Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/84/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314200645 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314200645.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: BETA - CAR s.r.o., Drevárska 23/1649, Pezinok, IČO: 34 127 224, práv. zastúpený: JUDr. Michal Medvid, advokát, Wurmova 1131/4, Košice, IČO: 42 245 672, proti žalovanému: Automotive Service Parts SK s.r.o., Koceľova 21, Bratislava, IČO: 46 512 845, práv. zastúpený: Nosko & Partners s.r.o., Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860 107, o zaplatenie 3.483,- Eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/102/2014-191 zo dňa 08.12.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/102/2014-191 zo dňa 08.12.2016 p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.483,- Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 16.12.2012 do zaplatenia a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že uznesením č.k. 25Cb/102/2014-143 zo dňa 26.04.2016 zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o určení neplatnosti Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 04.01.2012 vedeného na Okresnom súde Pezinok. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.10.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/208/2016-165 zo dňa 31.08.2016, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení potvrdzujúceho uznesenia uviedol, že nie je daný dôvod na prerušenie konania, keďže konajúci súd je oprávnený všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa oprávnenosti nároku žalobcu uplatneného voči žalovanému posúdiť sám a z týchto následne aj vyvodiť právny záver. Uvedený postup je v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Písomným podaním zo dňa 07.12.2016 žalovaný opätovne navrhol prerušenie konania s odôvodnením, že podal na Okresný súd Pezinok žalobu o určenie, že Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 04.01.2012 je neplatná. Súd zamietol návrh na prerušenie konania, a to z dôvodu, že o obsahovo totožnom návrhu na prerušenie konania už bolo skôr súdom právoplatne rozhodnuté. Súd považuje opakujúci sa návrh žalovaného na prerušenie konania za účelový, majúci za cieľ oddialiť rozhodnutie vo veci samej. 3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným vystupujúcim v tom čase pod obchodným menom APOTEKE s.r.o. Zmluvu o nájme nebytových priestorov. Zmluva bola uzatvorená dňa 04.01.2012 konateľkou spoločnosti Mgr. M. T.. V čase uzatvorenia zmluvy bola spoločnosť žalovaného už založená, avšak nebola ešte zapísaná do obchodného registra, teda právne táto spoločnosť vznikla až dňom zápisu, t.j. dňom 01.02.2012. V súlade so zákonnou úpravou Mgr. M. T. ako jediný spoločník spoločnosti nájomcu dňa 15.02.2012 schválila po vzniku spoločnosti právny úkon - uzavretie Zmluvy o nájme nebytových priestorov a zároveň schválenie právneho úkonu oznámila žalobcovi ako prenajímateľovi, čím vlastne spoločnosť APOTEKE s.r.o. vstúpila do záväzkového vzťahu s prenajímateľom ex tunc, t.j. od svojho vzniku a týmito dokumentmi bola preukázaná pasívna legitimácia žalovaného v danom spore. 4. V odôvodnení ďalej poukázal, že z listinných dôkazov, ako aj z výsluchov svedkov B. T. a Ing. L. bolo zistené, že žalovaný nájomné v zmluvne dohodnutej výške riadne platil na základe žalobcom vystavených faktúr až do júla 2012 vrátane, počnúc augustom 2012 prestal platiť nájomné, ako aj služby s nájmom spojené v zmluvne dohodnutej výške 273,- Eur mesačne. Je pravdou, že počnúc mesiacom september 2012 boli žalovanému vystavené mesačné faktúry na nájomné vo výške 1.146,- Eur, avšak k takýmto faktúram boli vystavené „dobropisy“ vo výške 600,- Eur. Dlh žalovaného teda predstavuje neuhradené nájomné za august 2012 fakturovaný vo výške 480,- Eur, nájomné za mesiace september až december vo výške 4 x 546,- Eur a neuhradené služby s nájmom spojené za mesiace september až november 2012, t.j. 3 x 237,- Eur. Z výsluchu svedkov Igora T. a Ing. L. bola preukázané, že žalovaný dal výpoveď z nájmu v novembri 2012, výpovedná lehota v zmysle Zmluvy bola síce trojmesačná, avšak žalobca fakturoval nájomné iba do konca roku 2012 za mesiace január a február 2013 faktúry už žalovanému nevystavil. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že bola uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej si žalovaný prenajal priestory lekárne v budove patriacej žalobcovi. Nájomné a služby s nájmom spojené boli riadne dohodnuté v zmluve, žalovaný faktúry riadne uhrádzal do júla 2012, počnúc augustom 2012 nájomné a služby s nájmom spojené uhrádzať prestal, čím mu vznikol dlh v žalovanej výške, žalobca súdu oprávnenosť svojho nároku preukázal, a preto súd žalobe vyhovel. 5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že dňa 26.11.2016 podal návrh na odročenie pojednávania, ktorý súd neakceptoval, pričom žalovaný má za to, že rozhodnutie súdu bolo v nesúlade so znením § 183 C.s.p., aj ustálenou súdnou praxou a poškodilo žalovaného, ktorého právny zástupca sa nemohol zúčastniť pojednávania, na ktorom ho súd zaviazal na plnenie istiny žalobcovi. Poukázal na to, že počas procesu zistil nové skutočnosti odôvodňujúce neplatnosť predmetnej zmluvy (a to konkrétne, že účel zmluvy je v rozpore s kolaudačným rozhodnutím na priestor, ktorého nájom bol predmetom zmluvy), tak jeho účasť na predmetnom pojednávaní bola nevyhnutná, nakoľko mal označiť nový dôkaz na obranu žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že súd doručil žalovanému 01.12.2016 oznámenie o neakceptovaní návrhu na odročenie pojednávania a žalovaný sa nemohol zúčastniť pojednávania, bol nútený podať na Okresný súd Pezinok žalobu na určenie neplatnosti zmluvy a zároveň bezprostredne potom požiadať súd o prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti zmluvy a zároveň návrh na spojenie týchto dvoch konaní. Súd na procesné návrhy žalovaného nereflektoval. 6. Žalovaný poukázal na pôvodné uznesenie, ktorým súd odmietol návrh na prerušenie konania a následne už po podaní žaloby rozsudkom nesprávne zamietol návrh na prerušenie konania, nakoľko bol daný dôvod na jeho prerušenie, keďže prebiehalo iné konanie, ktoré malo zásadný význam pre predmetné konanie. Poukázal i na skutočnosť, že súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal s otázkou začatia plynutia doby omeškania žalovaného s plnením záväzku zo zmluvy a s otázkou, od akého dňa má žalobca nárok na úhradu úroku z omeškania. 7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý s odvolaním nesúhlasí a má za to, že súd správne rozhodol. Právny zástupca žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie robil mnoho obštrukcií, aby konanie nemohlo skončiť. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 03.04.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 9. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 8.12.2016, pričom právny zástupca si prevzal predvolanie dňa 25.11.2016. Dňa 29.11.2016 zaslal súdu elektronicky návrh na odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania s viacerými úkonmi v trestnej a civilnej veci a požiadal, aby ho súd upovedomil o rozhodnutí o jeho návrhu na odročenie pojednávania. Dňa 1.12.2016 súd prvej inštancie formou e-mailu oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že súd neakceptuje jeho žiadosť o odročenie pojednávania, pretože podľa súdnej praxe a judikatúry kolízia pojednávaní nie je vážnym dôvodom na odročenie pojednávania. Zo zápisnice z pojednávania dňa 8.12.2016 vyplýva, že na pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti, ani právny zástupca žalovaného, ktorého súd upovedomil, že jeho návrh na odročenie neakceptuje. Súd prvej inštancie preto podľa § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti strán sporu. 11. Odvolací súd sa vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku, nestotožnil s odvolacou námietkou, že rozhodnutie súdu o neakceptovaní návrhu na odročenie pojednávania nebolo v súlade s § 183 C.s.p. Právna úprava odročenia pojednávania v § 183 a 184 C.s.p. reflektuje na zásadu, že vec sa má rozhodnúť rýchlo a hospodárne, v zásade na jednom pojednávaní. Skutočnosť, že odročenie pojednávania predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, deklaruje zákonná formulácia prípustnosti odročenia pojednávania len z dôležitých dôvodov. Dôležitosť dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania. Zo žiadosti advokáta o odročenie pojednávania nie je zrejmé, prečo žiadal o odročenie práve tohto pojednávania, čo bránilo alternatívnemu riešeniu (substitúcia, vrátane koncipientov). Napokon je potrebné uviesť, že právny zástupca ani nepreukázal, že úkony, ktorým údajne dal prednosť, mali byť vykonávané v tento deň a nemohol zabezpečiť substitúciu. Tvrdenie, že v tomto prípade išlo o náročný spor a klient trval na osobnej účasti nemožno akceptovať, keďže takéto skutočnosti zo spisu nevyplývajú. Odvolací súd zdôrazňuje, že primárny je záujem na hospodárnom prejednaní vecí, nie záujem strany resp. advokáta a dôvody na strane advokáta môžu byť akceptované ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania iba vo výnimočných prípadoch. 12. Keďže žalovaný sa nezúčastnil pojednávania, napriek tomu, že bol upovedomený o žiadosti na odročenie, súd prvej inštancie mal splnené podmienky na pojednávanie v jeho neprítomnosti. Žalovaný tým, že sa nedostavil na pojednávanie a neoznačil ďalšie dôkazy, sám sa diskvalifikoval z vykonávania ďalších dôkazov. Takýto postup súdu nemožno kvalifikovať ako znemožnenie práv žalovaného. 13. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o návrhu na prerušenie konania. Súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie tohto návrhu tým, že o obsahovo totožnom návrhu už bolo skôr rozhodnuté a je v súlade s hospodárnosťou konania, ak si súd posúdi všetky relevantné skutočnosti ako prejudiciálne otázky. 14. K odvolacej námietke žalovaného, že súd sa nevysporiadal s otázkou začatia plynutia premlčacej doby, odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie aplikoval na omeškanie so splnením dlhu § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a čl. I §3 ods. 1 nariadenia vlády 586/2008 Z.z. Odvolací súd podľa § 387 ods. 3 C.s.p. dopĺňa, že v dôsledku omeškania so splnením dlhu vzniklo žalobcovi popri plnení aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vystavil žalovanému faktúry tak, ako sú špecifikované v odseku 11 napadnutého rozsudku. Keďže žalovaný nezaplatil dlžné sumy v lehote splatnosti faktúr, dostal sa do omeškania a žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa ich splatnosti až do zaplatenia. Je zrejmé, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie úrokov z omeškania od splatnosti poslednej faktúry t.j. od 16.12.2012, kedy už bol žalovaný v omeškaní so všetkými platbami a čo je napokon pre žalovaného výhodnejšie. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. 17. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).