Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/223/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314214074 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314214074.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: DPS financial consulting, s. r. o., Tamaškovičova ul. č. 17/2742, Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpený: advoconsulting s.r.o., Tamaškovičova ul. č. 17/2742, Trnava, IČO: 47 253 428, proti žalovanej: M. X., Z.. XX. XX. XXXX, B. H. R.. Č.. XX, B., o zaplatenie istiny 713,42 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26. januára 2016, č. k. 16C/223/2015 - 50, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 01. 01. 2015 do zaplatenia zastavil, návrh (žaloba od 01. 07. 2016, pozn. odvolacieho súdu) zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 47 ods. 2, § 79 ods. 2, § 114 ods. 2, § 115a ods. 1, 3, § 120 ods. 1, § 156 ods. 1, 3, § 200ea ods. 1 O. s. p., § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 6, § 497, § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 52 ods. 1, 3, 4, § 52 ods. 2 veta prvá a druhá, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 3 v znení účinnom do 30. 06. 2006, § 3 ods. 6 v znení účinnom do 30. 06. 2006, § 4 ods. 1, 2, 4 v znení účinnom do 30. 06. 2006, § 8a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a vecne existenciou zákonnej prekážky na priznanie nároku žalobcu voči žalovanej, nakoľko nepreukázal žiadnymi dôkaznými prostriedkami uplatnenú pohľadávku čo do jej dôvodu a výšky. Poukázal na skutočnosť, že na základe zisteného skutkového stavu považoval za nesporné, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaná uzatvorili dňa 20. 03. 1998 v písomnej forme zmluvu, ktorá obsahovala podstatné znaky zmluvy o bežnom účte (§ 708 Obchodného zákonníka), ktorá predstavuje absolútny obchodnozáväzkový vzťah (§ 261 ods. 4 písm. d/ Obchodného zákonníka), na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov pri jeho uzatváraní použil právny režim Obchodného zákonníka, okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonník neupravuje, a na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použil právny režim, resp. právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku (napr. právna úprava spotrebiteľských zmlúv) s tým, že vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte, keďže spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. vystupovala ako dodávateľ (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a žalovaná ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo o spotrebiteľskú zmluvu (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Poukázal na skutočnosť, že okrem toho zmluvné strany uzatvorili dňa 16. 02. 2004 aj zmluvu o kontokorentnom úvere, ktorá podľa svojho obsahu predstavovala zmluvu o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka), na základe ktorej spoločnosť schválila žalovanej povolené prečerpanie do výšky úverového limitu 663,87 eur, na základe čoho uzavrel, že medzi spoločnosťou a žalovanou vznikol kombinovaný obchodný záväzok so spotrebiteľským charakterom, vyplývajúci zo zmluvy o bežnom účte a na nej závislej zmluvy o úvere (resp. zmluvy o povolenom prečerpaní), čím bežný účet získal povahu kontokorentného účtu, a teda zriadenie kontokorentného účtu vrátane jeho vedenia sa spravuje ustanoveniami zmluvy o bežnom účte a práva a povinnosti pri uskutočňovaní platieb v čase, keď majiteľ účtu nemá dostatok vlastných peňažných prostriedkov na svojom účte, sa spravuje ustanoveniami zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že napriek tomu, že mal preukázaný vznik a existenciu zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanou, žalobca ako aktívne vecne legitimovaný subjekt z titulu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 09. 2013 (§ 120 ods. 1 O. s. p.), nepreukázal dôvodnosť ani výšku ním uplatnenej pohľadávky, nakoľko ani jeden z ním predložených dôkazov nepreukázal jeho tvrdenia o tom, že žalovaná prekročila rámec povoleného prečerpania, a tým porušila obchodné podmienky spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., na základe čoho spoločnosť zastavila žalovanej čerpanie úveru a rovnako žalobca nepredložil ani výpis z čerpania úveru a ani obchodné podmienky spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., účinné od 01. 08. 2002, ktoré sa žalovaná zaviazala dodržiavať, hoci ich v žalobe ako dôkaz označil, čím si nesplnil svoju povinnosť podľa § 79 ods. 2 O. s. p. Poukázal na skutočnosť, že žalobca v konaní netvrdil, že tieto dôkazy nemohol pripojiť bez svojej viny, a preto dôkazné bremeno svojich tvrdení týkajúcich sa dôvodnosti a výšky pohľadávky uplatnenej v tomto konaní, neuniesol. Výrok, ktorým konanie v časti zastavil odôvodnil právne ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p. a vecne spätvzatím žaloby žalobcom v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 713,42 eur od 01. 01. 2015 do zaplatenia pred začatím pojednávania. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom žalovanej v konaní, ktorej však náhradu trov nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia istiny 713,42 eur s príslušenstvom z dôvodu nezaplatenia pohľadávky jeho právneho predchodcu, ktorá vznikla nepovoleným prečerpaním poskytnutého kontokorentného úveru (povoleného prečerpania) poskytnutého žalovanej, keď dňa 21. 04. 2015 doplnil všetky listinné dôkazy, na ktoré sa v žalobe odvolával, a zároveň z dôvodu hospodárností konania predložil výpisy z histórie pohybov na účte žalovanej v elektronickej podobe na CD nosiči v dvoch vyhotoveniach. Poukázal na skutočnosť, že zo žaloby a predložených príloh je zrejmé a súdom prvej inštancie aj skonštatované ako nesporné, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu Zmluvy o bežnom účte zo dňa 20. 03. 1998, ktorej predmetom bolo zriadenie a vedenie bežného účtu žalovanej, a k takto zriadenému a vedenému účtu bol na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 16. 02. 2004 žalovanej poskytnutý kontokorentný úver (tzv. povolené prečerpanie) s úverovým rámcom 20.000,- Sk (663,87 eur). Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že zo žaloby a k nej predložených príloh (výpis z histórie pohybov na účte žalovanej v elektronickej podobe na CD nosiči - súbor označený ako 1091-2013- EUR) vyplýva, že zo strany žalovanej došlo k čerpaniu prostriedkov nad poskytnutý úverový rámec, pričom posledný vklad v prospech účtu žalovanej bol uskutočnený dňa 04. 03. 2010 vo výške 761,18 eur, kedy zostatok na účte žalovanej predstavoval sumu 88,56 eur a nakoľko žalovaná pokračovala v čerpaní poskytnutého úverového rámca, ktorý dňa 31. 05. 2010 prekročila, došlo zo strany jeho právneho predchodcu dňa 22. 07. 2011 k zastaveniu poskytovania kontokorentného úveru a následne k zrušeniu účtu žalovanej, čím jeho právnemu predchodcovi vznikla pohľadávka vo výške žalovanej istiny. Poukázal na skutočnosť, že ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala istina pohľadávky sumu 713,42 eur a jej príslušenstvo sumu 163,77 eur, pričom ako z prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávky vyplýva, príslušenstvo predstavovali úroky vo výške 5,20 eur, zmluvné úroky z omeškania vo výške 9,04 eur, zákonné úroky z omeškania vo výške 103,95 eur a poplatky v sume 45,58 eur. Uviedol, že nakoľko aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaná mala možnosť oboznámiť sa so žalobou i k nej pripojenými dôkazmi, keď takto uplatnený nárok žiadnym spôsobom nenamietla, považoval svoj nárok za dostatočne preukázaný a s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania nepovažoval za nevyhnutné podporiť svoj návrh ďalšími dôkazmi. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že predloženými dôkazmi nepreukázal tvrdenia o prekročení rámca povoleného prečerpania žalovanou, čím porušila obchodné podmienky jeho právneho predchodcu, z dôvodu ktorého došlo k zastaveniu poskytovania povoleného prečerpania a ani s tvrdením, že neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil výpis z čerpania úveru ani obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., pretože dňa 21. 04. 2015 boli prvoinštančnému súdu doručené prílohy žaloby, na ktoré v nej poukazoval, pričom súčasťou týchto príloh bol aj CD nosič (dve vyhotovenia) obsahujúci výpisy z histórie pohybov na účte žalovanej, z ktorých je preukázateľné, že okrem iného aj dňa 31. 05. 2010 prekročila žalovaná poskytnutý rámec povoleného prečerpania, a preto dostatočne preukázal, že žalovaná prekročila rámec poskytnutého povoleného prečerpania, čím porušila obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. Vytkol súdu prvej inštancie aj nesprávny záver, že si nesplnil povinnosť predložiť obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., pretože v žalobe, s ohľadom na rozsah obchodných podmienok a ich pomerne ľahkú dostupnosť na webovom sídle Slovenskej sporiteľne, a.s., ako aj s ohľadom na postup v súlade so zásadou hospodárnosti konania, odkázal na elektronickú verziu týchto obchodných podmienok uvedenú na webovom sídle Slovenskej sporiteľne, a.s. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu, ktoré jej bolo doručené dňa 02. 06. 2016, nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 C. s. p. a § 389 ods. l písm. b), c) C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. Z. v znení účinnom od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a zároveň v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, nevykonal navrhované dôkazy. 5. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal dôvodnosť a výšku uplatneného nároku a porušenie obchodných podmienok jeho právneho predchodcu žalovanou prekročením rámca povoleného prečerpania účtu. 8. Z obsahu žaloby žalobcu, ktorú na súd prvej inštancie podal dňa 12. 06. 2014 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaná uzatvorili dňa 06. 04. 1998 zmluvu o bežnom účte, ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie povoleného prečerpania žalovanej, ktorá sa touto zmluvou zaviazala dodržiavať aj všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. účinné od 01. 08. 2002 a obchodné podmienky spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikro podnikateľom účinné od 01. 07. 2007 s tým, že žalovaná prekročením povoleného prečerpania porušila obchodné podmienky a následne Slovenská sporiteľňa, a.s. povolené prečerpanie žalovanej zastavila, keď Zmluvou o postúpení pohľadávok bola pohľadávka spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpená na žalobcu, pričom pohľadávka pozostávala z istiny 713,42 eur a príslušenstva ku dňu 27. 09. 2013 v sume 163,77 eur. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podaním zo dňa 21. 04. 2015 (č. l. 17 spisu) doručil súdu prvej inštancie Zmluvu o kontokorentnom úvere zo dňa 16. 02. 2004, Zmluvu o vydaní a používaní bankovej karty zo dňa 06. 04. 1998, Obchodné podmienky pre vydávanie a používanie bankovej karty Slovenskej sporiteľne, a.s., Zmluvu o sporožírovom účte zo dňa 20. 03. 1998, Dodatok k zmluve o sporožírovom účte, na ktorý sa poukazuje celý dôchodok zo dňa 26. 11. 1998, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 11. 10. 2013, Identifikáciu dlhu zo dňa 21. 11. 2013, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 09. 2013, pričom súčasťou tohto podania žalobcu bol aj dátový nosič (2 ks) obsahujúci dva súbory vytvorené v programe Excel s názvom 1091-2013-EUR a 1091-2013-SKK, v ktorých je zaznamenaný priebeh stavu účtu žalovanej od 20. 03. 1998 do 09. 12. 2008 (1091-2013-SKK) a od 05. 01. 2009 do 22. 07. 2011 (1091-2013-EUR), a preto je záver súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keď nepredložil žiaden dôkaz o prekročení povoleného rámca povoleného prečerpania žalovanou nesprávny a najmä v rozpore s dôkazmi, ktoré sa v spise nachádzajú. 10. Podľa § 79 ods. 2 O. s. p., navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. 11. Z dikcie § 120 ods. 1 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 vyplýva, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. 12. Z uvedeného teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva. 13. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz oboznámením sa s obsahom obchodných podmienok veriteľa, na ktoré v žalobe uviedol konkrétny odkaz na webové sídlo Slovenskej sporiteľne, a.s., stotožnil, nakoľko bolo povinnosťou súdu prvej inštancie v rámci komplexného vykonania a hodnotenia dôkazov predložených žalobcom, oboznámiť sa s obchodnými podmienkami s tým, že požadovanie predloženia výtlačku týchto obchodných podmienok sa javí v kontexte prejednávanej veci ako neprimerane formálne, najmä za situácie, keď žalobca súdu prvej inštancie osvedčil všetky ostatné skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, teda vznik a existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, ale najmä, ako vyplýva z predložených dátových nosičov, ktoré sú súčasťou spisu (č. l. 33), aj dôvodnosť a výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky v konaní. 14. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 C. s. p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne, dostatočne presvedčivo a logicky odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C. s. p. 15. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.). 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.)