škodu vždy je na konateľovi, ktorý musí preukázať, že ju nespôsobil. Žalovaný ako konateľ spoločnosti, nekonal s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. 43. Za konanie v neprospech spoločnosti Lamonte, s.r.o. možno považovať aj to, že žalovaný sa dňa 29.04.2009 stal konateľom spoločnosti 2D STUDIO, s.r.o., IČO: 44 772 777, ktorá bola zapísaná v obchodnom registri dňa 14.05.2009, t.j. presne v deň, kedy bola splatná predmetná faktúra žalobcu a spoločníkmi spoločnosti 2D STUDIO, s.r.o. boli presne tie isté osoby ako v spoločnosti Lamonte, s.r.o. s takmer identickým predmetom podnikania. Jednalo sa o konkurenčnú spoločnosť a pôsobením vo funkcii konateľa porušil zákaz konkurencie stanovený v ust. § 136 OBZ. 44. Odvolací súd podotýka, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Neunesenie bremena tvrdenia o rozhodujúcej skutočnosti má pre stranu za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. 45. Žalovaný ničím nepreukázal, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere a tým neuniesol dôkazné bremeno. 46. K tvrdeniu odvolateľa, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný použil tovar pre svoju potrebu a spoločnosť Lamonte, s.r.o ukrátil o tržbu 6.051,90 eur, odvolací súd dodáva, že dôkazné bremeno o tom, že žalovaný ako konateľ konal s odbornou starostlivosťou je na žalovanom a nie na žalobcovi. Žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 02.11.2010, kde uviedol, že firma Lamonte, s.r.o. bola predaná a on sa nemá čo k predmetnej veci vyjadrovať. Na pojednávaní dňa 14.10.2015 jeho právna zástupkyňa uviedla, že spoločnosť Lamonte, s.r.o. v čase vzniku pohľadávky bola funkčná a fungovala ešte v roku 2010 a nevidí dôvod na uplatnenie § 11 ods. 4 ZKR. K porušeniu povinnosti žalovaného ako konateľa spoločnosti Lamonte, s.r.o. podľa § 135a OBZ sa žalovaný vôbec nevyjadril. Aby sa žalovaný ako konateľ spoločnosti Lamonte, s.r.o. zbavil svojej zodpovednosti za vzniknutú škodu a aby preukázal, že konal v dobrej viere a v záujme spoločnosti, musel by preukázať, prečo za spoločnosť Lamonte, s.r.o. predmetnú faktúru nezaplatil. 47. K tvrdeniu žalovaného, že v súdnom konaní malo byť úlohou žalobcu ako poškodeného preukázať, že došlo k určitému konkrétnemu skutku žalovaného, z ktorého vyvodzuje zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon a príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznik škody nebola v konaní vôbec preukázaná ako aj k tvrdeniu žalovaného, že súd v odôvodnení rozsudku vôbec neuviedol, v čom konkrétne videl porušenie povinnosti konateľa vykonávať pôsobnosť v súlade so záujmami spoločnosti, odvolací súd podotýka, že na preukázanie nároku v zmysle § 135a OBZ veriteľovi stačí, ak veriteľ preukáže, že disponuje pohľadávkou voči spoločnosti a túto pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti. Tieto skutočnosti žalobca preukázal. K druhému tvrdeniu odvolací súd dodáva, že súd videl porušenie povinnosti žalovaného v tom, že porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 135a ods. 1, 2 OBZ. K tomu odvolací súd v súlade s § 378 ods. 2 CSP dopĺňa, že konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Žalovaný mal poznať finančnú situáciu svojej spoločnosti a v prípade nedostatku finančných prostriedkov nemal tovar od žalobcu prebrať. 48. Pokiaľ ide o uplatnenú výšku škody, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu, pokiaľ si žalobca zvolil sumu nižšiu vo výške 3.051,90 eur, ktorá neprevýšila uvedenú výšku škody, na ktorú mal žalobca nárok (6.051,90 eur), ide o a dispozičné právo žalobcu, ktoré bolo plne v jeho rozhodovacej dispozícii. 49. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu v časti, v ktorej súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.051,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.05.2009 až do zaplatenia potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 50. K námietke odvolateľa ohľadne výšky a obdobia priznaného úroku z omeškania, odvolací súd nemohol prihliadnuť vzhľadom na § 366 písm. d) CSP, nakoľko túto námietku neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie. 51. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením odvolateľa ohľadne nesprávneho priznania trov konania vo výške 364 eur. Súd určil výšku trov konania - súdny poplatok zo sumy 6.051,90 eur, hoci žalobca podal žalobu na čiastku 3.051,90 eur a zaplatil súdny poplatok z tejto čiastky vo výške 184 eur. Preto odvolací súd v časti náhrady trov konania zmenil rozsudok súdu tak, že žalovaný je povinný žalobcovi súdny poplatok vo výške 184 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 52. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Hoci bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, žiadne trovy mu nevznikli, preto mu odvolací súd trovy odvolacieho konania nepriznal. 53. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).