Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/67/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314206345 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314206345.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu AB restructuring k.s., Dostojevského rad 19, Bratislava, IČO: 47 241 608, správca konkurznej podstaty úpadcu SUCHÉ MIESTO s.r.o., Obchodná 4, Bratislava, IČO: 36 357 359, zastúpený Mgr. Martin Berec, advokát, so sídlom Domus Petra, Pod Sokolice 1/B, 911 01 Trenčín, IČO: 42 142 440, proti žalovanému IMUNOTOP CZ s.r.o., Na Lánech 764, Litomyšl, Česká republika, IČO: 25965107, pre zaplatenie 71.084,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 22Cb 54/2014-410 zo dňa 12.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 22Cb 54/2014-410 zo dňa 12.10.2016 potvrdzuje. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a zaviazal ho zaplatiť žalovanému trovy konania, pričom o výške trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Žalobou podanou súdu dňa 17.3.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 71.084,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 17.3.2014 do zaplatenia. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v rámci realizácie projektu „. V. N. H. N. P. C. S. R., Č. Č. P. (ďalej len ako „projekt“) uskutočňoval žalovaný pre úpadcu funkciu generálneho manažéra developerských projektov výstavby rodinných domov, pričom predmetom jeho činnosti bolo najmä uskutočňovať celú organizáciu stavebných prác tak, aby dochádzalo k plneniu termínov v zmysle zmlúv o dielo uzatváraných úpadcom ako aj koordinácia a supervízia dodávateľských prác, finančné spoluriadenie projektu vrátane cenotvorby a dohodovania cien s dodávateľmi s cieľom efektívneho čerpania prostriedkov a redukcie konečných nákladov vrátane fakturačného toku, kontrola kvality projektu vrátane zabezpečenia potrebných povolení, certifikácie a kontroly projektovej dokumentácie a garančných lehôt; manažovanie výstavby, preberanie vykonaných prác zápisom do stavebného denníka, potvrdzovať vykonané práce dodávateľovi, vykonávať vecné odsúhlasenia faktúr, obstarávať tovary a služby a kontrolovať odstraňovanie vád a nedorobkov. Úpadca mal vypracované interné smernice, ktoré upravovali postup zamestnancov, resp. jeho partnerov pri obstarávaní tovarov a služieb. Úpadca pri odovzdávaní stavieb klientov zistil, že žalovaný riadne neplnil svoje povinnosti, čo sa prejavovalo najmä nárokmi klientov uplatňovanými voči úpadcovi z vád diela, resp. omeškania úpadcu ako zhotoviteľa v zmysle jednotlivých zmlúv o dielo uzatvorených s klientmi. V dôsledku takéhoto vadného plnenia musel úpadca zabezpečovať nápravu v zmysle zmluvných dojednaní s klientmi buď formou odstraňovania vadného plnenia alebo vo forme priznaných zliav klientov, resp. uhradenia zmluvných pokút za omeškanie s dodaním diela. Nedodržaním podmienok organizačnej normy č. 1/2009 došlo k obstaraniu tovaru a služieb za podstatne nevýhodnejších podmienok pri dohodnutí obchodných podmienok so spoločnosťou BYTSERVIS-SK, spol. s r.o., IČO: 36 496 634, na základe čoho dodala táto spoločnosti úpadcovi stavebné práce za cenu, ktorá niekoľkokrát prevyšovala bežné ceny na trhu zistené v Cenkrose. Škoda, ktorá takto úpadcovi vznikla, predstavovala výšku 41.864,87 eur. Vo vzťahu k nezákonnému konaniu žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný zle organizoval stavebné práce, čím došlo k ich omeškaniu; nekontroloval stavebné práce a ich kvalitu, čím došlo k vadnému plneniu zo strany dodávateľov. Žalobca si uplatnil škodu v sume 71.084,72 eur pozostávajúcu zo sumy 29.219,85 eur ako náhrady zmluvných pokút, resp. iných nárokov klientov a zo sumy 41.865 eur, ktorá predstavuje porušenie organizačnej normy a nadfakturáciu cien služieb. Príčinnú súvislosť žalobca videl v tom, že popísané protizákonné konanie žalovaného bolo podstatnou a rozhodnou príčinou vzniku žalobcovej škody. Žalobca na objasnenie vzťahu úpadcu a žalovaného uviedol, že v mene žalovaného konal N.. Y. O. ako zodpovedný zástupca žalovaného, ktorý mal vykonávať stavebný a technický dozor. Zmluvný vzťah vznikol na základe ústnej dohody o sprostredkovaní vymedzených činností, pričom za úpadcu mohli vystupovať konatelia, ktorí rokovali so zástupcom žalovaného, okrem nich však za úpadcu konali aj obchodní zástupcovia, čo vyplývalo zo záznamov z rokovaní. Žalovaný k veci uviedol, že medzi úpadcom a žalovaným nikdy nebola uzatvorená písomná zmluva, preto mu nebolo zrejmé, na základe čoho žalobca špecifikoval predmet činnosti žalovaného, pričom toto nepodložil žiadnym dôkazom. Žalovaný nepoprel, že sa prostredníctvom ním nominovaného zástupcu podieľal na riadení projektu, ale jeho právomoc a kompetencie nikdy neboli tak široké, ako ich žalobca uviedol v žalobe. Predovšetkým nepreberal stavebné práce zápisom v stavebnom denníku, nepotvrdzoval práce dodávateľov, čo mal všetko na starosti stavebný dozor, neobstarával tovary a služby, čo zabezpečovali zamestnanci úpadcu a nekontroloval odstraňovanie vád a nedorobkov, čo uskutočňoval stavebný dozor. Podľa žalovaného organizačná smernica nemohla zmeniť obsah záväzkového vzťahu žalovaného a úpadcu. Táto norma mohla maximálne predstavovať metodické usmernenie osoby nominovanej žalovaným na riadenie projektu. Úpadca nikdy nemal výhrady voči činnosti žalovaného. Začiatkom roka, kedy žalovaný oznámil ukončenie spolupráce s úpadcom z dôvodu dlhodobého neplatenia odmien za poskytnuté služby, úpadca presviedčal osobu nominovanú žalovaným, aby ďalej pokračovala v spolupráci. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal ani jednu z troch zložiek vzniku nároku na náhradu škody. Podľa žalovaného žalobca len hľadal subjekt, od ktorého by v konkurznom konaní mohol neoprávnene získať určité finančné prostriedky. Žalovaný uviedol, že problémom úpadcu bola jeho neschopnosť a neochota plniť záväzky voči stavebným firmám, ktoré realizovali výstavbu domov na projekte. Stavebné firmy boli tlačené do nízkych cien, neboli im včas hradené faktúry, čo viedlo k tomu, že po určitom čase odmietali pokračovať vo výstavbe a musela sa za ne hľadať náhrada, čo však s pribúdajúcim časom išlo horšie, pretože praktiky úpadcu sa stali známymi a stavebné firmy s ním nechceli spolupracovať. Z týchto dôvodov neboli dodržané termíny výstavby domov, ktoré boli dohodnuté s jednotlivými klientmi, ktorí si následne uplatňovali u úpadcu zmluvné pokuty, za čo podľa žalovaného niesli zodpovednosť osoby rozhodujúce o používaní finančných prostriedkov, čo však žalovaný nebol. Klienti boli radi, ak im bol odovzdaný nedokončený dom a vrátená aspoň časť kúpnej ceny. Žalovaný uviedol, že nemôže niesť zodpovednosť za vady domov, ktoré realizovali jednotlivé stavebné firmy, za ktoré boli klientom úpadcu poskytnuté zľavy alebo zaplatené zmluvné pokuty. Žalovaný tieto práce nepreberal ani neodsúhlasoval, pričom náhradu škody by si mal úpadca uplatňovať voči týmto stavebným firmám. Žalovaný nikdy neprevzal voči úpadcovi žiadne ručenie alebo inú formu zodpovednosti. Žalovaný uviedol, že so spoločnosťou BYTSERVIS-SK, spol. s.r.o. neuzatváral žiadnu zmluvu. Všetky obchodné podmienky si dohodli majitelia úpadcu, pričom túto zmluvu aj podpísali. Žalovaný teda na výšku ceny nemal žiadny vplyv. Uviedol, že bolo možné, že spoločnosť BYTSERVIS-SK, spol. s.r.o. trošku nadhodnotila svoju cenu, keďže mala negatívnu skúsenosť s úpadcom. Z predložených dôkazov je rozdiel v cene len vo výške 3 až 4 %, čo je podľa žalovaného bežná odchýlka. Žalovaný uviedol, že hoci všetky výberové konania organizoval on, vybranú firmu odporučil úpadcovi, a ten potom dohadoval záverečnú cenu a podmienky bez prítomnosti žalovaného. Žiaden tovar sa neobstarával bez kúpnej zmluvy, ktorá by nebola podpísaná úpadcom. Žalovaný potvrdil, že medzi ním a konateľom úpadcu bola ústna dohoda, ktorá sa týkala organizovania projektu. Mal na starosti riadenie projektu, organizáciu výberových konaní na dodávateľov jednotlivých prác a predkladanie výsledkov výberových konaní majiteľom úpadcu, rokovania s klientmi ohľadom zmien prác oproti zmluvne dohodnutým prácam. Okrem toho žalovaný zabezpečoval aj kolaudačné rozhodnutia a rokovania s projektantmi. V závere jeho pôsobenia realizoval aj rokovania s dodávateľmi, voči ktorým mal úpadca podlžnosti. Dohody o urovnaní nároku za zhotoviteľa boli podpísané N.. V.Š. - konateľom úpadcu. Jej súčasťou je aj zápis o odovzdaní a prevzatí stavby podpísaný zástupcom spoločnosti Cresta, ktorý je uvedený ako zodpovedná osoba za zhotoviteľa - úpadcu. Súčasťou bol aj súpis vád a nedorobkov, ktorý je za spoločnosť Cresta podpísaný L.. X. a druhý podpisaný je L.. T. - objednávateľ. V žiadnej z uzavretých zmlúv sa však nevyskytuje meno žalovaného, nakoľko zmluvy podpisovali vždy konatelia úpadcu. Technický dozor zabezpečovala firma Cresta s.r.o., ktorá preberala práce od dodávateľov, vykonávala zápisy do stavebných denníkov a odovzdávala hotové dielo objednávateľom vrátane zápisníc a protokolov o odovzdaní a prevzatí diela a odstránení vád a nedorobkov, pričom žalovaný pri týchto preberacích protokoloch nebol. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prečítaním listinným dôkazov, a to: organizačnej normy č. 1/2009, všeobecných obchodných podmienok na vykonanie diela alebo dodávky prác, vzoru objednávky, žiadanky na obstaranie tovaru, vzájomného súhlasu s osadením rodinného domu zo dňa 12.03.2014, geometrického plánu, zmluvy od dielo č. XXXX s dodatkom č. 1, vzoru pre zmenu parametrov typového domu, štandardov pre rodinné domy, projektu s pôdorysom domu, odpovede úpadcu zo dňa 26.02.2012 na list žalovaného zo dňa 15.02.2012, interného dokladu č. N., reklamačného poriadku, doplnenia súpisu a stanovenie náhrady za vady diela k zmluve č. XXXX, dodatku č. 2 k zmluve o dielo č. XXX, rozpočtu zo dňa 06.05.2010, dodatku č. 3 k zmluve o dielo č. XXXX, uplatnenia si nároku na zmluvnú pokutu zo dňa 09.03.2010, dodatku č. 3 k zmluve o dielo č. XXXX, dodatku č. 3 k zmluve o dielo č. XXXX, rozhodnutia obce S. R. zo dňa 22.12.2009, dohody o urovnaní zo dňa 26.11.2010, mailovej komunikácie z februára 2011, zápisov z porád, zoznamu s vyčíslenou škodou úpadcu, mandátnej zmluvou zo dňa 06.11.2007, výkazmi radových domov vo výstavbe, oznámenia o meškaní výstavby rodinných domov zo dňa 19.08.2008, odovzdávacieho protokolu k H. XX, odovzdávacieho protokolu k X. XXX, príkazmi zo dňa 24.09.2007, dňa 02.10.2007, dňa 28.03.2008, dňa 17.04.2008, dňa 22.05.2008 a 19.08.2008, faktúr č. XXXXXXXX, č. C., č. C., č. C., č. C., č. C., č. C., č. C., č. C., č. C., č. C., č. XXXXXXXX, č. C., č. C., č. C., č. C., č. C., č. C., č. C., č. C., č. C., č. C., č. XXXXXXX, č. J. a č. J., dohôd o urovnaní zo dňa 23.07.2010, dňa 14.04.2010, dňa 13.08.2010, dňa 12.04.2010 a dňa 30.04.2010, súpisov vád a nedorobkov k rodinnému domu č. XXX H., č. XX H., č. XX H., č. XXX H., č. XX G., č. XXX H., č. XXX X. a č. XX H., zápisov o odovzdaní stavby zo dňa 14.12.2009, dňa 26.05.2010 k XX H., dňa 26.05.2010 k XXX H., dňa 12.02.2010, dňa 18.01.2010, dňa 28.07.2010, dňa 12.02.2010, dňa 12.02.2010 a dňa 09.02.2010, súpisov prác a dodávok k XX H., k domu č. XXX H., k domu č. XX G. a k domu č. XXX X. a výsluchom svedkov a to: Y. W., N.. Y. V. H. T. I., čím vykonal všetky stranami sporu navrhnuté a označené dôkazy. Zo svedeckej výpovede N.. Y. V. vyplývalo, že robila rozpočty pre firmu p. Krampa a s p. O. sa stretávala na stavbe. Uviedla, že existuje rozpočtový program Cenkros plus, ktorý obsahuje orientačné ceny. Dostala projekt a podľa programu stanovovala ceny. Nešlo o trhové ceny. Tými sa nezaoberala, pretože trhové ceny sa dojednávali na vyššej úrovni, konkrétne išlo o L.. O., ktorý dojednával ceny s rôznymi profesiami. Zo svedeckej výpovede Y. W. vyplývalo, že nemal žiadny vzťah k stranám sporu. Uviedol, že súčasťou náplne práce žalovaného bolo byť 90 % času prítomný na stavbe a fyzicky preberať všetok materiál a všetky práce na každom dome, kontrolovať ľudí pracujúcich na stavbe, teda mal na starosti celý chod projektu. Žalovaný odsúhlasoval všetky práce a bez jeho podpisu nebola žiadna faktúra preplatená. Technický dozor rovnako podliehal žalovanému. Žalovaný uskutočňoval výberové konania, pričom na základe výkazu - výmeru si dal naceniť práce, podľa nacenenia vybral tri spoločnosti a potom vybral jednu, s ktorou sa stretli zástupcovia investora. Všetky dodatky museli byť dohodnuté dopredu, pričom tento režim nebol pri spoločnosti BYTSERVIS dodržaný. Pôvodnou ideou bolo, aby jedna spoločnosť robila celý projekt na kľúč, neskôr L.. O. z časového hľadiska prešiel na systém subdodávateľov, ktorý sa však neosvedčil. So spoločnosťou BYTSERVIS nebol podpísaná zmluva, ale robila na základe odsúhlaseného cenníka prác, pričom pri fakturácii sa tieto ceny nedodržali. Všetky kontrolované ceny boli vo všeobecnosti nižšie ako ceny stanovené v programe Centros, čo však nebolo v prípade cien spoločnosti BYTSERVIS, na čo úpadca prišiel iba náhodou. Trhové ceny prác dodávaných BYTSERVIS mali byť o 40 % nižšie ako ceny, ktoré spoločnosť fakturovala. Bez podpisu žalovaného nemohli stavebné firmy fakturovať ani materiál, ani prácu. Zo svedeckej výpovede T. I. vyplývalo, že bol zamestnancom úpadcu ako obchodný zástupca, ale vykonával činnosti aj pre oddelenie pre styk so zákazníkmi, právnych služieb a projektového manažmentu. Spolupracoval aj s L.. O.. Nevedel, aký mal vzťah L.. O. so žalovaným, ale vedel, že pracoval na pozícii generálneho manažéra projektu. Jeho náplňou bolo organizovanie výstavby projektu, kontrola subdodávateľov a do určitej miery aj komunikácia so zákazníkmi, pre ktorých úpadca staval domy. Tieto činnosti L.. O. reálne vykonával. Uviedol, že podstatná časť domov nebola odovzdaná v dohodnutý čas, pričom svedok mal na starosti mimosúdne dohadovania so zákazníkmi. Domy boli taktiež odovzdané neúplné. Keď prišlo k odovzdaniu domu za účasti stavebného dozoru investora a zákazníka, spísali odovzdávací protokol. Žalovaný sa nie vždy zúčastňoval odovzdávania domu. To bolo primárnou úlohou technického dozoru investora. Úlohou žalovaného bolo po podpise odovzdávacieho protokolu skoordinovať odstránenie v protokole zistených vád, pričom túto úlohu žalovaný takmer vôbec neplnil, čoho dôkazom sú mnohé dohody o urovnaní s klientmi alebo dodatkami k zmluvám. Zároveň bolo veľa súdnych sporov, v ktorých sa klienti domáhali peňažných plnení od úpadcu. Svedok mal informáciu od klientov, že technický dozor investora prehovoril klientov, aby si nechali odovzdať dom nedokončený, pričom technický dozor investora dom dokončí za nižšiu cenu a domnieval sa, že o tomto musel žalovaný vedieť. Považoval za chybu žalovaného, že sa domy nedodali včas, kompletné a bez vád. Z mandátnej zmluvy zo dňa 06.11.2007 vyplýval záväzok spoločnosti CRESTA spol. s r.o., IČO: 35 883 979 (ďalej len ako „CRESTA spol. s r.o.“) ako mandatára zariadiť a zabezpečiť činnosti technického dozoru investora (t.j. úpadcu), konkrétne napríklad: zabezpečiť a vykonávať kontrolu prác vo vzťahu k projektu a príslušnej zmluve, preberať vykonané práce zápisom do stavebného denníka, potvrdzovať vykonané práce dodávateľovi, vykonávať vecné odsúhlasovanie faktúr, zabezpečiť predkladanie faktúr manažérovi projektu na finančné odsúhlasenie, organizovať zabezpečenie preberania, odovzdávania a kolaudácie, kontrolovať a odstraňovať vady a nedorobky a ďalšie. Z organizačnej normy č. 1/2009 vyplývalo, že jej účelom bolo štandardizovať postupy pri obstarávaní tovarov, služieb a prác v podmienkach úpadcu a organizačných zložiek. Norma bola záväzná pre všetkých zamestnancov úpadcu a organizačných zložiek, ako aj externých zmluvných partnerov, ktorí boli jej obsahom oboznámení a zaviazali sa ju dodržiavať a bola pre nich záväzná. S touto normou bol oboznámený aj L.. O., čo vyplývalo z jeho podpisu na organizačnej norme. Z jednotlivých zmlúv o dielo uzatvorených medzi úpadcom (resp. jeho právnym predchodcom) a objednávateľmi rodinných domov vyplýval záväzok úpadcu zhotoviť pre objednávateľa dielo (rodinný dom) v zmluve dohodnutom čase pod následkom zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % ceny diela za každý deň omeškania a záväzok objednávateľa zaplatiť za dielo cenu rozdelenú do viacerých platieb platených po výstavbe obvodových múrov, po ukončení hrubej stavby, po vyplnení otvorov a vnútorných omietok, pred dokončením výstavby a po kolaudácii domu. Pre účely komunikácie bola zo strany úpadcu zvolená ako zodpovedná osoba L.. O.. Z jednotlivých zápisov o odovzdaní a prevzatí stavieb vyplývalo, že úpadca ako zhotoviteľ odovzdal a objednávateľ stavbu prevzal. Ako technický dozor bol uvedený N.. Y. X.. Ich súčasťou boli aj súpisy vád a nedorobkov. Z jednotlivých dohôd o urovnaní nárokov zo zmlúv o dielo vyplývalo, že úpadca sa s objednávateľmi dohodol na zaplatení zmluvných pokút za omeškanie s vykonaním diela a s odstránením vád diela a urovnaní vzájomných nárokov vyplývajúcich z týchto zmlúv, čím došlo k započítaniu nárokov objednávateľov na zmluvnú pokutu voči nároku úpadcu na poslednú časť ceny diela. Na základe toho následne úpadca vystavil objednávateľom faktúry (dobropisy). Z faktúry č. C. vystavenej úpadcom žalovanému dňa 31.01.2011 vyplývalo, že úpadca si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody v sume 35.180,- eur spôsobenú nadhodnotením stavebných prác týkajúcich sa nákupu tovaru a prác od spoločnosti BYTSERVIS-SK, spol. s.r.o.. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, ust. § 373 Obchodného zákonníka, ust. § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 375 Obchodného zákonníka, ust. § 376 Obchodného zákonníka, § 378 Obchodného zákonníka, § 379 Obchodného zákonníka, ust. § 384 Obchodného zákonníka, ust. § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, ust. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, ust. § 397 Obchodného zákonníka, ust. § 398 Obchodného zákonníka, ust. § 402 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa ust. § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Podľa ust. § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou. Podľa ust. § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. Podľa ust. § 573 Obchodného zákonníka mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti, ibaže sa v zmluve zaručil za splnenie záväzkov prevzatých inými osobami v súvislosti so zariaďovaním záležitosti. Podľa ust. § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Podľa ust. § 643 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie tejto zmluvy. Podľa ust. § 649 ods. 1 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy; nesmie však navrhovať záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou, ohľadne ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne a včas svoje záväzky zo sprostredkovanej zmluvy. Povinnosť nahradiť škodu podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka postihuje stranu, ktorá poruší svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu, najmä zo zmluvy. Náhrada škody je teda viazaná na existenciu záväzkového vzťahu, uzavretého buď písomne alebo aj ústne, ak je to zákonnom dovolené. Následne právna teória rozlišuje tri predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to (a) protiprávny úkon, (b) vznik škody a (c) príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky predpoklady majú objektívnu povahu, čo znamená, že strana, ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu (t.j. uskutoční protiprávny úkon), je povinná druhej strane nahradiť škodu, ktorá týmto porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu druhej strane spôsobila, pokiaľ (škodca) nepreukáže, že túto povinnosť nesplnila pre prekážky uvedené v ust. § 374 Obchodného zákonníka. Všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu musí preukázať poškodený, pričom škodca preukazuje len okolnosti vylučujúce zodpovednosť podľa ust. § 374 Obchodného zákonníka. Nesporné bolo, že medzi úpadcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy (záväzkového vzťahu) konkludentným spôsobom. Keďže obsah záväzkového vzťahu sa nedal preukázať písomnou zmluvou, zo zhodných tvrdení strán sporu považoval súd za preukázané, že predmetom tohto ich vzťahu bol, okrem iného, (1) záväzok žalovaného spočívajúci v generálnom riadení celého projektu výstavby rodinných domov, (2) záväzok žalovaného organizovať výberové konania na dodávateľov jednotlivých prác a predkladať výsledky úpadcovi, (3) záväzok rokovať s klientmi úpadcu ohľadom zmien prác oproti zmluvne dohodnutým, (4) záväzok zabezpečovať kolaudačné rozhodnutia a rokovania s projektantmi a dodávateľmi a na druhej strane záväzok úpadcu zaplatiť žalovanému odmenu za ním poskytnuté služby. Nesporné bolo aj to, že žalovaný tieto svoje činnosti vykonával prostredníctvom L.. O.. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že medzi povinnosti žalovaného vyplývajúce z ústne uzatvorenej zmluvy patrili aj organizácia stavebných prác tak, aby dochádzalo k plneniu termínov zmysle jednotlivých zmlúv o dielo; koordinácia a supervízia dodávateľských prác; preberanie vykonaných prác zápisom do stavebného denníka; potvrdzovanie vykonaných prác dodávateľom; vecné odsúhlasovanie faktúr; odstraňovanie vád a nedorobkov, pretože všetky tieto povinnosti patrili spoločnosti CRESTA spol. s r.o., ktorá na základe písomne uzatvorenej mandátnej zmluvy s úpadcom zo dňa 06.11.2007 vykonávala na projekte činnosti technického dozoru investora (úpadcu), konkrétne zabezpečovala a vykonávala kontrolu prác vo vzťahu k projektu a príslušnej zmluve, preberala vykonané práce zápisom do stavebného denníka, potvrdzovala vykonané práce dodávateľovi, vykonávala vecné odsúhlasovanie faktúr, zabezpečovala preberania a odovzdávanie stavieb a kontrolu a odstraňovanie vád a nedorobkov. Uvedené povinnosti spoločnosti CRESTA spol. s r.o. boli potvrdené aj jednotlivými dohodami o prevzatí stavieb, ktoré boli podpísané zástupcom spoločnosti CRESTA spol. s r.o., rovnako tak súpismi vád a nedorobkov boli podpísané zástupcom spoločnosti CRESTA spol. s r.o.. Na základe vyššie uvedeného možno záväzkový vzťah úpadcu a žalovaného podľa jeho obsahu posúdiť ako kombinovaný záväzkový vzťah, tvorený z mandátnej zmluvy podľa ust. § 556 a nasl. Obchodného zákonníka (uskutočňovanie úkonov v mene a na účet úpadcu - teda generálne riadenie projektu (1), rokovanie s klientmi úpadcu (3), zabezpečovanie kolaudačných rozhodnutí (4)) a zmluvy o sprostredkovaní podľa ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka (vyvíjanie činnosti smerujúcej k tomu, aby mal úpadca príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou - teda organizácia výberových konaní na dodávateľov jednotlivých prác a ich predkladanie úpadcovi (2)), pričom spôsob konania žalovaného pri výbere dodávateľov prác bol upravený v organizačnej norme č. 1/2009, ktorú vzal L.. O. ako zástupca žalovaného svojím podpisom na vedomie. Podstatou mandátnej zmluvy je, že následky právnych úkonov, ktoré urobil zástupca (mandatár - žalovaný) vo vzťahu k tretím osobám v rámci svojho oprávnenia postihujú priamo zastúpeného (mandanta - úpadcu). Od toho je aj odvodené vylúčenie zodpovednosti mandatára za porušenie záväzku treťou osobou, s ktorou uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti vyplývajúce z ust. § 573 Obchodného zákonníka. To však neplatí, ak sa mandatár v mandátnej zmluve zaručil za splnenie záväzkov tretích osôb, s ktorými v mene mandanta uzavrel záväzkového vzťahy. Súd konštatoval, že žalobca v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že sa žalovaný zaručil za právne úkony tretích osôb, teda za samotnú výstavbu rodinných domov a ich riadne a včasné odovzdanie. Z toho dôvodu nemôže žalovaný ako mandatár za takéto omeškanie a vadné plnenie tretích strán podľa ust. § 573 Obchodného zákonníka zodpovedať. Pri zmluve o sprostredkovaní podľa ust. § 649 Obchodné zákonníka platí, že sprostredkovateľ (žalovaný) neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy. Ide však o dispozitívne ustanovenie Obchodného zákonníka, ktoré môžu zmluvné strany vylúčiť alebo upraviť, a preto nie je vylúčená možnosť dohody zmluvných strán o ručení sprostredkovateľa (žalovaného) za splnenie záväzku tretích osôb zo sprostredkovanej zmluvy. Aj napriek neexistencii dohody o ručení je neexistencia ručenia podľa prvej vety ust. § 649 Obchodného zákonníka podmienená zákazu sprostredkovateľa navrhnúť záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou, o ktorej vie alebo musí vedieť, že sú dôvodné pochybnosti o riadnom a včasnom splnení jej záväzkov zo sprostredkovanej zmluvy, čo nadväzuje na všeobecnú oznamovaciu povinnosť sprostredkovateľa podľa ust. § 643 Obchodného zákonníka. Preto je sprostredkovateľ povinný využiť všetky možnosti na zistenie dôveryhodnosti tretej osoby (napr. získanie údajov zapísaných o tretej osobe v obchodnom alebo v živnostenskom registri, získanie informácií o platobnej schopnosti tretej osoby a pod.). Prípadné porušenie tejto povinnosti sprostredkovateľa zakladá jeho zodpovednosť za škodu podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka, ktorá jej porušením záujemcovi vznikla. Okrem uvedeného žalobca žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by žalovaný porušil postup pri výbere dodávateľa prác podľa organizačnej normy č. 1/2009, ďalej, že by žalovaný zle organizoval stavebné práce, teda zle vykonával pôsobnosť generálneho manažéra projektu, dokonca ani netvrdil, akým spôsobom tieto svoje povinnosti žalovaný porušoval, a preto nebolo možné ani len dovodiť, že odovzdanie rodinných domov neskôr a s vadami bolo spôsobené pričinením žalovaného akýmkoľvek spôsobom. Rovnako za nepreukázané považoval súd tvrdenie žalobcu o nekontrolovaní kvality stavebných prác žalovaným, pričom na druhej strane z mandátnej zmluvy zo dňa 06.11.2007 vyplývalo, že táto povinnosť prináležala spoločnosti CRESTA spol. s r.o., ktorá vykonávala činnosť technického dozoru investora. Ku škode žalobcu v sume 41.865,- eur, ktorú mal žalovaný spôsobiť nadhodnotením ceny stavebných prác a následným odsúhlasením faktúr, konkrétne vo vzťahu k dodávateľským prácam od spoločnosti BYTSERVIS-SK, spol. s.r.o., súd uvádza len toľko, že žalobca žiadnym relevantným dôkazným prostriedkom nepreukázal, že cena prác od spoločnosti BYTSERVIS-SK, spol. s.r.o. bola nadhodnotená. E-mailovú komunikáciu úpadcu, v ktorej je uvedený rozdiel medzi reálnou cenou a cenou prác spoločnosti Bytservis s.r.o. v žiadnom prípade nemožno považovať za dôkaz preukazujúci nadhodnotenie predmetných prác, keďže ide len o internú komunikáciu zamestnancov úpadcu, teda len tvrdenia zamestnancov úpadcu, ktoré síce mali vyplývať z program Cenkros plus, avšak výstup údajov z tohto programu a ich relevantnosť nebola v konaní žalobcom preukázaná, a to ani výpoveďou N.. Y. V., ktorá na údajné nadhodnotenie ceny prác spoločnosti BYTSERVIS-SK, spol. s.r.o. prišla. Okrem toho žalobca v konaní predložil len dve faktúry (č. J. a č. J.), ktorými spoločnosť BYTSERVIS-SK, spol. s.r.o. vyzvala úpadcu na úhradu ceny za poskytnuté práce v sume 6.169,42 eur. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, pretože žalobca žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázal, že sa žalovaný zaručil za splnenie záväzkov tretími osobami (dodávateľmi stavebných prác), s ktorými v dôsledku mandátnej a sprostredkovateľskej činnosti žalovaného úpadca uzatváral zmluvy o výstavbe rodinných domov, taktiež nepreukázal, že by žalovaný sprostredkoval výber dodávateľov, ktorí výstavbu rodinných domov nevykonali riadne a včas, resp. nepreukázal, že by žalovaný ako sprostredkovateľ v čase sprostredkovania týchto zmlúv na výstavbu rodinných domov vedel alebo musel vedieť, že k ich výstavbe nedôjde riadne a včas. Zároveň žalobca relevantnými dôkaznými prostriedkami nepreukázal ani porušenie povinnosti žalovaného spočívajúcej v nadhodnotení stavebných prác a prác spoločnosťou BYTSERVIS-SK, spol. s.r.o. a ani samotnú škodu vyplývajúcu z takéhoto údajného nadhodnotenia, z čoho vyplývalo, že žalobca nepreukázal ani jeden predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka, a preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na skutočnosť, že v rámci realizácie projektu „. V. N. H. N. P. C. S. R., Č. Č. P. uskutočňoval žalovaný pre spoločnosť SUCHÉ MIESTO funkciu generálneho manažéra developerských projektov výstavby rodinných domov. V rámci toho bol žalovaný povinný vykonávať činnosti tak, ako bolo uvedené v podanej žalobe, teda mal uskutočňovať celkovú organizáciu stavebných prác tak, aby dochádzalo k plneniu termínov v zmysle zmlúv o dielo uzatváraných spoločnosťou SUCHÉ MIESTO. S klientmi mal koordinovať a supervízovať dodávateľské strany, mal na starosti finančné spoluriadenie projektu, kontrolu kvality projektu vrátane zabezpečovania potrebných povolení, certifikácie a kontroly projektovej dokumentácie a garančných lehôt, ďalej mal na starosti manažovanie výstavby, mal preberať vykonané práce zápisom do stavebného denníka, potvrdzovať vykonané práce dodávateľovi, mal vykonávať vecné odsúhlasovanie faktúr a obstarávanie tovarov a služieb. Taktiež mal kontrolovať odstraňovanie vád a nedorobkov a v dohodnutých termínoch na odstraňovanie vád a nedorobkov. 3. Žalobca zdôraznil, že v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že žalovaný pri plnení svojich úloh porušil svoje povinnosti, čím spoločnosti spôsobil škodu. Porušenie povinností spočíva jednak v konaní v rozpore s internými predpismi spoločnosti, a to Organizačnej normy 1/2009, Všeobecnými obchodnými podmienkami na vykonanie diela alebo dodávky prác a jednak v konaní v rozpore s odbornou starostlivosťou, ktorú na jeho činnosti kladú príslušné právne predpisy, a to § 567 a 649 Obchodného zákonníka. Žalovaný v rozpore s interným smernicami obstarával tovary a služby za podstatne nevýhodnejších podmienok, aké reálne panovali v tom čase na relevantnom trhu. Rovnako žalovaný preberal diela od dodávateľov a podpisoval faktúry a napriek tomu, že na predmetných dielach boli vady, resp. neboli vykonané práce. 4. Žalobca má za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaný nárok je dôvodný, pretože žalovaný porušením svojich povinností spôsobil žalobcovi škodu. Žalobca nerozporuje právne posúdenie zmluvy uzatvorenej ústne medzi žalobcom a žalovaným ako kombinovanej zmluvy o sprostredkovaní mandátnej zmluvy. Žalobca má za to, že súd nesprávne vyhodnotil rozsah tejto zmluvy, keď si vzal za svoje tvrdenie žalovaného. Podľa názoru žalobcu bolo v konaní preukázané, že žalovaný bol zodpovedný za všetky činnosti tak, ako tieto boli popísané v žalobcovom návrhu. V konaní to preukázali podľa jeho názoru aj svedecké výpovede ako aj listinné dôkazy, ako aj samotné vyjadrenia žalovaného. Uviedol, že výpoveď svedka W. zo dňa 11.5.2016 preukázala, že žalovaný mal ako generálny manažér projektu zabezpečovať dodávateľské firmy, kontrolovať vykonané práce, preberať materiál ako aj všetky práce na každom dome a kontrolovať ľudí pracujúcich na stavbe. 5. Žalobca má za to, že súd sa mal vysporiadať s uvedenými výpoveďami, ktoré preukazujú rozsah zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný bol okrem iného zodpovedný za výber zmluvných partnerov, ako aj za preberanie stavieb, schvaľoval preplatenie faktúr za vykonané práce a zaobstarával potrebný materiál. Má za to, že odsúhlasovaním stavebných prác zodpovedá poverená osoba za to, že preberané práce budú vykonané riadne a včas, resp. že opačná skutočnosť bude príslušne zaznamenaná. Neplnením týchto povinností, prípadne nesprávnym plnením došlo ku škode na strane žalobcu. Pokiaľ ide o interné smernice žalobcu, ten uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaný bol s ich obsahom uzrozumený, poznal ich a bol povinný správať sa v súlade s nimi. Žalobca má za preukázané, že došlo k ich porušeniu zo strany žalovaného, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda. Poukázal na to, že v prípade, že by bol žalobca dodržiaval smernice, ktoré poverený zamestnanec L.. O. podpísal, došlo by k obstarávaniu tovarov a služieb za ceny nižšie, ako to bolo v skutočnosti. Žalovaný pri výbere dodávateľských firiem nezachoval štandardizovaný postup uvedený v Organizačnej norme č. 1/2009, čím spôsobil žalobcovi škodu. To sa preukázalo aj prostredníctvom programu Cenkros plus, ktorý sám osebe uvádza vyššie ceny ako ceny trhové. Zdôraznil, že žalovaný dohodol a žalobcovi podsúval zmluvy a spoločnosti s cenovou ponukou presahujúcou tak ceny trhové, ako aj uvádzané v programe Cenkros plus. Týmto konaním spôsobil žalovaný žalobcovi škodu. 6. Pokiaľ ide o samotnú škodu, tá bola podľa názoru žalobcu jasne a preukázateľne vyčíslená. Je nepochybné, že škoda vznikla v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného. Škoda vo výške spolu 71.084,72 eur vznikla ako súčet škody vo výške 29.219,85 eur z dôvodu úhrady pokút klientom spoločnosti, resp. iných nárokov jej klientov vadného plnenia podľa zmlúv o dielo, (napr. poskytnutých zliav z cien diel v zmysle zmlúv o dielo) a vo výške 41.865,- eur, ktorá vznikla porušením Organizačnej normy 1/2009 za nadfakturácie cien služieb. 7. Žalobca má na základe uvedeného za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 8. Uviedol, že podľa § 567 Obchodného zákonníka je mandatár povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou. Podľa § 649 ods. 1 Obchodného zákonníka nesmie sprostredkovateľ navrhovať záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou, ohľadne ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvod na pochybnosť, že spln riadne a včas svoje záväzky zo sprostredkovanej zmluvy. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane. Žalobca sa domnieva, že žalovaný nepostupoval pri zariaďovaní záležitosti žalobcu s odbornou starostlivosťou, a to predovšetkým tým, že podpisoval faktúry a preberal stavby, ktoré mali vady alebo neboli vykonané, ďalej nevhodne organizoval práce na stavbe a obstarávanie materiálu, ako aj dodávateľských firiem, čím sa žalobca dostával do omeškania, ako aj obstarával tovar a služby v rozpore s Organizačnou normou 1/2009. Žalovaný ako sprostredkovateľ vedel, resp. musel vedieť, že osoby, s ktorými žalobcovi navrhoval uzatvoriť zmluvy nebudú schopné riadne a včas splniť svoje záväzky zo zmlúv. Túto skutočnosť potvrdil sám žalovaný vo svojom vyjadrení na pojednávaní konanom dňa 14.9.2016, keď uviedol, že dodávatelia nechceli so spoločnosťou spolupracovať, a preto hľadal aj medzi menej dôveryhodnými partnermi. 9. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. 10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní nie sú správne a tieto odmieta. Súd prvej inštancie v odseku 44. - 51. svojho rozsudku podrobne odôvodnil svoje závery ohľadne obsahu zmlúv medzi úpadcom a žalovaným ako aj to, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu právnych povinností, ktoré by viedli k žalobcom tvrdenej škode. S týmito závermi súdu prvej inštancie sa - s výnimkou posúdenia záväznosti interných noriem úpadcu pre žalovaného stotožňuje, nakoľko len potvrdzuje názor, ktorý prezentoval od začiatku tohto konania. Mal za to, že žalobca nijako nepreukázal, že by žalovanému vznikli tvrdené povinnosti voči úpadcovi ani to, že by žalovaný takéto údajné povinnosti porušil a že by v príčinnej súvislosti s ich porušením vznikla úpadcovi tvrdená škoda. Za časť údajnej škody vo výške 29.219,85 eur (úhrada nárokov klientov úpadcu, ktoré ale neboli v celom rozsahu preukázané ako vzniknutá škoda, keď podľa názoru žalovaného išlo často len o vrátenie prijatých preddavkových platieb, ktoré úpadca nepoužil na výstavbu domov) môžu zodpovedať stavebné firmy, za konanie ktorých žalobca nenesie žiadnu zodpovednosť. Uviedol, že žalobca ani len neoznačil stavebné firmy, ktoré sa mali omeškať s výstavbou domov, aby bolo možné napríklad preskúmať proces uzatvárania zmlúv s týmito firmami, spôsob plnenia záväzkov úpadcu voči týmto firmám a prípadné dôvody ich omeškania s výstavbou. Problémy s výstavbou neboli zapríčinené nedostatkami pri organizácii výstavby, ale zlou platobnou disciplínou zo strany úpadcu, čo viedlo k niekoľkonásobnej výmene stavebných dodávateľov na stavbe a opakovaným odmietaním činnosti z ich strany. Tieto skutočnosti žalobca vo svojom odvolaní opomenul. Poukázal tiež na to, že pokiaľ ide o zvyšok uplatnenej škody vo výške 41.865,- eur, tu nebol preukázaný ani len len jej vznik, nie ešte zodpovednosť samotného žalovaného. Tvrdenia žalobcu ohľadne cien v programe Cenkros sú len jeho nepodloženými názormi, ktoré nemajú nijakú súvislosť so skutočnými trhovými cenami alebo cenami, ktoré boli dohodnuté medzi úpadcom a spoločnosťou BYTSERVIS-SK s.r.o.. Vo vzťahu k svedkovi W., na ktorého poukazuje žalobca vo svojom odvolaní uvádza, že jeho výpoveď nemožno považovať za nestranné svedectvo, nakoľko táto osoba je jedným z faktických vlastníkov spoločnosti úpadcu. Vyjadrenia tohto svedka boli plne v duchu snahy o prenášanie vlastnej zodpovednosti na žalovaného, keď napríklad zamlčal skutočnosť, že každý úkon konateľa spoločnosti úpadcu (vrátane úkonov, ku ktorým zabezpečoval podklady žalovaný) podliehal odsúhlaseniu faktických vlastníkov spoločnosti úpadcu, bez ktorých konateľ neprijímal žiadne vlastné rozhodnutia. K akémukoľvek zmluvnému vzťahu medzi úpadcom a treťou osobou tak žalovaný mohol maximálne pripraviť určitý návrh, ale ten musel byť odsúhlasený majiteľmi spoločnosti a následne konateľom. Žalovaný tak na konečnú podobu zmluvných vzťahov nemal priamy dosah a nemôže niesť zodpovednosť za ich obsah a následky. Tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, že žalovaný úpadcovi podsúval nejaké zmluvy, sú úplne absurdné a navyše nepreukázané. Výber zmluvných partnerov vždy v konečnom dôsledku uskutočňoval žalobca, tak ako na to poukázal aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku. 11. K vyjadreniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca, uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojom podanom odvolaní, zdôraznil, že existuje okrem iného aj spor o obsahu zmluvy dojednanej medzi týmito zmluvnými stranami sporu. Žalobca svoje tvrdenia preukázal okrem iného svedeckými výpoveďami. Poukázal na to, že svedkovia W. H. I. sú dôveryhodné osoby, ktoré sú spôsobilé pred súdom dosvedčiť tvrdenia žalobcu. Uviedol tiež, že výpoveď svedka W. je kľúčová. Pokiaľ ide o časť škody vo výške 29.219,85 eur, pri ktorej sa chce žalovaný zbaviť zodpovednosti tým, že nenesie zodpovednosť za konanie stavebných firiem pri realizácii stavby, žalobca poukazuje na argumentáciu uvedenú v odvolaní. Žalovaný ako sprostredkovateľ v zmysle § 649 Obchodného zákonníka nesmel navrhovať úpadcovi SUCHÉ MIESTO s.r.o. uzavretie zmluvy s osobou, ohľadne ktorej vedel alebo musel vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne a včas svoje záväzky zo sprostredkovateľskej zmluvy. Žalovaný bol preto povinný pristupovať s odbornou starostlivosťou a nesprostredkovávať uzatvorenie zmlúv so spoločnosťami, o ktorých sám pochyboval, že budú riadne a včas plniť svoje povinnosti, lebo jeho pochybnosti vyplynuli z konania pred súdom prvej inštancie. Obdobne pri časti škody 41.865,- eur bol žalovaný povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, žalobca má za preukázané tak, ako je uvedené v odvolaní, že žalobca v rozpore s Organizačnou normou č. 1/2009 obstarával tovary a služby za ceny oveľa vyššie, ako boli ceny za obdobné tovary a služby na relevantnom trhu, čím mu spôsobil škodu v uvedenej výške. Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou a dodržal postupy uvedené v Organizačnej norme č. 1/2009, ceny by neprekročili výšku cien uvedených v programe Cenkros plus, ktoré sú uvedené ako trhové. 12. K odvolaniu k vyjadreniu žalobcu opätovne zaujal stanovisko žalovaný a zdôraznil, že zotrváva na svojom stanovisku k podanému odvolaniu a žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 13. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 14. Krajský súd s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 3 CSP rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením. 15. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktorých vykonanie nastalo predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 17. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Krajský súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie, zistil správne skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil správny právny záver. 19. Súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným ako kombinovaný právny vzťah, keď z jeho obsahu možno posúdiť, že je tvorený jednak z mandátnej zmluvy podľa ustanovenia § 556 a nasl. Obchodného zákonníka (uskutočňovanie úkonov v mene a na účet úpadcu - teda generálne riadenie projektu, rokovanie s klientmi úpadcu, zabezpečovanie kolaudačných rozhodnutí) a zo zmluvy o sprostredkovaní podľa ustanovenia § 642 a nasl. Obchodného zákonníka (vyvíjanie činnosti smerujúcej k tomu, aby mal úpadca príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou - teda organizácia výberových konaní na dodávateľov jednotlivých prác a ich predkladanie úpadcovi), pričom spôsob konania žalovaného pri výbere dodávateľovi prác bolo upravené v Organizačnej norme č. 1/2009, ktorú vzal L.. O. na vedomie. 20. Je nesporné, že pri mandátnej zmluve je podstatné, že následky právnych úkonov, ktoré urobil zástupca mandatára - žalovaný vo vzťahu k tretím osobám v rámci svojho oprávnenia postihujú priamo zastúpeného mandanta, teda úpadcu. Od toho je aj odvodené vylúčenie zodpovednosti mandatára za porušenie záväzkov treťou osobou, s ktorou uzavrel zmluvu pri zriaďovaní záležitostí vyplývajúcich z ustanovenia § 573 Obchodného zákonníka. To však neplatí, ak sa mandatár v mandátnej zmluve zaručil za splnenie záväzkov tretích osôb, s ktorými v mene mandanta uzavrel záväzkové vzťahy. Súd však správne konštatoval, že žalobca v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že sa žalovaný zaručil za právne úkony tretích osôb, teda za samotnú výstavbu rodinných domov a ich riadne a včasné odovzdanie. Z toho dôvodu nemôže žalovaný ako mandatár za takéto omeškanie a vadné plnenie tretích osôb podľa ustanovenia § 553 Obchodného zákonníka zodpovedať. Okrem toho bolo v konaní preukázané, že zmluvy s tretími osobami pri vykonávaní výberového konania žalovaným uzatváral sám úpadca, a teda neboli uzatvárané žalovaným, ktorý by konal v mene a na účet úpadcu, čo vylučuje akékoľvek ručenie žalovaného podľa ustanovenia § 573 Obchodného zákonníka za včasnosť a riadnosť vykonania záväzku treťou osobou. 21. Pri zmluve o sprostredkovaní podľa ustanovenia § 649 Obchodného zákonníka platí, že sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy. Ide však o dispozitívne ustanovenie Obchodného zákonníka, ktoré môžu zmluvné strany vylúčiť alebo upraviť, a preto nie je vylúčená možnosť dohody zmluvných strán o ručení sprostredkovateľa za splnenie záväzku tretích osôb zo sprostredkovanej zmluvy. Aj napriek neexistencii dohody o ručení je neexistencia ručenia podľa prvej vety ustanovenia § 649 Obchodného zákonníka podmienená zákazu sprostredkovateľa navrhnúť záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou, o ktorej vie alebo musí vedieť, že sú dôvodné pochybnosti o jej riadnom a včasnom splnení jej záväzkov zo sprostredkovanej zmluvy, čo nadväzuje na všeobecnú oznamovaciu povinnosť sprostredkovateľa podľa § 643 Obchodného zákonníka. Preto je sprostredkovateľ povinný využiť všetky možnosti na zistenie dôveryhodnosti tretej osoby. 22. Zo zhodných tvrdení strán bolo však preukázané, že síce žalovaný mal sprostredkovať uzatvorenie zmlúv pre úpadcu na dodávateľské práce, a teda uskutočniť výberové konanie na dodávateľov prác, avšak žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal, že výsledkom sprostredkovateľskej činnosti žalovaného mal byť výber dodávateľov na výstavbu tých rodinných domov, ktorých výstavba nebola uskutočnená riadne a včas a rovnako netvrdil ani nepreukázal, že žalovaný ako sprostredkovateľ vedel alebo musel vedieť, že sú dôvodné pochybnosti existujúce už v čase sprostredkovania zmlúv o riadnom a včasnom splnení týchto zmlúv, teda o riadnom a včasnom plnení záväzku dodávateľa spočívajúcom vo výstavbe rodinných domov. Pokiaľ ide o výpoveď žalovaného, na ktorú sa odvolal v podanom odvolaní žalobca, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že by porušil nejakú zmluvnú povinnosť a že by mu vznikla škoda, rovnako nepreukázal obsah ústnej zmluvy medzi žalovaným a žalobcom, rozdiel cien a vznik škody. Žalobca neplatil firmám a tlačil ich do nízkych cien a úlohou žalovaného podľa jeho vyjadrenia bolo hľadať firmy ochotné pracovať pre úpadcu a presviedčať ich, aby zostali pracovať tie, ktoré tam dovtedy pracovali. Uviedol, že mohol byť zodpovedný len vtedy, keby nevedel skoordinovať činnosť viacerých firiem na projekte, čo sa však nestalo. Žalobca nebol schopný dostavať domy, alebo peniaze od klientov použil na iné účely, preto sa snažil klientov presvedčiť, aby domy prebrali nedokončené, čo platilo aj pre odstraňovanie závad. O tom, ktorá firma bude vybratá ako obchodný partner, rozhodovali podľa vyjadrenia žalovaného štatutárni zástupcovia, čo platilo pre svedkyňu V., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi neuviedla žiadne podstatné informácie. Taktiež spochybňoval výpoveď svedka W., považoval ju za neobjektívnu, lebo bol jedným z majiteľov žalobcu. Z uvedenej výpovede žalovaného nezaznelo, tak ako tvrdí žalobca, že hľadal medzi menej dôveryhodnými partnermi. 23. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by žalovaný porušil postup pri výbere dodávateľa a prác podľa Organizačnej normy 1/2009 a že by žalovaný zle organizoval stavebné práce, teda zle vykonával pôsobnosť generálneho manažéra projektu, dokonca žalobca presne nešpecifikoval akým spôsobom tieto svoje povinnosti žalovaný porušoval, a preto nebolo možné vyjadriť právny záver, že odovzdanie rodinných domov neskôr aj s vadami bolo spôsobené pričinením žalovaného akýmkoľvek spôsobom. Navyše odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca mal uzatvorenú mandátnu zmluvu zo dňa 6.11.2007 so spoločnosťou CRESTA spol. s r.o., ktorá vykonáva činnosť technického dozoru investora. Je nesporné, že podľa tejto mandátnej zmluvy táto spoločnosť vykonávala funkciu dozoru investora a dohody o prevzatí stavieb a súpisy vád a nedorobkov podpisoval technický dozor investora, teda spoločnosť CRESTA spol. s r.o., ktorej táto povinnosť vyplývala z tejto mandátnej zmluvy. Je nesporné, že dodávatelia, ktorí zabezpečovali výstavbu rodinných domov pre úpadcu nedodali rodinné domy riadne a včas, za čo vznikla úpadcovi ako zhotoviteľovi povinnosť zaplatiť objednávateľom rodinných domov zmluvné pokuty. Odvolací súd zdôrazňuje tiež tú skutočnosť, že medzi povinnosti spoločnosti CRESTA spol. s r.o., ktorá na základe písomne uzatvorenej mandátnej zmluvy vykonávala funkciu technického dozoru investora, patrilo aj preberanie vykonaných prác zápisom do stavebného denníka, čo aj táto spoločnosť potvrdzovala. Vykonané práce dodávateľovi vykonávala vecným odsúhlasovaním faktúr a zabezpečovala preberanie a odovzdávanie prác a kontrolu odstraňovania vád a nedorobkov. Odvolací súd poukazuje tiež na tú skutočnosť, že medzi úpadcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy záväzkového vzťahu konkludentným spôsobom. Keďže obsah záväzkového vzťahu sa nedá preukázať písomnou zmluvou, zo zhodných tvrdení strán sporu považoval súd správne za preukázané, že predmetom tohto ich vzťahu bol okrem iného záväzok žalovaného spočívajúci v generálnom riadení celého projektu výstavby rodinných domov, záväzok žalovaného organizovať výberové konania na dodávateľov jednotlivých prác a predkladať výsledky úpadcovi, záväzok rokovať s klientmi úpadcu ohľadne zmien prác oproti zmluve dohodnutými, záväzok zabezpečovať kolaudačné rozhodnutia a rokovania s projektantmi a dodávateľmi, a na druhej strane záväzok úpadcu zaplatiť žalovanému odmenu za ním poskytnuté služby. Nesporné bolo aj to, že žalovaný tieto svoje činnosti vykonával prostredníctvom L.. O., počas celej výstavby žalobca neupozornil žalovaného na neplnenie si svojich povinností, resp. žiadne problémy z tohto záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v danom období neboli. 24. Pokiaľ ide o škodu žalobcu v sume 41.865,- eur, ktorú mal žalovaný spôsobiť nadhodnotením ceny stavebných prác a následným odsúhlasením faktúr, konkrétne vo vzťahu k dodávateľským prácam od spoločnosti BYTSERVIS-SK spol. s r.o., odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca žiadnym relevantným dôkazným prostriedkom nepreukázal, že cena prác od spoločnosti BYTSERVIS-SK spol. s r.o. bola nadhodnotená. E-mailovú komunikáciu úpadcu, v ktorej je uvedený rozdiel medzi reálnou cenou a cenou spoločnosti BYTSERVIS-SK spol. s r.o. v žiadnom prípade nemožno považovať za dôkaz preukazujúci nadhodnotenie predmetných prác, keďže ide len o internú komunikáciu zamestnancov úpadcu, teda len tvrdenia zamestnancov úpadcu, ktoré síce mali vyplývať z programu Cenkros plus, avšak výstup údajov z tohto programu a ich relevantnosť nebola v konaní žalobcom preukázaná. 25. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že povinnosť nahradiť škodu podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka postihuje stranu, ktorá poruší svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu, najmä zo zmluvy. Náhrada škody je teda viazaná na existenciu záväzkového vzťahu uzatvoreného buď písomne alebo aj ústne, ak je to zákonom dovolené. Následne právna teória rozlišuje tri predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to: protiprávny úkon, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky predpoklady majú objektívnu povahu, to znamená, že strana, ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná druhej strane nahradiť škodu, ktorú týmto porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu druhej strane spôsobila, pokiaľ nepreukáže, že túto povinnosť nesplnila pre prekážky uvedené v ustanovení § 374 Obchodného zákonníka. Všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu musí preukázať poškodený, pričom škodca preukazuje len okolnosti vylučujúce zodpovednosť podľa § 374 Obchodného zákonníka. 26. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že by žalovanému vznikli tvrdené povinnosti voči úpadcovi ani to, že by žalovaný takéto údajné povinnosti porušil a že by v príčinnej súvislosti s jej porušením vznikla úpadcovi tvrdená škoda. Za čas údajnej škody vo výške 29.219,85 eur zodpovedajú aj stavebné firmy, za konanie ktorých žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť. Žalobca neoznačil stavebné firmy, ktoré sa mali omeškať s výstavbou domov, aby bolo možné napríklad preskúmať proces uzatvárania zmlúv s týmito firmami, spôsob plnenia záväzkov úpadcu voči týmto firmám a prípadne dôvody omeškania s výstavbou. Problémy s výstavbou neboli zapríčinené nedostatkami pri organizácii výstavby, ale zlou platobnou disciplínou zo strany úpadcu, čo viedlo k niekoľkonásobnej výmene stavebných dodávateľov tak, ako to bolo v rámci vykonaného dokazovania preukázané a ktorú skutočnosť žalobca nerozporoval. Žalobca žiadnymi dôkaznými prostriedkami tak, ako konštatoval súd prvej inštancie nepreukázal, že sa žalovaný zaručil na splnenie záväzkov tretími osobami, dodávateľmi stavebných prác, s ktorými v dôsledku mandátnej a sprostredkovateľskej činnosti žalovaného úpadca uzatváral zmluvy o výstavbe rodinných domov, taktiež nepreukázal, že by žalovaný sprostredkoval iba dodávateľov, ktorí výstavbu rodinných domov nevykonávali riadne a včas, resp. nepreukázal, že by žalovaný ako sprostredkovateľ v čase sprostredkovania týchto zmlúv na výstavbu rodinných domov vedel alebo musel vedieť, že k ich výstavbe nedôjde riadne a včas. Taktiež žalobca žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázal ani porušenie povinnosti žalovaného spočívajúce v nadhodnotení stavebných prác a prác spoločnosťou BYTSERVIS-SK spol. s r.o., ani samotnú škodu vyplývajúcu z takéhoto údajného nadhodnotenia, z čoho vyplývalo, že žalobca nepreukázal ani jeden predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 27. O trovách odvolacieho konania súd druhej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 462 ods. 1 a 2 CSP a ich náhradu priznal v plnom rozsahu žalovanému s tým, že o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).