Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/364/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313228665 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1313228665.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci manželky: W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., M. XX C, zastúpená JUDr. Denisou Jánošíkovou, AK Klincová 35, proti manželovi: T.. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. pri V., J. 6, zastúpený B.. Janou Kocandovou, AK, Jungmanova 8, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom C.: B. nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Pezinok, pracovisko Senec, Krátka 1, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/334/2013-439, zo dňa 14.03.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K. vo zväzku X, roč. XXXX, str. XXX, pod poradovým číslom 4. M. deti C., B., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX boli na na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky. Súd prvej inštancie priznal právo obom rodičom maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého B., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne a G., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozhodnutia. Styk otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie neurčil, účastníkom nepriznal nárok náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa základných zásad zákona o rodine, čl. 1 § 18, 19 ods. 1, § 23, 24, 25 ods. 2, § 62 , 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie mal preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní ani jednu z funkcií manželstva, ako to vyžaduje zákon o rodine. Tento stav je dlhodobý. Ako príčinu rozvratu manželstva ustálil odlišné názory manželov na vzájomné spolužitie a postavenie druhého partnera v manželskom zväzku. Rozvod manželstva je v záujme maloletých detí, účastníci nedospeli k dohode o výkone ich rodičovských práv a povinností. Súd prvej inštancie rozhodoval aj o úprave práv a rodičovských povinností na čas po rozvode. Súd prvej inštancie zohľadnil skutočnosť, že B. a G. si želajú zotrvať v primárnej osobnej starostlivosti matky. B. poukázal na to, že došlo k výraznému pozitívnemu posunu, chce s otcom tráviť čas a rozumejú si spolu. U maloletej G. zverenie do osobnej starostlivosti otca nebolo možné, pretože G. má evidentne bližší citový vzťah k matke, čo je zrejmé aj z jej vyjadrení, kedy nesporovala, že si s otcom ... rozumejú a že sa jej otec tak ako aj bratovi venuje, ale vo vzťahu k nemu neprežíva takú intenzívnu potrebu kontaktu ako B.. U matky neboli zistené žiadne skutočnosti a nedostatky vo výchove a starostlivosti o deti. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s návrhom otca, aby bol styk upravený. Obidvaja rodičia uviedli, že tento styk sa realizuje a v súčasnosti už nepoukazovali na žiadne výraznejšie problémy, ktoré by realizáciu styku sprevádzali. Obe deti sú už vo veku, kedy vedia vyjadriť svoje predstavy o trávení voľného času a v tomto veku nie je vhodné styk rodiča s dieťaťom striktne vymedzovať. Medzi rodičmi bola sporná otázka vyživovacej povinnosti otca, pričom súd prvej inštancie posúdil odôvodnené potreby maloletých detí, u B. vo výške XXX mesačne, u G. XXX eur mesačne, ktoré súd vyhodnotil ako zodpovedajúce veku maloletých detí. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd prihliadal na postoj otca ako povinného rodiča k výkonu jeho rodičovských práv a povinností, kde konštatoval, že otec je aktívny, snaží sa podieľať na starostlivosti o maloleté deti aj formou pravidelných vecných plnení, ktoré realizuje. Súd prvej inštancie konštatoval, že obaja rodičia uvádzajú svoj príjem približne v rovnakej výške, tiež, že im každomesačne finančne vypomáhajú rodinní príslušníci. Otec pracuje na polovičný úväzok, čo zdôvodňuje svojím nepriaznivým zdravotným stavom a to aj po stránke psychickej, ako aj z dôvodu objektívnych zdravotných obmedzení, ktoré mu bránia vo výkone práce. Na strane otca sú lepšie majetkové pomery než na strane matky. Rodičia sú vlastníci rodinného domu, ktorý je v BSM, otec má vo vlastníctve byt, v ktorom býva syn M.. Matka je schopná zvýšiť svoj príjem výkonom ďalšej práce - dentálna hygiena. Súd prvej inštancie považoval za primeranú výšku na maloletého B. XXX eur a na maloletú G. XXX eur, ktorá výška výživného umožní deťom spolu s plnením vyživovacej povinnosti zo strany matky uspokojiť ich odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie manžel - otec maloletých detí. Otec odvolanie podal do výroku, ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti a do výroku, ktorým súd prvej inštancie styk s maloletými deťmi neurčil. Namietal nedostatočne vykonané dokazovanie, keď súd prvej inštancie riadne nezistil príjem matky za posledných 12 mesiacov, nebol aktualizovaný jej príjem ku dňu vydania súdneho rozhodnutia. Náklady na maloleté deti tiež neboli preukázané a sú nadsadené. S deťmi aj on má náklady počas realizácie styku. U neho pretrvávajú zdravotné obmedzenia, ktoré aktualizoval v odvolaní. Nie je schopný platiť výživné v súdom určenej výške. Je ochotný prispievať na výživu maloletého B. sumou XXX eur a na maloletú G. sumou XXX eur v rámci jeho súčasných možností, aj za cenu, že si požičia od rodiny, kým sa nevyriešia problémy s vyporiadaním BSM. Nestotožňuje sa s názorom súdu, že nebolo potrebné upraviť styk rodiča s deťmi, len preto, že deti sa mali vyjadriť, že sa bude styk realizovať na základe vzájomnej dohody. Deti žijú s matkou, sú ňou ovplyvňované, z toho dôvodu žiadal o úpravu styku. Nielen deti určujú vždy, čo chcú, pretože by bola popretá úloha rodiča ako základného výchovného činiteľa. Ak sa má rodič aktívne podieľať na výchove deti, nemôže mať problém so stykom. Podobné problémy, aké sa prejavili u syna B., môže byť práve tendencia vyhnúť sa v budúcnosti styku s otcom, pretože on je prísnejší na syna ako jeho matka. Už od rozhodnutia súdu boli problémy so stykom, keď syn prisľúbil, že príde a neprišiel, z čoho vznikajú problémy. Žiadal zopakovať dokazovanie a vykonať dôkaz lekárskou správou, aktualizáciu jeho zdravotného stavu a vyhovieť jeho odvolaniu. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že bude zaviazaný prispievať na syna B. sumou XXX eur a na maloletú G. sumou XXX eur a bude upravený jeho styk s maloletými deťmi tak, ako uviedol na pojednávaní dňa 14.03.2017. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že v konaní boli riadne preukázané všetky príjmy, príjem otca je nadpriemerný. Otec za trvania manželstva bežne svojvoľne hospodáril s peňažnými prostriedkami a nie je pravdou, že by jeho príjem nepostačoval na úhradu výživného vo výške, akej žiadala upraviť výživné. V odvolaní popísala majetkové pomery otca ako aj skutočnosti, ktoré sú podstatné skôr pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Je zrejmé tiež, že sa otec detí začal zbavovať majetkovej účasti v spoločnostiach, keď podala žiadosť o rozvod, a svoj majetok previedol do spoločnosti T. s. r. o., v ktorej je teraz zamestnaný za mesačnú sumu XXX eur. Otec nespochybňoval výšku nákladov na maloleté deti. Pokiaľ ide o úpravu styku súd prvej inštancie rozhodol správne. Prihliadol na názor maloletých detí, maloleté deti sa vyjadrili, že im vyhovuje taký stav, keď styk nie je upravený, pričom súd má zisťovať záujmy a potreby maloletých detí. Žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti. 5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky rozporoval opätovne jej tvrdenia a žiadal vyhovieť svojim návrhom. Podaním zo dňa 17.08.2017 uviedol, že netrvá na úprave styku s deťmi, pretože tento riadne funguje a počas styku zabezpečuje všetky ich potreby. 6. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého aj vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil a v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 8. Predmetom odvolacieho konania je úprava vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti a úprava styku otca s maloletými deťmi. V tejto časti konania sú účastníkmi konania otec, matka, maloleté deti a kolízny opatrovník. Odvolací súd uvádza, že podstatnou časťou, ktorú otec v odvolaní namieta, sa zaoberal súd prvej inštancie a túto aj vyhodnotil. Náklady, tak ako boli matkou vyčíslené na maloleté deti, nemožno považovať v žiadnom prípade za nadštandardné, keď pri posudzovaní odôvodnených potrieb treba vychádzať v súlade s ich vekom a primeranosťou ich obvyklej spotreby pre deti v určitom veku. Tu treba poukázať, že starší syn B. je vo veku blízkom dospelosti a z tohto pohľadu je potrebné posudzovať aj jeho potreby. Návrh otca platiť výživné vo výške XXX eur na B. a XXX eur na maloletú G. nemá opodstatnenie, pretože takto určená vyživovacia povinnosť by neprimerane zaťažovala matku, ktorá vykonáva aj starostlivosť o maloleté deti a nezabezpečila by ani základné potreby maloletých detí. 9. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje podľa § 387 ods. 2 C.s.p.. 10. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 C.s.p.. 11. Správne rozhodol súd prvej inštancie, aj pokiaľ neupravil styk otca s maloletými deťmi, pretože treba prisvedčiť záverom súdu prvej inštancie, že ide o deti vo vyššom veku, kedy nie je v ich záujme presne im vymedzovať čas stretnutia s rodičom, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti, ako aj s poukazom na to, že najideálnejším spôsobom úpravy styku je dohoda. Odvolací súd uvedenú otázku posudzoval aj s poukazom na to, že otec uviedol, že na úprave styku netrvá, avšak svoje stanovisko, či trvá na podanom odvolaní v tejto časti, neuviedol. Aj v tejto časti odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 C.s.p.. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).