Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/109/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313222278 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1313222278.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: H. Č. L. - X. H., A.: XX XXX XXX, E. X, L., proti žalovanému: J. K., X.. XX.X.XXXX, L. K.Č. XXXX/XX, L., o zaplatenie 1.308,42 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 20. septembra 2017, č.k. 44 C 228/2014-73, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania a rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 71,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1308,42 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 16.5.2016 č.k. 44C/228/2014-66 bolo konanie prerušené podľa § 110 O.s.p. účinného do 30.6.2016. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 1.7.2016. S poukazom na ustanovenie § 470 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 163 ods. 2 C.s.p. a § 111 ods. 3 O.s.p. účinného do 30.6.2016, súd prvej inštancie konanie zastavil. Uviedol, že uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť dňom 1.7.2016, čo bolo už za účinnosti Civilného sporového poriadku a s poukazom na prechodné ustanovenia Civilného sporového poriadku považoval súd za relevantnú lehotu, v ktorej mali strany sporu možnosť podať návrh na pokračovanie v konaní, dlhšiu lehotu stanovenú Občianskym súdnym poriadkom, t.j. lehotu jedného roka. Lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní teda uplynula dňom 1.7.2017. Nakoľko v priebehu jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o prerušení konania nebol tak zo strany žalobcu, ako ani zo strany žalovaného, podaný návrh na pokračovanie v konaní, súd konanie zastavil podľa § 163 ods. 2 C.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p.. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na to, že v podanej žalobe riadne označil žalovaného a riadne zdôvodnil odôvodnenosť uplatneného nároku, t.j. bezdôvodné obohacovanie sa žalovaného užívaním L. Č.. XX na X. J. L. G. K. XX Y. L. bez právneho dôvodu. Nie je možné prikladať na ťarchu strán sporu, že súd prvej inštancie nerozhodol vo veci pred účinnosťou Civilného sporového poriadku. Z konania žalobcu nedošlo k prerušeniu konania. Konajúci súd tak porušil právo na spravodlivý proces tým, že vo veci nerozhodol v primeranej lehote - žalobca podal žalobu dňa 23.10.2013, pojednávanie vo veci bolo vytýčené v druhej polovici roka 2015. Žalobca považuje uznesenie súdu o zastavení konania za svojvôľu konajúceho súdu, ktorá sleduje jediný cieľ, a tým je zlepšenie štatistiky vyriešenia dlhodobých súdnych sporov. Aj prerušenie konania podľa § 110 O.s.p. bolo podmienené skutočnosťou, že sa to neprieči účelu konania. Pri konaní o zaplatenie peňažnej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia, nemôže byť účelné prerušenie konania z dôvodu neúčasti žalovaného, keďže je logicky vysvetliteľné konanie žalovaného, vyhýbanie sa dobrovoľnému plneniu, t.j. aj vyhýbanie sa účasti na súdnom konaní, veď súdne konanie je priamym dôsledkom dobrovoľného neplnenia si povinností a až sekundárne, pri nesplnení tejto povinnosti, vznikla povinnosť vydania bezdôvodného plnenia spočívajúce v neplatení nájomného. 4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 5. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 23.10.2013 domáhal proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1308,42 eur titulom užívania bytu bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie nariadil na deň 16.5.2016 pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu (žalobca predmetné predvolanie prevzal dňa 22.3.2016 - č.l. 62, opatrovníčka žalovaného dňa 17.3.2016). Napriek uvedenému, sa ani žalobca, ani žalovaný predmetného pojednávania nezúčastnili, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnili. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie konanie podľa § 110 O.s.p. prerušil. Rozhodnutie o prerušení konania bolo žalobcovi riadne doručené dňa 15.6.2016 (č.l. 67). Žalobca ani žalovaný sa proti rozhodnutiu o prerušení konania neodvolali. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žiadna zo strán sporu v lehote jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prerušení konania (t.j. odo dňa 1.7. 2016) nepodala návrh na pokračovanie v prerušenom konaní. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil. 6. Podľa § 110 ods. 3 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o prerušení konania, ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Nakoľko sa pojednávania nariadeného na deň 16.5.2016 nezúčastnila žiadna zo strán sporu (hoci boli naň riadne predvolané), pričom svoju neprítomnosť nijako neospravedlnili, bol správny postup súdu prvej inštancie, keď konanie postupom podľa cit. ustanovenia prerušil. Zároveň treba poukázať na to, že rozhodnutie o prerušení konania bolo žalobcovi riadne doručené, avšak tento voči nemu odvolanie nepodal a preto sa stalo právoplatným. Podľa § 11 ods. 3 O.s.p. účinného v čase vydania rozhodnutia o prerušení konania platilo, že ak bolo konanie prerušené podľa § 110, súd v ňom mohol pokračovať na návrh po uplynutí troch mesiacov; ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodal do jedného roka, súd konanie musel zastaviť. V priebehu plynutia jednoročnej lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, nadobudol dňom 1.7.2016 účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) v zmysle ktorého na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase (§ 470 ods. 3 C.s.p.). Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď o zastavení konania pre nepodanie návrhu na pokračovanie v ňom rozhodol až po uplynutí lehoty 1 roka. Ustanovenie § 163 ods. 2 C.s.p. totiž ukladá súdu povinnosť zastaviť konanie, ktoré bolo prerušené, ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, t.j. upravuje kratšiu lehotu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Nakoľko Občiansky súdny poriadok umožňoval stranám sporu dlhšiu lehotu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní (1 ročnú), než je tomu podľa C.s.p. (6 mesačná - kratšia), súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 470 ods. 3 C.s.p. postupoval správne, keď konanie zastavil až po uplynutí dlhšej (1 ročnej) lehoty plynúcej od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. 7. Odvolacie námietky žalobcu tak boli nedôvodné, nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zastavení konania procesne nijako nepochybil a preto nemohol žalobcovi odňať právo na spravodlivý proces. V danej veci nebolo rozhodujúce, kedy žalobca podal žalobu na súd (ani dôvody jej podania), ani to, že o nej súd prvej inštancie do rozhodnutia o prerušení konania meritórne nerozhodol, ale bolo rozhodujúcim, že sa strany sporu nedostavili bez ospravedlnenia na nariadené pojednávanie, čo súdu umožňovalo konanie prerušiť a ďalej, že žiadna zo strán sporu v zákonnej lehote (1 ročnej) nepodala návrh na pokračovanie v prerušenom konaní. Súdu prvej inštancie tak nezostala iná možnosť, ako konanie zastaviť (tak ust. § 163 ods. 2 C.s.p. ako i ust. § 11 ods. 3 O.s.p. totiž ukladá súdu povinnosť (nie možnosť) v takýchto prípadoch konanie zastaviť). V danej veci je skôr otázne, prečo bol žalobca v tomto smere nečinný. Odvolací súd teda poznamenáva, že k zastaveniu konania došlo najmä procesnou nečinnosťou žalobcu (ale i žalovaného), keď tento sa: 1/ nedostavil na nariadené pojednávanie, 2/ svoju neprítomnosť na ňom neospravedlnil, 3/ nepodal odvolanie proti rozhodnutiu o prerušení konania a napokon 4/v zákonnej lehote 1 roka nepodal návrh na pokračovanie v prerušenom konaní. Z týchto dôvodov nemožno namietať nesprávny (nespravodlivý) postup súdu prvej inštancie, ktorý konanie zastavil, ale k uvedenému došlo predovšetkým procesnou nečinnosťou samotného žalobcu. 8. Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. 9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).