Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/11/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313229153 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1313229153.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Marek Matej - P L Y N O M A, Petrovanská 34/A, 080 05 Prešov, IČO: 14 369 184, zast.: JUDr. Ladislav Bujňák, advokát, Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanému: NERTA Slovakia s.r.o., Staviteľská 1/9382, 831 04 Bratislava, IČO: 35 878 339, zast.: JUDr. Petra Oravcová, advokátka, Pri Miklušovej väznici 6, 040 01 Košice, o zaplatenie 4.215,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 22 Cb/83/2014 - 166 zo dňa 25.11.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 22 Cb/83/2014 - 166 zo dňa 25.11.2015 p o t v r d z u j e . Žalovaný má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 721,33 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného JUDr. Petry Oravcovej, advokátky, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.215,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne od 02.03.2013 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným ústne zmluvu o dielo, na základe ktorej ako zhotoviteľ vykonal dielo: „Plynofikáciu samoobslužnej autoumyvárne na Košickej ulici v Prešove“. Dielo bolo vykonané na základe písomnej objednávky žalovaného zo dňa 05.10.2012, pričom cena medzi bola dohodnutá v zmysle cenovej ponuky žalobcu v celkovej sume 6.906,34 eura, ktorú žalovaný akceptoval vo svojej písomnej objednávke. Žalobca dohodnuté práce vykonal v súlade so zmluvou o dielo a požiadavkami žalovaného a dielo mu riadne a včas odovzdal a žalovaný dielo riadne prevzal. Žalobca vyfakturoval zhotovenie diela faktúrou č. 2013040 zo dňa 15.02.2013 na celkovú sumu 4.215,31 eur, v ktorej boli zohľadnené len skutočne vykonané práce, pričom cena za dielo bola nižšia, než akú obsahovala cenová ponuka. Žalovaný nárok žalobcu neuznal s odôvodnením, že podľa ust. § 536 Obchodného zákonníka musí byť cena v zmluve dohodnutá, inak je zmluva o dielo neplatná. Cena diela nebola medzi účastníkmi konania dohodnutá, preto ju v žiadanej výške neuhradil, pričom žalobca by mohol žiadať zaplatenie za dielo po jeho vykonaní, jeho riadnym ukončením a odovzdaním, k čomu však nedošlo. Súd prvej inštancie posudzoval zistený skutkový stav podľa ust. § 1 ods. 1, 2 veta prvá druhá, § 261 ods. 1, § 272 ods. 1, § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „OBZ“), § 1 ods. 2, § 34, § 35 ods. 1, § 43a ods. 1, 2, § 43c ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 2, § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 120 ods. 1 prvá veta, § 120 ods. 3, 4, § 153 ods. 1 a § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal v konaní žiadnym hodnoverným dôkazom, že uzavrel zmluvu o dielo, ním označené ako „Plynofikácia samoobslužnej autoumyvárne“ priamo so žalovaným a svoju zmluvnú povinnosť - vykonanie predmetného diela, žalovanému fakturovaného faktúrou č. F 2013040 na sumu 4.215,31 eur - v prospech žalovaného skutočne aj vykonal a žalovanému odovzdal. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že žalovaný písomne objednal u žalobcu predmetné dielo, súd prvej inštancie poukázal na e-mail štatutárneho zástupcu žalovaného Ing. Tomáša Lengyela zo dňa 05.10.2012, z ktorého mal preukázané, že ním konateľ žalovaného Ing. Tomáš Lengyel napísal žalobcovi, že na základe cenovej ponuky na prevádzku autoumyváreň Prešov pre p. Pala zasiela objednávku na pokládku plynovej prípojky, pričom z výpisu z obchodného registra spoločnosti AUTODOVOZPALA s. r. o., IČO: 43 879 896 súd zistil, že štatutárnym zástupcom tejto spoločnosti je Ján Paľa, navyše na prvých dvoch položkovitých rozpočtoch - 147/12/VC - NTL PLYNOFIKÁCIA zo dňa 03.09.2012 na sumu 6.906,34 eur a NTL PLYNOFIKÁCIA zo dňa 04.12.2012 na sumu 4.368,53 eur bola uvedená ako objednávateľ práve spoločnosť AUTODOVOZPALA s. r. o.. Z uvedeného konajúci súd považoval za zrejmé, že prejav vôle žalovaného v uvedenom e-maily skôr svedčil domnienke, že konateľ žalovaného Ing. Tomáš Lengyel uvedené dielo objednal pre objednávateľa diela, ktorým bola spoločnosť AUTODOVOZPALA s. r. o., ako to vyplynulo z predložených preberacích protokolov. Na základe uvedeného nemal konajúci súd jednoznačne preukázané, v prospech koho žalobca vykonával predmetné dielo. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že „dielo riadne a včas odovzdal a žalovaný dielo riadne prevzal“, pričom behom konania tvrdil, že „pracovník žalobcu informoval žalobcu, že „konateľ žalovaného sa nedostavil na stavbu prevziať dielo, na čo sa tento pracovník snažil telefonicky vyzvať na prevzatie diela, čo sa mu však nepodarilo a žalobca písomne žalovaného na prevzatie diela nevyzýval“, konajúci súd poukázal na tú skutočnosť, že žalobca v konaní ako jediný „dôkaz“ svojich tvrdení predložil iba uvedenú faktúru č. F 2013040 a výzvu právneho zástupcu žalobcu na zaplatenie žalovanému zo dňa 07.10.2013. Bol toho názoru, že uvedená faktúra neosvedčuje uzavretie zmluvy o dielo medzi sporovými stranami, ani vykonanie fakturovaného úkonu žalobcom v prospech žalovaného, teda nepreukazuje, že žalobca fakticky uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo reálnym plnením, teda odovzdaním diela žalovanému. Na uvedenej faktúre nie je ani podpis, ani odtlačok pečiatky žalovaného, ktorý by preukazoval, že žalovaný v tejto faktúre fakturované dielo prevzal (alebo že prevzal aspoň predmetnú faktúru). Mal za to, že uvedené skutočnosti neosvedčuje ani uvedená výzva právneho zástupcu žalobcu, pretože žalobca nepreukázal súdu odoslanie, resp. doručenie tejto výzvy žalovanému žiadnym hodnoverným dôkazom. Rovnako uvedené skutočnosti neosvedčujú ani predložené preberacie protokoly, pretože ich uzavreli žalovaný ako zhotoviteľ a spoločnosť AUTODOVOZPALA s. r. o. ako objednávateľ a v špecifikácii diela nebolo uvedené dielo žalobcu, ktoré žalobca označil ako „Plynofikácia samoobslužnej autoumyvárne“, takže ich signatármi nebol žalobca ako zhotoviteľ ním označeného diela. Súd prvej inštancie vyslovil záver, že žalobca nepreukázal súdu žiadnym relevantným a hodnoverným dôkazom, že so žalovaným uzavrel zmluvu o dielo (v ústnej forme) v zmysle ust. § 43a ods. 1 a § 43c ods. 1 OZ a že fakturované dielo skutočne žalovanému odovzdal, pričom žalobca nepreukázal najmä samotné uzavretie zmluvy o dielo ústnou formou, pretože zmluva o dielo sa ústnou formou uzatvára fakticky, teda odovzdaním diela objednávateľovi, čo je vlastne návrh (oferta) na uzavretie zmluvy (ust. § § 43c ods. 1 OZ) a okamihom uzavretia zmluvy je v takom prípade okamih prevzatia diela objednávateľom ako akceptácia návrhu na uzavretie zmluvy (ust. § 43c ods. 1 OZ). Súd mal preto za to, že v súvislosti s ust. § 120 ods. 1 veta prvá O. s. p., kde účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, takže návrh žalobcu ako neodôvodnený zamietol. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov konania, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vyslovil názor, že prvoinštančný súd vo veci neúplné zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na dôkazy, ktoré súdu predložil a z ktorých je nepochybné, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu zmluvy o dielo ústnou formou, keďže zákon v tomto prípade písomnú formu nevyžaduje a podstatné náležitosti zmluvy o dielo boli v zmysle § 536 odsek 1, 2, 3 OBZ dohodnuté, a to predmet diela - pokládka plynovej prípojky, cena diela - určená cenovou ponukou a akceptácia ceny - bol dohodnutý spôsob určenia ceny. Na všetkých podmienkach sa zmluvné strany dohodli, na strane žalovaného to bol konateľ Ing. Lengyel, ktorý súhlasil aj s cenou za dielo, pričom v písomnom podaní (e-mail zo dňa 09.01.2013) požadoval zľavu vo výške 100 - 150 eur. K záveru konajúceho súdu, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, v prospech koho žalobca vykonával predmetné dielo, uviedol, že žalovaný uzavrel ako zhotoviteľ so spoločnosťou AUTODOVOZPALA, s.r.o. Zmluvu o dielo č. 0112 dňa 22.03.2012, na základe ktorej mal zhotoviť dielo - Car Wash CW3+1 container systém s plynovým ohrevom. Ako vyplýva z článku III. bod 1 b okrem iného mal dodať objednávateľovi plynovú prípojku a rozvody plynu, jej dodávku, montáž, zabezpečiť odskúšanie technologických zariadení vlastnými, resp. zmluvnými pracovníkmi. V danom prípade túto časť stavby vykonal na základe objednávky a následne uzavretej zmluvy o dielo pre žalovaného žalobca. Keďže žalovaný dielo objednávateľovi AUTODOVOZPALA, s.r.o. odovzdal, dôkazom čoho je preberací protokol, je nepochybné, že aj žalobca ako „subdodávateľ“ svoje dielo taktiež vykonal riadne a včas a žalobcovi odovzdal. Ako dôkaz o vykonaní diela o uskutočnení plynovej prípojky predložil žalobca aj správu o revízii plynového zariadenia na predmetnom diele zo dňa 20.12.2015. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na to, že žalovaný nepoprel, že zmluva o dielo nebola uzavretá, poprel však, že cena nebola dohodnutá v zmysle § 536 ods. 3 OBZ a tvrdí, že dielo nebolo riadne ukončené a odovzdané. Za dôkaz jeho nepravdivého tvrdenia žalobca považoval v spise sa nachádzajúcu e-mailovú komunikáciu medzi sporovými stranami, ako aj objektívne preukázanú skutočnosť, že žalovaný dielo, ktorého súčasťou bola aj pokládka plynovej prípojky spoločnosti AUTODOVOZPALA, s.r.o., odovzdal dňa 06.12.2012. Podľa vedomostí žalobcu spoločnosť AUTODOVOZPALA, s.r.o. žalovanému za dielo riadne zaplatila, avšak žalovaný odmieta zaplatiť žalobcovi, pričom dielo riadne vykonal, odovzdal a dielo je funkčné a užívaniaschopné. Záverom z opatrnosti poukázal na skutočnosť, že pre žalovaného vykonal dielo, a teda aj v prípade pochybností o platnosti zmluvy vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobcovi vydať vo výške obvyklej ceny za dielo. 3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v súlade s § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 5. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 6. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 7. Podľa § 34 OZ, prejav vôle je definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Prejav vôle môže byť urobený konaním alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník urobiť. Medzi vôľou a prejavom musí byť zhoda. 8. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. 9. Podľa § 43c ods. 1 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. 10. Podľa § 266 ods.1 OBZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. 11. Podľa ust. § 536 ods. 1, 2, 3 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany, v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 12. Úlohou odvolacieho súdu, vzhľadom na námietky odvolateľa, bolo v prvom rade posúdiť, či v prejednávanej veci súd prvej inštancie úplné zistil skutkový stav, či na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. 13. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že predpokladom uzavretia akejkoľvek zmluvy, teda i zmluvy o dielo je existencia troch zložiek: návrh zmluvy (oferta), prijatie návrhu (akceptácia) a vzájomná zhoda vôle subjektov (konsenzus). Návrh zmluvy je prejav vôle žalobcu adresovaný adresátovi na uzatvorenie zmluvy. Samotný návrh zmluvy o dielo musí spĺňať všetky podstatné náležitosti zmluvy, ktorými sú zmluvné strany, ale i jasne vymedzený predmet zmluvy a cena za vykonanie diela. Prijatie návrhu môže byť buď výslovné alebo konkludentné (napr. zaplatenie ceny). Prijatie návrhu je rovnako ako návrh na uzatvorenie zmluvy jednostranným právnym úkonom adresovaný žalobcovi, ktorým prijímací subjekt prejavuje vôľu prijať návrh a tak zmluvu uzavrieť. Pre platné uzavretie zmluvy o dielo sa nevyžaduje písomná forma, postačuje aj ústna dohoda minimálne o určení zmluvných strán a o predmete zmluvy. Uvedené platí za predpokladu, ak dohoda o cene, resp. o spôsobe jej určenia nie je pre zmluvné strany rozhodujúca. Vôľa strán uzavrieť zmluvu o dielo aj bez dohody o cene, resp. o spôsobe jej určenia musí existovať v čase vzniku zmluvy, nielen počas prípravy a rokovania o zmluve. 14. Pri výklade prejavu vôle v obchodných záväzkových vzťahoch je v prvom rade určujúci úmysel konajúcej zmluvnej strany, a to za predpokladu, že jej úmysel bol druhej strane známy alebo jej musel byť známy. Ak nebol druhej konajúcej strane úmysel konajúceho známy a ani jej nemohol byť známy, prejav vôle sa vykladá podľa významu, aký by mu spravidla prikladala osoba v postavení, v akom je adresát úkonu. Ust. § 266 ods. 3 OBZ prikazuje pri výklade vôle strán brať náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle a na správanie účastníkov právneho úkonu, pričom akcentuje tri skutočnosti, a to rokovanie o uzavretí zmluvy, prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli a napokon i následné správanie strán. 15. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal spornou skutočnosťou medzi sporovými stranami, či medzi nimi došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo, či už písomnou alebo ústnou formou. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že zákon v tomto prípade písomnú formu nevyžaduje, ale nestotožnil sa s jeho názorom, že podstatné náležitosti zmluvy o dielo boli v zmysle § 536 odsek 1, 2, 3 OBZ dohodnuté, a to podľa tvrdenia žalobcu predmet diela - pokládka plynovej prípojky, cena diela - určená cenovou ponukou a akceptácia ceny - bol dohodnutý spôsob určenia ceny. Súd prvej inštancie vyslovil správny záver, že žalobca nepreukázal súdu žiadnym relevantným a hodnoverným dôkazom, že so žalovaným uzavrel zmluvu o dielo (v ústnej forme) v zmysle ust. § 43a ods. 1 a § 43c ods. 1 OZ a na preukázanie svojich tvrdení neuniesol svoje dôkazné bremeno. Odvolací súd súhlasí s jeho názorom, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal v konaní žiadnym hodnoverným dôkazom, že uzavrel zmluvu dielo, ním označené ako „Plynofikácia samoobslužnej autoumyvárne“ priamo so žalovaným. Ako je zrejmé z obsahu e-mailu štatutárneho zástupcu žalovaného Ing. Tomáša Lengyela zo dňa 05.10.2012, na ktorý žalobca poukázal v súvislosti so svojím tvrdením ohľadne uzavretia zmluvy o dielo, konateľ žalovaného Ing. Tomáš Lengyel napísal žalobcovi, že „Na základe cenovej ponuky na prevádzku autoumyváreň Prešov pre p. Pala zasiela objednávku na pokladku plynovej prípojky s termínom nástupu, resp. umiestnenia ihneď“. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti AUTODOVOZPALA s. r. o., IČO: 43 879 896 je zrejmé, že Ján Paľa bol štatutárnym zástupcom tejto spoločnosti. Súd prvej inštancie pri vyhodnotení dôkazov predložených žalobcom ich správne vyhodnotil aj jednotlivo, a to aj s poukazom na dva položkovité rozpočty - 147/12/VC - NTL PLYNOFIKÁCIA zo dňa 03.09.2012 na sumu 6.906,34 eur a NTL PLYNOFIKÁCIA zo dňa 04.12.2012 na sumu 4.368,53 eur, v ktorých bola uvedená ako objednávateľ práve spoločnosť AUTODOVOZPALA s. r. o., aj v ich vzájomnej súvislosti, keď dospel k záveru, že prejav vôle žalovaného v uvedenom e-maily skôr svedčil domnienke, že konateľ žalovaného Ing. Tomáš Lengyel uvedené dielo objednal pre objednávateľa diela, ktorým bola spoločnosť AUTODOVOZPALA s. r. o., ako to vyplynulo aj z predložených preberacích protokolov. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z ktorých dôkazov vychádzal, aj ich dostatočne a správne vyhodnotil a stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Konajúci súd postupoval dôsledne v súlade s vtedy platnou procesnou úpravou (O. s. p.) a vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu. 16. Odvolací súd sa zaoberal ďalšou odvolacou námietkou žalobcu, ktorou vyslovil nesúhlas so záverom konajúceho súdu, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, v prospech koho žalobca vykonával predmetné dielo. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na článok III. bod 1 b Zmluvy o dielo č. 0112 zo dňa 22.03.2012, uzavretej žalovaným ako zhotoviteľom so spoločnosťou AUTODOVOZPALA, s.r.o., predmetom ktorej bolo dielo - Car Wash CW3+1 container systém s plynovým ohrevom, okrem iného plynová prípojka a rozvody plynu, jej dodávku, montáž, zabezpečiť odskúšanie technologických zariadení vlastnými, resp. zmluvnými pracovníkmi, ktorú časť stavby mal podľa tvrdení žalobcu vykonať na základe objednávky a následne uzavretej zmluvy o dielo pre žalovaného žalobca. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že nakoľko žalovaný dielo objednávateľovi AUTODOVOZPALA, s.r.o. odovzdal, dôkazom čoho je preberací protokol, je nepochybné, že aj žalobca ako „subdodávateľ“ svoje dielo taktiež vykonal riadne a včas a žalobcovi odovzdal. Uvedené dôkazy svedčia o právnom vzťahu žalovaného s treťou osobou a žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukazujú žalobcove tvrdenie o odovzdaní diela žalobcom a jeho následnom prevzatí žalovaným. Konajúci súd v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí poukázal na tú skutočnosť, že žalobca v konaní ako jediný „dôkaz“ svojich tvrdení predložil iba uvedenú faktúru č. F 2013040 a výzvu právneho zástupcu žalobcu na zaplatenie žalovanému zo dňa 07.10.2013 a dospel k správnemu názoru, že uvedená faktúra, ani výzva právneho zástupcu žalobcu neosvedčujú uzavretie zmluvy o dielo medzi sporovými stranami, ani vykonanie fakturovaného úkonu žalobcom v prospech žalovaného, nepreukazujú, že žalobca fakticky uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo reálnym plnením, teda odovzdaním diela žalovanému. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom konajúceho súdu, že rovnako uvedené skutočnosti neosvedčujú ani predložené preberacie protokoly, pretože ich podpísali žalovaný ako zhotoviteľ a spoločnosť AUTODOVOZPALA s. r. o. ako objednávateľ a v špecifikácii diela nebolo uvedené dielo žalobcu, ktoré žalobca označil ako „Plynofikácia samoobslužnej autoumyvárne“, takže ich signatármi nebol žalobca ako zhotoviteľ ním označeného diela. Taktiež v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu nie je podstatná skutočnosť, že AUTODOVOZPALA, s.r.o. žalovanému za dielo riadne zaplatila. 17. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý na základe podrobne vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca žiadnym relevantným a hodnoverným dôkazom nepreukázal, že so žalovaným uzavrel zmluvu o dielo (v ústnej forme) v zmysle ust. § 43a ods. 1 a § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka a že fakturované dielo skutočne žalovanému odovzdal. Z uvedeného dôvodu neprichádza do úvahy vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, na ktoré z opatrnosti poukázal žalobca v odvolaní pre prípad pochybností o platnosti zmluvy. Konajúci súd tak pri rozhodovaní o žalobcovom nároku vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. 18. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 19. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 24. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).