Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/165/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313229727 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1313229727.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: STUDENT AGENCY, s. r. o., IČO: 44 551 304, Obchodná ul. č. 48, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Zdeněk Hrouzek, Pražákova ul. č. 1008/69, budova AZ TOWERU, Brno, Česká republika, proti žalovanému: O. R., G.. XX. XX. XXXX, K. Š. F.. Č.. XXXX/XX, K., zastúpený advokátkou: JUDr. Jana Mikulášová, Hlavné námestie č. 5, Bratislava, o zaplatenie istiny 265, 01 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05. mája 2016, č. k. 16C/72/2014 - 153, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť 265, 01 eur s 8, 75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 250 eur od 17. 10. 2012 do zaplatenia a zo sumy 15, 01 eur od 05. 10. 2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, titulom náhrady škody, ktorú žalovaný spôsobil ako zamestnanec na pozícii „asistent predajcu leteniek a doplnkových služieb", na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10. 04. 2012, pri výkone svojich pracovných úloh, ktorú doposiaľ neuhradil. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 1 ods. 1, 4, 5, 6, § 179 ods. 1, 2 Zákonníka práce, § 120 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal existenciu protiprávneho konania žalovaného, spočívajúceho v nedbanlivostnom alebo úmyselnom porušení právnych povinností, vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, interných predpisov, iných všeobecne záväzných právnych noriem, a že v priamej príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním žalovaného ako zamestnanca, pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, vznikla žalobcovi škoda (ujma) vyjadrená v peniazoch, keď všetky tieto zodpovednostné predpoklady museli byť naplnené kumulatívne (§ 179 Zákonníka práce), keďže absenciou čo i len jedného z týchto predpokladov, nemôže vzniknúť zodpovednosť zamestnanca za škodu vzniknutú zamestnávateľovi a ani jeho povinnosť nahradiť zamestnávateľovi škodu podľa § 186 a nasl. Zákonníka práce, t. j. žalobca ako zamestnávateľ nepreukázal zodpovednosť žalovaného za uplatnenú škodu. Uviedol, že žalobca si nárok na náhradu škody voči žalovanému ako svojmu zamestnancovi uplatnil na tom skutkovom základe, že dňa 20. 09. 2012 vystavil pre klientku M. C. letenku na let do Dubaja dňa 06. 10. 2012 a následne dňa 24. 09. 2012 obdržal od tejto klientky žiadosť k vízam do Spojených arabských emirátov, avšak žalovaný žiadosť o víza podal až dňa 01. 10. 2012, tzn. 5 dní pred odletom cestujúcej, pričom z dôvodu oneskoreného udelenia víz bez vlastnej viny, klientka mohla odletieť do Dubaja až dňa 10. 10. 2012, v deň kedy jej boli udelené víza, a to na základe letenky so zmeneným dátumom odletu s tým, že zmena dátumu odletu klientky bola leteckou spoločnosťou spoplatnená sumou 250 eur a tieto zvýšené náklady musel znášať žalobca, keď sumu leteckej spoločnosti uhradil dňa 16. 10. 2012 a nakoľko žalovaný dňa 01. 10. 2012 podal elektronicky žiadosť o víza do Spojených arabských emirátov pre M. C. a požiadal o ich expresné vybavenie (vzhľadom na oneskorené podanie žiadosti o víza), následne vystavil klientke dňa 08. 10. 2012 faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 80 USD za vybavenie víz a poplatok 14 eur, a keďže víza s urgentným príplatkom sú spoplatnené sumou 99, 14 USD (správne 19, 14 USD, pozn. odvolacieho súdu) a poplatkom vo výške 14 eur, žalobcovi vznikla škoda spolu vo výške žalovanej istiny (250 eur + 15, 01 eur), o ktorej sa žalobca dozvedel pri kontrole účtovníctva dňa 18. 11. 2012. Uviedol, že žalobca v konaní poukázal na skutočnosť, že žalovaný bol ešte pred vznikom škody dňa 22. 06. 2012 riadne preškolený na vízový servis a dňa 17. 04. 2012 riadne oboznámený s organizačnou smernicou č. 1/2012 (Pravidlá používania transakčného poplatku za letenky a doplnkové služby k letenkám), ako aj s organizačnou smernicou č. 2/2012 (Kontrola sáld a zjednotenie postupov pri vystavovaní faktúr), zodpovedá za vzniknutú škodu v plnej výške, keďže škodu v sume 265, 01 eur spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní nebolo sporným, že medzi stranami existoval na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy pracovnoprávny vzťah, avšak žalobca v konaní nepreukázal ďalšie zákonné predpoklady, ktoré boli sporné, a to, že sa žalovaný v súvislosti s plnením svojich pracovných povinností dopustil nejakého konkrétneho konania (príp. opomenutia) v rozpore s objektívnym právom a v dôsledku tohto zavineného konania vznikla žalobcovi škoda. Uviedol, že zo skutkových zistení nevyplývalo, že by žalobca vydal žalovanému konkrétne pokyny ohľadom doby (lehoty), v ktorej mal v konkrétnom prípade klientky Kuchárovej od podania žiadosti klientom, resp. pridelenia veci na vybavenie nadriadeným, požiadať o vydanie víz príslušný zastupiteľský úrad, keď takáto lehota nevyplývala ani z interných predpisov žalobcu, zároveň nepreukázal, že by sa pri vybavovaní žiadosti o víza, ako služby, ktorú žalobca poskytoval v rámci svojej činnosti, uplatňovala konkrétna prax, s ktorou by bol žalovaný oboznámený a podľa ktorej bolo potrebné požiadať o vydanie víz príslušný úrad v konkrétnej lehote, tzn. napr. v deň, do 2, 3..dní, do týždňa....od podania žiadosti klientom, resp. od doloženia všetkých príslušných dokladov a informácií a vyplnenia žiadosti - formulára...., príp. obratom, alebo iným vhodným spôsobom upravujúcim konkrétny postup pri vybavovaní takejto žiadosti (služby) pre klienta, z časového hľadiska, keď práve naopak, žalobca sám vo svojich Obchodných podmienkach vo vzťahu ku svojim klientom pri poskytovaní tejto služby negarantoval žiadnu lehotu a ani to, či uvedenú službu zabezpečí, a to práve s ohľadom na rôznu prax a špecifiká krajín pri udeľovaní víz, ako aj osobitosti na strane žiadateľa o vízum. Poukázal na skutočnosť, že žalobca v danom prípade vychádzal z toho, že žalovaný si riadne neplnil svoje povinnosti, nakoľko požiadal príslušné zastupiteľstvo o vydanie víz pre klientku C. až po týždni od podania žiadosti, avšak nezohľadnil tú okolnosť, že klientka pri žiadosti o vybavenie víz neuviedla všetky informácie, resp. tieto bolo potrebné doplniť a ani žalovaným namietané množstvo práce v tom čase, z dôvodu ktorého nemožno prisvedčiť takejto argumentácii zamestnávateľa, ktorý vyžadovaný postup nemal vopred vnútornými predpismi upravený, resp. nepreukázal, že by bol žalovanému daný konkrétny pokyn, v akej lehote má danú vec riešiť alebo, že bol zaškolený na vyžadovaný postup alebo, že išlo o zaužívanú prax, o ktorej zamestnanec vedel, nakoľko je vecou zamestnávateľa, pokiaľ vyžaduje od svojich zamestnancov splnenie konkrétnych úloh v rámci určitej lehoty, príp. urgentne alebo prednostne, aby túto požiadavku buď jasne formuloval priamym pokynom, alebo ju mal upravenú v interných smerniciach. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní nebolo preukázané, či tá okolnosť, že žalovaný začal vybavovať víza pre klientku až týždeň po podaní žiadosti a 5 dní pred dátumom odletu vyplývala z jeho nedbalého prístupu k práci alebo išlo o bežnú prax alebo to bol dôsledok množstva práce a inej agendu (skoršie požiadavky klientov, množstvo vybavovaných klientov priamo na pobočke., bez ohľadu na to, či napokon služby žalobcu využili, resp. množstvo práce v súvislosti s nástupom žalovaného do práce po skončení dovolenky za súčasnej neprítomnosti kolegyne, ktorej agendu musel tiež vybaviť...), keď tieto okolnosti zostali sporné s tým, že žalobca vôbec neozrejmil, akým spôsobom organizoval prostredníctvom priamych nadriadených prácu žalovaného, akým spôsobom bola rozdeľovaná a zadávaná konkrétnym zamestnancom a ako ju kontroloval, aby bolo možné vyvodiť práve ten záver, na ktorom založil žalobca zodpovednosť žalovaného za vyčíslenú škodu, a to, že si žalovaný neplnil riadne svoje pracovné povinnosti. Uviedol, že rovnako sporným a v konaní nepreukázaným bol predpoklad vzniku škody žalobcovi v žalovanej výške 265, 01 eur, ktorá mala žalobcovi vzniknúť spoplatnením zmeny dátumu odletu („prebukovaním“ letenky) leteckou spoločnosťou v sume 250 eur, ktorú žalobca tejto spoločnosti uhradil dňa 16. 10. 2012 a rozdielom pri fakturovaní poplatku za žiadosť o expresné vybavenie víz pre klientku a stanoveným poplatkom vo výške 19, 14 USD, čo po prepočte predstavuje sumu 15, 01 eur a stotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že sa nejedná o škodu, tzn. majetkovú ujmu vyjadrenú v peniazoch, nakoľko ide o náklady, ktoré vznikli v súvislosti s poskytovanými službami klientke, ktoré v zmysle platných obchodných podmienok žalobcu bola povinná hradiť klientka, a preto pokiaľ sa tieto dodatočne vzniknuté náklady v rámci svojej podnikateľskej politiky žalobca rozhodol v danom prípade znášať sám, resp. nepožadovať ich úhradu od klientky, nemôže uvedenú povinnosť úhrady vzniknutých ďalších nákladov preniesť na svojho zamestnanca, nakoľko žalobca sám podľa svojich obchodných podmienok nezodpovedá vo vzťahu ku klientom predovšetkým za prekročenie predpokladanej doby vydania víza (bez ohľadu na dôvod), keď o udelení alebo neudelení a aj o dĺžke konania o udelenie víza, rozhoduje výlučne zastupiteľský úrad danej krajiny. Poukázal na skutočnosť, že žalobca ako zamestnávateľ by takúto povinnosť mohol voči zamestnancovi uplatniť len v prípade, ak by preukázateľne tieto náklady vznikli výlučne v súvislosti s protiprávnym konaním zamestnanca, čo však preukázané nebolo s tým, že ani v prípade náhrady uplatnenej z titulu doúčtovania poplatku za expresné vybavenie víz vo výške 15, 01 eur nejde o škodu, ale nesprávne účtovanú položku za poskytnutú službu a jej správnym doúčtovaním vznikol rozdiel vo výške 19, 14 USD (15, 01 eur). Uviedol, že žalovaný nezodpovedal z hľadiska pracovnej pozície za správnosť účtovaných položiek a pokiaľ došlo k účtovnej chybe, rozdiel mal byť doúčtovaný klientke s tým, že podľa interných smerníc mal žalobca upravené, že žiadna z poskytovaných služieb nemala byť poskytnutá skôr, ako bola vykonaná klientom úhrada za službu, avšak zo skutkových zistení vyplývalo, že takáto prax sa u žalobcu nedodržiavala. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ nebolo preukázané protiprávne konanie zamestnanca a vznik škody, nemôže byť daná ani žiadna príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním zamestnanca a vznikom škody (kauzálny nexus). Výrok, ktorým rozhodol o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1, 5 O. s. p. a vecne úspechom žalovaného v konaní, ktorému priznal náhradu trov konania v sume 232, 36 eur, predstavujúce trovy za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor v sume 16, 50 eur a trovy spojené s jeho právnym zastúpením advokátom v spore spolu v sume 215, 86 eur, podľa § 9, § 10 ods. 2, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za 6 úkonov právnej služby pri sadzbe tarifnej odmeny podľa hodnoty veci 265, 01 eur á 21, 58 eur za 1 úkon právnej služby + 2 x paušál vo výške 8, 04 eur (2014) + 4 x paušál vo výške 8, 58 eur (2016) + zvýšenie o 20 % DPH za úkony, prevzatie a príprava zastúpenia dňa 26. 06. 2014, písomné podanie týkajúce sa veci samej (odpor) zo dňa 01. 07. 2014, 4 x účasť na pojednávaní v dňoch 04. 02. 2016, 15. 03. 2016, 21. 04. 2016 a 05. 05. 2016 (6 x 21, 58 eur + 50, 04 eur + 20% zvýšenie o DPH = 215, 86 eur). 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C. s. p.) a navrhol ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal skutočnosť, že sa žalovaný dopustil v súvislosti s plnením svojich pracovných povinností ich porušenia z dôvodu absencie písomného určenia konkrétnej lehoty, v ktorej by bol žalovaný povinný požiadať o vybavenie víz zastupiteľský úrad, nakoľko nie je nutné upraviť konkrétnu lehotu pre žiadosť o vybavenie víz písomne, keďže dané lehoty vyplývajú z logiky veci, zo školení na vízový servis, ktorého sa žalovaný zúčastnil, a zo základných pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy (podľa bodu 8. pracovnej zmluvy je zamestnanec povinný pracovať svedomito a riadne podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plniť pokyny nadriadených vydaných v súlade s právnymi predpismi, a preto lehota na podanie žiadosti na vybavenie víz zastupiteľskému úradu od podania žiadosti klientom nemusí byť určená konkrétnou dobou, keď z povahy veci vyplýva, že ak je termín odletu klienta skorší, je nutné sa zaoberať danou žiadosťou skôr tak, aby bola vybavená čo najrýchlejšie, resp., aby z jeho strany boli splnené všetky predpoklady na to, aby bola čo najrýchlejšie posúdená. Uviedol, že v danom prípade išlo o vybavenie víz pri termíne odletu skoro za 14 dní, avšak jeho snahou je vybaviť všetky požiadavky klientov čo najuspokojivejšie, a nie prenášať vinu za oneskorené vybavenie víz na klienta. Uviedol, že žalovaný mal postupovať čo najrýchlejšie a žiadosť o vybavenie víz podať čo najskôr a nie až za päť dní, a ak zabudol, mal aspoň čo najskôr poskytnúť doplňujúce údaje o mene manžela, ktoré boli zastupiteľským úradom požadované, nakoľko ak by postupoval s úmyslom vec vybaviť pre klienta kladne, nejednal by oneskorene a v rozpore s jeho záujmami ale aj klienta, pričom aj požadované údaje podal oneskorene a ak by ich podal včas, klientka by pôvodný termín odletu stihla, a preto sa oprávnene domnieva, že žalovaný svoje pracovné povinnosti porušil. Namietol, že žalovaný svoje tvrdenie o množstve práce nepreukázal a z ničoho nevyplýva, že mal pred žiadosťou klientky množstvo iných žiadostí na vybavenie, nakoľko aj kolegyňa, ktorú zastupoval nastúpila na dočasnú pracovnú neschopnosť až dňa 19. 09. 2012, avšak žiadosť klientky bola podaná dňa 22. 09. 2012 a dňa 24. 09. 2012 pridelená žalovanému. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že nepreukázal vznik škody na jeho strane, nakoľko náklady, ktoré mu vznikli mala hradiť klientka, keďže ani nezodpovedá podľa Obchodných podmienok vo vzťahu ku klientom za prekročenie predpokladanej doby vydania víz, nakoľko o ich udelení alebo neudelení rozhoduje zastupiteľský úrad danej zeme, nakoľko dané ustanovenie Obchodných podmienok sa vzťahuje práve na dĺžku konania ohľadne podanej žiadosti o vybavenie víz na zastupiteľskom úrade, avšak v danom prípade nevybavenie víz v lehote nebolo spôsobené zastupiteľským úradom, ale opomenutím žalovaného s tým, že ak by poplatok za zmenu termínu letu nezaplatil, mohol by vzniknúť spor medzi ním a klientkou, ktorá by musela byť v spore úspešná vzhľadom na jeho pochybenie. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný si už skôr neplnil riadne svoje pracovné povinnosti, nakoľko mu bola dňa 05. 09. 2012 udelená pracovná výtka, v ktorej bol upozornený na neadekvátny a nezodpovedný prístup k plneniu pracovných povinností, neochotu zlepšiť sa, na nezabezpečenie vyzdvihnutia ruských víz, z dôvodu ktorého klient nemohol odcestovať v pôvodnom termíne, nezabezpečenia podkladov pre kolegyňu v prípade jeho neprítomnosti na pracovisku a vytkol súdu prvej inštancie, že uvedené skutočnosti nevzal do úvahy a v odôvodnení rozsudku sa s nimi vôbec nevysporiadal. Namietol, že súd prvej inštancie ohľadne sumy 15, 01 eur predstavujúcej nedoúčtovaný poplatok za expresné vybavenie prevzal argumentáciu žalovaného, ktorú však žiadnym spôsobom nepreukázal, keď iba uviedol, že žalovaný nezodpovedá z hľadiska pracovnej pozície za správnosť účtovaných položiek, keď nie je zrejmé, ako k tomu záveru súd prvej inštancie dospel, nakoľko v prípade spôsobenej chyby v účtovníctve je dlžná suma predpísaná tomu zamestnancovi, ktorý škodu spôsobil a zároveň namietol výrok, ktorým boa žalovanému priznaná náhrada trov konania s tým, že z výroku nie je zrejmé, v akej mene by mala byť suma hradená. 3. Žalovaný, ktorému bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 17. 05. 2017 na vyjadrenie, sa k nemu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. júna 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom. 5. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinný do 30. 06. 2016) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). 8. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobu žalobcu zamietol. 10. Odvolací súd k odvolacej námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 11. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu zamietol dôvodiac tým, že žalobca v konaní nepreukázal zodpovednosť za škodu žalovaného, ktorá mu mala vzniknúť porušením povinností žalovaným pri plnení jeho pracovných úloh ako zamestnanca, nakoľko síce dňa 20. 09. 2012 vystavil pre klientku M. C. letenku na let do Dubaja s odletom dňa 06. 10. 2012 a následne dňa 24. 09. 2012 obdržal od tejto klientky žiadosť k vízam do Spojených arabských emirátov, avšak žalovaný žiadosť o víza podal až dňa 01. 10. 2012, tzn. 5 dní pred odletom cestujúcej, pričom z dôvodu oneskoreného udelenia víz bez vlastnej viny, klientka mohla odletieť do Dubaja až dňa 10. 10. 2012, v deň kedy jej boli udelené víza, a to na základe letenky so zmeneným dátumom odletu s tým, že zmena dátumu odletu klientky bola leteckou spoločnosťou spoplatnená sumou 250 eur, ktorú žalobca zaplatil dňa 16. 10. 2012, ako aj poplatok za ich expresné vybavenie v sume 15, 01 eur. 12. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. 13. Citované zákonné ustanovenie posudzuje také prípady zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktoré vznikli zavineným porušením jeho povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, pričom zamestnávateľ je povinný preukázať nielen vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca, ale aj zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním zamestnanca. Pre vznik zodpovednosti zamestnanca musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, medzi ktoré ako správne súd prvej inštancie uviedol patrí: protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, zavinenie zamestnanca, existencia pracovného pomeru a okolnosť, že ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením tak, ako to vymedzuje Zákonník práce. Protiprávnym úkonom je úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, škodou je majetková ujma, vyjadriteľná v peniazoch, pričom skutočná škoda spočíva v skutočnom zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť na uvedenie do predošlého stavu, inou škodou je ujma spočívajúca v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať, ak by nedošlo ku škodnej udalosti, pričom dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku škody, ako aj jej výšky je na zamestnávateľovi. Kauzálny nexus je ďalším zo zodpovednostných predpokladov a zavinenie je subjektívnou právnou kategóriou, vyjadrujúcou vnútorný psychický vzťah škodcu k výsledku svojho konania. Môže spočívať vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti, pričom v pracovnoprávnej zodpovednosti forma zavinenia podstatným spôsobom ovplyvňuje rozsah náhrady škody. K založeniu zodpovednosti zamestnanca, pri ktorej nemusí byť daný protiprávny úkon, stačí, len danosť rozporu s dobrými mravmi, musí existovať na strane zamestnanca zavinenie vo forme úmyslu. 14. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti žalovaného podľa citovaného ustanovenia je porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon). Právna teória vykladá protiprávny úkon ako prejav ľudskej vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, pričom je irelevantné, či ide o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu alebo o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z pracovnej zmluvy. Porušenie právnej povinnosti sa neprezumuje, ale musí byť navrhovateľom preukázané. V súdnom konaní je povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Posúdenie, či preukázaný skutok je protiprávnym konaním, je posúdením právnym, ktoré patrí súdu. Žalobca (poškodený) preukazuje skutkové okolnosti, ktoré po právnej stránke hodnotí súd. Porušením právnej povinnosti je mienený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako žalovaný ako škodca skutočne konal (prípadne opomenul konať) a tým, ako konať mal, aby jeho konanie zodpovedalo povinnosti uloženej právnym predpisom, či inou právnou skutočnosťou alebo zmluvou. 15. V posudzovanej veci nebolo v konaní sporným, že pracovný pomer žalovaného u žalobcu vznikol na základe pracovnej zmluvy, ktorú uzavreli dňa 10. 04. 2012 s tým, že bude vykonávať pracovnú pozíciu predajcu leteniek a doplnkových služieb, ktorý strany sporu ukončili Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 08. 11. 2012, spornou bola otázka, či žalovaný tým, že klientke vystavil dňa 20. 09. 2012 letenku na let do Dubaja s odletom dňa 06. 10. 2012, ktorá dňa 24. 09. 2012 požiadala o víza do Spojených arabských emirátov až dňa 01. 10. 2012, teda týždeň po podaní žiadosti a 5 dní pred dátumom odletu klientky, porušil svoje pracovné povinnosti a zavinil, že žalobcovi vznikla škoda, nakoľko v dôsledku oneskorene podanej žiadosti žalovaným, cestujúcej neboli do dňa vystavenia letenky s dátumom odletu 06. 10. 2012 víza udelené a musela jej byť letenka zmenená za poplatok. 16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní dôkazné bremeno neuniesol, nakoľko nepreukázal žiadne protiprávne konanie, ktorého sa mal žalovaný dopustiť a následkom ktorého žalobcovi vznikla ním tvrdená škoda, keďže ako správne prvoinštančný súd uzavrel, ani z Obchodných podmienok samotného žalobcu nevyplýva jeho povinnosť platiť za klienta správny poplatok za vybavenie víza, keď dokonca z bodu 4. 4. 10. vyplýva, žalobca nie je zodpovedný ani za prekročenie predpokladanej doby pred vydania víza. 17. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a stranami navrhnutých dôkazov, a nakoľko žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).