Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/151/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311213076 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1311213076.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: SATRO s.r.o., IČO: 31 335 161, so sídlom Polianky 9, Bratislava, zastúpený: STANO a partneri s.r.o., IČO: 36 869 571, so sídlom Nám. 1.mája 16, Bratislava, proti žalovanému: W. V., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. X, Z., na neznámom mieste, v konaní pred súdom prvej inštancie zastúpený opatrovníčkou Danou Patkovou, zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 41,71 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11. februára 2016 č.k. 12C 231/2012-117 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11. februára 2016 č.k. 12C 231/2012-102 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 11. februára 2016 č.k. 12C 231/2012-102 z r u š u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 41,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 41,71 eur od 28.09.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom plnenia vyplývajúceho zo Zmluvy o poskytovaní služby prístupu do siete Internet a SATROnet č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie a prevádzkovanie služby prístupu do sietí Internet a SATROnet. 2. Uviedol, že rozsudkom zo dňa 28.03.2013 žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V dôsledku odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.02.2015 uvedený rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s tým, že súdu prvej inštancie uložil nariadiť pojednávanie, vykonať dokazovanie náležitým zákonným spôsobom v zmysle relevantných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku platného v danom čase (ďalej len „OSP“) v potrebnom rozsahu so zachovaním práva účastníkov (aktuálne strán sporu) navrhnúť dôkazy, vyjadriť sa k navrhovaným dôkazom a k vykonanému dokazovaniu a vo veci znova rozhodnúť. Prípisom zo dňa 28.04.2015 súd prvej inštancie vyzval zástupcu žalobcu, aby v lehote 10 dní doložil do súdneho spisu listinné doklady preukazujúce nárok žalobcu, ktorá výzva mu bola doručená dňa 05.05.2015. Dňa 15.05.2015 bol doručený do súdneho spisu splátkový kalendár k zmluve o TKR, protokol č. XXXXXXXX cenník služieb. Na vytýčené pojednávanie dňa 11.02.2016 sa zástupca žalobcu a ustanovená opatrovníčka žalovaného nedostavili napriek tomu, že doručenie predvolania mali riadne vykázané. Súd prvej inštancie preto pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti s poukazom na § 101 ods. 2 OSP. 3. Vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a § 42 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 17.12.2007 uzavreli strany sporu Zmluvu č. XXXXXXXXX o poskytovaní služieb TKR. Predmetom zmluvy bolo zriadenie a poskytovanie služieb televíznych káblových rozvodov v zmysle VP. Poskytovateľ sa zaviazal zriadiť objednané služby TKR potvrdením inštalačného a preberacieho protokolu služieb TKR oboma zmluvnými stranami a uhradením príslušných jednorazových poplatkov účastníkom. Účastník sa zaviazal platiť pravidelne cenu za poskytnuté služby TKR podľa aktuálneho cenníka služieb TKR a to štvrťročne bankovým prevodom vždy vopred, a to na začiatku zvoleného platobného obdobia do 15 dní, pričom 15. deň je posledný deň splatnosti, čím sa rozumie deň pripísania úhrady na účet poskytovateľa resp. deň osobnej úhrady v pokladnici strediska. Účastník sa v zmluve zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s časovou viazanosťou 24 mesiacov s tým, že po uplynutí tejto doby sa trvanie zmluvy automaticky zmení na dobu neurčitú. Súčasťou uzavretej zmluvy boli aj VP a Cenník služieb. Inštalačný a preberací protokol bol zmluvnými stranami podpísaný dňa 19.12.2007. Listom zo dňa 28.06.2010 žalobca oznámil žalovanému, že z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti, v súlade s ustanoveniami bodu 18.5.3 VP odstupuje od Zmluvy a odstúpením sa zmluva ruší dňom nasledujúcim po dni doručenia písomného oznámenia o odstúpení. Žalobca súčasne vyzval žalovaného, aby najneskôr do siedmich dní od zániku zmluvy vyrovnal svoje záväzky voči poskytovateľovi vo výške 41,71 eur, z toho : 33,71 eur neuhradené splatné splátky a náklady na upomienky 8 eur. Žalovaného tiež vyzval na vrátenie zapožičaných zariadení. Doručenie uvedenej výzvy žalovanému žalobcom mal za nepreukázané, keď z výzvy doloženej žalobcom nie je podľa neho zrejmé, za ktoré konkrétne obdobie sa žalobca domáha splatných splátok a v akej výške. Podľa pôvodne doloženého cenníka sa štvrťročné platby pohybujú od 14,84 eur do 19,82 eur, podľa cenníka neskôr doloženého je to cena pri balíku MINI + KLASIK 10,9208 eur alebo 14,9000 eur - nie je uvedené či mesačne alebo štvrťročne. 4. Uviedol, že podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, podľa súdu prvej inštancie platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu (§ 43 ods. 2 Zákona). Zmluva o pripojení zaniká a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis (43 ods. 3 Zákona). 5. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že na základe vykonaného dokazovania došlo k preukázaniu skutočnosti, že medzi stranami sporu na základe Zmluvy o poskytovaní služieb TKR došlo k záväzkovému vzťahu, v ktorom sa dve zmluvné strany dohodli navzájom si poskytnúť určité plnenia, a to žalobca zriadiť a poskytovať služby televíznych káblových rozvodov a žalovaný za poskytnuté služby zaplatiť. Z doložených dokladov (cenníkov ) však nemal preukázané, akú cenu v tom ktorom období mal žalovaný žalobcovi platiť, pretože nebolo známe obdobie, za ktoré žalovaný cenu služieb neuhradil, keď vyhodnotil, že dlžná čiastka uvedená v oznámení o odstúpení od zmluvy nemá podklad v doložených dokladoch. Taktiež poukázal na to, že žalobca nedoložil do súdneho spisu upomienky, za ktoré mali byť vyúčtované náklady. Uviedol, že zástupca žalobcu sa na vytýčené pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, doklady preukazujúce žalovaný nárok doručoval postupne, pričom jedným z najpodstatnejších bol odovzdávajúci a preberací protokol doložený do spisu až po zrušení pôvodného rozsudku uznesením odvolacieho súdu. Vzhľadom na neprítomnosť zástupcu žalobcu na pojednávaní uviedol, že vo veci rozhodol výlučne na základe listinných dôkazov, z ktorých žalobou uplatnený nárok preukázaný nebol. 6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP a nakoľko úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, ich náhradu mu nepriznal. 7. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na čl. IV ods. 2 písm. a) Zmluvy, s tým, že žalovaný neuhradil službu za obdobie od 01.01.2010 do 31.03.2010, pričom k jeho odpojeniu došlo dňa 08.04.2010. Vzhľadom na meškanie žalovaného s úhradou služieb odstúpil od zmluvy dňa 28.06.2010. Žalobou si uplatnil pohľadávku za obdobie január až marec 2010 a alikvotnú čiastku za mesiac apríl 2010. Mal za to, že podaním zo dňa 13.05.2015 doručil súdu prvej inštancie všetky požadované dokumenty, na základe ktorých bolo možné predmetnú vec právne posúdiť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie bez problémov vydal vo veci platobný rozkaz, kde tiež vychádzal len z jeho tvrdení. Skutkový stav mu teda musel byť dostatočne jasný a poukázal aj na princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Bol toho názoru, že podľa pripojeného cenníka poskytovaných služieb mohol súd prvej inštancie vypočítať účastnícky dlh žalovaného. K odvolaniu pripojil kópiu upomienky zaslanej žalovanému, poplatok za ktorú je súčasťou žalobou uplatneného nároku. 8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobu písomne nevyjadril. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie svoje skutkové a právne závery správne vyvodil a v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). 10. Ako už odvolací súd uviedol vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 26.02.2015 ustanovenie § 115a OSP to v jeho ods. 1 a 2, predpokladalo, že skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci je zrejmý z obsahu listinných dôkazov priložených žalobcom k žalobe, keď súd už žiadne ďalšie dokazovanie nevykonáva. Z koncepcie ust. § 115a ods. 1, 2 OSP vyplývalo, že zákon chcel zjednodušiť procesný postup súdu vo veciach, v ktorých žalobe vyhovie, spravidla v celom rozsahu. Aj keď to z textu daného ustanovenia nevyplývalo, mal za to, že by bolo v rozpore s účelom tejto normy zamietnuť návrh bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd pripustil, že zamietnutie návrhu bez nariadenia pojednávania bolo výnimočne možné za situácie, že súd k dispozícii listinné dôkazy mal, nakoľko boli pripojené k žalobe, avšak skutkový stav tvrdený žalobcom podporujúci ním uplatnený nárok z nich nevyplýval, nie však za situácie, ak k žalobe potrebné dôkazy pripojené neboli, keď uvedené vyplývalo jednoznačne z dikcie ustanovenia § 115a ods. 1 OSP, ktoré je relevantné i pre drobné spory, t.j. že možno vo veci rozhodnúť na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi (aktuálne strany sporu). Pripomenul, že nemožno totiž opomenúť, že žalobca v rámci ďalšieho konania môže preukázanie ním tvrdených skutočností dokazovať inými ako listinnými dôkaznými prostriedkami. 11. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie procesne správne postupoval, ak vo veci nariadil pojednávanie a predvolal naň obe strany sporu, pričom žalobca mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané, nedostavil sa na pojednávanie bez ospravedlnenia a prítomnosť na pojednávaní a tým možnosť realizovať ďalšie dokazovanie za účelom úspešnosti v konaní tak nevyužil. 12. V sporovom konaní, o ktoré ide i v prejednávanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých svojich tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. 13. V zmysle uvedenej prejednacej zásady súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca konkrétny žalobou uplatnený nárok nepreukázal, nakoľko z listinných dôkazov doložených k žalobe a v priebehu ďalšieho konania práve tento nárok žalobcu v jeho žalobou uplatnenej výške nie je zrejmý. Ak žalobca v rámci odvolacích argumentov uvádza, že do spisu len pre istotu doložil kópiu cenníka, z ktorého bolo možné vypočítať účastnícky dlh žalobcu, odvolací súd vyhodnotil tento argument za neopodstatnený, pretože úlohou konajúceho súdu v rámci rozhodovania o občianskoprávnej žalobe nie je prepočítavať prípadnú opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku, ale je potrebné prihliadnuť k už vyššie uvedenej prejednacej zásade a k povinnosti žalobcu uniesť dôkazné bremeno vo veci. Pokiaľ ide o argument žalobcu o tom, že súd prvej inštancie mal jeho žalobe vyhovieť z dôvodu, že vo veci pred vydaním napadnutého rozsudku vydal platobný rozkaz a tým mal pravdepodobne žalobou uplatnený nárok za dôvodný, odvolací súd opätovne poukazuje na svoje odôvodnenie uvedené v pôvodnom zrušujúcom uznesení zo dňa 26.02.2015, kde už právne uzavrel, že z textu ustanovenia o zákonných podmienkach pre vydanie platobného rozkazu (§ 172 OSP) vyplývalo, že pred jeho vydaním sa posudzujú výslovne skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe a nie listinné dôkazy k žalobe priložené, na rozdiel od ust. § 115a ods. 1 OSP, z ktorého vyplývalo, že pre rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania bolo potrebné, aby vo veci bolo možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov. 14. Pokiaľ ide o listinný dôkaz doložený k odvolaniu žalobcu, a to kópiu upomienky zaslanej žalovanému, odvolací súd na tento listinný dôkaz neprihliadol, keďže v prípade uvedeného listinného dôkazu nejde o žiaden z dôvodov uvedených v ust. § 205a ods. 1 OSP a nemôže byť preto odvolacím dôvodom, pretože žalobca o tomto listinnom dôkaze netvrdí a teda ani nepreukázal, že by ho bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie (písm. c/ uvedeného ustanovenia). Vo vzťahu k špecifikácii obdobia, za ktoré žalobca nárok uplatňuje, odvolací súd uvádza, že toto bolo konkretizované až v rámci odvolacieho konania a súd prvej inštancie preto časovo nešpecifikovaný nárok nemohol právne posudzovať. 15. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaného v odvolacom konaní, ktorému však nárok na ich náhradu nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 17. Predmetom odvolacieho konania bolo aj uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 11.02.2016 č.k. 12C 231/2012-102, ktorým uložil žalobcovi poriadkovú pokutu vo výške 100 eur podľa ust. § 53 ods. 1 OSP vzhľadom na to, že zástupca žalobcu sa napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie bez ospravedlnenia na toto pojednávanie nedostavil, hoci odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 26.02.2015 uložil súdu prvej inštancie vo veci nariadiť pojednávanie, čím sťažil postup vo vedení súdneho konania. 18. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas odvolanie právny zástupca žalobcu a žiadal ho zrušiť. Poukázal na to, že predmetom sporu je tzv. drobný spor, na prejednanie ktorého nie je potrebné v zmysle OSP nariaďovať pojednávanie. Cieľom uvedenej právnej úpravy bolo zefektívniť a urýchliť súdne konanie a mať na mysli zásadu hospodárnosti konania. Mal za to, že súdu doložil všetky potrebné dôkazy, na základe ktorých mohlo dôjsť k rozhodnutiu vo veci, keď k problematike telekomunikačných sporov sa vyjadrila i Súdna rada na svojom zasadnutí v Omšení v dňoch 23.-24.6.2015. Danú vec označil za skutkovo nezložitú s možnosťou jej rozhodnutia bez účasti strán sporu. Poukázal na to, že v predvolaní na pojednávanie ho súd prvej inštancie ani neupozornil, že ho vo veci potrebuje vypočuť. 19. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie o uložení poriadkovej pokuty vo výške 100 eur právnemu zástupcovi žalobcu je dôvodné. 20. V pôvodnom zrušujúcom uznesení zo dňa 26.02.2015 odvolací súd súdu prvej inštancie vytkol procesný postup spočívajúci v tom, že žalobu žalobcu, ktorá bola drobným sporom, neprejednal na pojednávaní a vo veci rozhodol vyhlásením rozsudku bez pojednávania tak, že žalobu zamietol, majúc za to, že žalobca listinnými dôkazmi doloženými k žalobe nepreukázal žalobou uplatnený nárok, argumentujúc, že nemožno vylúčiť, že tento môže v priebehu ďalšieho konania preukázať inými ním navrhnutými dôkazmi. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť nariadiť pojednávanie. V zmysle intencií uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa však právny zástupca žalobcu napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania na toto pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Svoje právo (nie povinnosť) dostaviť sa na pojednávanie a navrhovať dôkazy tak nevyužil. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v zmysle ust. § 101 ods. 2 OSP v jeho neprítomnosti na základe listinných dôkazov. 21. Na základe uvedeného nemožno konštatovať, že právny zástupca žalobcu svojím nedostavením sa na súdne pojednávanie sťažil postup súdu prvej inštancie v konaní, keď nesplnenie jeho dôkaznej povinnosti sa prejavila neúspechom v konaní v dôsledku neunesenia dôkazného bremena o žalobou uplatnenom nároku. 22. Vzhľadom na vedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o uložení poriadkovej pokuty právnemu zástupcovi žalobcu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).