Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/86/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313207668 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1313207668.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v spore žalobcov: 1. N. P., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, 2. K. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V M. XXXX/XX, O. 8, Y. republika, 3. B. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V M. XXXX/XX, O. 8, Y. republika, 4. T. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V M. XXXX/XX, O. 8, Y. republika (dedičia pôvodného žalobcu - B. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX), všetci zastúpení advokátom JUDr. PaedDr. Jozefom Malichom, so sídlom Záhradnícka 30, Bratislava, proti žalovanému: B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 1, A., o zaplatenie X.XXX,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17.03.2014, č. k. 7C/261/2013-29, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17.03.2014, č. k. 7C/261/2013-29 v celom rozsahu p o t v r d z u j e . Žalobcovia majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 17.03.2014, č.k. 7C/261/2013-29 súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,- eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne z istiny X.XXX,- eur od 01.01.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške XXX,- eur titulom súdneho poplatku, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 18.02.2011 žalovaný písomne uznal čo do dôvodu aj výšky, vrátane príslušenstva, podlžnosť voči žalobcovi ako veriteľovi, a to titulom viacerých pôžičiek, konkrétne 26.05.2002 vo výške XXX.XXX,- Sk (14.01.2004 vrátil len XX.XXX,- Sk ), dňa 11.04.2008 vo výške XX.XXX,- Sk, ku ktorým pôžičkám uznal aj dlh vo forme úrokov v sume X.XXX, XX eur, teda celkovo vo výške X.XXX,- eur, čo podľa uznávacieho prejavu predstavoval jeho dlh v prospech veriteľa B. C. so splatnosťou do 31.12.2010. Ako dôvod týchto pôžičiek v uznávacom prejave bolo krátkodobé preklenutie dlžníkových finančných operácii v rámci jeho podnikania. Žalovaný sa zaviazal najneskôr do 31.12.2012 vrátiť žalobcovi sumu X.XXX,- eur vrátane 4,5 % úroku ročne. Podpis žalovaného na uznaní dlhu bol overený podľa knihy osvedčovania Mesta A. dňa 18.02.2011 pod č. 383/2011. Dňa 07.12.2011 žalobca listom vyzval žalovaného na úhradu tohto dlhu, ktorú výzvu prevzal žalovaný osobne v totožný deň, čo potvrdil svojím podpisom. Tieto skutočnosti neboli v konaní sporné. 3. Žalovaný sa v konaní (v odpore proti platobnému rozkazu) bránil tým, že dlh bol riadne splatený v roku 2009, a to formou riadneho odpracovania pre žalobcu, kedy ho sám žalobca oslovil s touto ponukou a bolo dojednané, že dlh mu bude strhávaný z výplaty. Z výsluchu žalovaného však súd zistil, že v roku 2008 niečo žalobcovi odpracoval v lese ako samostatne hospodáriaci pracovník, avšak od februára 2011, kedy dlh uznal, nevie preukázať, že túto podlžnosť odpracoval. Od podpísania uznania dlhu už pre žalobcu nepracoval. 4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 657, § 658 ods. 1, 2, § 558, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a vecne tým, že žalovaný ako dlžník z pôžičky, ktorý dlh riadne písomne uznal čo do dôvodu i výšky, neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia ohľadom úhrady tejto sumy po uznaní dlhu. Naopak, žalovaný žiadal o vykonanie dokazovania za predchádzajúce obdobie pred uznaním dlhu, dokazovanie ktoré súd z tohto dôvodu ani nepripustil. Podľa súdu, uznávací prejav žalovaného zo dňa 18.02.2011 má formálne i materiálne náležitosti, išlo z jeho strany o perfektný právny úkon, na základe ktorého mal súd dôvodnosť žalobného nároku za preukázanú. Žalobe preto vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem sumy X.XXX,- eur aj úroky z omeškania s tým, že žalovaný sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po dohodnutej splatnosti v zmysle uznania dlhu, t.j. dňom 01.01.2013. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a v konaní úspešnému žalobcovi priznal ich plnú náhradu, spočívajúcu v zaplatení súdneho poplatku za návrh vo výške XXX,- eur, ku ktorej povinnosti zaviazal žalovaného. 5. Žalobca dňa 13.06.2014 zomrel, a preto bol rozsudok riadne doručený dedičom žalobcu. Žalovanému bol rozsudok doručený dňa 24.06.2014. 6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, dňa 07.07.2014, odvolanie žalovaný. Uviedol v ňom len to, že celú dlžnú čiastku X.XXX,- eur zaplatil do vlastných rúk žalobcovi v hotovosti dňa 12.06.2013 za prítomnosti svedka. 7. Uznesením zo dňa 08.01.2015, č. k. 7C/261/2013-47 vyzval súd prvej inštancie žalovaného na odstránenie vád odvolania. Uznesenie bolo doručené žalovanému dňa 16.01.2015, ktorý odvolanie doplnil podaním doručeným súdu dňa 03.02.2015, v ktorom uviedol, že po pojednávaní konanom dňa 17.03.2014, kedy bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sa so žalobcom B. C. dohodli na tom, že mu žalovaný vyplatí finančné prostriedky do jeho rúk, pričom žalovaný argumentoval aj tým, že nie je od žalobcu pekné, že ho nechal pracovať pre seba a následne tvrdil, že to bola práca pre urbárske spoločenstvo vlastníkov. Po tomto sa dohodli, že žalobcovi vyplatí peniaze naraz, avšak nakoľko nemal takú veľkú hotovosť, požiadal žalobcu o zhovievavosť s tým, že mu tieto peniaze dá v letných mesiacoch. Žalobca mu na to povedal, že ak mu dá peniaze, tak nebude chcieť zaplatiť úroky, ale len trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku. V letných mesiacoch v roku 2014, v prvej polovici mesiaca jún (presný dátum si už žalovaný nepamätá), sa dohodol s B. C. na tom, že má peniaze a že mu tieto chce vyplatiť aj so súdnym poplatkom. B. C. so stretnutím súhlasil, a tak si dohodli miesto stretnutia, na ktoré prišiel žalovaný v spoločnosti ich spoločného známeho G. Z., bytom A., M. XX, ktorý bol prítomný pri odovzdaní finančnej hotovosti B. C. do jeho vlastných rúk. Predtým, ako sa stretol so žalobcom, povedal žalobcovi, že mu peniaze pošle poštou, on však trval na tom, aby mu tieto odovzdal do rúk, nakoľko nechcel, aby ktokoľvek z jeho rodiny vedel o peniazoch. Správanie žalobcu nebolo normálne, zdalo sa mu, ako keby mal nejaké zdravotné problémy. Žalovaný chcel, aby mu žalobca podpísal nejaký doklad, na čo on odpovedal, že načo, že už sú vyrovnaní a že žalovaný má so sebou aj ich spoločného známeho ako svedka. Napriek naliehaniu žalovaného mu B. C. odmietol čokoľvek podpísať. Po tom, ako mu odovzdal peniaze, tak sa rozišli, pričom mu B. C. prisľúbil, že urobí opatrenia smerom k súdu, aby už nemal problém so súdom. Pán B. C. dňa 13.06.2014 umrel, a preto žalovanému neostalo iné, len podať proti rozsudku odvolanie. Vzhľadom na to, že žalovaný v prítomnosti pána G. Z. všetky peniaze vrátil žalobcovi B. C. a rozsudok okresného súdu doposiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, má žalovaný za to, že nie sú splnené zákonné podmienky pre konanie pred súdom, nakoľko žalobca zomrel. Navrhol odvolaciemu súdu, aby konanie zastavil. 8. K doplneniu odvolania žalovaný pripojil čestné prehlásenie G. Z., podľa ktorého bol tento prítomný v mieste bydliska pána B. C. za prítomnosti žalovaného pri odovzdávaní väčšieho objemu peňazí v prvej polovici júna 2014. O. C. odmietol vydať potvrdenie o prevzatí peňazí s odôvodnením, že pán B. E. je v prítomnosti svedka, čo považoval pán B. C. za dostačujúce. 9. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrili právni nástupcovia pôvodného žalobcu (jeho dedičia) prostredníctvom svojho advokáta, podaním doručeným súdu dňa 13.03.2015. Odvolanie žalovaného považujú za účelové a nedostatočné na unesenie dôkazného bremena. Považujú za absurdné a vylúčené, aby ktokoľvek ako dlžník súhlasil s úhradou svojho peňažného záväzku bez poskytnutia písomného potvrdenia od svojho veriteľa o jeho splnení. Žalovaný účelovo využíva úmrtie žalobcu na zánik svojho záväzku voči žalobcovi. V súčasnosti nie je možné preveriť, či záväzok zo strany žalovaného bol skutočne splnený, keďže neexistuje žiadne písomné potvrdenie o splnení dlhu, a iba ťažko overiteľné prehlásenie svedka. Pokiaľ žalovaný nepreukáže písomné potvrdenie o splnení svojho dlhu voči žalobcovi, neuniesol dôkazné bremeno, ktoré by mohlo byť objektívnym podkladom pre odvolací súd na zamietnutie žaloby. Preto dedičia žalobcu navrhujú, aby súd vykonal výsluch svedka G. Z. a výsluch žalovaného. Rovnako navrhujú, aby žalovaný predložil výpis zo svojho bankového účtu, z ktorého bude v rozhodnom období nespochybniteľne preukázaný výber dlžnej sumy. Súčasne navrhujú predvolať a vypočuť dcéru žalobcu - N. P., a ako svedka aj jej manžela Q. P.. Uvedené osoby boli až do úmrtia žalobcu v dennom kontakte so žalobcom a môžu pred súdom bližšie uviesť okolnosti týkajúce sa dlhu ako takého a jeho splatenia. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania. 10. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené žalovanému dňa 29.04.2015, ktorý naň už písomne nereagoval. 11. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12. Po zistení, že pôvodný žalobca - B. C., zomrel dňa XX.XX.XXXX, Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 02.08.2017, č. k. 14Co/86/2015-81, právoplatným dňa 08.09.2017, rozhodol podľa § 63 ods. 1, 2 CSP o tom, s ktorými osobami (dedičmi pôvodného žalobcu) pokračuje ďalej v konaní. 13. Následne Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, po preskúmaní odvolacích námietok dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 10.07.2018. O verejnom vyhlásení rozsudku upovedomil e-mailom, doručeným dňa 03.07.2018, aj právneho zástupcu žalobcov, ktorý o to požiadal súd v podaní zo dňa 13.03.2015. Právny zástupca žalobcov však nebol prítomný na verejnom vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu. 14. Odvolací súd zdôrazňuje, že obsah odvolania nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov. Súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Vo veci vykonal náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu a správnym smerom, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 OSP (účinnom do 30.06.2016) dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu aj náležite a dostatočne vyčerpávajúco odôvodnil. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich posúdil súhrnne, a aj podrobne vyhodnotil. Svoj právny záver súd prvej inštancie aj riadnym spôsobom odôvodnil a v súlade s § 157 ods. 2 OSP (platným do 30.06.2016) podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Aj o náhrade trov konania rozhodol súd aplikujúc správne zákonné ustanovenie (§ 142 ods. 1 OSP) vzhľadom na plný úspech žalobcu v spore. 15. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav veci, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP, účinný do 30.06.2016). 16. S uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa preto odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti uvádza už len nasledovné: 17. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca sa svojim žalobným návrhom zo dňa 03.05.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy X.XXX,- eur s príslušenstvom ako zmluvného záväzku vyplývajúceho zo zmlúv o pôžičke. Žalovaný sa v konaní pred prvoinštančným súdom bránil tvrdením, že svoj dlh splnil žalobcovi v naturáliách (odpracovaním dlhu), ešte v roku 2009. Žalobca toto tvrdenie však popieral s tým, že so žalovaným žiadnu dohodu o odpracovaní dlhu neuzavrel. 18. Rovnako ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd tejto pôvodnej obrane žalovaného, že dlh riadne splatil žalobcovi už v roku 2009, neuveril. Pravdivosť tohto jeho tvrdenia vyvracia uznanie dlhu zo dňa 18.02.2011, ktorým žalovaný svoj dlh uznal čo do dôvodu a výšky spolu s príslušenstvom. Taktiež skutočnosť, že žalovaný dňa 07.12.2012 v prítomnosti svedka prevzal od žalobcu výzvu zo dňa 07.12.2012 na splatenie dlhu s pohrozením súdneho vymáhania, ktorej prevzatie žalovaný aj podpísal, svedčí o tom, že svoj dlh k tomuto dňu (pred podaním žaloby) žalobcovi nesplnil. 19. Rovnako odvolací súd neuveril ani obrane žalovaného v odvolacom konaní, že k splneniu dlhu došlo tesne pred smrťou žalobcu (po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie), v prvej polovici júna 2014, za prítomnosti svedka. Považuje ju za zjavne účelovú nielen z dôvodu zmeny obrany v konaní (až po úmrtí žalobcu), ale aj z dôvodu, že čestné prehlásenie G. A. nijako nepreukazuje, že žalovaný skutočne splnil dlh žalobcovi ešte za jeho života. V čestnom prehlásení sa konkrétne neuvádza, v ktorý deň a v akej sume žalovaný odovzdal peňažné prostriedky žalobcovi, teda tvrdenie o splnení dlhu nebolo riadne verifikované. Je tiež ťažko uveriteľné a v rozpore so zásadami formálnej logiky, aby dlžník vyplatil takýto svoj vysoký dlh veriteľovi v hotovosti bez toho, aby trval na poskytnutí písomného potvrdenia od svojho veriteľa o jeho splnení, spoliehajúc sa len na svedectvo prítomného svedka. 20. Po vyjadrení právnych nástupcov žalobcu k odvolaniu, ktorým túto novú obranu žalovaného spochybňovali, žalovaný nepredložil odvolaciemu súdu už žiaden dôkaz o tom, že takouto vysokou sumou v danom období aj reálne disponoval. Svoje tvrdenie o splnení dlhu teda žalovaný v konaní riadne nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o splnení dlhu. 21. Odvolací súd tak dospel k záveru, že (pôvodný) žalobca uniesol dôkazné bremeno o pôžičke peňazí žalovanému, oproti neuneseniu dôkazného bremena žalovaným na preukázanie svojich tvrdení o splnení dlhu. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 22. Pre úplnosť musí odvolací súd ešte uviesť, že názor žalovaného, že vzhľadom na úmrtie pôvodného žalobcu B. C. by malo byť konanie v danej veci zastavené, nie je správny. V prejednávanej veci ide o majetkový spor, a preto nebol žiaden dôvod na zastavenie konania, ale odvolací súd pokračoval v konaní s dedičmi žalobcu. 23. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 26. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení priznal odvolací súd úspešnej strane v odvolacom konaní - žalobcom, nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa 262 ods. 2 CSP. 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).