Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/186/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213564 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1312213564.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Branislava Krála, v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, o odvolaniach žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18.02.2015, č. k. 11C/102/2012-20 a proti uzneseniam zo dňa 05.10.2012, č. k. 11C/102/2012-7 a zo dňa 19.05.2015, č. k. 11C/102/2012-53, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18.02.2015, č. k. 11C/102/2012-20 p o t v r d z u j e . Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05.10.2012, č. k. 11C/102/2012-7 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . III. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19.05.2015, č. k. 11C/102/2012-53 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : K výroku I.: 1. Rozsudkom zo dňa 18.02.2015, č. k. 11C/102/2012-20, súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 125,- eur ako náhrady majetkovej ujmy a sumy 540,29 eur ako nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tvrdiac, že škoda jej vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III, pretože tento nerozhodol do 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobkyne, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom I. K., nar. XX.XX.XXXX (súdny exekútor pridelil po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie registráciou exekučnej veci číslo EX 5472/2011). Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa žalobkyne jej majetková ujma predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jej činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Tvrdila, že na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov, pomocou informačného systému vynaložila 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,- eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje sumu 15,- eur, spolu 125,- eur. Podľa žalobkyne, samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a preto si uplatnila aj nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 540,29 eur (55,- eur za mesiac) s tým, že boli ohrozené jej legitímne očakávania, že dôjde k vymoženiu jej pohľadávky, a tiež došlo k vyvolaniu rizík, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom dôjde k zániku povinného, že dôjde k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, a že dôjde k insolvencii povinného. 3. Nakoľko išlo o drobný spor, súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov založených v pripojenom exekučnom spise sp. zn. 36Er/906/2011. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 05.05.2011 mu bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 5472/2011 na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 10.02.2011, sp. zn.: SR 14778/10. Uznesením zo dňa 04.01.2012, č. k. 36Er/906/2011-12, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 4. Po právnej stránke súd vec posúdil podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 9 a § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako i ust. § 36 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok - EP“ účinného v rozhodnej dobe - v znení účinnom do 31.05.2011), pričom dospel k záveru, že návrh žalobkyne nie je dôvodný. 5. Súd prvej inštancie zdôraznil, že exekučné konanie bolo začaté dňa 05.05.2011, exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, a preto súd nebol povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti. Nesprávny úradný postup nie je v tomto prípade založený na porušení ustanovenia Exekučného poriadku. Súd ďalej uviedol, že by mohol uvažovať iba s alternatívou posúdenia postupu súdu z hľadiska zbytočných prieťahov, a ak by aj posúdil postup súdu pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako konanie so zbytočnými prieťahmi, čiže nesprávny úradný postup by predstavoval vydanie rozhodnutia nie v primeranej lehote, návrh žalobkyne na náhradu majetkovej škody nie je dôvodný ani v tomto prípade. Súd tiež zdôraznil, že podľa ust. § 17 zákona č. 514/2013 Z. z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, pričom podľa ustálenej súdnej praxe sa skutočnou škodou rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na uvedenie do predošlého stavu. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci by sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971). Štát zodpovedá za škodu za predpokladu, ak poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom, ak je nesprávny úradný postup a vznik škody vo vzťahu príčiny a následku. Poškodený je povinný vznik škody preukázať, jeho zaťažuje dôkazné bremeno, že škoda vznikla a musí existovať najneskôr v čase rozhodovania súdu. 6. Po vyhodnotení všetkých súvislostí dospel súd prvej inštancie k záveru, že škoda, ktorá mala žalobkyni vzniknúť správou pohľadávok, prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov, nemá žiadnu príčinnú súvislosť s postupom súdu. Aj v prípade rozhodnutia súdu by žalobkyni vznikli náklady súvisiace so správou jej pohľadávok, aj náklady na udržiavanie a správu informačného systému. Ani ostatná škoda, ktorú si žalobkyňa vyčíslila, a to administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných súdu a náklady na poštovné a telekomunikačné náklady, jednak neboli v konaní preukázané (súčasťou exekučného spisu nie sú žiadne urgencie, ani iná komunikácia žalobkyne), a rovnako nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi žalobkyňou tvrdenou škodou a postupom súdu. V danom prípade nedošlo k zmenšeniu majetku žalobkyne, ani k vynaloženiu iných nákladov, ktoré by žalobkyňa nemusela znášať aj v prípade, ak by súd o jej návrhu rozhodol v kratšej lehote. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, ani túto žalobkyňa nepreukázala. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh žalobkyne zamietol a v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnila. 7. Rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 17.04.2015, prostredníctvom jej právneho zástupcu (žalobkyňa bola v konaní zastúpená advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, do 09.01.2018, kedy bolo odvolaciemu súdu doručené vypovedanie plnomocenstva, pozri č. l. 94, 95 spisu), a žalovanej dňa 15.04.2015. 8. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote, dňa 23.04.2015, odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Právny zástupca žalobkyne v odvolaní namietol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodol vylúčený sudca, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Namietol, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného (zjavne správne malo byť uvedené „žalobkyne“ - poznámka odvolacieho súdu) a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 OSP preto, že sa žalobkyňa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavila. Žalobkyňa riadne a včas požiadala o zrušenie pojednávania. Uviedla dôležité dôvody a predložila súdu listiny spojené s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti žalobkyne. Poukázal aj na ust. § 15 OSP a uviedol, že žalobkyňa uskutočnila podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomila súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na pojednávanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobkyne, a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Takéto rozhodovanie je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobkyňa podala ústavnú sťažnosť pre porušenie jej práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Konečné rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania, proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Žalobkyňa preto podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobkyne o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd sa neoboznámil s predloženou ústavnou sťažnosťou, pojednávanie viedol v neprítomnosti žalobkyne a meritórne rozhodol. Žalobkyňa pritom v žiadosti o zrušenie pojednávania zdôraznila, že trvá na osobnej účasti jej právneho zástupcu. Žalobkyňa nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobkyňa nemala ani možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil žalobkyni vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam. Žalobkyňa nebola oboznámená s obsahom dôkazov a prednesov, nemala možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, nemala možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd porušil právo žalobkyne na kontradiktórny súdny proces. Súd prvého stupňa ignoroval tvrdenia žalobkyne o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje a v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nesúhlasí ani s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný), nakoľko v prípade, že by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote, náklady na správu by prešli na súdneho exekútora a boli by časom transformované do podoby trov exekúcie. Právnym titulom v danej veci je nesprávny úradný postup exekučného súdu, a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. V konaní pred súdom mienila žalobkyňa predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečila. Súd prvého stupňa však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobkyňu nepoučil podľa § 120 ods. 4 OSP, a neoznámil jej, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej. Ak sa žalovaná k žalobe nevyjadrila, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je vnútorne rozporné, keď súd prvého stupňa napriek tomu, že zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy, pričom rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu nie je v právnom štáte udržateľné. Žiadala preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na opätovné prejednanie. 9. Odvolanie bolo doručené žalovanej dňa 08.01.2016 (č.l. 79 spisu), ale k odvolaniu žalobkyne sa písomne nevyjadrila. 10. Vec s odvolaním žalobkyne bola predložená odvolaciemu súdu dňa 12.09.2017. 11. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď návrh žalobkyne zamietol. Odvolací súd preto postupom podľa § 219 ods. 3, v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 18.09.2018. 13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, a vyvodil z neho správny právny záver o nedôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne predovšetkým už pre nepreukázanie nesprávneho úradného postupu ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Aj ostatné závery súdu prvej inštancie o nepreukázaní existencie majetkovej ujmy, resp. nemajetkovej ujmy, a príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, sú správne. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia si preto nežiada ani obšírne doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už len nasledovné: 14. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na zodpovednosť žalobkyne za obsahové vymedzenie svojho odvolania, a zároveň konštatuje, že odvolanie zjavne nereaguje na konkrétny rozsudok, voči ktorému smeruje. Žalobkyňa v odvolaní nenamieta skutkové zistenia a právne závery súdu prvej inštancie, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie. Žalobkyňou namietaný procesný postup súdu ani nezodpovedá skutočnostiam, vyplývajúcim zo spisu v prejednávanej veci. Odvolanie je obsahovo zhodné s odvolaniami žalobkyne, podanými v iných obdobných veciach (formulárové odvolanie), a to napriek tomu, že mnohé jej procesno-právne odvolacie námietky sa k tejto veci vôbec nevzťahujú, a preto sú právne irelevantné. 15. Ako vyplýva z obsahu spisu, v tejto veci žalobkyňa nepožiadala prvoinštančný súd o zrušenie termínu pojednávania, ani o jeho odročenie, nakoľko vec bola skončená bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku; teda strany sporu neboli na pojednávanie predvolávané. Žalobkyňa nepodala súdu ani návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR o jej ústavnej sťažnosti. Ústavnú sťažnosť žalobkyňa súdu nepredložila, ani v žiadnom svojom podaní adresovanom súdu na jej existenciu nepoukázala. Súd prvej inštancie sa tak nemal možnosť oboznámiť s ústavnou sťažnosťou, a ani nemal žiaden dôvod rozhodovať o prerušení konania v tejto veci. O neexistujúcom návrhu súd nemohol rozhodovať. 16. Za nedôvodné považuje odvolací súd tiež argumenty uvedené v odvolaní, ktoré spochybňujú procesný postup súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého malo byť údajne žalobkyni odňaté právo konať pred súdom. Ako bolo konštatované už vyššie, žalobkyňa v tomto konaní nepodala súdu prvej inštancie návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu „objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu“, ani na prerušenie konania. Súd vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania v súlade so zákonom, lebo v danej veci ide o drobný spor (§ 115a ods. 2 OSP v spojení s § 200e ods. 1, 2 OSP, v znení účinnom do 30.06.2016). Zo spisu zároveň vyplýva, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd riadne a včas na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP v znení účinnom do 30.06.2016). 17. Pokiaľ žalobkyňa namietala odňatie možnosti konať pred súdom v súvislosti s dokazovaním, ani túto námietku nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Ako vyplýva z obsahu spisu, súd prvej inštancie žalobný návrh riadne doručil žalovanej dňa 20.06.2014, ktorá sa k nemu písomne nevyjadrila. Až následne, dňa 06.02.2015, súd prvej inštancie stanovil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 18.02.2015. Žalobkyňa tak mala dostatočný časový priestor, a aj možnosť, oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (napr. s pripojeným exekučným spisom, na ktorý sama v žalobe poukazovala), prípadne navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. Ostala však nečinná. Aj keď súd vykonal dokazovanie bez pojednávania (§ 122 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30.06.2016), dokazovanie pozostávalo len z oboznámenia sa s exekučným spisom (§ 129 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30.06.2016). Súd postupoval v súlade so zákonom, lebo v takom prípade súd zisťuje tvrdené a preukazované skutočnosti z listín spisu tak, že sa s nimi oboznámi a výsledok tohto postupu uvedie v odôvodnení rozsudku, čo v súlade s § 157 ods. 2 OSP v znení účinnom do 30.06.2016, urobil aj súd prvej inštancie v prejednávanej veci. Navyše, obsah exekučného spisu musel byť žalobkyni ako účastníkovi exekučného konania (oprávnenému) známy, a tento dôkaz aj označila a navrhla vykonať sama žalobkyňa v žalobnom návrhu. Súd prvej inštancie vo veci nevykonal iné dokazovanie (strany sporu nemali v tomto smere žiadne ďalšie návrhy), s ktorým by sa žalobkyňa nemala možnosť oboznámiť. 18. Súd prvej inštancie nepostupoval svojvoľne, jeho procesný postup bol v súlade s ustanoveniami procesnej normy, a preto ho nemožno považovať za odopretie práva na spravodlivý súdny proces. Súd neporušil právo žalobkyne na kontradiktórny súdny proces, a postupom súdu jej nebola ani odňatá možnosť konať pred súdom. 19. Keďže sa žalovaná k žalobnému návrhu nevyjadrila, súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci zjavne nemohol vychádzať z tvrdení žalovanej, ani žiadne tvrdenia žalovanej nemohol zachytiť v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolacie námietky žalobkyne aj v tomto smere sú preto právne irelevantné. 20. Taktiež neobstojí námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie mal o jej žalobe rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 153b OSP v prípade, ak sa žalovaná nevyjadrila k jej žalobe. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre takýto postup neboli splnené všetky zákonné podmienky ust. § 153b ods. 2 OSP (v znení účinnom do 30.06.2016), napr. keď súd postupoval podľa § 115a ods. 2 OSP (v znení účinnom do 30.06.2016) a vo veci nenariadil pojednávanie. 21. Neobstojí ani námietka žalobkyne o vnútornej rozpornosti a nedostatočnosti zdôvodnenia rozhodnutia. Súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o hmotnoprávnu argumentáciu, ktorú dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnil. 22. K odvolacej argumentácii žalobkyne, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca, odvolací súd uvádza, že Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd Okresnému súdu Bratislava III uznesením zo dňa 23.10.2012, č. k. 8NcC/307/2012-11, okrem iného rozhodol, že zákonná sudkyňa JUDr. Silvia Gandelová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci (sp. zn. 11C/102/2012). Od vydania tohto rozhodnutia, v ktorom nadriadený súd podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zákonného sudcu možno považovať za nestranného zo subjektívneho aj objektívneho hľadiska, nedošlo ku žiadnym novým skutočnostiam majúcim vplyv na nestrannosť zákonného sudcu. Nie je preto dôvodná námietka žalobkyne v odvolaní, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca. 23. Možno tak uzavrieť, že v odvolaní žalobkyňa neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvej inštancie nevyplýva iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 24. Pretože súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne, ako aj o trovách konania, vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28. Aj keď bola žalovaná v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. K výroku II.: 29. Uznesením zo dňa 05.10.2012, č. k. 11C/102/2012-7 (jeho výrokom I.) súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania vo výške 66,- eur, vyrubený podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len ZoSP). Výrokom II. uložil žalobkyni, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia predložila jeden rovnopis návrhu na začatie konania a listinný dôkaz - písomnú žiadosť adresovanú Ministerstvu spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Uznesenie bolo doručené žalobkyni dňa 15.10.2012 prostredníctvom jej právneho zástupcu. 30. Proti výroku I. uznesenia podala v zákonom stanovenej lehote, dňa 24.10.2012 (č. l. 10c spisu), odvolanie žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uznesenie považuje za neopodstatnené a bez právneho významu, pretože ona nepodala súdu námietku zaujatosti podľa ust. § 15a ods. 1 OSP. V podanej žalobe len uviedla skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení pre ich pomer k veci a účastníkom konania (§ 14 OSP). Podľa názoru žalobkyne mal okresný súd postupovať zákonným spôsobom, a podľa ust. § 12 ods. 1 OSP, v spojení s ust. § 12 ods. 3 OSP požiadať príslušný krajský súd, aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa. Vo veci nejde o vhodnosť, ale nutnosť prikázania veci inému súdu, aby bolo konanie spravodlivé a vo veci samej rozhodoval nestranný zákonný sudca. Ďalej uviedla, že z judikatúry ústavného súdu možno vyvodiť, že tvrdenie účastníka konania, podľa ktorého v jeho veci nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti, a to z objektívneho pohľadu (II. ÚS 331/09). Ak by aj súd mal za to, že vo veci je nutné uhradiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky 17a ZoSP, nie je možné žalobkyni uložiť povinnosť platiť súdne poplatky. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP je súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatkov oslobodené. Rovnako sa to týka poplatkov za podané návrhy vo veci samej, znalecké dokazovanie, či návrhy na vylúčenie sudcov. Žiadala preto, aby okresný súd konal bez prieťahov a otázku prikázania veci inému súdu postúpil príslušnému krajskému súdu na rozhodnutie. 31. Ako už bolo konštatované v bode 11. tohto rozhodnutia, v priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 32. V ustanovení § 357 CSP je uvedený taxatívny výpočet uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Napadnuté uznesenie nespadá do ustanoveného okruhu takýchto uznesení. Žalobkyňa však podala svoje odvolanie dňa 24.10.2012, t.j. ešte za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, kedy bolo proti uzneseniu o poplatkovej povinnosti odvolanie prípustné. Pretože o odvolaní žalobkyne nebolo rozhodnuté do nadobudnutia účinnosti CSP, vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá CSP mal odvolací súd za to, že treba o ňom, ako o prípustnom rozhodnúť bez ohľadu na aktuálny procesný režim, a to vzhľadom na zachovaný právny účinok procesného úkonu žalobkyne - odvolania. Preto odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania a viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 33. Podľa § 1 ods. 1 ZoSP, súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. 34. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. 35. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) ZoSP, poplatková povinnosť vzniká podaním námietky zaujatosti účastníkom konania podľa osobitného predpisu. 36. Podľa § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP (v znení účinnom do 30. 9. 2012), od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. 37. Podľa § 4 ods. 4 ZoSP, oslobodenie podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, obnove konania a výkone rozhodnutia alebo exekúcii. 38. Podľa Položky 17a Sadzobníka predstavuje súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania 66,- eur. 39. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom vo veci samej domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá jej vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III. V návrhu súčasne požiadala, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Bratislava III sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania. 40. Z tejto jej žiadosti podľa obsahu vyplýva, že žalobkyňa uplatnila námietku zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava III v zmysle § 14 a § 15a OSP (v znení účinnom do 30.06.2016), a práve z dôvodu ich vylúčenia z rozhodovania veci sa domáhala, aby podľa § 12 OSP nadriadený súd prikázal vec inému súdu. O žiadosti žalobkyne prikázať vec inému súdu z dôvodu zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava III (návrh na prikázanie veci z dôvodu nutnosti), rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 23.10.2012, č. k. 8NcC/307/2012-11 tak, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. 11C/102/2012. Nadriadený súd zároveň rozhodol, že návrhu žalobkyne na prikázanie veci inému súdu nevyhovuje. 41. Žalobkyni tak vznesením námietky zaujatosti v zmysle citovanej položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov vznikla poplatková povinnosť vo výške 66,- eur. 42. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku, že žalobkyni nie je možné uložiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti, pretože súdne konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP, v znení účinnom do 30.9.2012, od platenia súdnych poplatkov oslobodené. Odvolací súd vychádza z právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, vyjadreného v uznesení z 30. marca 2011, sp. zn. II. ÚS 124/2011, podľa ktorého sa vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa § 138 OSP. Vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 zákona o súdnych poplatkoch sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh (§ 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch), za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch). 43. Pretože súd prvej inštancie napadnutým uznesením, ktorým uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanú námietku zaujatosti, aplikoval správny právny predpis, tento správne vyložil, správne označil aj položku Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej tento súdny poplatok vyrubil, a súdny poplatok vyrubil aj v správnej výške, odvolací súd uznesenie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. K výroku III.: 44. Uznesením zo dňa 19.05.2015, č. k. 11C/102/2012-53 súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb., v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. 45. Proti uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote, dňa 29.05.2015 (uznesenie bolo vyexpedované zo súdu dňa 20.05.2015 - č.l. 52 spisu), odvolanie žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu. Namietla, že uznesenie neobsahuje odôvodnenie v zmysle § 169 ods. 1 OSP, a preto je nepreskúmateľné. Namietla tiež, že jej bola uložená poplatková povinnosť, hoci vzhľadom na vecné oslobodenie konania od poplatku jej poplatková povinnosť nevznikla. Argumentovala tým, že podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ako vyplýva z tejto definície, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu, a súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Poukázala na to, že v prílohe ZoSP nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Preto má za to, že jej bola v rozpore so ZoSP uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemala. V tejto súvislosti sa odvolávala aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2007, sp. zn. 4Cdo 39/2007 s tým, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy vylúčené. Odvolávala sa tiež na ust. § 18ca ZoSP s tým, že žalobu podala pred 01.10.2012, a teda konanie začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z.. Preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.09.2012. Do 30.09.2012 bolo podľa ust. § 4 ods. l písm. k) ZoSP konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. 46. Pretože žalobkyňa podala svoje odvolanie dňa 29.05.2015, a o jej odvolaní nebolo rozhodnuté do nadobudnutia účinnosti CSP, vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá CSP mal odvolací súd za to, že aj o tomto odvolaní treba ako o prípustnom rozhodnúť bez ohľadu na aktuálny procesný režim, a to vzhľadom na zachovaný právny účinok procesného úkonu žalobkyne - odvolania. Preto odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania a viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 47. Odvolacia námietka žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci spočíva v podstate v tom, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobu podala na súd pred 01.10.2012 (konkrétne dňa 27.09.2012 - poznámka odvolacieho súdu), je v zmysle ust. § 18ca ZoSP nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.09.2012, dokedy bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Z toho vyvodzuje, že jej nevznikla poplatková povinnosť v súvislosti s podaným odvolaním proti rozsudku zo dňa 18.02.2015, č. k. 11C/102/2012-20. Tento právny názor žalobkyne však nie je správny. 48. Podľa § 1 ods. 1 ZoSP, súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. 49. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. 50. Podľa § 2 ods. 4 ZoSP (v znení účinnom do 30.06.2016), v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. 51. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP (v znení účinnom do 30.06.2016), poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. 52. Podľa § 6 ods. 2 ZoSP (v znení účinnom do 30.06.2016), ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. 53. Podľa § 17 ods. 2 ZoSP, poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom. 54. Podľa § 18ca ZoSP (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012), z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. 55. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20,- eur. 56. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď uznesením uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, aj keď konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. (predmet konania v prejednávanej veci) bolo do 30.09.2012 od poplatku vecne oslobodené, a teda nebolo uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov. Položka 7a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu ZoSP, bola do sadzobníka vložená novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.10.2012. Touto novelou bolo tiež zrušené ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP, ktorým bolo od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Takéto súdne konanie teda nie je od 01.10.2012 oslobodené od poplatkov. To znamená, že žalobkyňa by nebola povinná zaplatiť poplatok za odvolanie (§ 6 ods. 2 prvá veta ZoSP) iba v prípade, ak by odvolanie podala do 30.09.2012. Pretože odvolacie konanie sa začalo podaním odvolania proti rozsudku zo dňa 18.02.2015, č. k. 11C/102/2012-20 až dňa 23.04.2015 (č. l. 28 spisu), t.j. za účinnosti ZoSP v znení zákona č. 286/2012 Z. z., žalobkyni ako odvolateľovi (navrhovateľovi poplatkového úkonu - odvolania) vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur. 57. Ani námietku žalobkyne, že v danej veci nie je dôvodné použitie analógie legis, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, nakoľko k použitiu analógie zo strany súdu prvej inštancie vôbec nedošlo. Zo strany súdu prvej inštancie nedošlo ani k žiadnemu svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, pretože ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, súdny poplatok sa platí nielen za podanie návrhu, ale (okrem iného) aj za podanie odvolania. 58. Neobstojí ani námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti uznesenia. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje odvolací súd za dostatočné a samotné uznesenie za preskúmateľné, pretože z neho jednoznačne vyplýva, že ním bol žalobkyni vyrubený súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku vo veci vedenej pod sp. zn. 11C/102/2012, vyplýva z neho výška súdneho poplatku, aj položka Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej bol vyrubený. Že tieto skutočnosti boli žalobkyni zrejmé, vyplýva aj priamo z obsahu jej odvolania. 59. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.12.2015 k otázke vzniku poplatkovej povinnosti v odvolacom a dovolacom konaní, ak v čase podania žaloby bolo konanie oslobodené od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 1/2016 pod č. 1, podľa ktorého: „Ak bolo odvolanie (dovolanie) podané po 30. septembri 2012, vzťahuje sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom (dovolacom) konaní právna úprava účinná od 1. októbra 2012, i keď konanie vo veci samej na súde prvého stupňa začalo pred 30. septembrom 2012“. 60. Pretože súd prvej inštancie napadnutým uznesením, ktorým uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku, aplikoval správny právny predpis, tento správne vyložil, správne označil aj položku Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej súdny poplatok za odvolanie vyrubil, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 61. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).