Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/7/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314214563 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314214563.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcov: 1/ N. W.Ň., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XX, N., 2/ V. W., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XX, N., obaja žalobcovia zastúpení Advokátska firma TROKAN & URBANČOKOVÁ v.o.s., Dom Pavla, Ľ. Štúra 5, Trenčianske Teplice, IČO: 36 333 158, proti žalovanému: M.. M. Ž., L.: XX XXX XXX, A. XX, N., zast. AK H.P., spol. s r.o., Radvanská 1, P. O. Box 196, Bratislava, IČO: 50 085 573, o zaplatenie 96.700,- eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 27. júna 2017, č. k. 21C/442/2015- 255, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobcom 1/, 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 96.700,- eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 96.700,- eur od 15.08.2012 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcom 1/, 2/ priznal plnú náhradu trov prvoinštančného konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.05.2011, ktorej vklad bol povolený pod č. S.-XXXXX/XX zo dňa 16.06.2011, žalobcovia ako predávajúci odpredali kupujúcej S. O., D.. XX.XX.XXXX nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX G.. Ú.. S. za kúpnu cenu 96.700,- eur. V zmysle čl. II bod 2 kúpna cena mala byť predávajúcim zaplatená v deň podpisu zmluvy a to vložením na účet advokáta M.. M. Ž., L.: XX XXX XXX, Z.: S. XX, N., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX S. S. Z. Z., V..Z.., ktorý autorizoval túto kúpnu zmluvu v zmysle § 1a ods. 1 Zák. č. 586/2003 Z.z. V zmysle čl. III bod 3 bol advokát M.. Ž. povinný poukázať kúpnu cenu v prospech predávajúcich najneskôr do 5 dní od povolenia vkladu, predávajúci mali písomne oznámiť advokátovi číslo účtu, na ktorý mal kúpnu cenu v prospech predávajúcich previesť, a to najneskôr v deň povolenia vkladu do katastra. V zmysle čl. VI bod 3, bola neoddeliteľnou súčasťou Kúpnej zmluvy Doložka o autorizácii tejto zmluvy advokátom M.. M. Ž., L.: XX XXX XXX, Č.. V.. A. XXXX. Z detailu obratu výpisu z účtu vedeného v Z. Z., V..Z.. súd prvej inštancie zistil, že na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX bola dňa 27.05.2011 vložená suma 96.700 eur titulom kúpy nehnuteľnosti S. O.. Z výpisu z LV č. XXX G.. Ú.. S. súd zistil, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností parc. č. XXXX V. XXXX (ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 27.05.2011) sa stala na základe Kúpnej zmluvy podľa S.-XXXXX/XX zo dňa 16.06.2011 S. O., D.. XX.XX.XXXX. Výzvou zo dňa 09.08.2012, vyzvali žalobcovia v zastúpení v tom čase právnym zástupcom POLAKOVIČ & PARTNERS s.r.o. žalovaného na bezodkladné uhradenie dlžnej sumy 96.700,- eur v zmysle ním autorizovanej Kúpnej zmluvy zo dňa 27.05.2011, najneskôr do 13.08.2012 na špecifikovaný bankový účet žalobcov. Žalovaný zásielku prevzal 14.08.2012. Z Oznámenia Z. Z., V..Z.. zo dňa 01.03.2017 súd zistil, že majiteľom účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX bol M.. M. Ž.X., D.. XX.XX.XXXX. S uvedeným účtom od jeho založenia 27.05.2011 mohol disponovať iba majiteľ účtu M.. Ž.. Na uvedenom účte boli zriadené tri platobné karty. Z výpovede žalobcu 1/ súd prvej inštancie zistil, že v roku 2011 uzatváral Kúpnu zmluvu s kupujúcou S. O., ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností v kat. úz. S.. Písomnú Kúpnu zmluvu pre žalobcov ako predávajúcich pripravoval žalovaný ako advokát, ktorého žalobca 1/ osobne poznal ako kamaráta jeho syna F. W.. Kupujúca na účet žalovaného ako advokáta vložila kúpnu cenu, avšak žalovaný ani po povolení vkladu kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností žalobcom kúpnu cenu nevyplatil, žalobcovia sami z účtu nevyberali žiadne financie. Žalobcovia popreli, že by žalovanému dávali pokyny na odovzdanie financií z predmetného účtu ich synovi F. W. alebo že by mali vedomosť, že žalovaný tieto financie vyplatil svedkovi W.. Žalobca 1/ taktiež poprel, že by sa so svedkom S., ani so žalovaným, sa nikdy v A. nestretol a ani mu tu neboli odovzdávané žalovaným žiadne peniaze. Právny zástupca žalobcov uviedol, že ich syn F. W. mal v minulosti do autonehody v roku 2012 kamarátsky vzťah so žalovaným, preto žalobca 1/ požiadal svojho syna, aby so žalovaným vyriešil otázku nevyplatenej kúpnej ceny za predané pozemky práve preto, lebo vedel o ich kamarátskom vzťahu a aj pracovnej spolupráci. Preto boli žalobcovia presvedčení, že peniaze dostanú a syn im nikdy nepovedal, že kúpnu cenu im žalovaný odmieta vyplatiť alebo použiť na iný účel. Žalobcovia sa so svojom pohľadávkou voči žalovanému obrátili už v júni 2012 na Advokátsku kanceláriu POLAKOVIČ & PARTNERS s.r.o., ktorú dňa 21.06.2012 splnomocnili na vymáhanie sumy 96.700,- eur vzniknutej z kúpnej zmluvy uzavretej s S. O.G. zo dňa 27.05.2011. Listom zo dňa 21.06.2012 oznámili žalobcovia žalovanému číslo účtu, na ktorý žiadali financie uhradiť a výzvami zo dňa 02.07.2012, 09.08.2012, ktorú žalovaný prevzal 14.08.2012 ho vyzvali na úhradu predmetnej sumy. Výzvou zo dňa 15.05.2014 opakovane terajší právny zástupca žalobcov vyzýval žalovaného na úhradu predmetnej sumy, avšak bezvýsledne. Žalovaný spočiatku uvádzal, že má k dispozícii plnomocenstvo udelené žalobcami ich synovi F. W. na konanie vo veci výberov peňazí z predmetného účtu založeného na špecifikovaný účel, ktoré plnomocenstvo žalovaný nepredložil. V písomnom vyjadrení z 18.04.2016 žalovaný uviedol, že peniaze odovzdal podľa inštrukcií žalobcov 1/, 2/, ale komunikoval len so žalobcom 1/, ich synovi F. W.. Na pojednávaní dňa 23.09.2016 žalovaný najprv uviedol, že komunikoval s ich synom F. W. ml. a so žalobcami komunikoval len prostredníctvom ich syna. Tvrdil, že peniaze odovzdával v priebehu pol až trištvrte roka v menších čiastkach synovi žalobcov F. W., ktorý s ním aj chodil do banky, menšie sumy si F.. W. vyberal sám bankomatovou kartou. Až vo výpovedi svedka M.. S. sa prvý krát objavujú tvrdenia, že k odovzdávaniu peňazí nemalo dôjsť hneď pri výbere v banke, ale na stretnutiach v A.. Z výpovede žalovaného súd prvej inštancie zistil, že pre žalobcu 1/ a jeho syna - svedka F. W. riešil viaceré záležitosti, okrem iných i predaj nehnuteľností v kat. úz. S.. Ako advokát uskutočnil právne úkony súvisiace s týmto prevodom a ako advokátovi, ktorý autorizoval predmetnú Kúpnu zmluvu, obdržal na účet kúpnu cenu od predávajúcej, pričom sa jednalo o účet založený na určitý účel a so súhlasom žalobcu 1/ sa z účtu postupne financie vyberali. Na základe pokynov žalobcov, pričom žalovaný komunikoval výlučne so žalobcom 1/, odovzdal kúpnu cenu podľa ich inštrukcií ich synovi F. W.. Na pojednávaní dňa 06.10.2015 (č.l. 57 spisu) žalovaný uviedol, že má k dispozícii plnomocenstvo udelené žalobcami ich synovi F. W. na konanie ohľadne tejto záležitosti. So svedkom F. W. bol žalovaný v minulosti v priateľskom vzťahu, avšak po dopravnej nehode svedka a žalovaného sa ich vzťahy rozdelili. Na pojednávaní dňa 23.09.2016 ( č.l. 150 spisu) žalovaný uviedol, že na základe pokynov žalobcov, odovzdával financie z kúpnej ceny svedkovi F. W. výberom z predmetného účtu po čiastkach 26.000,- eur, 500,- eur, 100,- eur, pričom do banky chodil po výbery spolu so žalovaným i svedok W.. Celú sumu kúpnej ceny nevyplatil žalobcom z dôvodu, že títo chceli financie ponechať na účte a vyberať ich po čiastkach. K účtu boli vydané možno 1-2 bankomatové karty, pričom jednu kartu mali i žalobcovia. Nízke sumy si z predmetného účtu vyberal syn žalobcov F. W., niekedy aj nízke sumy vyberal žalovaný a odovzdával ich výlučne v hotovosti synovi žalobcov F.. W.. Pokyny na výber peňazí z účtu prijímal od syna žalobcov - svedka W. na základe písomného plnomocenstva udeleného žalobcom 1/ synovi alebo na základe ústnych pokynov žalobcu 1/. Žalovaný ďalej tvrdil, že k výberom z predmetného účtu došlo spôsobom, že bankomatovú kartu odovzdal žalobcovi 1/, tento disponoval s účtom, ale keď potreboval väčší obnos peňazí, tak mu žalobca 1/ alebo jeho syn F. zavolali telefonicky a žalovaný musel ísť s nimi peniaze vybrať. Zavolali mu napr. vo štvrtok, že potrebujú 20.000,- eur, ktoré im žalovaný odovzdal v pondelok z dôvodu potreby vopred nahlásenia výberu v banke. Svedok M.. F. W. - syn žalobcov vo svojej výpovedi uviedol, že v máji 2011 bola podpisovaná kúpna zmluva spísaná autorizovaným advokátom - žalovaným, na ktorého účet bola poukázaná aj kúpna cena, ktorú žalovaný nevrátil rodičom svedka - žalobcom. Svedok žalovaného pozná osobne od roku 2002, boli v určitom období najlepší kamaráti i spolupracovníci. V minulosti žalobcovia predávali pozemky vo S. prostredníctvom realitnej kancelárie, u ktorej sa vyskytli s konateľom určité problémy, pričom žalovaný sa ponúkol autorizovať kúpnu zmluvu s tým, že vyplatenie kúpnej ceny bude realizované prostredníctvom jeho bankového účtu a zároveň vymáhal pohľadávku voči realitnej kancelárii. Od roku 2012 sú so žalovaným v nepriateľskom vzťahu. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že ústne žiadal žalovaného o vrátenie kúpnej ceny poukázanej na jeho účet kupujúcou v júni 2011, avšak žalovaný tvrdil, že potrebuje určitý obnos financií na vysporiadanie svojich záväzkov. Svedok nebol splnomocnený rodičmi - žalobcami na konanie v ich mene v rámci realizácie autorizácie kúpnej zmluvy. S bankomatovou kartou k predmetnému účtu žalovaného svedok nedisponoval a ani o ich existencii nemal vedomosť. Pri výbere financií z predmetného účtu nikdy nebol prítomný a od žalovaného nikdy ani neobdržal žiadne financie z tejto sumy. Po autonehode vo februári 2012, sa dozvedel, že žalovaný predmetné financie z účtu použil na súkromné a obchodné záležitosti. Svedok M.. M. S. vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovaným, ktorý bol aj jeho spolužiak na vysokej škole, spolupracoval od roku 2010, kedy bol u žalovaného zamestnaný. Pre žalobcov a pre ich syna F. W. vybavoval viaceré záležitosti, ktoré sa netýkali predmetnej autorizovanej kúpnej zmluvy. Po ukončení spolupráce so žalovaným v roku 2010, sa so žalovaným stretával svedok následne 2-3 krát do mesiaca ohľadne konzultácií a „dotiahnutia“ starších záležitostí. Na niektorých stretnutiach, ktoré sa uskutočňovali prevažne v kaviarni oproti T. S. A., sa zúčastnil i žalobca 1/ so synom F. W. s tým, že na týchto stretnutiach, na ktorých došlo k odovzdávaniu peňazí žalovaným, bol vždy prítomný svedok W. a niekedy žalobca 1/. V období od leta - jeseň 2011 sa stretával svedok so žalovaným tak často z dôvodu, že doťahovali spoločné aktivity a následne bol ich kontakt viac telefonický, dodnes sú v kontakte, stretávajú sa raz za pol roka. Svedok sa do A. dostavil po predchádzajúcom telefonickom dohovore so žalovaným, ktoré stretnutia sa uskutočňovali prevažne v poobedňajších hodinách po 17-18 hod. alebo aj v doobedňajších a trvali väčšinou 2-3 hodiny. Svedok S. väčšinou, keď prišiel do reštaurácie za žalovaným, tento so žalobcom 1/ a jeho synom F. končili stretnutie a svedok S. so žalovaným odišli do inej kaviarne alebo k inému stolu. Doba, po ktorú bol so žalobcom 1/, jeho synom a žalovaným v kaviarni prítomný, bol na „vypitie jednej minerálky“. V čase, čo sa udialo pred príchodom svedka do kaviarne, o tomto svedok vedomosť nemal. Žalobca 1/ so synom buď zostávali ešte pri pôvodnom stole alebo odišli. Svedok S. bol prítomný asi pri 10 stretnutiach v období leta - jeseň 2011, pričom na polovici alebo 2/3 z nich došlo k odovzdávaniu peňazí žalovaným žalobcovi 1/ alebo jeho synovi F.. K odovzdávaniu peňazí došlo tak, že žalovaný vybral z vrecka peniaze a odovzdal ich buď žalobcovi 1/ alebo jeho synovi F. W.. Jednalo sa o menšie sumy, rádovo 1.000,- eur. Na niektorých stretnutiach žalovaný aj preberal peniaze od W. za právne služby, ktoré im poskytol. O dôvode odovzdávania peňazí žalovaným žalobcovi 1/ alebo jeho synovi, žalovaný svedkovi S. X.viedol, že rieši predaj nejakej nehnuteľnosti a vypláca im nejaké peniaze. Z Lustrácie v Z. A., V..Z.. súd prvej inštancie zistil, že svedok M.. M. S. bol u žalovaného M.. M. Ž. zamestnaný od 01.12.2009 do 14.05.2010. Následne od 15.05.2010 je do dnešného dňa zamestnaný v Z., V..Z... Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je dôvodná. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie určitých predpokladov, a to: a/ získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom; b/ protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, c/ majetková ujma iného subjektu, d/príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto podmienok musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie má teda ten, na koho úkor sa získal a druhým subjektom tohto právneho vzťahu je ten, kto má právo požadovať jeho vydanie, na koho úkor sa žalovaný obohatil. Vykonaným odkazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia ako predávajúci uzavreli dňa 27.05.2011 s kupujúcou S. O. Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX G.. Ú.. S., pričom vklad Kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. S.-XXXXXX/XX dňa 16.06.2011. Predmetná kúpna zmluva bola autorizovaná žalovaným ako advokátom, na ktorého bankový účet vedený v Z. Z., V..Z.. Č.. Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX zriadený výlučne na účel vloženia kúpnej ceny bola predávajúcou v deň podpisu zmluvy v zmysle čl. III ods. 2 Kúpnej zmluvy vložená kúpna cena 76.500,- eur, ktorú sumu v zmysle čl. III bod 5 Kúpnej zmluvy bol žalovaný povinný v prospech žalobcov ako predávajúcich poukázať najneskôr do 5 dní od povolenia vkladu do katastra nehnuteľností po oznámení žalobcami žalovanému čísla ich bankového účtu, na ktorý mal sumu uhradiť. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia listom zo dňa 09.08.2012 vyzvali žalovaného na zaplatenie sumy 96.700,- eur na základe ním autorizovanej Kúpnej zmluvy na písomne špecifikovaný bankový účet, pričom zásielku prevzal žalovaný dňa 14.08.2012. Žalovaný im túto sumu, predstavujúcu zaplatenú kúpnu cenu predávajúcou S. O. na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 27.05.2011 nevydal. Nebolo sporným, že kupujúca S. O. na základe uvedenej Kúpnej zmluvy zaplatila na zriadený účet žalovaného kúpnu cenu 96.700,- eur dňa 27.05.2011 a povinnosťou žalovaného bolo túto kúpnu cenu žalobcom poukázať na nimi oznámený a špecifikovaný bankový účet do 5 dní od povolenia vkladu do katastra nehnuteľností tejto zmluvy. Sporným v konaní bola iba skutočnosť, či žalovaný predmetnú kúpnu cenu žalobcom vrátil alebo nie. V tomto smere súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že predmetnú kúpnu cenu v peňažných čiastkach vyplácal, či už k rukám žalobcu 1/ alebo ich syna F. W.. Žalovaný tvrdil, že predmetnú kúpnu cenu odovzdával žalobcovi 1/ alebo jeho synovi v kaviarni v A. jednak v malých čiastkach 500,- eur, 1.000,- eur podľa ich požiadavky, ktoré sumy vyberal z bankomatu alebo hotovostným výberom v banke, jeden krát vybral vo výške 26.000,- eur. Svedok M.. M. S. vo svojej výpovedi nepotvrdil, že by bol svedkom ako žalovaný z bankomatu vyberá hotovosť a bezprostredne ju odovzdal žalobcovi 1/ alebo svedkovi W., potvrdil iba to, že žalovaný riešil pre žalobcov i F.. W. rôzne iné právne záležitosti a bol svedkom, že v kaviarni v A. došlo k odovzdávaniu peňazí či už žalovaným z jeho vrecka žalobcovi 1/ alebo jeho synovi alebo žalobcom 1/ a jeho synom žalovanému. Ďalej tento svedok tvrdil, že so žalovaným sa často stretával po ukončení jeho pracovného pomeru u žalovaného z dôvodu doriešenia právnych záležitostí, ktoré riešil ešte počas trvania jeho pracovného pomeru u žalovaného, prevažne v období leto - jeseň 2011. Súd prvej inštancie však poukázal na to, že svedok svoj pracovný pomer u žalovaného ukončil 14.05.2010 a u žalovaného bol zamestnaný len 5,5 mesiaca. Preto súd prvej inštancie neuveril výpovedi tohto svedka, ktorý by doriešoval právne záležitosti 2 roky po skončení pracovného pomeru u žalovaného a za týmto účelom sa pravidelne so žalovaným stretával 2-3 krát do mesiaca, navyše vždy práve v čase prítomnosti v kaviarni i žalobcu 1/ a jeho syna - svedka F.. W.. Ani svedok F. W., syn žalobcov nepotvrdil, že by jemu alebo žalobcom žalovaný v hotovosti zaplatil z predmetnej sumy 97.600,- eur nejakú čiastku, nikdy nebol svedok ani splnomocnený ani na výber z tejto sumy ani na disponovanie s ňou. Nepotvrdil, ani že by so žalovaným chodil do banky za účelom výberu hotovosti z predmetného účtu. Žalovaný tvrdil, že žalobcovia mali jednu bankomatovú kartu (bankomatové karty k účtu boli vydané tri podľa oznámenia Z. Z., V..Z..), preto je nelogické, aby pre výbery nižších finančných čiastok bol žiadaný žalovaný o ich výber a následné vyplatenie hotovosti žalobcom alebo ich synovi F.. W.. V neposlednom rade vzhľadom na právnické vzdelanie a výkon advokátskej činnosti žalovaným, súd prvej inštancie neuveril žalovanému a považoval za nepravdepodobné, že by žalovaný vyplácal finančné prostriedky uložené na jeho účte a patriace tretej osobe bez toho, aby mal doklad o ich vyplatení. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie v záujme hospodárnosti konania nepripustil výsluch ďalších svedkov - A. X., O. F. V. F. N., ktorí mali preukázať a byť prítomní pri komunikácii žalovaného a syna žalobcov F.. W. ohľadne prevodu pozemkov navrhnutej svedkyni O. a jej splnomocnenej zástupkyni Z., nakoľko ich výpovede by boli pre posúdenie merita sporu irelevantné. Žalovaný navrhol i výsluch svedka - svojho otca A.. R. Ž., D.. XXXX za účelom preukázania výberu sumy 26.000,- eur z účtu. Súd tomuto návrhu žalovaného vyhovel, pričom podľa § 197 ods. 1 C.s.p. mal v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 21C/442/2015, zo dňa 02.06.2017 zabezpečiť účasť navrhnutého svedka na pojednávaní 16.06.2017. Dňa 14.06.2017 o 14,30 hod. bolo súdu doručené faxové podanie navrhnutého svedka A.. R. Ž., ktorým tento žiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní 16.06.2017 z dôvodu dlhodobo naplánovanej dovolenky zaplatenej už v máji 2017. Súd napriek tomu, že ospravedlnenie nebolo súdu zaslané včas, zrušil termín pojednávania 16.06.2017 a vytýčil nový termín pojednávania 27.06.2017 s výzvou právnemu zástupcovi žalovaného na zabezpečenie navrhnutého svedka A.. Ž. na tomto pojednávaní. Zmena termínu pojednávania bola právnemu zástupcovi žalovaného doručená 15.06.2017. Podaním došlým súdu dňa 23.06.2017 (daným na poštovú prepravu 21.06.2017) žiadal právny zástupca žalovaného o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní dňa 27.06.2017 z dôvodu kolízie tohto pojednávania s iným pojednávaním na OS Bratislava IV, o termíne ktorého bol upovedomený skôr. K ospravedlneniu právny zástupca žalovaného priložil Zápisnicu o pojednávaní č.k. 6C/6/2012, zo dňa 01.06.2017, z ktorej vyplýva, že právny zástupca žalovaného vzal TP na deň 27.06.2017 o 10,00 hod. na vedomie. Súd prvej inštancie dňa 26.06.2017 oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že jeho žiadosť o ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní 27.06.2017 neakceptuje s prihliadnutím na § 183 C.s.p.. V deň pojednávania 27.06.2017 o 9,56 hod bolo tunajšiemu súdu osobne doručené podanie svedka A.. R. Ž. zo dňa 26.06.2017, ktorým svedok žiadal opätovne o ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní 27.06.2017 z dôvodu jeho neodkladnej pracovnej povinnosti - odborného školenia 25 zamestnancov obchodnej spoločnosti Vetropack Nemšová s.r.o. a zároveň žiadal o odročenie pojednávania, ktorého sa chce zúčastniť a vypovedať ako svedok. O predmetnom pojednávaní sa dozvedel až 24.06.2017 a odborné periodické školenie vodičov sa už nedalo zrušiť. Svedok k ospravedlneniu pripojil Potvrdenie Vzdelávacej Akadémie J. Amosa Komenského zo dňa 26.06.2017, v ktorým bolo potvrdené, že A.. R. Ž., D.. XX.XX.XXXX im dňa 27.06.2017 zabezpečuje odborné periodické školenie. Súd prvej inštancie predmetné ospravedlnenie svedka A.. R. Ž. neakceptoval z dôvodu, že podľa 197 C.s.p. bolo povinnosťou žalovaného, ktorý navrhol výsluch tohto svedka, jeho účasť zabezpečiť. Súd prvej inštancie už raz akceptoval ospravedlnenie svedka z neúčasti na pojednávaní dňa 16.06.2017, kedy v poobedných hodinách dňa 14.06.2017 sa ospravedlnil e-mailom z dôvodu dlhodobo naplánovanej dovolenky zaplatenej už v máji 2017, a to aj napriek tomu, že sa nejednalo o včasné ospravedlnenie. Následne na pojednávanie dňa 27.06.2017 žalovaný opätovne nezabezpečil účasť tohto svedka, pričom svedok opätovne v deň pojednávania (4 minúty pred pojednávaním) doručil súdu prostredníctvom žalovaného ospravedlnenie z jeho neúčasti na pojednávaní z dôvodu pracovných povinností, pričom o termíne pojednávania sa dozvedel dňa 24.06.2017. Uvedené ospravedlnenie súd neakceptoval z dôvodu, že jednak súdu nebolo doručené včas, keďže žalovaný si sám zavinil, že svedkovi termín pojednávania oznámil iba dva dni pred pojednávaním a navyše už druhé ospravedlnenie svedka doručené súdu deň pred pojednávaním by bolo v rozpore s hospodárnosťou konania, pričom ho súd vyhodnotil ako účelové odďaľovanie žalovaného rozhodnúť vo veci súdom s prihliadnutím na viaceré ospravedlnenia z neúčasti na pojednávaniach i právneho zástupcu žalovaného. Až potom, ako súd oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že jeho ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní 27.06.2017 neakceptuje, bolo doručené v deň pojednávania ospravedlnenie svedka A.. Ž. - otca žalovaného ako ďalší dôvod odročenia pojednávania a nerozhodnutie vo veci samej. O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. V časti príslušenstva pohľadávky za obdobie od 22.06.2011 do 14.08.2012 súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali, že by pred dňom 14.08.2012 oznámili žalovanému číslo ich bankového účtu, na ktorý žiadali kúpnu cenu poukázať. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne, príp. aby ho v napadnutej časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalovaného na výsluch svedka A.. R. Ž. s tým, že žalovaný mal zabezpečiť jeho účasť. Súd prvej inštancie však neakceptoval ospravedlnenie svedka, ktoré vyhodnotil ako účelové. S odstupom času už neexistujú relevantné bankové záznamy, ktoré by preukazovali, prípadne vyvracali tvrdenia žalovaného. Preto je nevyhnutné, aby boli vypočutí všetci svedkovia, o ktorých žalovaný tvrdí, že boli prítomní pri odovzdávaní peňazí žalobcovi 1/, resp. jeho synovi. Postup súdu prvej inštancie, keď neakceptoval ospravedlnenie tohto svedka, je v rozpore s princípom rovnosti zbraní vyjadrenom v čl. 6 C.s.p.. Jedinou spornou skutočnosťou v danom konaní bolo, či žalovaný kúpnu cenu žalobcom, resp. ich synovi odovzdal. Tvrdenie žalovaného ohľadom odovzdávania peňazí žalobcovi 1/, resp. jeho synovi bolo verifikované i svedeckou výpoveďou svedka M.. M. S.. Je pravdou, že pri odovzdávaní finančných prostriedkov žalovaný nemal, resp. nežiadal akýkoľvek doklad o tomto vyplatení, avšak uvedená skutočnosť vyplývala z priateľského vzťahu žalovaného so synom žalobcov. Žalobcovia pritom až takmer rok od poukázania kúpnej ceny na účet žalovaného v máj 2011, sa vyplatenia tejto sumy začali domáhať. 5. Žalovaný doplnil svoje odvolanie podaním zo dňa 25.08.2017, v ktorom poukázal na to, že ak žalovaný na základe kúpnej zmluvy uzatvoril predaj predmetnej nehnuteľnosti a bola dohodnutá kúpna cena vo výške 97.600,- eur na účet advokátskej kancelárie, tento úkon bol autorizovaný advokátskou kanceláriou v zmysle pokynov žalobcov podľa kúpnej zmluvy, a preto na vyplatenie kúpnej ceny boli z tohto úkonu zaviazaní priamo vlastníci predmetnej nehnuteľnosti a preto v konaní mala byť určená ako žalovaný, advokátska kancelária. Žalovaný od začiatku predmetného konania namietal neexistenciu osoby určenej v žalobe, ktorí (žalobcovia) pasívne legitimovaného označili: M.. M. Ž., P. XX/A, N., štátny občan SR. Súd prvej inštancie sa teda nesprávne vysporiadal s otázkou pasívnej legitimácie žalovaného v konaní. Žalobcovia až podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.06.2016 zmenili označenie žalovaného na: M.. M. Ž., L.: XX XXX XXX, A. XX, N.. Podľa žalovaného, ak žalobcovia v žalobe označili za žalovaného štátneho občana M.. M. Ž.X., P. XX/A, N. a až následne jeho označenie zmenili tak, že žalovaným je M.. M. Ž.X., L.: XX XXX XXX, A. XX, N., nejde o spresnené, doplnené alebo upravené označenie v žalobe už predtým (inak nesprávne a neúplne) označeného žalovaného (ktorý však nie je pasívne legitimovaný), ale ide o označenie ďalšieho, úplne iného (od pôvodného odlišného, teda nového) subjektu, ktorý v konaní doposiaľ nevystupoval. Žalobcami takto pôvodne označený žalovaný nebol nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú ide v prejednávanej veci. Žalovaný má za to, že v prípade štátneho občana M.. M. Ž., P. XX/A, N., voči ktorému smerovala žaloba, nemôžu byť žalobcovia v predmetnom konaní úspešní vzhľadom na nedostatok vecnej pasívnej legitimácie tohto žalovaného. Súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, keď povolil upresnenie žalovaného žalobcami v ich návrhu zo dňa 21.06.2016. Od prvopočiatku žaloba smerovala iba proti neexistujúcemu štátnemu občanovi, ktorým nemohla byť advokátska kancelária M.. M. Ž., L.: XX XXX XXX, A. XX, N.. Žalobcovia sa podanou žalobou teda domáhali vydania bezdôvodného obohatenia voči neexistujúcemu štátnemu občanovi - fyzickej osobe nepodnikateľovi. Súd nemohol tento nedostatok odstraňovať postupom podľa § 43 O.s.p.. Správnym označením žalovaného mala byť teda advokátska kancelária: M.. M. Ž., L.: XX XXX XXX, B. X, N. a nie neexistujúci štátny občan Slovenskej republiky. Žalobcami v žalobe označený žalovaný nemal potom spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 O.s.p.. V ďalšom poukázal na to, že súd prvej inštancie porušil ustanovenia o dokazovaní tým, že vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci. Nevykonal výsluch A.. R. Ž. na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, hoci následne dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Táto výpoveď by potom mohla objasniť skutkové okolnosti, keďže navrhovaný svedok riešil účtovníctvo žalovaného a vedel o poskytnutých platbách žalobcom vo výške 97.600,- eur základe ich inštrukcií a mal aj vedomosť o tom, že žalobca 1/ a svedok F. W. disponujú platobnými kartami k účtu, na ktorý bola zaplatená kúpna cena. 6. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdiť. Uviedli, že dôkazné bremeno o skutočnosti, že žalovaný vyplatil žalobcom sumu 96.700,- eur zaťažovalo žalovaného. Tento však svoje dôkazné bremeno neuniesol. Poukázali na to, že od podania žaloby žalovaný počas celého súdneho konania neustále robil obštrukcie, požadoval odročenie pojednávaní nielen z dôvodu dovolenky, ale aj z dôvodov, aby sa k veci mohol riadne vyjadriť a predložiť dôkazy, ktoré nakoniec nepredložil, pričom neustále menil svoje tvrdenia, čo viedlo k neúmernému predlžovaniu súdneho konania. Svoje tvrdenia o vyplatení peňažných prostriedkov neustále menil a účelovo menil aj spôsob, akým malo dôjsť k odovzdaniu kúpnej ceny žalobcom. V podanom odpore tvrdil, že peňažné prostriedky vyplatil k rukám syna žalobcov, ktorý bol na to splnomocnený. O tom mal predložiť nahrávky zo svojho telefónu, ktoré nepredložil. Na pojednávaní dňa 06.10.2015 tvrdil, že disponuje plnomocenstvom, ktoré žalobcovia udelili ich synovi na konanie v tejto veci a požiadal o lehotu na vyjadrenie a doplnenie dokazovania. V písomnom vyjadrení zo dňa 18.04.2016 uviedol, že peniaze na základe pokynov žalobcov odovzdal podľa ich inštrukcií ich synovi. Na pojednávaní dňa 23.09.2016 opätovne uviedol, že so synom žalobcov jednal na základe plnomocenstva, ktoré podpísal žalobca 1/, avšak toto plnomocenstvo nepredložil. Protirečil si vo vyjadreniach, či komunikoval aj priamo so žalobcom 1/ alebo len prostredníctvom jeho syna. Uviedol, že financie odovzdával po častiach v období pol až trištvrte roka, niekedy vo väčších sumách a niekedy v malých čiastkach, tak, že ich vyberal z banky alebo z bankomatu, pričom do banky mal s ním chodiť aj syn žalobcu. Tvrdil, že zistí, či existujú kamerové záznamy z banky a predloží výpis z predmetného účtu, čo neurobil. Na pojednávaní dňa 02.06.2017 tvrdil, že žalobcovi 1/ odovzdal bankomatovú kartu k účtu, pričom nevie, koľko kariet odovzdal. Toto tvrdenie nijako nepreukázal. Taktiež tvrdil, že žalobca 1/ a jeho syn disponovali účtom, čo je v rozpore so zisteniami súdu prvej inštancie od Z. Z., V..Z... Žalovaný až do výsluchu svedka M.. M. S. ani raz neuviedol, že by k odovzdávaniu peňazí malo dôjsť inak než v banke alebo bezprostredne po vybratí peňazí z bankomatu, teda, že by k tomu malo dôjsť na niekoľkohodinových stretnutiach v A.. Ani výpoveď svedka M.. M. S. nepotvrdila vyplatenie kúpnej ceny žalobcom. V ďalšom poukázali na to, že svedok A.. R. Ž. je otcom žalovaného a podľa žalovaného mal dosvedčiť výber sumy 26.000,- eur z účtu, pričom tvrdenia žalovaného o tejto skutočnosti boli rozporuplné. Podľa jedného vyjadrenia žalovaného mal svedok viesť účtovníctvo žalovaného, v ktorom si všimol výber väčšej sumy peňazí a na toto sa následne žalovaného pýtal, podľa ďalšieho vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 23.09.2016 mal byť jeho otec prítomný banke pri vyberaní sumy 26.000,- eur. Žalobca 1/ aj svedok F. W. zhodne uviedli, že osobu R. Ž. nepoznajú a nikdy sa s ním nestretli. Sám žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že jeho otec žije a zdržuje sa v D. V. W. N. chodí iba príležitostne. Podľa informácií žalobcov účtovníctvo žalovaného mala viesť pani N. N. a nie otec žalovaného. Žalobcovia poukázali na to, že M.. M. Ž. podniká ako fyzická osoba a označenie advokátska kancelária nie je ani súčasťou jeho obchodného mena. Tvrdenie o neexistencii žalovaného subjektu považujú za absurdné, nakoľko tak M.. M. Ž., fyzická osoba, ako aj M.. M. Ž. fyzická osoba - podnikateľ existujú a majú právnu subjektivitu. I prípadné uvedenie nesprávnych alebo neúplných údajov o osobe, ešte neznamená, že osoba neexistuje. Žalovaný bol riadne označený menom a priezviskom, pod ktorým vykonával podnikateľskú činnosť a sídlom podnikania, ktoré mal v čase podania žaloby. Žalovaný nebol v žalobe označený identifikačným číslom, ale tento údaj sa nachádzal v kúpnej zmluve, ktorá bola prílohou žaloby a žalobcovia tento údaj doplnili, spolu s aktuálnym sídlom podnikania, ktoré žalovaný medzitým zmenil. Žalovaný bol v spore nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, a teda bol pasívne vecne legitimovaným subjektom. 7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov písomne nevyjadril. 8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 193 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie rozsiahlym dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. I právne závery súdu prvej inštancie zodpovedajú skutkovým zisteniam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania. 11. K odvolacej argumentácii žalovaného ohľadne označenia „neexistujúceho“ žalovaného odvolací súd uvádza, že podľa § 79 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 návrh mal okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak bol účastníkom fyzická osoba, ktorá bola podnikateľom, návrh musel obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak bolo pridelené. V danej veci žalobcovia v žalobe žalovaného označili ako: M.. M. Ž., P. XX/A, N., občan SR. V samotnej kúpnej zmluve bol žalovaný označený ako M.. M. Ž., L.: XX XXX XXX, Z. Z.Í. S. XX, N.. Žalobcovia v popise skutkových okolností veci v žalobe uviedli, že kúpna zmluva, na základe ktorej žalobcovia previedli vlastnícke právo k pozemkom na kupujúcu S. O., bola autorizovaná žalovaným M.. M. Ž. ako advokátom. Podľa článku III ods. 2 predmetnej kúpnej zmluvy kupujúca mala dohodnutú kúpnu cenu vo výške 96.700,- eur zaplatiť predávajúcim v deň podpísania kúpnej zmluvy, a to vložením kúpnej ceny na účet advokáta M.. M. Ž. vedený v Z. Z., V..Z... Podľa článku III ods. 3 kúpnej zmluvy žalovaný M.. M. Ž. bol povinný poukázať kúpnu cenu v prospech predávajúcich, najneskôr do piatich dní od povolenia vkladu do katastra. Žalovaný do dnešného dňa kúpnu cenu kupujúcim nepoukázal. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalobcovia boli povinní žalovaného označiť ako fyzickú osobu - podnikateľa (advokáta). Žalovaný tak mal byť označený menom, sídlom a identifikačným číslom. Žalobcovia podaním zo dňa 20.06.2016 (č.l. 131) spresnili (z dôvodu zmeny sídla) označenie žalovaného tak, že ním je: M.. M. Ž.X., L.: XX XXX XXX, A. XX, N.. Z listu Slovenskej advokátskej komory (č.l. 138) vyplynulo, že M.. M. Ž. pôsobil ako advokát so sídlom S. XX, N. (od augusta 2006 do 11. februára 2013), so sídlom P. XX/A, N. (od 12. februára 2013 do 30. júna 2014), so sídlom B. X, N. (od 1. júla 2014 do 22. februára 2016), so sídlom A. XX, N. (od 23. februára 2016). V čase podania žaloby na súd (17.06.2014) tak sídlom žalovaného bola X.. P. XX/A, N.. Žalobcovia tak správne označili žalovaného ako fyzickú osobu menom, a v tom čase i aktuálnym sídlom. Neúplným označením žalovaného potom bolo iba to, že žalobcovia žalovaného neoznačili súčasne aj identifikačným číslom. Túto vadu v označení žalovaného však žalobcovia odstránili (doplnili) už spomenutým podaním zo dňa 20.06.2016. Inými slovami, neuvedením identifikačného čísla pri označení žalovaného (za súčasného správneho uvedenia jeho mena a sídla), žaloba vykazovala iba vady, ktoré bol povinný súd prvej inštancie odstraňovať postupom podľa § 43 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Nakoľko však žalobcovia v priebehu konania tento nedostatok (vadu žaloby) odstránili sami, nebol už potrebný v tomto smere postup súdu podľa § 43 O.s.p.. Tak či tak žalobcovia v podanej žalobe ako i v ich podaní zo dňa 20.06.2016 ako žalovaného označili ten istý subjekt, a to osobu M.. M. Ž., advokáta. Za žalovaného neoznačili teda neexistujúci subjekt, ale iba pri inak správne označenom žalovanom (jeho menom a sídlom), opomenuli uviesť jeho identifikačné číslo. Uvedené však neznamenalo označenie neexistujúceho subjektu (nakoľko osoba advokáta M.. M. Ž. so sídlom P. XX/A, N. skutočne existovala a navyše išlo o občana SR), ale iba vadu (neúplnosť) v označení žalovaného, ktorá mala byť odstraňovaná postupom súdu podľa § 43 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Nakoľko však túto vadu v priebehu konania odstránili samotní žalobcovia, nebol v tomto smere postup súdu už potrebný. Napokon podnik súkromného podnikateľa - jednotlivca sám osebe nie je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 1 Obch. zákonníka; týmto podnikateľom je a môže byť len fyzická osoba, spôsobilá na práva a povinnosti podľa § 7 ods. 1 Obč. zákonníka. Vadu návrhu na začatie konania (žaloby) však nemožno zamieňať za nedostatok v podmienkach konania. Pokiaľ procesný úkon účastníka konania obsahuje zjavnú nesprávnosť, ktorej odstránenie nevyžaduje značnú procesnú aktivitu súdu (napr. rozsiahle dokazovanie), súd je povinný dať účastníkovi možnosť túto nesprávnosť napraviť ďalším procesným úkonom. Opak by bol ničím neodôvodnený formalistický a svojvoľný postup, ktorý je v rozpore s princípom materiálnej spravodlivosti, reprezentovaným článkom 1 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovením § 1 a § 117 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a tým aj v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. S poukazom na uvedené mal odvolací súd za to, že žalobcovia jasne a zrozumiteľne (a po doručení podania zo dňa 20.06.2016) aj úplne, označili za žalovaného subjekt, ktorým je fyzická osoba podnikateľ (advokát) M.. M. Ž.. Z týchto dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalovaného, že žalobcovia v konaní označili neexistujúci subjekt. 12. Pokiaľ ide o namietaný postup súdu prvej inštancie v otázke nevypočutia žalovaným navrhnutého svedka A.. R. Ž., otca žalovaného, ani tu sa odvolací súd nestotožnil s názorom žalovaného o nesprávnosti postupu súdu prvej inštancie. Predovšetkým išlo o svedka, ktorého vypočutie navrhol samotný žalovaný, a teda bol povinný zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní (§ 197 ods. 1 C.s.p.). Iba, ak by nebolo možné postupovať podľa odseku 1 (teda zabezpečiť účasť svedka stranou sporu, ktorá jeho výsluch navrhla), bol žalovaný povinný požiadať súd o jeho predvolanie (§ 197 ods. 2 C.s.p.). V takomto návrhu bol potom žalovaný povinný uviesť meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka, adresu, z ktorej možno svedka predvolať a označiť skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom svedka preukázané. V danej veci súd prvej inštancie uložil na pojednávaní konanom dňa 02.06.2016 žalovanému povinnosť zabezpečiť účasť ním navrhnutého svedka R. Ž. na najbližšie pojednávanie, ktoré malo prebehnúť dňa 16.06.2017. Žalovaný tak neurobil, keďže ním navrhnutý svedok ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní z dôvodu dlhodobo plánovanej dovolenky. Napriek tomu, že súd prvej inštancie nebol povinný túto skutočnosť akceptovať, pôvodne vytýčené pojednávanie na deň 16.06.2017 preložil na nový termín dňa 27.06.2017. Zároveň opätovne vyzval žalovaného, aby zabezpečil účasť svedka na tomto „preloženom“ pojednávaní. Svedok R. Ž. však opätovne (a to až v deň pojednávania a v čase 9,56 hod.) ospravedlnil svoju účasť i na tomto pojednávaní (ktoré začalo o 10.00 hod.) z dôvodu neodkladnej pracovnej povinnosti. Súd prvej inštancie však uvedené už neakceptoval a na pojednávaní konanom dňa 27.06.2017 návrh na vypočutie tohto svedka zamietol. Odvolací súd považuje postup súdu prvej inštancie, ktorým tento upustil od výsluchu svedka R. Ž. za správny. Ako už bolo uvedené, bolo na žalovanom, aby zabezpečil na pojednávaní účasť ním navrhnutého svedka (išlo o procesnú povinnosť žalovaného). V danej veci teda nešlo o postup pri zabezpečovaní účasti svedka na pojednávaní podľa § 197 ods. 2 C.s.p. (teda cestou súdu), ale bolo povinnosťou a predovšetkým v záujme žalovaného zabezpečiť účasť R. Ž. na pojednávaní (§ 197 ods. 1 C.s.p.). Napokon žalovaný o zabezpečenie účasti ním navrhnutého svedka súd ani nežiadal a preto nebol možný postup podľa § 197 ods. 2 C.s.p.. Preto procesnú zodpovednosť (vo forme neunesenia dôkazného bremena) tak musí znášať tá strana sporu, ktorej sa nepodarilo zabezpečiť účasť ňou navrhnutého svedka na pojednávaní. V tomto smere odvolací súd ďalej dodáva, že súd prvej inštancie riadne umožnil žalovanému v dostatočnom rozsahu zabezpečiť účasť ním navrhnutého svedka na pojednávaní (a teda neporušil žiadne jeho procesné právo), keď akceptoval prvé ospravedlnenie svedka z neúčasti na pojednávaní. Hoci toto ospravedlnenie nebolo možné považovať za včasné, súd prvej inštancie nariadené pojednávanie preložil na nový termín. Preto nebolo možné akceptovať v poradí už druhé ospravedlnenie svedka, ktoré bolo rovnako oneskorené, keďže bolo súdu doručené iba 4 minúty pred pojednávaním. Súdu prvej inštancie (v záujme hospodárnosti konania) tak nezostalo iné, než takýto návrh žalovaného na vypočutie tohto svedka zamietnuť postupom podľa § 198 ods. 3 C.s.p., keďže sa žalovanému nepodarilo jeho prítomnosť na pojednávaní zabezpečiť. Napokon odvolací súd dodáva, že nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane sporu odňatie možnosti konať pred súdom (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6Cdo/51/2012). 13. Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd poukazuje na to, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. 4Cdo/13/2009). Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania (sporovej strany) v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Nová právna úprava postupu súdu v procese dokazovania sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku. Podľa novej právnej úpravy (§ 185 C.s.p.) súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť procesných strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností sporovou stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú sporová strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre sporovú stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon sporovým stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer sporových strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr. v spore o zaplatenie kúpnej ceny má predávajúci ako žalobca bremeno tvrdenia, že s kupujúcim ako žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu a že žalovaný kúpnu cenu riadne a včas nezaplatil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá. Ak táto skutočnosť bude preukázaná, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Naopak žalovaný, ak sa chce úspešne brániť, musí tvrdiť, že kúpnu cenu zaplatil a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy (ak nebude na mieste obrana námietkou premlčania, započítania a pod.). Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany sporu v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. 14. V prejednávanej veci mali žalobcovia bremeno tvrdenia, že na účet žalovaného bola p. S. O. v prospech nich poukázaná kúpna cena za predaj pozemkov v žalovanej výške, a že žalovaný im ju v súlade s uzavretou kúpnou zmluvou nevydal, čím malo na jeho strane vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Z tohto bremena tvrdenia mali dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z kúpy a zaplatenie kúpnej ceny na účet žalovaného uvedený v kúpnej zmluve. Zároveň im vznikla dôkazná povinnosť preukázať, že žalovaný bol povinný im takto uhradenú kúpnu cenu vydať. Žalobcovia svoju dôkaznú povinnosť preukázali predložením kúpnej zmluvy ako i detailom z účtu žalovaného, z obsahu ktorých vyplývalo, že žalobcovia ako predávajúci uzavreli dňa 27.05.2011 s kupujúcou S. O. Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX G.. Ú.. S., pričom vklad Kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. S.-XXXXXX/XX dňa 16.06.2011, že predmetná kúpna zmluva bola autorizovaná žalovaným ako advokátom, na ktorého bankový účet vedený v Z. Z., V..Z.. Č.. Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX zriadený výlučne na účel vloženia kúpnej ceny, bola predávajúcou v deň podpisu zmluvy v zmysle čl. III ods. 2 Kúpnej zmluvy vložená kúpna cena 76.500,- eur, ďalej že túto sumu v zmysle čl. III bod 5 Kúpnej zmluvy bol žalovaný povinný v prospech žalobcov ako predávajúcich poukázať najneskôr do 5 dní od povolenia vkladu do katastra nehnuteľností po oznámení žalobcami žalovanému čísla ich bankového účtu, na ktorý mal sumu uhradiť. Žalobcovia tak ohľadne všetkých svojich tvrdení uniesli dôkazné bremeno. Žalovaný na druhej strane tvrdil, že kúpnu cenu žalobcom riadne vyplatil, po častiach, najmä odovzdaním peňazí do rúk syna žalobcov. Z tohto jeho tvrdenia mu potom vyplynula dôkazná povinnosť vydanie kúpnej ceny žalobcom preukázať. Nakoľko na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (v súlade s rešpektovaním tzv. negatívnej dôkaznej teórie), nebolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať, aby preukázali, že im kúpna cena nebola žalovaným vydaná. Práve naopak bol to žalovaný, ktorý bol túto skutočnosť povinný preukazovať. Odvolací súd bol potom v zhode so súdom prvej inštancie, že žalovaný túto skutočnosť nepreukázal. V tomto smere odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto otázke, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že žalovaný nepredložil jediný listinný dôkaz preukazujúci ním tvrdené skutočnosti o postupnom vyplácaní kúpnej ceny žalobcom príp. ich synovi, či už výbermi z banky, bankomatu, ako ani odovzdanie bankomatových kariet od bankového účtu žalovaného žalobcom. Žalovaný nepreukázal ani to, že synovi žalobcov túto kúpnu cenu postupne odovzdal, a ani to, že by mali žalobcovia svojho syna splnomocniť na prevzatie kúpnej ceny (čo je navyše v rozpore s čl. III bod 3 kúpnej zmluvy). Uvedené skutočnosti nepotvrdil vo svojej výpovedi ani svedok M.. F. W.. V prospech žalovaného v tomto smere mala svedčiť iba svedecká výpoveď svedka M.. S., ktorý však rovnako vo svojej výpovedi túto skutočnosť jednoznačne nepotvrdil. Svedok M.. S. iba uviedol, že sa zúčastnil stretnutí, na ktorých boli prítomní žalovaný ako i žalobca 1/ so synom, pričom sám uviedol, že nechápal čo riešia. Uviedol, že si navzájom odovzdávali peniaze, pričom išlo o menšie sumy, rádovo 1.000,- eur, pričom takýchto stretnutí bolo menej ako 10. Tento svedok sa teda nevedel vyjadriť k otázke, za akým účelom sa tieto stretnutia uskutočnili, keďže sám potvrdil, že nechápal čo žalovaný so žalobcom 1/ a jeho synom riešia. Je potom irelevantné, že si tieto osoby na týchto stretnutiach (navyše navzájom) odovzdávali peniaze v menších sumách. Svedok teda nevedel potvrdiť, že by k odovzdávaniu týchto malých súm peňazí malo dôjsť práve v súvislosti s vydaním kúpnej ceny žalobcom za prevod ich pozemkov. Ak teda žalovaný tvrdil, že kúpnu cenu žalobcom vydal, a to i napriek tomu, že jej vydanie bolo dohodnuté v kúpnej zmluve v celosti a najneskôr do piatich dní od povolenia vkladu kúpnej zmluvy, a to na bankový účet žalobcov (teda že ju vydal iným spôsobom než bolo dohodnuté v kúpnej zmluve), o to viac bol povinný toto svoje tvrdenie preukázať. Výpoveď svedka M.. S. však nebola v tomto smere postačujúca, pričom tento svedok ani len nevedel potvrdiť, za akým účelom malo dochádzať k stretnutiam medzi žalovaným, žalobcom 1/ a synom žalobcu. Bolo potom vecou žalovaného, že si nikdy nedal prevzatie kúpnej ceny respektíve jej častí písomne potvrdiť žalobcami prípadne ich synom. Ani prípadné preukázanie výberov peňažných súm z bankového účtu žalovaného (či už priamo v banke alebo cez bankomatovú kartu) by rovnako ako dôkaz nepostačovalo, nakoľko samotný výber peňazí z bankového účtu ešte nepreukazuje, že tieto peniaze boli zároveň žalobcom i odovzdané (a teda že neboli minuté samotným žalovaným). Preto ani prípadná výpoveď otca žalovaného, o výbere hotovosti 26.000,- eur, by súčasne nepreukazovala, že tieto peniaze boli žalobcom i skutočne odovzdané titulom vydania kúpnej ceny. Žalovaný tak v konaní žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal svoje tvrdenie o vydaní kúpnej ceny žalobcom, príp. synovi žalobcov. 15. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napríklad plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej dôvod na plnenie vôbec nevznikol) alebo na základe určitej právnej skutočnosti (bezdôvodné obohatenie získané z nepoctivých zdrojov). Na základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté plnenie naspäť a povinnosť takéto plnenie vrátiť. To, či v danom prípade bolo plnenie bezdôvodné, závisí od posúdenia všetkých okolností, za ktorých došlo k plneniu. Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia preukazuje v súdnom konaní ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Pretože súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku, ako ju prezentuje žalobca, nie je rozhodujúce, či uplatnený nárok označuje ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale rozhodujúce sú skutkové tvrdenia, ktorými svoj nárok odôvodňuje. Záväzok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia nezaniká tým, že obohatený sa následne zbavil predmetu obohatenia. V tomto prípade nastupuje povinnosť na peňažnú náhradu podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 Občianskeho zákonníka), sa týka tých prípadov, keď v okamihu poskytnutia plnenia existuje právny dôvod plnenia, ale následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky (odpadol). Okamihom zániku právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením. V danej veci existoval právny dôvod na prevzatie kúpnej ceny žalovaným v prospech žalobcov, nakoľko takýto spôsob zaplatenia kúpnej ceny bol dohodnutý v kúpnej zmluve (čl. III bod 2). Následne vznikla žalovanému povinnosť kúpnu cenu v prospech žalobcov poukázať na ich bankový účet, a to v lehote piatich dní od povolenia vkladu kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností (čl. III bod 3). Nakoľko si žalovaný uvedenú povinnosť nesplnil, uplynutím piatich dní od povolenia vkladu kúpnej zmluve do katastra nehnuteľností, sa o túto kúpnu cenu bezdôvodne obohatil na úkor žalobcov. Nevyplatená kúpna cena žalovaným sa tak uplynutím 5. dňa od povolenia vkladu kúpnej zmluve do katastra nehnuteľností stala bezdôvodným obohatením na strane žalovaného. Toto bezdôvodné obohatenie bol potom žalovaný povinný žalobcom vydať (§ 456 Občianskeho zákonníka). Ak by aj žalovaný túto sumu medzičasom minul, vznikla by mu povinnosť na peňažnú náhradu podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov bol i odvolací súd názoru, že žaloba na vydanie tejto sumy bola podaná dôvodne. 16. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyžadovalo potrebu doplnenia, príp. zopakovania dokazovania na pojednávaní, nakoľko súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu (t. j. potrebnom pre rozhodnutie) zistil skutkový stav veci. 17. Z týchto dôvodov nezostalo odvolaciemu súdu iné, než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bolo žalobe vyhovené, potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom úspešným v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).